Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 1, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/93/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204780
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814204780.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade O. K., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. bytom O., M.. P.. Š. XX/X, v 2. rade Ľ. K., nar. X.XX.XXXX, t.č. bytom O., M.. P.. Š.
XX/X, v 3. rade M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O., L. XXX/XX, o zaplatenie 4.126,46 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.502,86 eur s
8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.287,18 eur od 22.8.2013 až do zaplatenia a náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 205,65 eur a iných trov v sume 133,30 eur
v mesačných splátkach po 200,- eur, vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následnom straty výhody
splátok s tým, že náhradu trov konania sú povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., s tým, že splnením povinnosti jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
plnenia ostatných odporcov.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcom v 1. až 3. rade domáhal zaplatenia spoločne a
nerozdielne sumy 4.126,46 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2010 do
21.8.2013 v sume 426,89 eur a 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.126,46 eur od 22.8.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili s
jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu č. XXXXXXXXX dňa 18.2.2005. Na
základe tejto zmluvy im bol poskytnutý úver v sume 4.879,51 eur a odporcovia sa zaviazali uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach po 69,94 eur vždy k 20. dňu v
mesiaci riadne a včas. Túto povinnosť si však odporcovia v 1. a 2. rade nesplnili a s úhradou dlžnej
sumy sa dostali do omeškania. Odporkyňa v 3. rade prevzala na seba záväzok ako ručiteľ, ani ona dlžnú
sumu neuhradila. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, uzatvorenej medzi
navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., prešla pohľadávka voči odporcom v 1. až 3.
rade na navrhovateľa. Ku dňu podania návrhu dlžná suma predstavovala 5.658,18 eur a pozostávala z
istiny vo výške 4.218,80, riadneho úroku v sume 888,51 eur, úroku z omeškania v sume 488,08 eur a
ostatného príslušenstva v sume 62,79 eur. Navrhovateľ si voči odporcom uplatnil iba nárok na zaplatenie
sumy 4.126,46 eur, ktorá predstavuje neuhradené splátky úveru, ktorých splatnosť nastala v období od
20.3.2010 do 20.1.2015 s tým, že splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.1.2015 sa stali splatnými
dňa 21.8.2013, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a nárok na úrok z omeškania.

Odporca v 2. rade v konaní potvrdil, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel zmluvu o úvere
spolu s manželkou - odporkyňou v 1. rade, na základe ktorej im bola poskytnutá suma 147.000,- Sk
a túto sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach. Došlo však k tomu, že zostali bez
finančných prostriedkov a úver riadne splácať nemohli. Uviedol, že súhlasí s nárokom navrhovateľa v
rozsahu nesplatených splátok, ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na začatie
konania. V prevyšujúcej časti vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania. Súčasne požiadal
o možnosť dlžnú sumu navrhovateľovi uhradiť v splátkach po 200,- eur mesačne.

Odporkyňa v 3. rade potvrdila, že podpísala zmluvu o ručení za splatenie úveru odporcov v 1. a 2.
rade. Uviedla, že jej nebolo doručené upozornenie na nesplácanie dlžnej sumy, pretože zmenila adresu
bydliska, čo však navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi neoznámila. V súvislosti s nárokom
navrhovateľa sa pripojila ku vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu v 2. rade.

Odporkyňa v 1. rade sa na pojednávanie nedostavila; jej neúčasť ospravedlnil odporca v 2. rade a
uviedol, že odporkyňa v 1. rade súhlasí, aby súd konal aj v jej neprítomnosti.

Na pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Súd preto konal
aj v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne v 1. rade podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 2. a 3. rade, oboznámením obsahu zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 18.2.2005, dohody o ručení zo dňa 18.2.2005, Všeobecných obchodných
podmienok („Všeobecné podmienky“), oznámenia o postúpení pohľadávky dňa 9.7.2013, zmluvy o
postúpení pohľadávok, pokusu o zmier zo dňa 13.2.2014, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 8.10.2014,
platobnej histórie, výpisu z úverového účtu, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
19.7.2013, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny
stav:

Odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 18.2.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou
sporiteľňou, a.s., zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcom
poskytnutý úver v sume 147.000,- Sk, t.j. 4.879,51 eur. V zmluve si dohodli úrokovú sadzbu 11,10%
ročne, RPMN bola dohodnutá vo výške 5,61%. Odporcovia sa zaviazali úver splácať v mesačných
splátkach po 2.107,- Sk, t.j. 69,94 eur, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 20.3.2005, konečná
splatnosť úveru bola určená dňom 20.1.2015, splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V rovnaký
deň, t.j. 18.2.2005 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou v 3. rade dohodu o ručení, v
ktorej sa odporkyňa v 3. rade zaviazala uspokojiť pohľadávku navrhovateľa, ktorá mu vznikla z úverovej
zmluvy uzavretej s odporcami v 1. a 2. rade v prípade, ak odporcovia v 1. a 2. rade neuhradia pohľadávku
riadne a včas. Z návrhu navrhovateľa, z výpovede odporcu v 2. rade, ako aj z prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok vyplýva, že odporcovia neuhrádzali splátky riadne a včas a s plnením sa dostali
do omeškania.

Dňa 27.6.2013 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluvy vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči
odporcom v 1. až 3. rade. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva,
že pohľadávku tvorila suma vo výške 5.658,18 eur. Táto suma pozostávala z istiny 4.218,80 eur, úrokov
v sume 888,51 eur, úrokov z omeškania v sume 488,08 eur a poplatkov v sume 62,79 eur.

Listom zo dňa 9.7.2013 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcom v 1. až 3. rade postúpenie
pohľadávky na navrhovateľa. Navrhovateľ následne listom zo dňa 19.7.2013 oznámil odporcom
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 19.7.2013 a zároveň ich vyzval na úhradu dlžnej sumy
5.829,79 eur do 3.8.2013.

Navrhovateľ si v konaní voči odporcom v 1. až 3. rade uplatnil iba nárok na neuhradené splátky,
ktorých splatnosť nastala v období od 20.3.2010 do 20.1.2015, resp. do 21.8.2013, teda do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (t.j. splátky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli podľa jeho názoru
premlčané) v sume celkom 4.126,46 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do splatnosti úveru, t.j. do 21.8.2013, čo po prepočte
vyčíslil na sumu 426,89 eur a 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.126,46 eur od 22.8.2013
až do zaplatenia.

Odporca v 2. rade v konaní potvrdil, že zmluvu o úvere s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel;
taktiež potvrdil poskytnutie úveru na základe tejto zmluvy. Nenamietal ani tvrdenie navrhovateľa, že
dlžnú sumu riadne nesplácal. V konaní však vzniesol námietku premlčania voči nároku navrhovateľa
týkajúceho sa splátok, ktorých splatnosť nastala pred viac ako 3 rokmi pred podaním návrhu na súd.
Rovnako odporkyňa v 3. rade potvrdila, že sa zaviazala uhradiť pohľadávku navrhovateľa v prípade,
že si odporcovia v 1. a 2. rade svoju povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy nesplnia. V konaní sa
pripojila ku vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu v 2. rade.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase
uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 879j
Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do
oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený
záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch

podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho
zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je dôvodný len sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi odporcami v 1. a 2. rade a
právnym predchodcom navrhovateľa bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o
spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporkyňa
v 3. rade uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa dohodu o ručení, ktorou sa zaviazala
uspokojiť jeho pohľadávku v prípade, že ju neuhradia riadne a včas odporcovia v 1. a 2. rade. Z
vykonaného dokazovania tiež bolo zistené, že odporcovia podmienky zmluvy nedodržali, dohodnuté
splátky nesplácali riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že odporcovia
neuhradili právnemu predchodcovi navrhovateľa istinu v celkovej výške 4.218,80 eur a táto pohľadávka
spolu s príslušenstvom v sume 5.658,18 eur v dôsledku postúpenia prešla na navrhovateľa. Navrhovateľ
si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie posledných 59 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v
období od 20.3.2010 do 20.1.2015, resp. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 19.7.2013,
v celkovej sume 4.126,46 eur. V konaní vzniesli odporcovia v 2. a 3. rade námietku premlčania voči
nároku navrhovateľa v časti týkajúcej sa splátok, ktorých splatnosť nastala v období viac ako 3 roky
pred podaním návrhu na súd. Okrem toho túto otázku musí súd skúmať aj bez návrhu v zmysle ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok
navrhovateľa je premlčaný alebo nie.

Ako už bolo uvedené, zmluvný vzťah medzi účastníkmi je svojou povahou zmluvou o úvere podľa § 497
a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 2 písm. a/ b/ zákona č. 238/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy a podporne i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odporcovia
nedostatky obsahových náležitostí zmluvy nenamietali. Odporcovia v 1. a 2. rade mali splácať úver vždy
k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 19.7.2013
vyplýva, že mimoriadna splatnosť všetkých splátok úveru nastala ku dňu 19.7.2013. Navrhovateľ podal
návrh na súd 12.3.2014, pričom súd sa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania prednostne
zaoberal premlčaním jednotlivých splátok úveru.

S prihliadnutím na to, že súd na daný vzťah aplikuje všeobecnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho
zákonníka, ktorá je trojročná, priznal navrhovateľovi len splátky splatné tri roky pred podaním návrhu, a
to splátky splatné od 20.3.2011 do 20.1.2015, t.j. 47 splátok á 69,94 eur, t.j. 3.287,18 eur. V tejto časti
považoval súd návrh za dôvodný, pretože išlo o nepremlčané splátky splatné tri roky pred podaním
návrhu, ktorých splatnosť nastala v tejto dobe v dôsledku mimoriadnej splatnosti úveru ku ňu 19.7.2013.

V tejto súvislosti súd udáva, že vzhľadom na to, že táto zmluva je svojim charakterom zároveň i
spotrebiteľskou zmluvou, pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu
občianskym právom. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka,
z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale obchodného
práva, súd udáva, že nijako nespochybňuje, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom,
a že na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Nemožno však nevidieť, že predmetná zmluva
je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere a je teda regulovaná osobitnou právnou úpravou. V
zásade ide o vzťah medzi bankou a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver pre osobné potreby. Ide teda o
typicky občianskoprávny vzťah, ktorý je v praxi veľmi frekventovaný. V prípade existencie duplicitnej
právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať na občiansky vzťah nie
podnikateľské právo ale občianske právo. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie
občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia
spotrebiteľa /§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Uvedený názor podporil aj Ústavný súd SR v
uznesení I.ÚS 402/2013 z 19.6.2013, podľa ktorého je názor krajského súdu v tomto smere ústavne
udržateľný.

Vzhľadom k tomu, že odporcovia sa dostali s plnením do omeškania, vznikol navrhovateľovi aj nárok
na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z.. Navrhovateľ si tento úrok vo výške 8,5% ročne z jednotlivých splátok v sume po 69,94
eur vyčíslil odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa 21.8.2013 (navrhovateľ v návrhu uviedol,
že ide o dátum mimoriadnej splatnosti celého úveru, k tej však došlo už 19.7.2013 ako to vyplýva z
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Úrok z omeškania za toto obdobie predstavuje
sumu 426,89 eur. Súd však vzhľadom na premlčanie časti nároku navrhovateľa považoval za dôvodný
len nárok na úrok z omeškania zo splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.3.2011 do 21.8.2013,
a po prepočítaní, resp. vyčíslení predstavuje úrok z omeškania za toto obdobie sumu 215,68 eur.
Súd preto rozhodol tak, že odporcom v 1. až 3. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.502,86 eur (3.287,18 eur + 215,68 eur) spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.287,18
eur od 22.8.2013 až do zaplatenia. Súčasne súd odporcom dlžnú sumu v súlade s ust. § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku povolil splácať v mesačných splátkach po 200,- eur, s účinnosťou
od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť až do
úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok s tým, že jednotlivé splátky sú splatné vždy k
poslednému dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Povinnosť odporcov v 1. a 2. rade vyplýva z ust. §
497 ods. 1 Obchodného zákonníka a povinnosť odporkyne v 3. rade z ust. § 303 Obchodného zákonníka.

Vo zvyšnej časti, vzhľadom na premlčanie nároku navrhovateľa, súd považoval návrh za nedôvodný,
a preto ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. V konaní si navrhovateľ uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 4.553,35 eur (vrátane vyčísleného úroku z omeškania), priznaná mu bola suma
3.502,86 eur (vrátane vyčísleného úroku z omeškania). Navrhovateľov úspech v konaní predstavuje
teda 76,93%, úspech odporcov v konaní je 23,07%. Čistý úspech navrhovateľa potom predstavuje
53,86% (76,93% - 23,07%). Navrhovateľovi v konaní vznikli trov v súvislosti s právnym zastúpením vo
výške 381,82 eur (2 úkony právnej pomoci po 151,05 eur, 2 x paušál po 8,04 eur, DPH 20% zo sumy
318,18 eur ... 63,64 eur) a v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku v sume 247,50 eur. 53,86% zo
sumy 381,82 eur predstavuje 205,65 eur a zo sumy 247,50 eur je to 133,30 eur. V tomto rozsahu súd
navrhovateľovi náhradu trov konania aj priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v 4 vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.