Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/637/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209345
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4612209345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,

IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej : Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o
základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Topoľčany, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu voči povinnému C. a ďalej
žiadal, aby súd rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu

2.630,56 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 526,11 eura. V žalobe namietal vecnú a miestnu
príslušnosť Okresného súdu Topoľčany, ktorý rozhodoval v exekučnom konaní a žiadal, aby
nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Topoľčany sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.
Vo veci samej odôvodnil žalobu tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka,
povinného C.. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu exekučnému súdu, ktorým bol Okresný súd

Topoľčany a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.04.2011 (konanie začalo dňa 02.03.2011), a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 40 dní). Exekučným titulom bol
rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom
s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Tento postup exekučného
súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. V danej veci neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda v celkovej výške 2.630,56
eura predstavovala náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatnýmrozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Žalobca sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď
márnym uplynutím času došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu na vymoženie pohľadávky.

Žalobca mohol vďaka včasnému rozhodnutiu exekučného súdu uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva,
pretože by vedel, že jeho žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Nemajetkovú ujmu, ktorá má
predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona, si uplatnil vo výške 526,11 eura, t.j. 20 % z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Žalovaná v písomnom vyjadrení namietala zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplneniepodmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazoch
a napokon i neexistenciu príčinnej súvislosti.
Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý bol riadne a včas predvolaný, pričom
svoju neúčasť ospravedlnil. Zároveň požiadal o odročenie termínu pojednávania, z dôvodu, že súdu

doručil návrh na prerušenie konania spolu so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania. V návrhu
na prerušenie konania žalobca uviedol, že žiada pojednávanie odročiť na neurčito z dôvodu, že v
tomto konaní súdu zaslali návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej

únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Vzhľadom na to, že súd o
tomto návrhu musí rozhodnúť písomným uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, je zrejmé,
že nariadené pojednávanie musí byť odročené. Preto považujú účasť na takomto pojednávaní za
nehospodárnu. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala o
odročenie pojednávania.

Súd návrh žalobcu na zrušenie termínu pojednávania nepovažoval za kvalifikované ospravedlnenie
z titulu dôležitého dôvodu. Účastníci konania boli na termín pojednávania riadne a včas predvolaní
a zároveň boli vyzvaní, aby na súdnom pojednávaní predložili alebo označili dôkazy a to najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Súd je toho názoru, že ak prejednal na
pojednávaní vec a vo veci samej rozhodol, pričom sa zaoberal i procesným návrhom žalobcu o

prerušenie konania, neodňal mu možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavil sám, tým
že sa na pojednávanie nedostavil.
Z vyššie uvedených dôvodov súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou, uznesením Krajského

súdu v Nitre sp. zn. 8NcC/314/2012-9, spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6Er/159/2011,
písomným vyjadrením žalovanej a návrhom žalobcu na prerušenie konania.
Súd sa v prejednávanej veci najskôr zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania. Návrh na
prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. žalobca doručil súdu elektronickým podaním
dňa 27.10.2015 i dňa 26.01.2016, pričom sa jednalo o totožný návrh. Predmetný návrh odôvodnil

tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre
porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v
exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa
vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými
z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom

trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa
- HOOS, P.O.Box 13, Bratislava, IČO: 42176778. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo
dňa 07.10.2013 v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade -
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok
v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne
žalobca i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu

exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.Inštitút prerušenia konania je v Občianskom súdnom poriadku (O.s.p.) upravený v ustanoveniach § 109.
Odsek 1 tohto zákonného ustanovenia upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť a odsek
2 upravuje prípady fakultatívneho prerušenia konania.

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Pri tomto dôvode prerušenia konania je vecou úvahy súdu, či konanie preruší alebo v ňom bude
pokračovať. Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Má za

to, že prejudiciálne otázky, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 sa
týkajú danej konkrétnej veci. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. vzniká
teda len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu. Takou otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať
vplyv na rozhodnutie v tej konkrétnej veci. Takéto okolnosti v danom prípade tomu nenasvedčujú. Z

uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6Er/159/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 21.03.2011 na Okresný súd Topoľčany. Exekučný súd uznesením
zo dňa 21.03.2011 vydaným pod č.k. 6Er/159/2011-10 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. K tomuto záveru exekučný súd dospel po preskúmaní žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a zmluvy o úvere. Konštatoval, že
zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré
vyvolávajú hrubý nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa. Takou podmienkou je
rozhodcovská doložka zakotvená vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru,
ktorá nebola osobitne dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a bol dodávateľom vopred pripravený.
Ďalšou neprijateľnou podmienkou sú dojednania o sankciách, zmluvných pokutách, ktoré neboli
individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, neprimeraný zmenkový úrok (v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25%
ročne). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2011.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydaťrozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovúčinnéhood01.06.2010,podľatohtozákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V predmetnej veci sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Topoľčany. Právnym predpisom, upravujúcimzodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je zákon číslo 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová

udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo

znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla), je výsledkom činnosti
príslušnéhoorgánuštátu(tzv.zodpovednosťzavýsledok).Ústavnýmzákladomuvedenejzodpovednosti
je čl. 46 ods. 3 ústavy („Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom").
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a

následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Z uvedených skutočností vyplýva, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,

ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že exekučný súd konal v
predmetnej veci obratom. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase začatia konania

už 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v prípade exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku neplatila. Avšak aj v prípade, ak by ešte zákonná lehota na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia platila, bola by žaloba celkom zjavne neopodstatnená, keďže exekučný
súd rozhodol dňa 21.03.2011, t.j. v ten istý deň ako bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia
(21.03.2011).

Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov
v predmetnom exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala a žiadne jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.