Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207133
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314207133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpený Soukeník-Štrpka, s.r.o., Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, proti žalovanej P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX S., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5,
080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie 371,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 100,36 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania zo sumy
26,84 eur od 18.06.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 26,84 eur od 18.07.2011 do

zaplatenia, 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 23,34 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom
z omeškania zo sumy 23,34 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vprevyšujúcejčastisúdžalobuozaplatenie270,72eurspolus9,5%úrokomzomeškaniaod18.10.2011
do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 09.06.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 371,08 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, , z dôvodu neuhradenia faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak

Telekom, a.s. zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb.
Žalovanásazaviazalariadneodberaťslužbyaplatiťzaneriadneavčaspoplatkydohodnutévaktuálnom
Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči
právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku
k zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku
nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym

predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to, že nesplnila svoju
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM
karta/koncovézariadenievypojenézprevádzky(došlokprerušeniuposkytovaniaslužiebposkytovaných
prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému), čím by žalovaná prostredníctvomplatieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzokprávnehopredchodcužalobcuzabezpečiťžalovanémumobilnýtelefón/koncovézariadenie
za zľavnenú cenu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry v

celkovej výške 100,36 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo
vzťahu k žalobcovi dostala do omeškania a preto požaduje popri istine priznať aj úroky z omeškania.

Listom doručeným súdu dňa 17.07.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, zároveň z opatrnosti týmto podaním podalo i

odpor, v ktorom poukázalo na neprijateľné a teda absolútne neplatné zmluvné podmienky.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

V rámci dokazovania súd vypočul žalovanú, oboznámil sa so zmluvami o poskytovaní služieb, dodatkom
k zmluve, faktúrami, písomným vyjadrením žalobcu, vyjadreniami vedľajšieho účastníka a oboznámil sa
s listinnými dôkazmi.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila zmluvu o poskytovaní

služieb, avšak dostala sa do finančných ťažkostí a neplatila poplatky za internet. Dlžnú sumu, ktorá sa
týka neuhradených služieb uznala, avšak neuznala náhradu zmluvnej pokuty, nakoľko ju považuje za
neprimerane vysokú, pričom nemyslí si, že by žalobca mal dostať zmluvnú pokutu v takej veľkej sume.
Pokiaľ ide o jej finančnú situáciu, stará sa o dcéru, ktorá je bola zverená do pestúnskej starostlivosti a jej
príjem je mesačne 337 eur, pričom nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jej manžel je

nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak nepoberá žiadne dávky v hmotnej
núdzi. Teda jediným príjmom pre celú rodinu, tvorí jej príjem v sume 337 eur. Žiadala, aby súd žalobu v
časti o zaplatenie zmluvnej zamietol, trovy konania si neuplatnila.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje

benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanej. Na základe Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 26.05.2010 sa
žalobcasožalovanouvčl.1písm.a)dohodli,ževprípade24mesačnejviazanostižalovanej,žalobcumu
poskytne program služieb Turbo 2 Solo zľavnený za zľavnený mesačný paušálny poplatok 16,76 eur bez
DPH. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré
poskytolžalobcažalovanej.Zmluvnápokutaječistka,ktorúdlžníkjepovinnýzaplatiťveriteľovivprípade,

že nesplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu to, či porušením povinnosti vznikla chyba. Účelom
zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
Pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej. Súd môže označiť dojednanie zmluvnej pokuty
v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane

presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, keby nebolo došlo k zániku zmluvy. Ak je
zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti
účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute
bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Ak výška dojednanej
zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy, ako

aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti, nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ust. § 53
ods. 4 písm. k), ods. 5 OZ. Preto pre záver o neprimeranosti/nekalosti zmluvnej podmienky upravujúcej
sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná a vylúčené urobiť záver o neprimeranosti vysokej sankcii len po porovnaní s

jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času
prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania, má žalobca za to, že jednotlivé úkony vedľajšieho
účastníka nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1
O.s.p., nakoľko podľa platnej právnej úpravy ako aj rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, je sudca

všeobecného súdu povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ( rozsudok Európskeho súdneho dvora in Joined cases C -240/98 to 244/98 Court od Justice ).
Taktiež účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho
účel a zmysel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne lensporovékonanie,tovšakneplatípretakéštádiumsporovéhokonania,vktoromsúdrozhodujeplatobným
rozkazom ( tzv. skrátené konane ), kedy sa táto pomoc môže prejaviť, až keď bude proti platobnému
rozkazu podaný odpor. V prípade ak nebude podaný odpor, tak takéto konanie nenadobudne atribút

sporového konania a nemôže byť teda naplnený zmysel a účel vedľajšieho účastníctva. Žalobca má
za to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane
ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu
vedľajšieho účastníctva. Preto na podanej žalobe v celom rozsahu trval a uplatnil si trovy konania.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, Združenie Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS, vo
svojom vyjadrení uviedlo, že žalobca uplatnil voči žalovanému dva samostatné nároky, a to sumu 100,36
eur za nezaplatené telekomunikačné služby a sumy 270,72 eur titulom zmluvnej. Samostatný uplatnený
nárok žalobcu titulom nezaplatených telekomunikačních služieb vedľajší účastník nespochybňoval,
namietal však opodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko podľa § 53a OZ má
žalobca zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať. Naviac táto zmluvná

podmienka je neplatná aj podľa klasickém civilistiky, a to pre jej neurčitosť. Preto žiadal žalobu v časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 26.05.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. poskytol žalovanej telekomunikačné služby s tým, že jej poskytol program VRI Solo -

Vysokorýchlostný internet Solo za zľavnený mesačný paušálny poplatok a v rovnaký deň uzatvoril i
ďalšiu zmluvu o pripojení s predmetom zmluvy Smart, na základe ktorej poskytol žalovanej zariadenie
SmartMiniazmluvu,ktorejpredmetombolaMagioInternetSecurityaposkytolzariadenieMagioInternet
Security - mesačný poplatok.

Zo Zmluvy o poskytovaní služby zo dňa 08.09.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. zrušil balík Magio Sat - Klasik, z dôvodu prerušenia služby za ktoré zodpovedá ST
a predmetom novej zmluvy bol Magio sat, pričom žalovaná za poskytnutý nájom zaviazala platiť cenu
nájmu, a to zľavnený paušálny poplatok.

Z faktúry č. 7731927039 dňa 03.11.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobca vyúčtoval žalovanej
zmluvnú pokutu vo výške 270,72 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom debt,

s.r.o. ako postupníka.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach

používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných

volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi

koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový

užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom n tarifu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovanej

uzavreli dňa 26.05.2010 Zmluvu o poskytovaní služby a následne dňa 08.09.2010 druhú Zmluvu
o poskytovaní služby, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby
elektronickej komunikácie, servisné a ďalšie služby za znížený mesačný paušálny poplatok na dobu 24
mesiacov, pričom žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté služby uhrádzať dohodnutú výšku poplatku
riadne a v čas.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, boli žalovanej vyfakturované poplatky za využívanie služieb žalobcu vo
výške 100,36 eur. Jedná sa o faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa03.06.2011 splatná dňa 17.06.2011 na
sumu 26,84 eur, faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 03.07.2011 splatná dňa 17.07.2011 na sumu 26,84 eur,
faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.08.2011 splatná dňa 17.08.2011 na sumu 23,34 eur a faktúru č.

XXXXXXXXX zo dňa 03.09.2011 splatná dňa 17.09.2011 na sumu 23,34 eur.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 mal súd za preukázané, že pohľadávka voči
žalovanej bola postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o..

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, ale len
v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávky za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške 100,36
eur, preto uložil žalovanej povinnosť žalobcovi túto sumu uhradiť.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
100,36 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

V zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených sospotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom

č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne

pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria
k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako
spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom

vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle
zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné dojednanie. Navrhovateľ ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania
(viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane obochúčastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o poskytnutí služieb, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Žalobca vôbec nešpecifikoval, ktorú povinnosť žalovaná porušila a za porušenie ktorej konkrétnej

povinnosti jej bolo uložená a vyúčtovaná zmluvná pokuta.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak

nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve(čl.4ods.1Smernice).Hocinavrhovateľvýslovneneoznačilzmluvupodľatohooakýtypzmluvy

podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne
viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta
má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať
návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne
neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má
zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť
prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých

okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( § 5 O.s.p. )
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej

podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je
riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokutazmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti

nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

V tomto konaní listinnými dôkazmi bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa stal jeho aktívne
legitimovaným účastníkom po preukázanom postúpení pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
zmluvou zo dňa 24.06.2013. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému jednak nesplatenú

istinu 59,58 eur a zmluvnú pokutu v sume 384,67 eur.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na
posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má

stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú
pokutu sume 270,72 eur ( pokuta DSL Ethernet modem* vo výške 50 eur bez DPH a pokuta Magio

internet Solo* vo výške 220 eur bez DPH ). Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými
mravmi, preto súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia
by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva ( princíp proporcionality ), ale došlo by tak aj k
porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej
podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu o

plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danej veci úspech žalobcu predstavuje 100,36 eur ( 27,04%) a úspech žalovanej 270,72 eur ( 72,96
%), tj. v konečnom dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania.
Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, v danej veci
ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a
na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu

tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré
síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania ( vrátane tých, ktoré

vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva ( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,

keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto
súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemuúčastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/5/2013
zo dňa 19.03.2014 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.