Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/576/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613213008
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613213008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej

a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho
16, proti žalovanej: T. V., nar. XX. C. XXXX, bytom E., C. R. XXXX/XX, o 433,53 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 24. júna 2014 č. k. 7C/66/2014 - 26 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa od žalovanej požadovala

- okrem náhrady trov konania - zaplatenie nedoplatku revolvingového úveru 433,53 eur s úrokom z
omeškania 8,5% ročne od 22. októbra 2013 až do zaplatenia a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil vo veci samej právne ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ a b/ a § 9 ods.
1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 5 a
6, § 54 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení); § 497 Obchodného zákonníka (č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení)
a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; vecne potom

záverom o podstatnom presahu odplaty dojednanej za poskytnutie spotrebiteľského úveru v tejto veci
nad odplatou obvyklou (keďže tu dojednaná úroková sadzba 70,01% ročne prevyšovala úrokovú mieru
pri obdobnom úvere vo výške 14,9% o viac než 55% a to obdobne platilo u zmluvou predpokladanej
ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 69,52%, presahujúcej obvyklú vo výške 15,28% o viac
než 54%) i ďalším záverom o reálnom poskytnutí žalovanej (zo strany žalobkyne) len 1.84,25 eur, na
ktorú už pred začatím konania bolo zaplatené 2.942,01 eur a v priebehu konania ďalších 482,22 eur.
Rozhodnutieotrováchkonaniaodôvodnenéboloprávneust.§142ods.1O.s.p.(Občianskehosúdneho

poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovanej, ktorá
ale náhradu trov konania nepožadovala.

Proti tomuto rozsudku podala včas a to v celom rozsahu len žalobkyňa, primárne sa domáhajúca zmeny
rozsudku úplným vyhovením žalobe a uložením žalovanej tiež povinnosti na náhradu trov konania.
Namietala len všeobecne výskytom vád podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p., neúplnosťou skutkových
zistení pre nevykonanie všetkých potrebných dôkazov, vyvodením z vykonaných dôkazov nesprávnych

skutkových zistení i nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (odvolacie dôvody
podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O. s. p.), vôbec pritom nekonkretizujúc, v čom by mala
spočívať neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť právneho posúdenia veci a aj
v časti namietanej zmätočnosti konania nútiac odvolací súd sa prakticky len dohadovať, že postupomodnímajúcim v tejto veci účastníkom konania možnosť konať pred súdom by tu malo byť nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku (tzv. arbitrárnosť).

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolacísúdprejednalpodľa§212ods.1O.s.p.vmedziachodvolaniažalobkynecelúvec(keďajnebyť
tu prítomného napadnutia rozsudku ako celky rozhodnutie o trovách konania malo povahu rozhodnutia
závislého na rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu

síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane ale nebola tu potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania,
nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho
súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že rozsudok v oboch
jeho napadnutých výrokoch treba považovať za vecne správny.

Predovšetkým totiž odvolací súd nemal (napriek opačnému, avšak bližšie nekonkretizovanému názoru

odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa, použitou týmto na podporu ním
zvoleného spôsobu rozhodnutia a urobenou i súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku. Takáto
argumentácia nevykazovala žiadne skutkové, právne ani logické medzery a bola nielenže dostatočne
konzistentnou, ale i objektívne presvedčivou (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme treba rozumieť
schopnosť presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho záujem na celkom inom výsledku

konania). Vypravenie rozsudku súdu prvého stupňa takýmto odôvodnením v spojení so skutočne
minimalistickým prístupom žalobkyne k brojeniu proti ňou neprijímanému výsledku konania v prvom
stupni bolo potom dôvodom, pre ktorý odvolací súd v tejto konkrétnej veci 1. sa mohol (či pri záujem
na čo najväčšej presnosti musel) obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa
s odvolaním sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.) a 2. bol samou odvolateľkou prakticky

zbavený i inak obvyklej povinnosti aspoň stručne sa vyporiadať aj s tzv. odvolacími námietkami. Tie
totiž v prejednávanej veci boli uplatnené spôsobom vylučujúcim zaujatie akéhokoľvek stanoviska k
ich opodstatnenosti alebo polemizovanie s nimi, pričom pre zastúpenie žalobkyne tzv. advokátskou
obchodnou spoločnosťou tu nebola ako poučovacia povinnosť súdu (ani odvolacieho) o procesných
právach a povinnostiach účastníčky (§ 5 ods. 2 a § 211 ods. 2 O. s. p.), tak ani potreba apelovania na

odvolateľku, aby svoje odvolacie námietky bližšie konkretizovala (keďže tu práve čisto formálne učinenie
zadosť úprave z ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p. neposkytovalo priestor pre vyzývanie na odstránenie
vád odvolania, ktoré tu takto neboli, zároveň však práve konkrétna podoba takýchto námietok privodila
jediný možný postup podľa prvej časti ust. § 219 ods. 2 O. s. p.

Preto o odvolaní bolo rozhodnuté (adresne pre žalobkyňu s poznámkou, že v duchu príslovečného „aký
požičaj, taký vráť“) spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu.

Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom (tak ako aj v konaní prvostupňovom) plný úspech
zaznamenala žalovaná (keď žalobkyňa s odvolaním a takto ani so žalobou neuspela ani len čiastočne).

Bola to preto žalovaná, komu vzniklo i právo na náhradu trov odvolacieho konania (podľa § 224 ods.
1 a § 142 ods. 1 O. s. p., prvého z nich vymedzujúceho pravidlo podporného použitia ustanovení o
trovách konania na súde prvého stupňa aj na odvolacie konanie, druhého potom zásadu zodpovednosti
za výsledok tzv. sporového konania, podľa ktorej plne úspešný účastník má právo na náhradu v konaní
muvzniknutýchanauplatňovaniečiobranuprávaúčelnevynaloženýchtrov).Odvolacísúdjejaležiadnu

náhradu nepriznal prakticky z tých istých dôvodov, z akých sa tak stalo na prvom stupni, teda ako pre
nepodanie príslušného návrhu (§ 151 ods. 1 O. s. p.), tak i pre neexistenciu žiadnych preukázateľných
trov odvolacieho konania, majúcich tejto účastníčke vzniknúť.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.