Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/625/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206622
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814206622.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Advokátska kancelária TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporkyni P. I., zastúpená
opatrovníčkou E. Briatkovou, tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, za účasti vedľajšieho účastníka

nastraneodporcuObčianskezdruženieVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov,právnezastúpenýJUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova č. 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 432,20
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.
februára 2015, č.k. 18C/202/2014-59, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov odvolacieho konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 194,49
eur s 9% úrokom z omeškania z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
splátok do zaplatenia, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania

nepriznal. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 115a ods. 1,
2 , § 200ea ods. 1, § 156 ods. 3 O.s.p., ďalej ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 2 psím. a/, b/ zák.č. 258/2001 Z.z. a tiež ust.
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zák.č. 250/2007 Z.z..
Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 29.12.2006 uzavrela
Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporkyňa ako dlžníčka Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej

poskytla banka odporkyni úver 23.000,- Sk s výškou úrokovej sadzby 18,4%. Oznámením zo dňa
18.12.2012 oznamovala Slovenská sporiteľňa odporkyni odstúpenie pohľadávky na navrhovateľa s tým,
že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.182,80 eur s príslušenstvom. V konaní nebolo sporné,
že odporkyňa na základe Zmluvy o úvere zo dňa 29.12.2006 čerpala od Slovenskej sporiteľne, a.s.
poskytnutý úver vo výške 23.000,- Sk a tento sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 651,-
Sk so splatnosťou prvej splátky 20.01.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.12.2011. Zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa na navrhovateľa pohľadávku
zo Zmluvy o úvere, pričom podľa prílohy k Zmluve o postúpení vyplýva zostatok pohľadávky v celkovej
výške 1.182,80 eur s výškou omeškaných splátok 1.168,66 eur a uvedením celkového počtu dní
omeškania 1198 dní. I keď v danej veci išlo o Zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka,
podľa názoru súdu svojim charakterom je zároveň aj Zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 2 písm. b/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako

osobitný zmluvný typ úveru, avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa
Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Na záväzky i posudzovanie námietky premlčania z takejtozmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a to i ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom
teda aj otázku premlčania. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou občianskoprávnym

predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka. Konečná splatnosť úveru nastala
dňa 20.12.2011. Zmluvou o postúpení nadobudol navrhovateľ pohľadávku dňa 13.12.2012. Splatnosť
jednotlivých splátok preto posudzoval súd podľa zmluvných dojednaní v Zmluve o úvere a to, že každá
splátka bola splatná vždy ku 20. dňu v mesiaci a to vo výške 21,61 eur, pričom posledná splátka
bola splatná ku dňu 20.12.2011. S poukazom na ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. súd na premlčanie

musel prihliadnuť s úradnej povinnosti a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný sčasti zamietol,
keď aplikoval 3-ročnú premlčaciu dobu a priznal navrhovateľovi sumu rovnajúcu sa nezaplateným a
splatným splátkam v dobe 3 roky pred podaním návrhu, t.j. od 21.04.2011 do splatnosti poslednej splátky
20.12.2011. Len po túto dobu mala odporkyňa povinnosť splácať splátky. Navrhovateľ podal návrh dňa
10.04.2014 a súd prihliadol na premlčanie tých splátok, ktorých splatnosť nastala pred 10.04.2011, t.j. 3
roky pred podaním návrhu. Žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania uplatnenú zo splátok splatných

pred 10.04.2011 z tohto dôvodu zamietol. Ide o splátky mesačne v sume 21,61 eur, odporkyňa je preto
povinná zaplatiť navrhovateľovi nepremlčané úverové splátky v počte 9 splátok po 21,61 eur, spolu
194,49 eur. V každej splátke je pritom zahrnutá časť istiny a zmluvných úrokov, pričom súd úrokovú
sadzbu 18,4% ročne považuje za primeranú odplatu za poskytnutie úveru. Zmluva tiež obsahuje všetky
podstatné náležitosti Zmluvy o úvere. Z týchto omeškaných splátok potom priznal úrok z omeškania v

súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., pričom u každej omeškanej splátky vychádzal z dojednanej
splatnosti vždy k 20. dňu v mesiaci. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s
tým, že v konaní si náhradu trov konania uplatnil len navrhovateľ, ktorý mal v spore len čiastočný úspech,
a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, v ktorej bol nárok navrhovateľa
zamietnutý, teda čo do sumy 237,71 eur s príslušenstvom. Poukázal na tú skutočnosť, že predmetná
úverová zmluva bola uzatvorená dňa 29.12.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. §
52 až § 54 OZ len na Kúpnu zmluvu, Zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti OZ ako aj na
zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Novelizovaným

ust. § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť
právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008, t.z. že pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá Zmluva o
úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom tak, ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté
pred 01.01.2008 z tej zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 OZ. Poukázal pritom na rozhodnutie NS
SR pod sp.zn. 6Mcdo 4/2012, rozhodnutia iných Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trnave a Prešove.

Okrem toho namietal, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci aplikoval ust. § 5b zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na čl. 1, 125 ods. 1 Ústavy SR s tým, že zastáva ten názor, že
aplikáciouust.§5bcit.zákonadochádzakznačnémunarušeniuprincípuprávnemuštátu.Právnaúprava
platná na Slovensku do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej
po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa

prijala Národná rada SR § 5b Zákon o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim
o nárokoch zo Spotrebiteľskej zmluvy vrátane súdov ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania. Možnosť zbaviť sa dlhu
vznesením námietky premlčania už sama o seba znamená zásah do majetkových práv a zásad dobrých
mravov, prijatých § 5b ZoOS. Priamym aplikovaním § 5b súd porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods.

4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne právnych
predpisov musí byť súladné s Ústavou SR. Navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok návrhom zo dňa
01.04.2014, doručeným súd dňa 10.04.2014, pričom ust. § 5b nadobudlo účinnosť až od 01.05.2014.
Preto navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Preto žiadal, aby
krajský súd ako súd odvolací v napadnutom rozsahu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a v

zamietavej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie, prípadne zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania vyplývajúce z právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.

Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods.2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého
stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa na otázku premlčania uplatneného práva
navrhovateľa správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že
v danej veci, kedy sa navrhovateľ domáha zaplatenia dlhu odporkyne z úverového vzťahu vzniknutého
Zmluvou o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na
druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený

Spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľa pri
jeho podnikateľskej činnosti a odporkyňou ako fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci podnikania,
povolania, či svojho zamestnania. Neobstojí tu námietka zo strany navrhovateľa, že v čase uzatvorenia
zmluvy boli podľa § 52 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami len Kúpna zmluva,
Zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka ako aj zmluva uzatvorená podľa
§ 55 OZ. Nemožno totiž opomenúť ust. § 23a v spojení s § 2 ods. 1 zák.č. 634/92 o ochrane spotrebiteľa

platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorých ustanovení bol odporca spotrebiteľom
fyzickou osobou, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú potrebu fyzických
osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Právny predchodca navrhovateľa bol
podnikateľom, ktorý spotrebiteľom poskytol službu a Zmluva o úvere, ktorú uzatvorili bola tzv. Typovou
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1
OZ a s poukazom na prevzatie záväzkov SR vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany
spotrebiteľa bolo aj v oblasti obchodného práva, keďže úverový záväzkový vzťah je tzv. absolútnym
obchodom potrebné aplikovať ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V
tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. § 1 ods. 2 OZ sú obchodnoprávne vzťahy

len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvého stupňa postupoval
správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

Ďalej odvolací súd uvádza, že práve na uvedený charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi
spotrebiteľský vzťah treba brať prednostný zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práv z tohto
záväzkového vzťahu a odporkyni ako spotrebiteľke treba poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a to
aj tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,

ktoré sú pre odporcov ako spotrebiteľov priaznivejšie. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je
vzťahom medzi dvomi podnikateľmi a vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľom spotrebiteľom,
pričom takéto spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Je náležité plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu v občianskych právach a
nie podnikateľské právo. S účinnosťou zák.č. 150/2004 Z.z. od 01.01.2004 došlo k zásadnej zmene
Spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa
dostali do rozporu s novým ust. § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“.

Použitie nevýhodnejšie spotrebiteľského práva a nie Občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah
vrátane premlčania predstavuje také zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Je preto nevyhnutné a správne
na otázku premlčania práv zo Spotrebiteľskej zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o premlčaní, je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, že právo navrhovateľa na zaplatenie splátok úveru splatných
do 10.04.2011, teda 3 roky pred podaním návrhu spolu s príslušenstvom sú premlčané.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na aplikáciu ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. odvolací súd
zdôrazňuje, že toto ustanovenia zákona v rátane § 52 ods. 2 veta tretia OZ, podľa ktorého všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva s tým, že obe tieto ustanovenianadobudli účinnosťou od 01.05.2015 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. Z tohto potom vyplýva, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Z tohto potom vyplýva, že bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý

aplikoval tieto právne predpisy na posúdenie otázky premlčania. Pokiaľ navrhovateľ v konaní namieta
rozpor tohto ustanovenia s Ústavou SR, odvolací súd zdôrazňuje, že sa jedná o právnu normu, ktorá
je platná a účinná, ktorou sú povinné súdy rešpektovať a aplikovať tak, ako to správne v prejednávanej
veci urobil súd prvého stupňa.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta rozhodovanie iných súdov, odvolací súd poukazuje na tú
skutočnosť, že takýmito rozhodnutiami iných krajských súdov v konaní nie je viazaný.

Pokiaľ navrhovateľ ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 6Mcdo 4/2012, toto rozhodnutie
Najvyššieho súdu je zo dňa 27.03.2013, t.z. bolo vydané pred účinnosťou ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.,
t.z. pred 01.05.2014 a preto pre rozhodovanie v prejednávanej veci nie je a nemôže byť záväzné.

Vo zvyšku odvolací súd odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa,
s ktorým sa v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

a v spore úspešnej odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v odvolacom konaní ich
náhrada priznaná nebola, nakoľko títo si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili a z obsahu spisu
im trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .