Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 16, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609212733
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609212733.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : BL Finance, spol. s r.o., so sídlom 811
08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO : 44 307 683, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou
Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej č. 14, proti povinnému : X. J., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. č. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jaroslavom
Bánošom, so sídlom Advokátska kancelária 986 01 Fiľakovo, Parková č. 1287/4, o vymoženie sumy

584,05 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Pavlom
Halásom, so sídlom Exekútorský úrad 817 77 Bratislava, Štefanovičova 20, pod spisovou značkou. Ex
12184/2009, o odvolaní povinného zo dňa 01.06.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo
konania 10Er/424/2009-115 zo dňa 20.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že z návrhu na zastavenie exekúcie povinného, ako aj
z vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2011, je preukázané, že
povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie zaplatil oprávnenému celkom 311,99 eur v presne
špecifikovaných splátkach. Taktiež súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 03.05.2011 potvrdil, že plnenie,

ktoré uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, bolo pripísané na účet súdneho exekútora. Z
vyjadrenia súdneho exekútora je však zrejmé, že nárok oprávneného ešte nebol uspokojený v plnom
rozsahu. Súd v odôvodnení uznesenia poznamenal, že ak po začatí exekúcie povinný vykonal čiastočné
plnenie, hoci medzi oprávneným a povinným v tomto smere nie je sporné, že došlo k plneniu, napriek
tomu tu nebol dôvod, aby súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného
poriadku zastavil. Nakoľko exekučný súd nezistil žiaden zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie, návrh

povinného zamietol ako nedôvodný.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol,
že sám a dobrovoľne v prospech oprávneného uhradil sumu 3 068,11 eur. Svojim rozhodnutím súd
zmaril, aby povinný mohol od oprávneného vymôcť túto sumu, ako bezdôvodné obohatenie. Takisto
pred začatím exekučného konania povinný zaplatil oprávnenému na jeho účet dlžnú čiastku. Namietal

taktiež, že súd sa nezaoberal trovami právneho zástupcu povinného. Povinný navrhuje, aby súd jeho
návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu trovy právneho zastúpenia.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, všetky úhrady povinného boli zohľadnené, žiadna z
nich nebola opomenutá. Exekučné konanie bolo čiastočne zastavené na základe skutočnosti, že
povinný tieto platby uhradil ešte pred začatím exekučného konania. Táto skutočnosť neznamená, že by

oprávnený nemal nárok na tieto platby a v žiadnom prípade táto skutočnosť nezakladá nárok na vrátenieakýchkoľvek finančných prostriedkov povinnému, nakoľko tieto platby neboli uhrádzané bez právneho
titulu. Má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu, ktorý nezastavil exekučné konanie, nakoľko nárok oprávneného nebol celý uspokojený. Podľa
názoru súdneho exekútora sa zo strany povinného jedná o konanie s úmyslom zmariť, resp. aspoň
oddialiť uspokojenie nároku oprávneného. Pokiaľ došlo k čiastočnej úhrade nároku, táto suma sa
nevymáha.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté
uznesenie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia §
221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložia vec
na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 veta druhá O.s.p., nakoľko odvolaniu
účastníka konania nemieni vyhovieť.

Návrhom datovaným dňa 17.06.2010 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie vedenej voči nemu

za účelom vymoženia sumy 1 646,21 eur s príslušenstvom a tvrdil, že zaplatil už celú dlžnú sumu,
konkrétne zaplatil na účet pôvodného oprávneného sumu 3 068,11 eur. Súd vyzval povinného na
verifikovanie tvrdenej skutočnosti a hodnoverné zdokladovanie jednotlivých platieb, ktorej výzve povinný
vyhovel a exekučnému súdu predložil vo fotokópii zloženky poštových poukážok na jednotlivé platby
zaslané priamo na účet jednak pôvodného vlastníka pohľadávky, ako aj terajšieho oprávneného, ako

postupníka daného nároku. Exekučný súd si vyžiadal stanovisko aj oprávneného, ktorý v podaní
datovanom dňa 06.07.2010 (čl. 53- 54 p.v. spisu, zhodne čl. 80- 81 p.v. spisu) detailne položkovite
vyčíslil jednotlivé platby, ktoré jednak pred začatím exekučného konania, ako aj po začatí exekúcie
povinný v prospech jeho nároku uhradil. Konštatoval však, že povinný doposiaľ nezaplatil celú dlžnú
sumu, ktorá je v exekúcii vymáhaná. Súd si následne aj formou výsluchu konanom dňa 25.03.2011

s povinným ozrejmil a skonkretizoval jednotlivé platby, ktoré boli zo strany povinného do tej doby
zaplatené (č.l. 59 spisu). Súd vyzval aj súdneho exekútora, ktorý vo vyjadrení zo dňa 03.05.2011
potvrdil, že po začatí exekúcie eviduje špecifikované platby od povinného (č.l. 84 spisu). Na základe
všetkých tvrdených a preukázaných skutočností oprávnený procesným podaním zo dňa 31.05.2011
navrhol exekúciu zastaviť a vymôcť už len zvyšnú istinu v sume 584,05 eur s príslušenstvom, o ktorom

návrhu exekučný súd rozhodol uznesením č.k. 10Er/424/2009-105 zo dňa 21.06.2011, ktorým exekúciu
v časti istiny 1 062,16 eur zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. O
návrhu povinného na zastavenie exekúcie následne súd rozhodol odvolaním napadnutým uznesením,
ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

Exekučný poriadok upravuje možnosti procesnej obrany povinného voči prebiehajúcej exekúcii a to
jednak možnosťou podávať námietky v zákonom určených prípadoch, žiadať odklad exekúcie vedenej
voči nemu v prípade, ak sú naplnené zákonné podmienky pre takýto procesný postup (§ 56 Exekučného
poriadku), prípadne aj žiadať zastavenie exekúcie za predpokladu naplnenia niektorého zo zákona
vyplývajúceho dôvodu (§ 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Súd je povinný dôsledne skúmať

opodstatnenosť ktorejkoľvek z využitých foriem procesnej obrany povinného z hľadiska naplnenia
zákonných predpokladov pre prípustnosť obrany voči vedeniu exekúcie tak, aby nedošlo k účelovému
zneužívaniu zákonom prípustnej možnosti obrany povinného na úkor oprávnených a legitímnych
nárokov oprávneného. Súd je oprávnený i povinný zastaviť exekúciu na návrh či bez návrhu len za
predpokladu, ak je daný niektorý z dôvodov pre takýto procesný postup, vyplývajúci z ustanovenia §

57 ods. 1, prípadne odseku 2 Exekučného poriadku. Ak sa však jedná o niektorý z dôvodov zastavenia
len sčasti, alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného,
exekúcia sa zastaví len sčasti (§ 57 ods. 3 Exekučného poriadku).

Z obsahu procesných podaní povinného, z procesných vyjadrení oprávneného, ako aj súdneho

exekútora, je zrejmé, že skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sú v presne
ustálenej časti nároku oprávneného hodnoverne preukázané a verifikované. Pokiaľ exekučný súd
sčasti zastavil exekúciu uznesením č.k. 10Er/424/2009-105 zo dňa 21.06.2011 v dôsledku procesného
podania oprávneného, ktorý navrhol exekúciu zastaviť v časti istiny 1 062,16 eur, je z výroku, akoaj z odôvodnenia predmetného uznesenia zrejmé, že boli takto zohľadnené len platby vykonané
na účet oprávneného pred začatím exekučného konania, teda išlo o nárok, ktorého vymoženia sa
oprávnený cestou exekúcie domáhal nedôvodne, pretože o sumu 1 062,16 eur, ktoré uhradil povinný

v čase pred podaním návrhu na začatie exekučného konania, mal oprávnený znížiť nárok, ktorého
vymoženiasavexekúciidomáhal.Nebolivšakvexekúciizohľadnenésumy,ktorépreukázateľnepovinný
zaplatil oprávnenému po začatí exekúcie, napriek tomu, že aj súd v odôvodnení uznesenia, ktorým
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, konštatoval ich nerozpornosť a nespochybnenosť aj
samotným oprávneným. Z obsahu spisu a sumarizácie prijatých platieb oprávneným je zrejmé, že v

čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený ešte prijal platby od povinného špecifikované
podľa dní plnenia (jedná sa o 8 platieb po 33,19 eur a jedna platba vo výške 46,47 eur, spolu v sume
311,99 eur). Pokiaľ je nesporné, že nárok oprávneného bol v tejto sume už povinným uspokojený
a túto skutočnosť potvrdil sám oprávnený, nič súdu nebráni, aby v tejto nesporne uspokojenej časti
nároku exekúciu vedenú voči povinnému sčasti zastavil. Takéto oprávnenie dáva exekučnému súdu
ustanovenie § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.

Ak po začatí exekúcie zaniklo vymáhané právo splnením hoci len sčasti, exekúciu vedenú voči
povinnému v časti vymáhaného nároku, ktorej sa splnenie po začatí exekúcie nesporne týka a ktorá
bola povinným verifikovaná a odobrená aj oprávneným - je nutné v tejto nespochybnenej časti už
uspokojeného nároku exekúciu postupom podľa ustanovenia § 57 ods. 3 Exekučného poriadku sčasti

zastaviť.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu konštatuje, že exekučný súd vec
nesprávne právne posúdil, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol aj v časti nároku,
v ktorej povinný zo zákonných hľadísk hodnoverne osvedčil dôvodnosť jeho návrhu na zastavenie

exekúcie. Z uvedených dôvodov potom uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.