Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110205734
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5110205734.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľky: O. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. XXXX/X, U., právne zastúpená JUDr. Kristínou Joštovou, advokátkou,
so sídlom v U., R. M.R. C. č.X/XX, proti odporcom: 1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXX ,
2/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, U., 3/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, U., 4/ T.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, J. R. K., 5/ J. I., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R.. Ľ. F. XXXX/XX, U., v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/49/2010-444 zo dňa 01. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/49/2010-444 zo dňa 01. 12. 2014 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh navrhovateľky o určenie, že pozemok CKN
parcela č. 3679/8 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2.114 m2 a pozemok CKN parcela č. 3679/10 - trvalé
trávnaté porasty o výmere 44 m2 v podiele 102/324, obe zapísané na LV č. XXXX k. ú. A., obec A., okres
A. patria do dedičstva po poručiteľke K. C., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 07.10.2000.
Dedičstvo bolo prejednané notárskym úradom JUDr. Chodelkovej. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na

dobu do 30 dní po právoplatnosti veci samej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že patria do dedičstva po
poručiteľke K. C., rod. J. boli vytvorené z pôvodnej EKN parcely č. 4123, ktorá bola vedená v polovici
v PK vložke č. 138 a v polovici v PK vložke č. 139. V PK vložke č. 138 bola parcela č. 4123 vedená v
celkom podiele 5/36 a v PK vložke č. 139 v celkovom podiele 57/324. V oboch prípadoch boli podiely
zapísané pôvodne na S. J.. V dedičskom konaní pod sp. zn. D 375/1951 podiely S. J. zdedila K. C.,

matka navrhovateľky, ktorá zomrela dňa 07.10.2000, a po ktorej v dedičskom konaní vedenom pod sp.
zn. D 2211/2000 neboli vyššie uvedené podiely prejednané. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového
stavu a z okruhu účastníkov na strane odporcu tak, ako ich označila navrhovateľka dospel okresný súd
k záveru, že vecnému posúdeniu daného prípadu bráni neúplný okruh účastníkov na strane odporcu,
a preto len z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľky zamietol. Meritom veci sa teda okresný súd
ani nezaoberal. Konkrétne navrhovateľka neoznačila za účastníkov konania ďalších dedičov, resp. ich
právnych nástupcov po poručiteľke K. C., rod. J., a to T. C. a E. N.. Prvostupňový súd nepoučoval

navrhovateľku vo vzťahu k pasívne legitimovaným osobám, keďže otázka vecnej legitimácie účastníkov
má hmotnoprávny charakter, čo vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len „O.s.p.“). Riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv (povinností)
predmetného konania je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu, pričom uplatnenie tohto právaje úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania (navrhovateľka) zvolil, a za ktorý nesie
sám zodpovednosť. Rozhodnutie o trovách si okresný súd postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil
na dobu do 30 dní po právoplatnosti veci samej.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, na základe ktorého odvolací
súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkala neúplne zistený skutkový stav veci a z toho vyplývajúce nesprávne
právne posúdenie. V ďalších podrobnostiach uviedla, že nepochybne z viacerých rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR vyplýva, že aktívne legitimovaný v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva
môžebyťlenten,ktojeporučiteľovýmdedičom,prípadnejehonástupcom.Súdprepotrebytohtokonania
predbežne posudzuje, či tí, čo sa na súd obrátili s takouto žalobou prichádzajú do úvahy ako dedičia,
ale túto okolnosť skúma len v rámci podmienok v zmysle § 80c O.s.p. (naliehavý právny záujem). Ak
takúto žalobu podala osoba, ktorá prichádza do úvahy ako dedič, tak má naliehavý právny záujem
na navrhovateľovom určení (že do dedičstva patrí vec). Súd v takomto konaní však nie je v stave

určovať definitívne (v merite) okruhu dedičov, lebo mu to ani neprináleží, keďže sa jedná o otázku,
ktorá musí byť vyriešená v dedičskom resp. dedičským konaním vyvolaným sporom o dedičské právo.
S poukazom na uvedené navrhovateľka vyslovila presvedčenie, že žaloba „do dedičstva patrí“ nie je
sporom, kde majú dedičia postavenie nerozlučných aktívnych procesných spoločníkov tak, ako to podľa
jej názoru nesprávne konštatuje prvostupňový súd. Z uvedeného potom vyplýva, že súd nemôže v

konaní vyhodnocovať okruh dedičov lebo mu to neprislúcha. Musí sa uspokojiť len s tým, že preskúma
naliehavý právny záujem osoby, ktorá sa na súd obrátila so žalobou (že do dedičstva patrí). Ak sa
jedná o niekoho, komu potencionálne svedčí dedičské právo, tak takýto záujem má. Pojem „spoločne
a nerozdielne“ znamená, že existuje jedno právo k mase dedičstva, ktoré prináleží viacerým osobám
- avšak nie delene, ale každý jeden zo solidárne oprávnených je „oprávnený k celému právu, t. j. aj

k majetkovej hodnote“. V prípadoch ak z hmotného práva plynie, že osoby sú oprávnené/povinné na
niečo spoločne a nerozdielne vo vzťahu k tretej osobe, nejde nikdy o nerozlučné procesné spoločenstvo
(aktívne, pasívne). Táto právna veta má všeobecnú platnosť a vzťahuje sa aj na prípady spoluvlastníctva
(§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k tretím osobám v záväzkovej rovine. K otázke
preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľka poukázala už na ustálenú súdnu prax, v

zmysle ktorej má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy vtedy,
ak žalovaný odporca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže
byťpodkladomprevykonaniezmenyzápisuvkatastrinehnuteľnosti.Vovzťahukjednotlivýmúčastníkom
na strane odporcov navrhovateľka uviedla, že nie je možné akceptovať ich argumentáciu, že právny
predchodca odporcov 1/ až 3/ nadobudol spornú nehnuteľnosť vydržaním. Údaje, ktoré poskytol p. K.

pracovníkovinotárskehoúradunavyhotovenielistinyovydržanísanezakladalinapravde.Nehnuteľnosti
tak nadobudol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Pokiaľ sa týka odporcov v rade 4/ až 5/, títo
nadobudli sporné nehnuteľnosti v čase, keď už bol podaný návrh na príslušnú správu katastra na zápis
poznámky v zmysle § 38 Katastrálneho zákona, podľa ktorého poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré
obmedzujú oprávnenie vlastníka na čas s nehnuteľnosťou alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve

k nehnuteľnosti. S poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 154/2010,
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS50/2010-11aÚstavnéhosúduČRII.ÚS349/2003vyslovilaodvolateľka
presvedčenie, že konajúci súd sa mal najskôr zaoberať ako predbežnou otázkou platnosťou notárskej
zápisnice, ktorou bolo osvedčené vlastníctvom O. K. k celej spornej nehnuteľnosti a potom za zaoberať
určením,ktojejejoprávnenýmvlastníkom.Keďžeokresnýsúdtaktonepostupoval,nemoholzistiťvoveci

úplne skutkový stav a dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Ochranu vlastníckeho práva navrhovateľky
pritom zaručuje čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka - navrhovateľka konštatuje,
že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2
O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nebol naplnený.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Práva
úprava prechodu dedičských práv a povinností vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí
dedičstva. Od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadanie dedičov právoplatným

rozhodnutím súdu, existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, ako
bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi, a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto
pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva
právoplatnýmrozhodnutímsúdupovažovanízaspoluvlastníkovceléhomajetkupatriacehododedičstva.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú

oprávnení všetci iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú
z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.. (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.júla 2012 sp. zn. 3Cdo 197/2010).

S poukazom na uvedené ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky navrhovateľky o nesprávnom

právnom posúdení okruhu účastníkov, ktorí mali vystupovať v prejednávanom prípade.

Vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako bol zistený prvostupňovým súdom aj odvolací súd dospel k
záveru, že účastníkmi konania neboli v danej veci všetci tí, ktorí prichádzali do úvahy ako dedičia po
poručiteľke K. C., rod. J., konkrétne T. C. a E. N.. Účastníkmi konania, v ktorom má byť určené, že určitá

vec patrí do dedičstva, musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia.

S poukazom na uvedené je preto záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné zamietnuť z dôvodu
nedostatku vecnej legitimácie danej skutočnosťou, že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci
tí, ktorí nimi mali byť, správny. V nadväznosti na tieto závery bolo nadbytočné zaoberať sa vecnou

stránkou prejednávaného prípadu.

Napokon odvolací súd ešte dodáva, že nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní
nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 5 O.s.p..
Neposkytnutím po učenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd

je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácií
by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; takéto poučenie by ale
presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov
konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 4 O.s.p.. Podľa tohto
ustanovenia, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým neoblo
rozhodnuté o trovách konania, z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.