Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715203696
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8715203696.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému A. I., bytom P. XXXX/XX, I. o vymoženie 1
575,92 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 15. apríla
2015, č. k. 12Er/193/2015-12 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Uviedol, že exekučným titulom mal byť rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. 16520/14 zo dňa

29.12.2014, ku ktorému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 23.12.2013
medzi oprávneným a povinnou, rozhodcovská zmluva z toho istého dňa a zmluvné dojednania
k zmluve. S odkazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, rozsudok Súdneho dvora ES C-240/98 až
C-244/98, C-618/2010, C-168/05, C-243/08 vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako zmluvné dojednanie
v rámci spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to

z dôvodu, že jej obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, bola pripravená vopred v predtlačenom
formulári, nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom,
v určitých prípadoch neodvolateľne núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, z dôvodu
geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania, ktoré nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti, z dôvodu absencie poučenia spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdom. Takáto neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností

z takejto doložky odporuje dobrým mravom, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom.

Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Poukázal na to, že posúdenie rozhodcovskej
zmluvy súdom je nesprávne. Uviedol, že spotrebiteľ je osobou, ktorého chápanie nie je na úrovni

subjektu pozbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, neschopného chápať význam
a dôsledky vlastného konania, daného poučenia a pod. Z formulácie predmetnej rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že konanie pred rozhodcovským súdom je alternatívne. Začatie rozhodcovského konania
dodávateľom nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky. Obe strany zmluvy majú rovnocennú
možnosť určiť rozhodcu, resp. fórum, kde sa spor bude riešiť. Rozhodcovská zmluva v tejto veci bola
individuálnou dohodou, samostatným úkonom, nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom

úvere, nemá vplyv ani na trvanie revolvingovej zmluvy. S poukázaním na § 53 ods. 2 OZ uviedol,
že v prípade individuálneho dojednania je posudzovanie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky zozákona vylúčené, pričom v tejto veci ide o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu. Dlžník mal
možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, písomne bol poučený o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú
zmluvu. Teda ide o individuálne dojednanie, pretože spotrebiteľ, i keď bolo pripravené vopred,

mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, anulovať. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. r) OZ
uviedol, že rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou z toho pohľadu, že poskytuje
spotrebiteľovi výber pri podaní žaloby, v tejto veci neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods.
4 písm. r) OZ. Predmetná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, a ani
sama takouto neprijateľnou podmienkou nie je, keďže poskytuje alternatívu riešenia sporov. Popísal

povahu rozhodcovského konania, ktoré v mnohých prípadoch poskytuje dokonca väčší rozsah ochrany.
K výhrade súdu, že spotrebiteľ nebol poučený o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a konaním
pred všeobecným súdom uviedol, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžaduje
poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na nesprávne právne
posúdenie veci navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom
v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Rozhodujúcou otázkou, ktorú súd prvého stupňa prioritne správne vyriešil, bola platnosť rozhodcovskej

zmluvy, čím vyriešil i otázku možnosti viesť exekúciu na podklade exekučného titulu vydaného orgánom,
ktorý svoju právomoc odvodil od takejto rozhodcovskej zmluvy.

Podľa rozhodcovskej zmluvy č. 8500038045 uzavretej medzi oprávneným a povinnou, ktorá má formu
predtlače a bola podpísaná povinnou v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500038045

dňa 17.12.2013, mali byť spory zo zmluvy riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber
rozhodcovského súdu spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde,

spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.

Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúczobsahurozhodcovskejzmluvyaztohtoustanoveniabolorozhodnutiesúduprvéhostupňa
o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy a jej neplatnosti správne. Odvolací súd sa naďalej pridržiava
(rovnako ako súd prvého stupňa) spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej

formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacím argumentom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne
dojednaná.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je
spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a
podpísanie.Ztextutejtozmluvyjezrejmé,žedodávateľ-veriteľjepredkladateľomnávrhurozhodcovskej
zmluvy (bod 2. - „Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa...“),

ide o rutinný postup zo strany dodávateľa, ktorým pri podpise hlavného kontraktu bez aktivity a
záujmu spotrebiteľa jednostranne privádza spotrebiteľa k uzatváraniu zmlúv zabezpečujúcich výlučne
dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok, jeho záujmov, a to rozhodcovskými orgánmi, ktoré sám vopred
určil v predloženej rozhodcovskej zmluve a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne
na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa

nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných
prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred
rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo
zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach
zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania

(Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, a tým neprijateľnosť
rozhodcovskej zmluvy z tohto dôvodu, zrejmá.

Občiansky zákonník takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 so sankciou
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť

neplatné.

Od neplatného zmluvného dojednania nie je možné odstúpiť, ako sa mylne domnieva oprávnený.
Rovnako podpis na listine obsahujúcej absolútne neplatný právny úkon „nevyvoláva“ platnosť tohto
úkonu, ako sa zrejeme, tiež mylne, domnieva oprávnený, keď jedným z dôkazov platnosti rozhodcovskej

zmluvy má byť podľa jeho názoru podpis spotrebiteľa na listine rozhodcovskej zmluvy.

Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z.

uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť
podkladom pre exekučné konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudokrozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224
ods. 1, 4 O.s.p., § 44 ods. 3 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.