Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by Mgr. Erika Szalaiová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/336/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211822
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215211822.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľa:
Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, zast. PERSPECTA Legal
s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava proti odporkyni: B. E., U.. XX.XX.XXXX,
R. H. R. XX, T. o zaplatenie 311 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 263,20 € spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 71,78 € od 26.06.2012 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 97,08 € od 26.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 90,84 € od 26.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 3,50
€ od 26.09.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na trovách konania z titulu súdneho poplatku sumu 12,81
€ a na trovách právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľa sumu 55,33 € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.06.2015 sa domáhal na tunajšom súde od odporkyne zaplatenia istiny
311 € s príslušenstvom, pričom tvrdil, že odporkyňa nezaplatila za poskytnuté služby, čím porušila
zmluvne dojednané podmienky a preto je povinná zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby aj
zmluvnú pokutu za toto porušenie. Zároveň si z nej uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000€, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených navrhovateľom a to
zmluvou o pripojení ako na č.l. 6, faktúrami ako na čl. 7-11, oznámením o postúpení pohľadávky ako na
č.l. 12, zmluvou o postúpení pohľadávok ako na č.l. 4, uznesením o zastavení konania ako na č.l. 18,
uznesením o zrušení uznesenia ako na č.l. 21 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 21.05.2012
zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe zmluvy poskytol Slovak Telekom bol povinný
pripojiť odporkyňu k verejnej mobilnej telefónnej siete a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný
mesačný program služieb Program Naj 200. Spolu so zmluvou podpísala odporkyňa aj dodatok k
zmluve dňa 21.05.2012. Keďže odporkyňa nezaplatila riadne a včas navrhovateľovi vystavené faktúry
č. 7206131258 na sumu 71,78 € s dátumom splatnosti 25.06.2012, č. 7207116547 na sumu 97,08 €
s dátumom splatnosti 25.07.2012, č. 7208158296 na sumu 90,84 € s dátumom splatnosti 25.08.2012,
č. 7209219220 na sumu 3,50 € s dátumom splatnosti 25.09.2012, faktúru č. 7308064773 na sumu
95,60 € s dátumom splatnosti 25.08.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a navrhovateľuzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 09.06.2014 predmetné pohľadávky sa stali
vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o
postúpení pohľadávky voči odporcovi. Poukazujúc na tú skutočnosť, že podnik svoju zmluvnú povinnosť
riadne a včas plnil a keďže odporca zmluvu porušil tým, že faktúry nezaplatil, navrhovateľovi vznikol
nárok na zmluvnú pokutu, ako aj na zákonný úrok z omeškania. Žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť,
priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší , zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné podmienky ) . To neplatí ak
ide o predmet plnenia , cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané .
Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré požadujú od spotrebiteľa , ktorý nesplnil svoj záväzok ,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu , ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku .
Súd je toho názoru , že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie , alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ.
Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené sa
konštatuje preto , že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti
s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane .
Vdanejvecizmluvnúpokututak,akoboladojednanávzmluveopripojenípovažujesúdakoneprimeranú
sankciu a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu,
keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti , teda na jeho
začiatku .
Rovnako bez akéhokoľvek významu je aj to , akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí , t.j. či nezaplatí
napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku , alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu.
Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 273 ods. 1/ Obchod. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Z obsahu výpisu z obchodného registra na právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý je verejne
dostupný ( www.orsr.sk ) vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa mal v predmete svojej činnosti
aj poskytovanie telekomunikačných služieb. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že podľa ust.
§ 52 ods. 3/ Obč. zák. bol veriteľom - dodávateľom.
Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa
ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej aleboinej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto
postavenia odporkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani ho netvrdil.
Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. §
52ods.1/Obč.zák.atobezohľadunajehoprávnuformu.Pretosamusíriadiťzákonnýmiustanoveniami
Obč. zák.
Okrem toho je preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu
individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a
vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Odporkyňa ako spotrebiteľ nemá právo nejakým podstatným spôsobom
ich meniť. Uvedené vyplýva z predložených listín a súdu je to známe aj z jeho doterajšej rozhodovacej
činnosti, keď obdobné zmluvy a ostatné listiny k nej boli predmetom v konaniach, v ktorých vystupoval
ako navrhovateľ právny predchodca navrhovateľa, alebo iný právny nástupca navrhovateľa z titulu
postúpenia pohľadávok, len sa menili odporcovia.
Bolo preukázané, že odporkyňa služby navrhovateľa využívala. Bolo preukázané, že porušila zmluvu
o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré mu právny predchodca
navrhovateľa na základe zmluvy poskytoval, cenu týchto služieb nezaplatil. Preto je návrh navrhovateľa
dôvodný čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 263,20 Eur. Odporkyňa žalovaný dlh na službách v
lehotách stanovených vo faktúrach neuhradila. Dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej faktúry
sa tak s plnením tam uvedených súm dostala do omeškania. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný aj
čo do zaplatenia úrokov z omeškania zo sporných istín mimo zmluvnej pokuty. Z týchto dôvodov bolo v
časti návrhu vyhovené ako dôvodnému, lebo dlh na poskytnutých službách je preukázaný a omeškanie
taktiež.
Čo sa týka zmluvnej pokuty v sume celkom 47,80 Eur a úrokov z omeškania 8,75 % ročne od 26.08.2013
do zaplatenia, v tomto rozsahu je návrh navrhovateľa nedôvodný.
Nutné je uviesť, čo bolo konštatované už vyššie, že zmluvu vrátane jej ostatných listín vypracoval
právny predchodca navrhovateľa bez toho, aby odporkyňa ako spotrebiteľ mohol nejakým podstatným
spôsobom docieliť zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú
vopred pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu odporcom. Navrhovateľ
ako jej autor určil, čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní a to vrátane dojednaní
o zmluvných pokutách. Na to, aby si navrhovateľ mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
dôvodne, musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom. Uvedené
ale navrhovateľ nepreukázal. Nepreukázal existenciu platne dojednanej ani jednej zmluvnej pokuty.
Nepreukázal, teda svoju aktívnu legitimáciu na ich zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu
odporkyne, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvné pokuty. Navrhovateľ v
tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dojednania o zmluvných pokutách sú totiž absolútne
neplatné. Všetky zmluvy musia byť vyvážené v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, aby tak
bola naplnená zásada podľa ust. § 3 Obč. zák. o dobrých mravoch. V danej veci však tomu tak nie je.
Právny predchodca navrhovateľa do zmluvy, ktorú zmluvu predložil súdu ( č.l. 6) nezapracoval žiadny
zmluvné pokuty okrem jednorázovej zmluvnej pokuty vo výške 47,80,-€. Na druhej strane nezapracoval
do zmluvy ani jej príloh - tarify, cenového výmeru ani iných listín žiadnu zmluvnú pokutu pre seba ako
dodávateľa, za prípadné jeho neplnenie si povinností zo zmluvy, za ich nedodržiavanie, alebo za ich
porušenia. Navrhovateľ v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute, lebo
toto právo mu zák. ust. § 544 Obč. zák. umožňuje. Ale v každom prípade musí pri takom dojednaní
postupovať v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval. Postupoval jednostranne a spôsobil tak
neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech a v neprospech
odporcu ako spotrebiteľa. Okrem toho spôsob dojednania o zmluvných pokutách je absolútne neplatný
aj z toho dôvodu, že pri jednotlivých druhoch zmluvných pokút nerozlišuje obdobie, resp. časový okamih
kedy k prípadnému porušeniu došlo. Pri jednotlivých druhoch zmluvnej pokuty síce zapracoval rôzne
sumy zmluvnej pokuty, ale výška každého druhu zmluvnej pokuty je rovnaká pri porušení povinností
v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Takýmto spôsobom
nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate obchádzal aj zákon a tak je jeho právny
úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 39 Obč.
zák. s poukazom na ust. § 3/ Obč. zák. Je pravdou, že navrhovateľ predložil súdu faktúru spolu na
sumu 47,80 €. Z predmetnej faktúry súd zistil, že táto suma je zmluvná pokuta, pričom táto faktúrabola vystavená za obdobie od 08.07.2013 do 07.08.2013 na sumu 95,60 €. Žiadne zmluvy, zmluvné
dojednania, obchodné podmienky, kde by boli predmetné pokuty zahrnuté súdu nepredložil. Dojednania
o každej zmluvnej pokute sú nejasné, neurčité a v konečnom dôsledku aj nezrozumiteľné, čo je dôvodom
absolútnejneplatnostiajpodľazák.ust.§37Obč.zák. Nadôvodabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu
je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto dovoláva alebo nie. Dojednanie
o zmluvnej pokute majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon umožňuje dojednania v tom smere,
aby niektoré listiny boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Takými môže byť aj cenový výmer alebo aj
tarifa. Nemožno sa však stotožniť s tým, že v takýchto listinách by mali byť aj dojednania o zmluvných
pokutách. Už len samotný názov týchto listín hovorí o tom, že by mali obsahovať ceny ( napr. služieb,
poplatkov a pod. ) alebo nejaké cenové tarify. Zmluvnú pokutu však nemožno považovať ani za cenu,
ani za tarifu a tak nemá miesto v cenovom výmere ani v tarife. Nutné je tiež uviesť, že dohodu účastníkov
o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť tarify alebo cenového výmeru. Podľa zák. ust.
Obč. zák. zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že
zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom
predpísanej písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou
zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák. požadovať
úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. V tomto smere je potrebné poukázať aj
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré konštatovalo, že
dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy ( listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis ).
Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty 47,80 €, tieto sú obsiahnuté v dodatku k zmluve o pripojení ( č.l. 6). Nárok
na ne by však vznikol ( ak by dojednanie o nej bolo platné, čo ale nie daný prípad ) iba za podmienky
zániku zmluvy zo strany/ dôvodov na strane užívateľa pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti.
Znamená to, že vznik nároku na zmluvnú pokutu by bol podľa tohto viazaný až na okamih zániku zmluvy
a tento zánik navrhovateľ v konaní netvrdil ani žiadnym spôsobom nepreukázal.
Dojednania o zmluvných pokutách sú však absolútne neplatné. Keďže navrhovateľ existenciu platnej
dohody o zmluvných pokutách nepreukázal, jeho návrh čo do zmluvných pokút v celkovej sume
47,80 Eur je nedôvodný. S plnením žiadaných zmluvných pokút sa preto odporca nemohol dostať do
omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. V nedôvodnej časti bol návrh
navrhovateľa zamietnutý.
Navrhovateľ mal úspech v časti, v ktorej bolo jeho návrhu vyhovené. V tejto časti bola odporkyňa
neúspešná, lebo bol zaviazaný na úhradu. V časti , ktorej bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietnutý, bol navrhovateľ neúspešný. Odporca mal v tejto časti úspech, lebo nie je povinná zaplatiť
to, čo žiada navrhovateľ. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov súd podľa ust. § 142 ods.
2 O.s.p. rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania len v pomernej výške podľa
miery jeho úspechu a neúspechu. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie 311,- € spolu s príslušným úrokom z
omeškania. To predstavuje 100 %. Úspešný bol v sume 263,20 €. Predstavuje to 84,63 % ( 311 : 100
%, 263,20 : 3,11) z toho čo žiadal. Neúspešný tak bol vo výške 15,37 %. ( 100 % - 84,63% ). Pomer
jeho neúspechu a úspechu tak predstavuje 69,26 %. ( 84,63 % - 15,37% ). To je miera jeho úspechu v
tomto spore. V takomto pomere má preto navrhovateľ právo na náhradu trov konania z účelne a správne
vypočítaných trov konania. Navrhovateľ si vyčíslil náhradu trov konania celkom v sume 98,40 €. Ide o
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Ako však už bolo uvedené, navrhovateľ mal úspech vo
výške 69,26 %. Z tohto dôvodu má preto nárok na náhradu trov konania len do výšky 69,26 % z dôvodne
a účelne vynaložených trov. Preto bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania v sume 68,14 €,
ktorá zodpovedá vo výške 69,26 % z čoho je súdny poplatok podľa mieru úspešnosti 12,81 € a trovy
právneho zastúpenia 55,33 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal nasúde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.