Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoPr/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813210366
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813210366.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C. J., zomrelého dňa XX.XX.XXXX naposledy bytom
Y., G. X/XX, zastúpeného JUDr. K. C., advokátom, so sídlom G., Y. 3, proti odporcovi D.., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Y. J. G., a.s., IČO XX XXXXXX, o náhradu škody, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.júla 2015 č.k. 7Cpr/2/2013-164, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť

náhradu trov štátu vo výške 6,50 eur p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o náhradu škody. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť na účet okresného sud Prievidza 6,50 eur - trovy štátu do troch dní do právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.05.2013, domáhal proti

odporcovi zaplatenia 3.600.- eur, titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Dňa 01.07.2015 navrhovateľ zomrel. Konštatoval, že jednou z podmienok konania je
spôsobilosť byť účastníkom konania upravená v ustanovení § 19. Môže však nastať situácia, že počas
konania účastník túto spôsobilosť stratí. V takom prípade, so zreteľom na konkrétne okolnosti, súd
musí posúdiť či má konanie zastaviť, prerušiť alebo môže v ňom pokračovať. Zastavenie konania
bude opodstatnené vždy, keď strata spôsobilosti byť účastníkom je spôsobená jeho smrťou, a konanie

sa v dôsledku toho stane bezpredmetným. Zo zákona sa na osobu poškodeného viaže právo na
bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak za života veriteľa toto právo nebolo
uspokojené, zaniká a to bez ohľadu na to, či bolo uplatnené na súde alebo bolo už právoplatne prisúdené
(porovnaj R 45/2005). Navrhovateľ v priebehu konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, v
dôsledku čoho sa konanie stalo bezpredmetným. Právo na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo viazané na jeho osobu, pričom smrťou zaniklo, neprechádza na jeho

právnych nástupcov. Preto súd konanie vo veci zastavil. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 107
ods. 1 O.s.p., § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. c/ O.s.p. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého štát
má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V konaní štát
platil (z rozpočtových prostriedkov súdu) trovy vo výške 13.- eur: za vyhotovenie lekárskej správy C.. R.
E. (č. l. 73). S poukazom na výrokovú časť uznesenia o náhrade trov konania, súd nemohol od odporcu

požadovať náhradu trov štátu v celosti, ale len v sume zodpovedajúcej polovici, t. j. 6,50 eur.
Proti tomuto uzneseniu a to jeho výrokovej časti o povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu v sume 6,50
eur, poslal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol ho zrušiť. Poukázal na to, že aplikácia ust. §
148 ods. 1 veta prvá O.s.p. vo vzťahu k rozhodovaniu o povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu nemôže
byť správna. V tomto smere poukázal na judikatúru R34/1979 a na rozhodovaciu prax krajských súdov
vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. 1/S 53/06-58, podľa ktorých kritérium miery

úspechu v konaní je obsiahnuté aj v ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov
konanie proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú u neho predpoklady naoslobodenie od súdnych poplatkov. Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia nie je vôbec vyriešený vzťah
medzi účastníkmi konania k hľadisku úspechu v konaní, ako aj účelnosti trov potrebných na uplatňovanie
alebo bránenie práva, v tejto časti považoval uznesenie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné.

Dôvodil, že ak súd prvého stupňa konanie zastavil z objektívnych dôvodov na strane navrhovateľa
a súčasne rozhodol, že žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nemohol byť v
konaní neúspešný. Z tohto dôvodu neboli teda ani splnené zákonné kritéria uvedené v § 148 ods. 1
O.s.p. pre povinnosť odporcu nahradiť trovy štátu. Ďalej poukazoval na nedôvodné nariadené znalecké
dokazovanie v danej veci súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 6,50 eur bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci k zastaveniu konania došlo priamo zo zákona podľa § 107 ods.
1 O.s.p. a § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol o náhrade trov

konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Do tejto časti uznesenia odvolanie účastníkmi nebolo podané.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledkov, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu

trov konania, ktoré platil.

V danej veci je nepochybné, že k zastaveniu konania došlo priamo zo zákona podľa §
107 ods. 1, § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, to znamená, že zastavenie konania nezavinil ani
jeden z účastníkov. Preto pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v danom prípade neboli splnené

podmienky.

Od rozhodnutia súdu o náhrade trov konania medzi účastníkmi závisí potom aj rozhodnutie o náhrade
trov štátu v zmysle § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p., v ktorom je zakotvené právo štátu na náhradu trov
konania, ktoré platil, proti účastníkom. Pre záver, ktorý z účastníkov je povinný nahradiť štátu jeho

trovy konania, je rozhodujúci výsledok konania. V sporovom konaní sa rozumie výsledkom konania
úspech účastníkov vo veci, t. j., že účastník, ktorému bola uložená povinnosť podľa § 142, § 143 a
§ 144 O.s.p. zaplatiť náhradu trov konania druhému účastníkovi, je povinný nahradiť i trovy konania
štátu. Avšak v konaní, ktoré bolo zastavené, hradí trovy štátu ten z účastníkov, ktorému bola podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania druhému účastníkovi. Ak bolo o

náhrade trov konania rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., hradia obaja účastníci /obidve
strany/ trovy štátu rovnakým dielom. V danej veci v dôsledku úmrtia navrhovateľa, nemohol súd zaviazať
navrhovateľa na zaplatenie náhrady trov konania v jednej polovici. Správne súd prvého stupňa v danej
veci postupoval v zmysle horeuvedených zásad a potom rozhodol správne aj o náhrade trov štátu, keď
povinnosť nahradiť trovy štátu uložil odporcovi vo výške jednej polovice. Odvolacie námietky odporcu

neboli preto dôvodné. Pokiaľ odvolateľ namietal nedôvodnosť nariadeného znaleckého dokazovania
súdom prvého stupňa, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto štádiu, už nemôže odvolací súd
hodnotiť dôvodnosť nariadenia znaleckého dokazovania v prejednávanej veci, pretože v súčasnom
štádiu konania sa povinnosti nahradiť trovy konania môžu účastníci zbaviť len tým, že by u nich boli
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, čo však nie je daný prípad.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.