Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/285/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232389
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114232389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., Strawinskylaan

933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: L. Š., O.. XX.X.XXXX,
V. M. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 688,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 12.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 688,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 35,64 Eur a 8,25% ročne zo sumy 688,52 Eur

od 2.12.2014 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodnil poukazom na úverovú zmluvu č. 3512015279 s tým, že pohľadávky vzniknuté z tejto
zmluvy boli na základe zmluvy zo dňa 31.3.2014 postúpené na žalobcu. Uviedol, že právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 3.12.2018 Úverovú zmluvu č. 3512015279, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s..
Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.327,76 Eur zo strany

právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84
pravidelných mesačných splátkach po 31,50 Eur, a bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach splatných v zmysle úverovej zmluvy. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak,
ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých
platieb odporcu a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy Úverových zmluvných podmienok s názvom
Ukončenie úverovej zmluvy bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa
31.3.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti,

upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote
15 dní od odoslania výzvy. Zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty si však žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. Sadzbu úroku z omeškania 8,25% uplatňuje podľa základnej úrokovej sadzby
ECB platnej k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 17.4.2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy
k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov, a úrok z omeškania stanovil takto: 35,64 Eur z
čiastky 688,52 Eur od 17.4.2014 do 1.12.2014, t.j. do dňa vyhotovenia žaloby. Uviedol, že eviduje voči
žalovanému dlh v nasledovnej výške:

- istina vo výške 82,95 Eur
- úrok vo výške 61,59 Eur,
- zosplatnená istina vo výške 543,98 Eur.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods.
3 O.s.p. uložil a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 24.4.2015.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a to oboznámením návrhu, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. 3812015279, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. (ďalej len „úverové podmienky“), výzvou k splateniu celého úveru s poštovým podacím
hárkom, oznámením o postúpení pohľadávky, listinou s evidenciou žalobcu o účtovaní a platobnej
histórii žalovaného označenej ako Výpis čerpania, splátok a úhrad, a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Dňa 8.12.2008 (pri dvojstrannom právnom úkone až dátumom podpisu žalovaného ako druhej zmluvnej
strany) uzatvoril právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ so žalovaným
ako dlžníkom písomnú úverovú zmluvu, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanému úver. V zmluve je uvedená celková výška úveru 1.327,76 Eur, mesačná splátka

31,50 Eur, počet splátok 84, ročná úroková sadzba 22,23%, RPMN 25%, priemerná hodnota RPMN
23,98%,celkovénákladyspotrebiteľa1.318,33Eur,termínsplatnostisplátok-vpravidelnýchmesačných
splátkach prvá splátka po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, lehota splatnosti 84 mesiacov po
poskytnutí úveru, a spôsob výplaty klientovi bankovým prevodom. Pod tým je v zmluve výrazne
menším drobným písmom napísaný text o tom, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Úverové

podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., a že dolu podpísaný klient (žalovaný) svojim
podpisom potvrdzuje, že prevzal úverové podmienky, je s nimi oboznámený, považuje ich za dostatočne
určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy
(resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu zmluvy odkazom na obchodné
podmienky (napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob započítavania úhrad, prípadne

povinnosť platiť poplatky upravujú obchodné podmienky) zo zmluvy nevyplýva.

Z predloženého Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva interná evidencia žalobcu o termínoch a
sumách čerpania a úhrad peňažných prostriedkov žalovaným, podľa ktorej žalovaný z tejto zmluvy dňa11.12.2008 čerpal sumu 1.327,76 Eur, a na túto zmluvu, resp. úver zaplatil postupne v rôznych dňoch
(aj mimo dohodnutých termínov splátok - teda pred a po ich splatnosti) spolu sumu 1.845,48 Eur. Ďalej
z tejto listiny vyplýva účtovanie splátok žalobcom ku 14. dňu v mesiaci (hoci splatnosť bola dohodnutá

práve po mesiaci od poskytnutia úveru), a započítanie prijatých úhrad (uskutočňovaných nepravidelne)
žalobcom (jednostranne) na rôzne položky (istinu a úrok) bez toho, aby bolo zrejmé členenie splátok na
istinu a úroky, najmä mechanizmus a dôvod (oprávnenosť) započítavania úhrad na jednotlivé položky, a
aby pri úrokoch z úveru bol zrejmý spôsob ich výpočtu (z akých súm, za aké obdobie a v akej sadzbe).

Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 31.3.2014 vyzýval právny predchodca žalobcu s poukazom na
omeškanie s úhradou záväzkov žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy,
a z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.11.2014 označeného ako oznámenie o postúpení
pohľadávky vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z tejto úverovej zmluvy voči
žalovanému postúpil na žalobcu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „ZoSU“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) ZoSU spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZoSU zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Keďže zo skutočností uvedených žalobcom vyplýva, že predmetom tohto konania sú nároky medzi
veriteľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, právny vzťah (zmluvu) medzi

účastníkmi je potrebné posúdiť podľa cit. zákona.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
(podľa bodu 3B vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri ročnej úrokovej sadzbe tiež uvádza, či ide o fixnú ročnú

úrokovú sadzbu, alebo variabilnú ročnú úrokovú sadzbu),
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
(podľa bodu 2C vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri splácaní spotrebiteľského úveru uvádza výška, počet a
termíny splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru. Napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne,

alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, alebo či sa úroky a poplatky
strhnú z celkovej výšky ponúkaného spotrebiteľského úveru).

Podľa § 4 ods. 3 ZoSU ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSU tiež platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými
ustanoveniami vyplýva, že spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť

vyjadrenýurčitýmazrozumiteľnýmspôsobomvylučujúcimpochybnostioobsahupovinnostisplácaťjeho
jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v písomnej úverovej zmluve, na
ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok
na úroky a poplatky nemá.

Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom zároveň
vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle ZoSU sú
spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a ktoré preto musí žalobca v súvislosti s nimi pre úspech v konaní riadne tvrdiť (a
preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia a splácania
úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon s takýmto

prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné kedykoľvek
určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického

a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 3 ods. 9 2 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo
brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem
toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani

neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v

obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného
právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná

drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy
o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v
prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj
úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú
podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v
tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.
I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a
minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy, pozn.
súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej
zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má

chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné
poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť
umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby

do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú.V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil

všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich
často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj
v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na
prílohy pripojené k návrhu. Ani z týchto príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov.

Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem
použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k tzv. istine - kde
absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku

na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

Ak pritom súd v tomto prípade z tvrdení žalobcu a predložených príloh (dôkazov) podľa ich obsahu
a zmyslu (v snahe o maximálne potlačenie formalizmu pri extenzívnom výklade) vo vzťahu k
časti požadovanej sumy (istine) napokon nepriamo odvodil uplatnenie nároku právom na vrátenie
poskytnutých (žalovaným čerpaných) peňažných prostriedkov, vo vzťahu k zvyšku - k požadovaným
úrokom však rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov) nevyplývajú

ani nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v
tzv. výpise čerpania, splátok a úrokov vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti
niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom
do r. 2003), ale len ak sa právo opieralo o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme
ako relikt bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania

všetkých peňažných ústavov), o ktorý v tomto prípade neide, a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov
(procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným
postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však nemožno nekriticky akceptovať
a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez

posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť
s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom Výpise čerpania, splátok a úhrad je
snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči
žalovanému. Podľa § 134 O.s.p. iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi
orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné,

potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak,
i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov žalobca neuviedol (ani nepriamo v prílohách) všetky
rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení
vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie

(nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom
na konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z ktorých sa
uplatňuje, s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich
skutkovým odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom
prípade z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Výšku úrokovej sadzby, z ktorej

zrejme svoj nárok odvodzuje, žalobca síce uviedol aspoň nepriamo predložením úverovej zmluvy, kde
je vyjadrená ako percento (bez uvedenia či ide o fixnú alebo variabilnú sadzbu), jej uplatňovanie s
uvedením úročených súm a období s jej skutkovým odôvodnením pri výpočte úroku však nie, a tieto
skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo (z predložených príloh).

V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť

všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani
oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto
len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať
súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania zrejme vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úhrada celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo
splátkového kalendára (výpisu z účtu) vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu už uhradil (vrátil)
viac ako mu žalobca poskytol. Vo vzťahu k uplatneným ostatným celkovým nákladom spojeným

so spotrebiteľským úverom - úrokom a poplatkom (cene služby) pritom žalobca ani len netvrdil a
nepreukázal všetky konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali (ako sa mali platiť, z
akých jednotlivých súm - i vzhľadom na predčasné prípadne oneskorené úhrady - ich žalobca uplatňuje,
odkedy a dokedy - vrátane oprávnenia zápočtu už uhradených súm na ich účet). Preto mal súd za
to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase

rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi
zaplatiť, uplatnený nárok, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, aj s
prihliadnutím na už vykonané platby (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) preto považoval za nedôvodný, a
žalobu z toho dôvodu za potrebné zamietnuť.

Okrem toho nie je tiež zrejmé, prečo žalobca žalovanému splátky vo Výpise čerpania, splátok a úhrad
účtovalsinousplatnosťou(k14.dňuvmesiaci)nežbolodohodnutévzmluve(„pomesiaciodposkytnutia
úveru“ - pričom zmluva bola uzavretá 8.12.2008 a peňažné prostriedky čerpané 11.12.2008), a na úroky
v nich zahrnuté, ktorých oprávnenosť a výpočet tak neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
preto v zmysle § 4 ods. 4 ZoSu nemá nárok.

A napokon, okrem neunesenia bremena tvrdenia o všetkých skutočnostiach odôvodňujúcich právo
na vyúčtované a uplatnené úroky súd pripomína, že tieto sú zároveň obligatórnymi obsahovými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a vzhľadom na vyššie uvedené, i v nadväznosti na
stým súvisiace dôkazné bremeno, je preto tiež zrejmé, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h) ZoSU) s uvedením, či ide o fixnú ročnú úrokovú
sadzbu alebo variabilnú ročnú úrokovú, a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSU) tak aby bolo zrejmé napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo
sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, či sa úroky a poplatky strhávajú z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru, a aj podľa § 4 ods. 3 ZoSU sa poskytnutý spotrebiteľský úver

preto považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na tieto dôvody má žalobca, z titulu pohľadávok z úverovej zmluvy postúpených mu podľa
§ 524 OZ od jeho právneho predchodcu, nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov.
Keďže však zo splátkového kalendára (výpisu z účtu) vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu resp.

jeho právneho predchodcu už sumu poskytnutých peňažných prostriedkov uhradil (vrátil), súd žalobu
zamietol.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu

neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.