Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514210800
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514210800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: G. U., bytom M.R. T. XXX/
XX, Y. W. proti odporcovi: N. U., bytom T. XX, v konaní o určenie výživného na rozvedeného manžela,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. mája 2015,
č.k. 10C/406/2014-74, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í t a k , že odporca j e p o v i n
n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20,89 eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci
vopred, s účinnosťou od 26.11.2014.

Nedoplatok na príspevku na výživu za obdobie od 26.11.2014 do 20.01.2016 v sume 288,97 eur súd p
o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s mesačným príspevkom na
výživu, počnúc mesiacom, nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do jeho zaplatenia s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky

sumou 20,89 eur mesačne od 01. 10. 2014, ktorý príspevok na výživu mu určil platiť vždy do 25-
teho dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na splatnom príspevku na výživu za obdobie od 01. 10. 2014
do 30. 4. 2015 vo výške 146,23 eur odporcovi uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku súd návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemám právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 72 Zákona o rodine, § 1, § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime a tým, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby odporca
bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že účastníci

konania boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 13.03.2012, č.k. 3P/58/2011-27, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2012. Dve
maloleté deti, pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a
odporcovi bola uložená povinnosť platiť na ich výživu 70 eur a 60 eur. Rozsudkom zo dňa 13.03.2013,
č.k. 8P/22/2013-23 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá P. zverená do
osobnej starostlivosti otca (odporcu) a matka (navrhovateľka) sa zaviazala prispievať na výživu mal. P.

sumou 30 eur mesačne od 01.04.2013. Navrhovateľka žije s maloletým W. (XXXX) v byte v Y. W., za
ktorý hradí nájomné a energie vo výške 315 eur mesačne. Od 11.09.2014 sa navrhovateľka zamestnala
ako upratovačka a jej príjem bol okolo 350 eur, pričom od 18.10.2014 nastúpila na PN a zamestnávateľs ňou v skúšobnej dobe skončil pracovný pomer. Z predchádzajúceho vzťahu má plnoletého syna N.
R., ktorý je zamestnaný a v súčasnosti býva u navrhovateľkiných rodičov v Q.. Príjem navrhovateľky
je asi 267,62 eur (nemocenská 214,62 eur, 23 eur prídavky na dieťa, 30 eur rozdiel na výživnom).,

vypomáha jej celá rodina. Od februára 2015 jej s výchovou mal. W. vypomáhajú rodičia. Odporca
dosahuje priemerný mesačný príjem 888,48 eur. Býva s maloletou P. (XXXX) v staršom rodinnom
dome vo T., ktorý by nevyhnutne potreboval opravu. Vypomáha mu matka, ktorá býva v susedstve. Na
bežné výdavky spojené s bývaním, stravou a vyživovacou povinnosťou odporcovi zostáva čistý príjem
639,19 eur (888,48 eur - 249,29 eur , t.j. 18,96 eur cestovné do práce, 230,33 eur splátky na

pôžičky). Súd uviedol, že navrhovateľka nemá finančné prostriedky na úhradu svojich životných potrieb.
Je v takej životnej situácii, keď sa nedokáže postarať ani o vlastné zverené dieťa a už vôbec nepripadá
do úvahy, že by si mohla v blízkej budúcnosti nájsť nejakú prácu z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.
V konaní nebolo preukázané, žeby si práceneschopnosť spôsobila sama navrhovateľka. Na druhej
strane súd uviedol, že okolnosti, ktoré viedli k životnej situácii navrhovateľky boli zapríčinené samotnou
navrhovateľkou, ktorá dobrovoľne odišla zo spoločnej domácnosti a prenajala si trojizbový byt, ktorý

nevládze platiť. Do úvahy súd vzal aj tú skutočnosť, že navrhovateľka má aj dospelého syna N., ktorý je
zamestnaný a ktorý sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, ako aj na to, že z manželstva pochádzajú
dve maloleté deti, ktoré boli rozdelené medzi oboch rodičov. Navrhovateľka má na svoje životné potreby
príjem 267,62 eur mesačne, pričom hranica životného minima spolu s jedným neplnoletým dieťaťom
predstavuje 288,51 eur mesačne. Rozdiel teda predstavuje 20,89 eur, ktorú sumu je možné od odporcu

spravodlivo žiadať, vzhľadom na jeho finančné možnosti a životné potreby. Súd poukázal na to , že
odporca má pravidelný príjem zo zamestnania, vlastní nehnuteľný majetok a na základné potreby mu
z platu zostáva suma 639,19 eur mesačne. Hoci by bolo v možnostiach odporcu uhrádzať aj vyššiu
sumu, súd zamietol návrh vo zvyšnej časti z dôvodu, že odporca hradí spoločné dlhy pochádzajúce z
manželstva, na ktoré mu navrhovateľka neprispieva a je dôvodné predpokladať, že odporca bude mať

ďalšie výdavky spojené s vyživovacou povinnosťou voči vlastným dospievajúcim maloletým deťom ,
resp. ďalšie výdavky spojené s poistnou udalosťou, ktorú zapríčinila navrhovateľka. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd

návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne. Je toho názoru, že súd v danej veci dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V
odvolaní uviedol, že ich BSM nie je vyporiadané a on od rozvodu znáša všetky náklady na spoločné
záväzky, čo nie je spravodlivé, potom aj priznanie alimentačnej povinnosti rozhodnutím súdu nie je
v súlade s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy ( uprednostnenie spravodlivého vyporiadania

nárokov zo spoločného majetku). Namietal, že navrhovateľka končila pracovné pomery zo zdravotných
dôvodov, bola nezamestnaná, avšak odmietala chirurgický spôsob liečby. Prenájom 3 izbového bytu
navrhovateľkou v jej situácii, možno označiť za luxus. Za situácie, keď matka sa osobne v období od
februára do mája 2015 nestarala o maloletého syna, nie je správna úvaha súdu o výške životného
minima. Má za to, že pri zohľadnení subjektívnych a objektívnych skutočností na strane navrhovateľky

nie je naplnený predpoklad ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine. V prípade priznania príspevku by došlo k
schváleniu predchádzajúceho nezodpovedného správania navrhovateľky, ktoré správanie je v rozpore s
dobrými mravmi. Dodal, že výživné je možné priznať v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa
začatia súdneho konania, čo bolo 26.11.2014, pričom súd nezákonne príspevok priznal od 01.10.2014.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej
časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi určenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela vo výške 100 eur mesačne, a to od 01.10.2014. Okresný súd uložil odporcovi
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20,89 eur od 01.10.2014 a vo zvyšnej časti (do
sumy 100 eur ) návrh zamietol. Odvolaním odporcu nebola napadnutá zamietajúca časť rozsudku, preto

odvolací súd preskúmaval rozsudok v ostatných častiach(okrem zamietajúcej časti ).

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli odporcom v odvolaní vznesené. Mal za
to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám § 157 ods. 2 O.s.p., keď v odôvodnenírozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, uviedol
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, oboznámil výsledky dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolacie

námietkyodporcu(okremnámietkyohľadnedňapriznaniapríspevkunavýživu)sútotožnésnámietkami,
ktoré odporca uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto, pokiaľ sa týka výšky priznaného príspevku na
výživu navrhovateľky, nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Podľa § 72 ods. 1,2 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať

od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Vychádzajúc zo zistení súdu prvého stupňa, že obaja účastníci majú v osobnej starostlivosti jedno
maloleté dieťa, pochádzajúce z ich rozvedeného manželstva, za situácie, že navrhovateľka je dlhodobo
práceneschopná a jej príjmom je iba nemocenská v sume 214,62 eur, prídavky na dieťa v sume 23 eur a

30 eur ako rozdiel na výživnom, pri príjme odporcu v sume 888,48 eur mesačne a zohľadnení, že hradí aj
splátkyzaspoločnédlhysnavrhovateľkou,bolajodvolacísúdtohonázoru,žejedôvodnéurčiťodporcovi
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumu 20,89 eur mesačne, ktorá suma predstavuje rozdiel
doživotnéhominimanavrhovateľky.Tátosumajezároveňajzodpovedajúcaschopnostiam,možnostiam
a majetkovým pomerom odporcu. V tejto časti odvolací súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce

odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa však pochybil, pokiaľ príspevok na výživu navrhovateľky určil od 01.10.2014, hoci
návrh v tejto veci bol navrhovateľkou podaný na súd až dňa 26.11.2014. V predmetnej veci ide o konanie,
ktoré je konaním návrhovým a uvedený príspevok na výživu rozvedenej manželky je preto (v súlade s

ust. § 77 ods.1 veta druhá Zákona o rodine) možné priznať odo dňa podania takéhoto návrhu na súd.
Týmto dňom, ako už bolo uvedené bol 26. november 2014, a preto odvolací súd v tejto časti zmenil
rozsudok okresného súdu a príspevok na výživu navrhovateľky priznal od tohto dňa. V súlade s touto
zmenou došlo aj k zmene výšky nedoplatku na uvedenom príspevku na výživu a tento odvolací súd
vyčíslil za obdobie od 26.11.2014 do rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. do 20.01.2016 vo výške 288,97

eur. Nedoplatok pozostáva za 5 dní mesiaca november 2014 v sume 3,48 eur, za december 2014 a 12
mesiacov roku 2015 po 20,89 eur, teda spolu 271,57 a za 20 dní mesiaca január 2016 (keď príspevok za
mesiacjevždysplatnýk25.dňuvmesiaci)vsume13,92eur. Vsúladesust.§160ods.1O.s.p.odvolací
súd vzhľadom k výške nedoplatku a celkovým pomerom odporcu umožnil nedoplatok na príspevku na
výživu odporcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne spolu s mesačným príspevkom na výživu.

Pokiaľ súd priznal príspevok na výživu navrhovateľky aj za obdobie od 01.10.2014 do dňa podania tohto
návrhu na súd (26.11.2014), v tejto časti odvolací súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Z uvedených dôvodov krajský súd o napadnutej časti rozsudku rozhodol tak , ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, keďže obaja mali v konaní čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .