Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 17, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010428
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115010428.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, dňa 17. apríla 2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. trestné stíhanie proti obvinenému Y. X., nar. XX.
septembra XXXX v W., trvale bytom W., J. XX, prechodne bytom S. osada T. L., podnikateľovi, pre
skutok kvalifikovaný ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

ako osoba oprávnená konať za spoločnosť H. L. s.r.o., so sídlom H. 2, W., N.: XX XXX XXX zrazil z miezd
svojich zamestnancov poistné za zamestnancov prihlásených na sociálne poistenie, ktoré neodviedol
Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1 aj napriek tomu, že spoločnosť H. L.,
s.r.o. W. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu poistného na sociálne poistenie za
obdobie máj 2009 vo výške 32,90 eur, splatného dňa 30.6.2009, jún 2009 vo výške 94,80 eur, splatného

dňa 31.7.2009, júl 2009 vo výške 86,20 eur, splatného dňa 31.8.2009, august 2009 vo výške 90,- eur,
splatného dňa 30.9.2009, september 2009 vo výške 88,50 eur, splatného dňa 2.11.2009, október 2009
vo výške 91,50 eur, splatného dňa 30.11.2009, teda mal finančné prostriedky na úhradu poistného na
sociálne poistenie za zamestnancov zo označené obdobia v celkovej výške 483,90 eur, ktoré Sociálnej
poisťovni neodviedol, z a s t a v u j e, pretože sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I dňa 15. apríla 2015 podala obžalobu na Y. X. za prečin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Podanú obžalobu v zmysle § 238 ods. 1 Tr. por. súd prezrel a dospel k záveru, že ju treba preskúmať
podľa § 241 Tr. por.

Po preskúmaní obžaloby súd dospel k záveru, že sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 písm. b) Tr.
por., pretože je nepochybné, že nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie vec.

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný

dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú
okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom

takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k
záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov.Bez pochybnosti bolo preukázané len to, že spoločnosť Anoint Plus s.r.o. zrazila z miezd svojich
zamestnancov poistné na poistné za zamestnancov prihlásených na sociálne poistenie, ktoré táto
spoločnosť neodviedla sociálnej poisťovni, hoci spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na

úhradu poistného. Iné skutočnosti, len naznačené v obžalobe ale priamo netvrdené, že obvinený tak
konal v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, však preukázané vôbec neboli.

Podľa názoru súdu nebolo preukázané spáchanie žalovaného trestného činu a to po stránke
subjektívnej.

Prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. je v zmysle § 17 Tr. zák. úmyselným
trestným činom. Naviac už zo znenia samotnej skutkovej podstaty vyplýva, že po stránke subjektívnej sa
vyžaduje špeciálny úmysel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Absenciu tohto úmyslu
v predmetnej veci nielen dokumentuje, ale aj zvýrazňuje skutočnosť, že ani len samotná obžaloba v
právnej vete tento úmysel neobsahuje. Čo je však podstatné, k preukázaniu tejto zákonnej podmienky v

procese vyšetrovania v prípravnom konaní nebol venovaný žiaden priestor. Do konania síce bol správne
pribratý znalec z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo, daňovníctvo a Personalistika,
ktorý aj podal znalecký posudok pod číslom 178/2014, avšak tento posudok je nepostačujúci z
dôvodu nepoloženia kľúčovej otázky znalcovi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na preukázanie
subjektívnejstránkyvovšeobecnostijepotrebnévykonaťdokazovanienabázeobjektívnychskutočností

a skutočností subjektívnej povahy. Keďže obvinený využil svoje zákonné právo a odmietol v tejto
procesnej pozícii vypovedať, okolnosti subjektívnej povahy tak nebolo možné z jeho výpovede zistiť.
Pokiaľ však ide o okolnosti objektívnej povahy, ktorými sú najmä povaha činu, spôsob jeho spáchania
a ďalšie okolnosti, týmto okolnostiam mala byť venovaná primeraná pozornosť tak, aby bolo možné
dosiahnuť sledovaný účel , teda objasniť subjektívnu stránku. Predmetom znaleckého dokazovania

malabyťajskutočnosťnaakýúčel bolipoužitéfinančnéprostriedkyspoločnostiH.L.s.r.o.vsledovanom
období, najmä, či ich použitie je transparentne zistiteľné, napr. na chod firmy, alebo naopak zistiteľné
nie je. Teda zistiť, kto mal zákonom podmienený prospech z takéhoto plnenia. Podľa názoru súdu
nedostatkom znaleckého dokazovania bola aj skutočnosť, že predmetom znaleckého skúmania bolo
len zisťovanie dostatku finančných prostriedkov v sledovanom období na poistné na sociálne poistenie

za zamestnancov do sociálnej poisťovne. Odvody do sociálnej poisťovne za zamestnancov totiž
nie sú jedinou zákonnou povinnosťou podnikateľských subjektov, ale takýchto povinností je viac a
vyplývajú minimálne už zo samotného znenia skutkovej podstaty ustanovenia § 277 Tr. zák., ide teda
o splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, alebo príspevok na starobné
dôchodkové sporenie. Neplnenie všetkých týchto povinností je sankcionované aj prípadnou trestnou

zodpovednosťou. Je teda celkom logická požiadavka, či príslušný podnikateľský subjekt musí mať
dostatok finančných prostriedkov na plnenie všetkých týchto povinností naraz a nestačí skúmať, či mal
dostatok finančných prostriedkov len na plnenie jednej z týchto povinností. Okrem zisťovania, na aký
účel boli použité voľné finančné prostriedky spoločnosti, je vždy potrebné skúmať, a vyplýva to opäť
zo znenia skutkovej podstaty, či takéto prípadné plnenie, resp. použitie finančných prostriedkov, možno

považovaťzaneoprávnenýprospechpresebaalebopreinúosobu.Dokazovanievtomtosmererovnako
absentuje.

Možno pripustiť, že súd v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. môže vykonať na hlavnom pojednávaní aj dôkazy,
ktoré strany nenavrhli alebo ktoré vôbec nevykonali. Iniciatíva súdu pri vykonávaní dôkazov má však

svoje hranice a tie končia tam, kde začínajú hranice spravodlivého procesu (§ 2 ods. 7) a hranice
rovnosti strán v konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu (§ 2 ods.
14). V zmysle § 1 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán -
prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej, ktoré budú pred súdom
predkladať a vykonávať dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie

bude úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi
prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a
nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k
porušeniunielenzásadyrovnostistránvkonanípredsúdom,aleajzásadyspravodlivéhoprocesu.Podľa
názoru súdu nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 2 ods.

10 Tr. por. na súd a očakávať, že až súd vyrieši (svojim dokazovaním) základné predpoklady trestnej
zodpovednosti obvineného vrátane podmienok na posúdenie príslušnosti. Je v rozpore so zásadou
náležitého zistenia skutkového stavu veci, ak orgán činný v trestnom konaní nevykoná časť dôkazov,
významných pre zistenie skutočností, rozhodujúcich z hľadiska zákonných znakov trestného činu stým, že skutočnosti na objasnenie ktorých mali smerovať nevykonané dôkazy, prokurátor v podanej
obžalobe uplatní. Podaním obžaloby na súd sa prokurátor vedome a dobrovoľne vzdáva svojho mandátu
na vykonanie ďalšieho dokazovania mimo rámec dokazovania z prípravného konania, ktoré navrhuje

vykonať na hlavnom pojednávaní, pretože musí súčasne počítať so skutočnosťou, že súd využije pri
prejednaní a rozhodovaní veci všetky svoje oprávnenia, vrátane postupu podľa § 241 ods. 1 písm. c)
Tr. por.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že sú tu pochybnosti o vine obvineného resp., že dôkazná

situáciasanachádzavstaveabsolútnejnúdzeapretotrestnéstíhaniesámbezprejednaniavecizastavil.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať
sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Košice I. Sťažnosť má odkladný účinok.