Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208587
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208587.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova
13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716,
proti povinnému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 192,37 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2421/15 súdnym exekútorom

JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní
oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1210/2015-26 zo dňa 5. októbra
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1210/2015-26 zo dňa 5. októbra 2015 zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/1210/2015-26
zo dňa 5. októbra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“).
Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Bratislava sp. zn. IA-

C/0214/0723 zo dňa 01. apríla 2014. Z pripojených listinných dôkazov, najmä Zmluvy o úvere, vrátane
všeobecných obchodných podmienok, rozhodcovského rozsudku a obchodných podmienok pre úver
exekučný súd zistil, že právny predchodca oprávneného, spoločnosť Poštová banka, a.s., so sídlom
Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinný uzavreli dňa 24. novembra 2008 Zmluvu o
úvere, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver. Podľa článku 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok: "Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú pri

poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo z Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik Zmluvy, predloží spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Banka." Podľa článku 10.2.3 "Ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového
obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,
má sa za to, že ju prijal." Nakoľko povinný neplnil riadne svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bol v
omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal na rozhodcovskom súde žalobu. Exekučný súd mal

za to, že úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorá bola
podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou,
adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Z
povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu

zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol
rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu, podľa názoru exekučného súdu, musí exekučný súd podrobiť tútozmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri skúmaní vyššie
konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej

zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Uviedol, že rozhodcovská doložka,
ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ

osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi
sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť
rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by
to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na

zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom
na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt
nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp.
verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 M Cdo 20/2008

zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis.
zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy, keď je určený
vykonateľným exekučným titulom. Exekučný súd uzavrel, že keďže právomoc rozhodcovského súdu

na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, po preskúmaní
exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal

odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol

riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému
možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru

odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať
len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k
záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej

veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil
aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený

skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade
so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedenýmkonaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal
na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s §

93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil §
153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný
súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa,

dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by
prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v
závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere

predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako

súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudokzrušiťčizmeniťjehovýrok.Uviedol,žeakbyprvostupňovýsúdzvažovalrozhodcovskúdoložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného

zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach

vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane

zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na
súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu

daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.
a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Mgr. Miroslavy Oršulovej, rozhodcu Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 192,37 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol
vydaný pod sp. zn. IA-C/0214/0723 dňa 01. apríla 2014, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 30. apríla
2014 a vykonateľnosť 04. mája 2014. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská

doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.
novembra 2008. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankovýchobchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v

čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení
Bankovéhoobchodua/aleboZmluvynedoručíbankepísomnéoznámenie,žesrozhodcovskoudoložkou

nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Odvolací
súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené

všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný
titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok
má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí
pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia
rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe

dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol
alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon,
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok,

trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa
exekučného súdu predmetná zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky, obsahuje ustanovenie, ktoré je neprijateľné a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je samotná rozhodcovská doložka - dohoda
o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom

v spotrebiteľskej zmluve dovolená, potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré núti spotrebiteľa
riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení

neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého
ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva
uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej
zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Z uvedeného
vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka

je v rozpore so znením § 39 OZ, a teda neplatná v zmysle 53 ods. 5 OZ.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd
nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je dôvodný.
Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3

je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na
výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Spotrebiteľ mal
možnosť pred podpisom Zmluvy prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy, ako aj Všeobecné obchodné
podmienky a v zmysle bodu 10.2.3 mal možnosť Zmluvu uzatvoriť bez rozhodcovskej doložky. Povinnosťponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania
zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z., neznamená, že banka túto
rozhodcovskú doložku klientovi vnútila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou

doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie zmluvy o úvere.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd
preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému
súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.