Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227489
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113227489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: J. I., nar. XX.XX.XXXX B., H. XXX/
X, zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 89 proti žalovanému:
Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, Bratislava, Cintorínska 21, o určenie, že záložné právo
zaniklo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/253/2013-41 zo dňa
27.05.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že žalobkyňa je povinná nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 99,76 eur na účet žalovaného v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd prvého stupňa tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že daňové exekučné
záložné právo zapísané na LV č. XXX, k.ú. B., zaniklo. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutiami
DaňovéhoúraduPrešovbolivydanéplatobnévýmery,ktorýmibolIng.N.I.zaviazanýzaplatiťnedoplatok

na dani celom vo výške 509.188 Sk. Rozhodnutím Daňového úradu Prešov II. č.k. 924/340/64950/03/
Mar zo dňa 05.12.2006 o zriadení záložného právo k nehnuteľnostiam bolo zriadené na LV č. XXX, k.ú.
B., a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku KNC parc. č. 1078, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 383 m2 a pozemok KNC parc. č. 1078, k.ú. B., exekučné právo. V dôsledku
vyhláseného konkurzu na Ing. N. I. správca zaradil do konkurznej podstaty aj spoluvlastnícky podiel 1
k celku zo založených nehnuteľností, lebo Správa katastra Prešov zapísala záložné právo len na podiel
Ing. N. I. a nie aj na podiel žalobkyne. Podľa žalobkyne daňové exekučné právo je zapísané správne a

neviazne na jej podiel 1 k celku. Tiež uviedla, že pohľadávka Daňového úradu Prešov II. voči Andrejovi
Džubinskému zanikla zaplatením, čím zaniklo aj záložné právo. Naliehavý právny záujem založila na
tom, že správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu majetku aj jej po diel 1 k celku. Pohľadávku voči
Ing.N.I.postúpilDaňovýúradPrešovII.žalovanému,ktorýjeztohodôvodupasívnevecnelegitimovaný.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 71 ods. 1 - 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov v znení účinnom k 31.08.2007, § 143, § 147 ods. 1, 2, § 148a ods. 1 - 3, § 159 ods.
4 a § 151 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, § 53 ods. 1 a § 79 ods.
1 - 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zistil, že Daňový úrad Prešov II. rozhodnutím ozriadení záložného práva č. j. 924/340/ 4950/2006 Mar zo dňa 05.12.2006 (v období pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu Ing. N. I. ) zriadil záložné právo na majetok zapísaný na liste vlastníctva č.
XXX vedený Správou katastra Prešov, nachádzajúci sa v obci B., k.ú. B. a to na pozemok parcelné č.

1078 s výmerou 384 m2, , rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 1078, ktorého vlastník
bol v tom čase zapísaný na liste vlastníctva Ing. N. I. a J. I., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1 (t.j.
v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov). Toto záložné právo bolo na uvedený LV č. XXX zapísané
v časti C: Ťarchy.

Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 23.05.2008 zverejneným v obchodnom vestníku dňa 28.05.2008
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Ing. N. I., a do funkcie správcu ustanovil Prvý správcovský dom, k.s.
keďže išlo o vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby žijúcej v manželskom zväzku s manželkou,
v tomto konaní žalobkyňou J. I., vyhlásením konkurzu v súlade s ustanovením § 53 zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii BSM manželov zaniklo.

Právny predchodca žalovaného Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR - Daňový úrad Prešov II
ako veriteľ prihlásil do konkurzného konania úpadcu Ing. N. I. pohľadávku v celkovej sume 17.028,35
eur zabezpečenú uvedeným zriadeným zákonným záložným právom. Táto pohľadávka bola na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2009 zo dňa 11.06.2009 postúpená na Slovenskú konsolidanú, a.s.

Správca konkurznej podstaty, ako mal súd prvého stupňa zistené, zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1K
12/2008 zostavil súpis všeobecnej podstaty majetku úpadcu, ktorého súčasťou boli aj vyššie popísané
nehnuteľnosti a následne tieto preradil zo všeobecnej podstaty do oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica, pričom preradenie súpisovaných
zložiek bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 131B /2008 zo dňa 08.07.2008. V čase zostavenia

súpisu boli uvedené zložky majetku evidované na liste vlastníctva č. XXX, pričom ako vlastník bol v
časti pod B1 vedený I. N. a J. I. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

V konaní nebolo sporné, že i keď vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka Ing. N. I. došlo k zákonnému
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, toto BSM nebolo počas konkurzu vysporiadané,

pričom došlo k uplynutiu trojročnej lehoty uvedenej v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Na základe toho bol správcom úpadcu podaný návrh dňa 05.09.2011 na vykonanie záznamu podľa §
34, 35 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, na základe ktorého sa zapísal majetok manželov
I. evidovaný na liste vlastníctva č. XXX ako podielových spoluvlastníkov a na základe toho katastrálny
úrad zapísal vlastníctvo manželov ako podielových spoluvlastníkov.

VkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.2Cbi/2/2013sažalobkyňadomáhalavylúčenia
majetku zo súpisu konkurznej podstaty predmetných nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k.ú.
B. dôvodniac, že správca konkurznej podstaty nesprávne zapísal uvedený majetok do vlastníctva
žalobkyne do oddelenej konkurznej podstaty, lebo záložné právo sa vzťahuje len na podiel zapísaný pod

B1 vo vlastníctve úpadcu, nie aj na podiel žalobkyne, ktorá má poradové číslo 2. Z oznámenia Daňového
úradu Prešov zo dňa 09.05.2014 súd prvého stupňa zistil, že daňový subjekt Ing. N. I. na základe
vyššie uvedených rozhodnutí neuhradil pohľadávky na dani a tieto boli postúpené dňa 30.07.2009 na
žalovaného.

Prvostupňový súd skonštatoval, že počas trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné
dlhy, z ktorých sú obidvaja manželia zodpovední spoločne a nerozdielne, môžu počas manželstva
vzniknúť dlhy oddelené, samostatné dlhy niektorého z nich. Druhý manžel síce nie je osobne
zodpovedný za splnenie takého dlhu a nie je povinný splniť takýto dlh, avšak vzhľadom na existenciu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon pripúšťa, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z

manželov uspokojila aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
sa táto viaže len na dve podmienky a to, že musí ísť o pohľadávku veriteľa len jedného z manželov,
ktorá vznikla za trvania manželstva a táto pohľadávka sa môže uspokojiť z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva len pri výkone rozhodnutia. Právo veriteľa uspokojiť sa aj z vecí, ktoré
patria do bezpodielového spoluvlastníctva, vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je potrebné, aby

povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím.

V danej právnej veci bolo zistené, že záložné právo vzniklo ako zákonné záložné právo rozhodnutím
Daňového úradu Prešov II. v období pred vyhlásením konkurzu úpadcu Ing. N. I. a v čase, keď trvaloBSM manželov Ing. N. I. a žalobkyne, pričom predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie B. v danom čase tvorili predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súd
mal taktiež zistené, že do dnešného dňa pohľadávka zabezpečená týmto záložným právom nebola

uspokojená právnemu nástupcovi veriteľa.

Súd prvého stupňa v danej veci použil podporný výklad Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
sa považuje záložné právo za vecné právo k cudzej veci. Záložné právo má charakter absolútneho
práva rovnako ako vlastnícke právo, zároveň slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku

dlžníkomvdanejprávnejvecidaňovýmsubjektom,ktorýdlžníkovivyplývalzustanovenízákonaospráve
daní. Takto zriadené záložné právo má akcesorickú povahu, to znamená, že vznik a trvanie záložného
práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou, prevodom pohľadávky prechádza aj záložné
právo na nového veriteľa a záložné právo umožňuje, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku
zo založenej veci aj voči každej tretej osobe v danom prípade aj voči žalobkyni aj keď medzičasom už
ako podielovej spoluvlastníčke, záložné právo však v čase jeho vzniku bolo zriadené na nehnuteľnosti

v celku.

S konštatovaním, že nedošlo k splneniu dlhu právnym úkonom, následkom čoho by zaniklo záložné
právo zánikom zabezpečenej pohľadávky, a nebol preukázaný ani iný dôvod v dôsledku ktorého by došlo
k zániku záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, súd návrh žalobkyne zamietol.

Naviac v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem na výsledku sporu v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p., pretože aj bez tohto určenia, tunajší súd v právnej veci vedenej pod sp.zn. 2 Cbi 2/2013
sa bude zaoberať otázkou vylúčenia uvedených nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, nakoľko
medzičasomnaúpadcuIng.N.I., akovyplynulozpripojenéhospisu,bolvyhlásenýkonkurzapredmetný

majetok bol zahrnutý do súpisu konkurznej podstaty.

Výrokotrováchkonaniabolodôvodneníust.§142ods.1O.s.p.aúspešnémužalovanémubolapriznaná
náhrada trov konania titulom cestovného hromadným dopravným prostriedkom za 2 cesty Y. - E. a späť
(podľa taríf vlakovej prepravy jedna cesta 24,94 eur) 4 x 24,94 eur, čo je 99,76 eur.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie podala
z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. majúc za to, že rozsudok súdu prvého stupňa
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho zhodnotenia vo veci vykonaných
dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Výsluchom svedka Ing. N. I. bolo preukázané, že dlh

pôvodne voči Daňovému úradu Prešov nemohol vzniknúť v takej výške, nakoľko nemal také príjmy a
obraty. Rovnako jeho výsluchom bolo preukázané, že dlh voči Daňovému úradu Prešov zaplatil a že
žiaden dlh neexistuje.

Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že daňové exekučné

záložné právo zapísané na LV č. XXX k.ú. B. zaniklo. Žiadala zároveň zaviazať žalovaného nahradiť
jej trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že Ing. I., ak mal pochybnosti o výške vyrubenej dani
z pridanej hodnoty dodatočnými platobnými výmermi zo dňa 13.06.2006, mohol v lehote 15 dní podať

odvolanie. Daň bola vyrubená na základe daňovej kontroly, z ktorej bol vyhotovené protokol zo dňa
12.05.2006 a ktorý bol doručený a prerokovaný s Ing. N. I. dňa 07.06.2006. Žalobkyňa žiadnym dôkazom
nepreukázala, že by došlo k zaplateniu pohľadávky zabezpečené záložným právom. Žalovanému
do dnešného dňa nebola predmetná pohľadávka uhradená. Tvrdenie žalobkyne o neexistencii dlhu
považuje za účelové. Navrhol preto odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v

súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu dňa 05.11.2015 a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, na ktorého odôvodnenie poukazuje a
v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
uvádza.

Návrh na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.).

Existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby.

Aksúdzamietaurčovaciužalobuprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu,niejepotrebnézaoberať
sa vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba by mala vytvoriť pevný právny základ medzi
účastníkmi a tak naplniť svoj preventívny charakter a cieľ - zabrániť ďalším prípadným sporom medzi
účastníkmi. V prípadoch, kedy požadované určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu

medzi účastníkmi malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude
daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa ustálil, že v predmetnej veci nie je naliehavý právny
záujem na určení v zmysle § 80c O.s.p. Vo veci Okresného súdu Prešov sa totiž vedie konanie pod

sp. zn. 2Cbi/2/2013, kde sa bude súd zaoberal otázkou vylúčenia uvedených vecí zo súpisu konkurznej
podstaty, nakoľko na úpadcu Ing. N. I. bol vyhlásený konkurz a predmetný majetok bol zahrnutý do
súpisu v konkurznej postate.

K odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní žalobkyne odvolací súd uvádza, že výsluchom svedka

Ing. N. I. nebolo preukázané, aby dlh pôvodne voči Daňovému úradu Prešov nevznikol v takej výške,
v akej boli vydané výmery, a rovnako jeho výsluchom nebolo preukázané, aby dlh bol zaplatený a že
už neexistuje.

Ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 27.05.2014 pred súdom prvého stupňa, kde bol

vypočutý ako svedok Ing. N. I., tento sa vyslovene vyjadril, že nevie, či došlo k úhradám na týchto
platobných výmeroch daňovému úradu, že on si to nepamätá, aj keď pripustil, že mohlo k úhrade dôjsť.
Rovnako svedok tvrdil, že vlastní len rodinný dom, z ktorého by mohli byť pokryté tieto pohľadávky.

Odvolací súd teda jednoznačne konštatuje, že výsluchom svedka Ing. N. I. nebolo preukázané, aby

voči Daňovému úradu Prešov nemohol vzniknúť dlh vo výške predpísanej výmermi a rovnako nebolo
preukázané, aby tento dlh už zanikol a bol uhradený.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne považuje za nedôvodné.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. spolu s výrokom o trovách konania potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní si uplatnila náhradu trov konania iba neúspešná žalobkyňa. Odvolací

súd preto vyslovil, že žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní si
žalovaný neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto o jeho trovách nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.