Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7P/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913205570
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5913205570.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa:
N. Z., nar. XX. XX. XXXX, dieťa rodičov: matky - N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. L., B. XXX, zastúpená
splnomocnenouzástupkyňou:ADVOKÁTADRIANAHRDINOVÁ,s.r.o.,Žilina,VojtechaTvrdého790/13,
IĆO: 47 245 841.a otca - B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Š. M. XX/X, mal. dieťa v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Ú. O., A. Z. Q. P. G., v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností a o návrhu matky na zmenu zverenia maloletého, určenie výživného a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č.k. 2P/19/2013-60 zo dňa 15.04.2013 v
časti o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému N. Z. tak, že mal. N. Z., nar. XX.XX.XXXX,
sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
sú oprávnení obaja rodičia.

II/ Otec maloletého je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. Z. sumou 80 EUR mesačne, vždy do
každého 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia
o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky.

III/ Otec maloletého je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým v týchto termínoch:

- každý nepárny týždeň v čase od piatku 15:00 hod. do nedele 15:00 hod.
- v čase od 01.júla. do 15.júla a od 01.augusta. do 15.augusta s tým, že si maloletého vyzdvihne o 10:00
hod. dňa 01.júla. a odovzdá ho o 18:00 hod. dňa 15.júla a vyzdvihne si maloletého o 10:00 hod. dňa
01.augusta a odovzdá maloletého dňa 15.augusta o 18:00 hod..
- každý nepárny rok cez vianočné sviatky od 27. decembra do 02.januára nasledujúceho roku s tým, že
si maloletého vyzdvihne dňa 27.decembra o 10:00 hod. a odovzdá ho 02.januára nasledujúceho roka o
18:00 hod. a v každý párny rok v čase od 24.decembra od 10:00 hod. do 26.decembra do 18:00 hod..

- v čase jarných prázdnin v nepárne roky s tým, že si maloletého vyzdvihne o 15:00 hod. v posledný deň
školského vyučovania a odovzdá ho na konci jarných prázdnin v nedeľu o 15:00 hod.
- v čase veľkonočných sviatkov od 10:00 hod. v Zelený štvrtok do soboty 18:00 hod. v nepárne roky a
od 10:00 hod. Veľkonočnej nedele do utorku 18:00 hod. v párne roky.

V čase letných a jarných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov sa nebude realizovať styk otca

s mal. dieťaťom tak, ako je určený po zvyšok roka. Otec maloletého si maloletého prevezme od jeho
matky v mieste jej bydliska a v určenom čase ho matke v mieste jej bydliska odovzdá.

IV/ Mal. N. Z. b u d e mat trvalé bydlisko v U. L. Č.. XXX.

V/ Mal. N. Z. b u d e navštevovať Základnú školu v U. L..

VI/ Ošetrujúcou lekárkou mal. N. Z. b u d e M.. N. Š.- všeobecná lekárka pre deti a dorast.VII/ Súd návrh otca, aby súd uložil rodičom mal. N. Z. povinnosť navzájom sa informovať ohľadom mal.
dieťaťa a to vždy pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa podaním písomnej správy ohľadom zdravotného

stavu maloletého o návšteve materskej školy, o aktivitách dieťaťa a o iných závažných veciach,
týkajúcich sa maloletého a návrh otca, aby súd uložil matke maloletého povinnosť umožniť otcovi dieťaťa
telefonický kontakt s maloletým v čase , keď je dieťa v jej osobnej starostlivosti, a to denne v čase od
18:45 do 19:00 hod. v trvaní 10 minút z a m i e t a .

VIII/ Súd návrh otca, aby súd určil, že trvalé bydlisko mal. N. Z. je P.Ž., Š. M. XXXX/XX z a m i e t a .

IX/ Súd návrh otca, aby súd udelil súhlas na zmenu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v odbore
všeobecný lekár pre deti a dorast a to na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti O. Q., A..P..U.. A. A.
P., Q. K. XX, J. M.. V. O. z a m i e t a .

X/ O trovách konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 08. 07. 2013 otec mal. dieťaťa žiadal, aby sú uložil rodičom mal. dieťaťa
navzájom sa informovať ohľadne mal. dieťaťa, a to vždy pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa tak, že ten

rodič, ktorý dieťa odovzdáva, podá písomnú správu ohľadom zdravotného stavu maloletého, o návšteve
materskej školy, o aktivitách dieťaťa a o iných závažných veciach týkajúcich sa maloletého. Ďalej žiadal,
aby súd matke maloletého uložil umožniť otcovi dieťaťa telefonický kontakt s maloletým, keď je dieťa
v jej osobnej starostlivosti, a to denne v čase od 18,45 hod. do 19,00 hod v trvaní 10 minút. Otec
dieťaťa tiež žiadal, aby súd rozhodol, že trvalé bydlisko mal. dieťaťa je P., Š. M. XXXX/XX a aby dal

otcovi dieťaťa súhlas na zmenu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecný lekár pre
deti a dorast, a to na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti O. Q., A..P..U.., Q.. K. XX, P., J.. M.. V.
O.. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 2P/19/2013-60 zo dňa 15. 04.
2013 manželstvo rodičov dieťaťa rozviedol a maloletého zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov,
prebiehajúcej v dvojtýždňových intervaloch. Otec dieťaťa sa od času, kedy matka dieťaťa opustila ich

spoločnú domácnosť v P., pokúšal o komunikáciu ohľadne dieťaťa, avšak táto ani v čase do rozvodu
manželstva ani po rozvode nie je taká, ako vyžaduje záujem dieťaťa. Otec dieťaťa sa opakovane, od
času zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti, pokúša o telefonický kontakt s maloletým, matka však
na jeho telefonáty nereaguje. Tiež má otec dieťaťa za to, že pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa je
matka povinná podať otcovi aspoň stručnú informáciu ohľadne toho, ako sa maloletý počas obdobia,

kedy bol u matky, mal, čo robil, či je zdravý, či nemal nejaké choroby, či chodil do škôlky a pod. Otec je
ochotný matke takéto informáciu podať, pokiaľ by mala záujem. Má za to, že nie je v záujme dieťaťa, keď
si ho matka prevezme bez jedného slova s tým, že sa nemá s otcom dieťaťa o čom baviť. Dieťa otcovi
vzhľadom na nízky vek nevie podať ucelenú informáciu. Matka dňa 08. 01. 2013 zmenila mal. dieťaťu
pediatričku, u ktorej bol vedený od narodenia, a to bez súhlasu a vedomia otca. Otec dieťaťa žiada o

udelenie súhlasu na zmenu detského lekára a to tak, aby bol maloletý opätovne vedený v ambulancii
jeho pôvodnej detskej lekárky M.. O.Ú., ktorá pozná jeho zdravotný stav od narodenia. Má za to, že toto
riešeniejevprospechmaloletého,ajvzhľadomnareferencietejtopediatričky,vybavenosťjejambulancie
a dostupnosť špeciálnych lekárov pre prípad potreby. Matka sa tiež pokúsila maloletému zmeniť trvalý
pobyt, s čím otec nesúhlasí. V konaní o rozvod manželstva matka dieťaťa súhlasila s tým, aby dieťa malo

trvalýpobytvP.,F..Š.M.XXXX/XX.Otecdieťaťadôrazneodmietatvrdeniamatkyosvojom„hysterickom
„ prístupe. Považuje za bežné, pokiaľ ohľadom dieťaťa, ktoré je v striedavej starostlivosti, komunikujú
rodičia. Napokon je názoru, že je povinnosťou rodičov vzájomne sa informovať o dieťati, čo však nie je
možné, keďže matka odmieta akúkoľvek komunikáciu s otcom dieťaťa. Otec dieťaťa urobil všetko, čo
bolo v jeho možnostiach, aby sa jeho komunikácia s matkou dieťaťa zlepšila, matka však na všetku jeho

snahu o komunikáciu reaguje tak, že ona sa s ním nemá čo baviť, resp. zabuchne dvere či zloží telefón.
Vzhľadom na toto správanie matky má otec za to, že je v záujme dieťaťa, aby vo veciach , v ktorých sa
rodičia nedopracovali k zhode, rozhodol súd.

K návrhu sa vyjadrila matka dieťaťa. Uviedla, že ho považuje za skutkovo aj právne nedôvodný, ktorý

nerešpektuje záujmy dieťaťa, ale len záujmy otca. Otec v návrhu síce správne cituje § 24 ods. 5zákona o rodine, ale v prípade, keď bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy. Napriek tomu, že rodičia mal. dieťaťa sú
rozvedení, ich rodičovské práva vo vzťahu k mal. N. ostali v plnom rozsahu zachované. Takže ak

otec napriek tomu, že preberá dieťa od matky úplne v poriadku, komunikatívne, zdravé, hravé, veselé
a šťastné, má nevyhnutnú potrebu mať písomné informácie o dieťati, nič mu nebráni v tom, aby si
zabezpečil informácie o zdravotnom stave dieťaťa u jeho pediatričky, a o návšteve materskej školy
priamo v tejto škole. Pokiaľ ide o „ aktivity dieťaťa „ a „ iné závažné veci týkajúce sa maloletého „ , ide
o nezrozumiteľné a vágne spojenia, ktoré zjavne nevie definovať ani samotný otec v návrhu, ktorý má

spĺňať najmä atribút vykonateľnosti. Matka v žiadnom prípade nebráni dieťaťu komunikovať so svojím
otcom a pokiaľ má dieťa potrebu zavolať otcovi, tak zo strany matky je mu to vždy umožnené a nielen
na 10 minút. Matke však nerozumie, prečo otec požaduje, aby súd rozhodol o povinnosti matky plniť
každodenné prianie otca. Pokiaľ ide o trvalý pobyt dieťaťa, tento je nezmenený a korešponduje so
stavom pred rozhodnutím o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.
V návrhu otec nedeklaroval zmenu pomerov, ktorá by mala odôvodňovať zásah súdu do právoplatného

rozhodnutia. Rovnako zo strany otca nie je preukázaná potreba rozhodnúť o udelení súhlasu na zmenu
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Matka ešte počas manželstva zmenila pediatričku, pretože od
decembra 2012 bývala s dieťaťom v U. L. a o dieťa sa osobne celodenne starala, takže bolo prirodzené,
že dieťa v prípade akútneho ochorenia nebude voziť ku pediatričke do P.. Je zaujímavé, že otec tieto
skutočnosti, ktoré podľa neho tak výrazne ovplyvňujú záujem maloletého, nenamietal v konaní o rozvod.

Jeho chabé argumenty o výnimočných kvalitách pediatričky v P. svedčia len o tom, že jeho jedinou
snahou je uspokojenie jeho egoistických pohnútok a zneistenie pozícií matky. Jeho návrh nemá žiadny
reálny základ, pretože mal. N. je zdravé dieťa, jeho zdravotný stav je primeraný veku, nevyžaduje
žiadnu špeciálnu lekársku starostlivosť a ešte špeciálnejšieho pediatra. Matka dôrazne odmieta takéto
šikanózne správanie sa otca. Vyvolávanie konfliktov a nezmyselných súdnych konaní, snahy dosiahnuť

autoritatívne rozhodnutie zasahujúce do súkromia matky, spôsobovanie stresu, zneisťovanie pozícií
matky formou „ žiadostí „ zo strany advokáta, to všetko sú negatívne komunikačné signály zo strany otca,
ktoré predovšetkým významne poškodzujú záujmy mal. dieťaťa. Podaním zo dňa 13. 12. 2013matka
dieťaťa doplnila, že od decembra 2012 bývala s dieťaťom na adrese U. L., B. XXX, v dome svojich
rodičov a keďže vedela, že sa do bytu v P. nevráti, prehlásila svoj trvalý pobyt do obce U. L. a rovnako

mala úmysel prehlásiť pobyt aj svojmu dieťaťu. Otec maloletého toto odmietol, hoci on sám si pobytu na
túto adresu neprihlásil ani po odchode matky s dieťaťom a naďalej si ponechal trvalý pobyt zapísaný na
adrese svojich rodičov v I.. Takýmto spôsobom vznikol neprijateľný stav, kedy 5-ročné dieťa má samo
trvalýpobytvbyte,kdeanijedenzjehorodičovalebopríbuznýchnemátrvalýpobyt.BytvP.,vktorommá
maloletý doteraz trvalý pobyt, je síce vo výlučnom vlastníctve otca maloletého, ale tento byt je zaťažený

záložným právom v prospech banky a teda nemožno vylúčiť možnosť straty bývania pre mal. dieťa. Otec
maloletého, napriek tomu, že byt vlastní, má trvalý pobyt prihlásený v I.Í. u svojich rodičov, čo vzbudzuje
dôvodné podozrenie, že sám otec si necháva takpovediac „ zadné vrátka „ pre prípad výkonu záložného
práva v prospech banky. Preto navrhuje, aby súd určil, že trvalý pobytu mal. dieťaťa bude na adrese U.
L., B. XXX, kde má trvalý pobyt ona.

Návrhom,doručenýmsúdu13.02.2014matkamal.dieťaťažiadala,abysúdzmenilrozsudokOkresného
súdu Ružomberok č.k. 2P/19/2013-60 zo dňa 15. 04. 2013 tak, že mal. N. Z. sa zveruje do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň žiadala, aby súd
zaviazal otca mal. dieťaťa prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 150 EUR mesačne. Toto konanie

bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 9P/17/2014. Matka návrh odôvodnila tým, že v danom čase síce
súhlasila s rodičovskou dohodou o striedavej starostlivosti o maloletého, pretože sa domnievala, že
otec dieťaťa dokáže zabezpečiť dieťaťu adekvátnu starostlivosť a tiež zvládnuť situáciu po rozvode
tak, aby táto starostlivosť bola v záujme dieťaťa. Ako sa ukázalo bezprostredne po rozvode, tieto
domnienky matky boli nesprávne a otec maloletého dosiahol rodičovskú dohodu ľsťou. Ihneď po

rozvode začal otec maloletého atakovať matku nezmyselnými požiadavkami, ktorými zasahuje do
výkonu jej rodičovských práv a povinností v čase, keď je dieťa v jej osobnej starostlivosti. Maloletého
doslova začal prenasledovať prezentovanou prehnanou starostlivosťou. Každodenne telefonoval a to
aj viackrát, matke a vynucoval si telefonickú komunikáciu s maloletým, čo maloletého znervózňovalo
a nemal záujem svojmu otcovi telefonicky vykonávať denný audit svojich aktivít. Otec zneužíva

svoje postavenie rodiča zabezpečujúceho osobnú striedavú starostlivosť a dieťa podrobuje rôznym
špeciálnym psychologicko pedagogickým vyšetreniam a sedeniam u detského psychológa tvrdiac, že
idelenologopedickécvičenia,beztoho,abyotommatkavedela,zabezpečujestarostlivosťomaloletého
prostredníctvom opatrovateľskej starostlivosti. Vzhľadom na súčasné správanie sa otca nie sú záruky,že striedavá starostlivosť bude vykonávaná v záujme maloletého . Situácia je neakceptovateľná aj z
dôvodu, že dieťa už o rok pôjde do školy. Otec dnes, kedy striedavá starostlivosť o dieťa by mohla byť
absolútne nekonfliktná, tvrdí, že dieťa žije v dvoch svetoch, pričom si nie je schopný uvedomiť, že tieto

dva svety vytvoril svojmu synovi on sám. Rodičovská dohoda bola schválená súdom, žiaľ bez toho, aby
boliskúmanéosobnostnépredpokladyaspôsobilosťobochrodičovzvládnuťtakútostarostlivosťtak,aby
bola v prospech dieťaťa. Správanie sa otca, u ktorého absentuje tolerancia aj rešpekt k právam iných,
neprispieva k naplneniu týchto spoločensky očakávaných predstáv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
ktoré sa prejavili v správaní otca s výraznou intenzitou až po rozvode a schválení rodičovskej dohody

a ktoré sa neustále stupňujú, matka maloletého nadobudla presvedčenie, že došlo k zásadnej zmene
pomerov a je nutné túto situáciu riešiť zmenou osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú bude vykonávať
matka maloletého.

Uznesením č.k. 7P/59/2013-162 zo dňa 24. 04. 2014 súd spojil konanie o úpravu rodičovských práv a
povinností vedené pod sp.zn. 7P/59/2013 a konanie o zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu

vedené pod sp.zn. 9P/17/2014 s tým, že konanie sa bude viesť pod sp.zn. 7P/59/2013.

Na pojednávaní dňa 01. 07. 2015 matka mal. dieťaťa svoj návrh upravila tak, že navrhla, aby súd v
prípade zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky určil otcovi mal. dieťaťa, aby na výživu
dieťaťa prispieval sumou 80 EUR mesačne a aby zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok boli

oprávnení obaja rodičia. Ďalej žiadala, aby súd upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti III/ rozsudku a aby súd rozhodol, že dieťa bude mať trvalé bydlisko v U. L. Č.. XXX,
bude navštevovať Základnú školu v U. L. a že jeho ošetrujúcou lekárkou bude M.. N. Š. - všeobecná
lekárka pre deti a dorast.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov mal. dieťaťa, znaleckým posudkom PhDr. Miloša
Šlepeckého a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že je
potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 35 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že otec maloletého sa domáha úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností v tom rozsahu, aby súd uložil matke maloletého podávať otcovi pravidelné správy

o maloletom v čase, keď bol v jej osobnej starostlivosti a aby uložil matke maloletého povinnosť
umožniť otcovi telefonický kontakt s maloletým každý deň v trvaní 10 minút, v čase, keď je maloletý v
osobnej starostlivosti matky. Okrem toho každý z rodičov žiadal, aby súd rozhodol v prípade nezhody
rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, a to trvalombydlisku maloletého, o tom, ktorú základnú školu bude navštevovať a kto bude jeho ošetrujúcim
lekárom. V priebehu konania matka navrhla zmenu zverenia mal. dieťaťa s tým, že striedavá osobná
starostlivosť, ktorá sa aktuálne u maloletého realizuje, nie je na prospech maloletého nielen vzhľadom

na nedostatok potrebnej komunikácie medzi rodičmi, odlišný výchovný prístup rodičov, ale aj vzhľadom
na to, že maloletý od septembra 2015 začne plniť povinnú školskú dochádzku, kde vzhľadom na
geografickú vzdialenosť bydlísk rodičov ( U. L. a P. ) by dieťa muselo navštevovať dve základné
školy. Z rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2P/19/2013-60 zo dňa 15. 04. 2013 súd zistil, že
týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené a maloletý bol zverený do osobnej

striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že títo si budú starostlivosť o maloletého striedať v
dvojtýždňových intervaloch. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, striedavá osobná starostlivosť
sa síce v súčasnosti realizuje podľa rozsudku súdu v tom zmysle, že si rodičia maloletého striedajú v
termínoch určených súdom, ale jej ďalšie trvanie nie je v najlepšom záujme maloletého. Z vykonaných
dôkazov, a to najmä z prednesov samotných rodičov mal. dieťaťa súd konštatuje, že je potrebná zmena
rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa z dôvodu, že rodičia maloletého, ktorí sú bývalí manželia, po rozvode

nedokázali primerane komunikovať na úrovni rodičovstva a striedavá osobná starostlivosť o dieťa sa
medzi nimi stala zdrojom konfliktov, ktoré sa prejavili aj v tom, že rodičia neboli schopní dohodnúť
sa o viacerých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv, a to trvalom bydlisku,
ošetrujúcom lekárovi a o základnej škole, ktorú bude maloletý navštevovať. Súd síce pripúšťa, že aj
v prípade inej než striedavej osobnej starostlivosti by mohlo dôjsť k nezhode rodičov o podstatných

veciachtýkajúcichsamaloletého,avšakjenázoru,ževprípadezvereniadieťaťadoosobnejstarostlivosti
jedného z rodičov by len veľmi nepravdepodobne nastala situácia, že by sa rodičia nevedeli zhodnúť
napr. na trvalom bydlisku dieťaťa alebo jeho ošetrujúcom lekárovi, lebo z celkom pragmatických dôvodov
by sa riešenie ponúkalo v bydlisku totožnom s bydliskom rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej
starostlivosti a ošetrujúcom lekárovi, ktorý pôsobí v blízkosti trvalého bydliska dieťaťa. Túto nezhodu

rodičov by však bolo možné vyriešiť rozhodnutím súdu o týchto otázkach, a preto táto skutočnosť ani
výrazne nezavážila pri rozhodnutí súdu o zmene zverenia dieťaťa. Zmenu pomerov, pre ktorú súd
rozhodol o zmene zverenia mal. dieťaťa súd vidí predovšetkým v tom, že v čase, kedy bolo rozhodnuté o
striedavej osobnej starostlivosti, dieťa navštevovalo materskú školu a v priebehu tohto konania dovŕšilo
vek, kedy bolo potrebné dieťa zapísať do základnej školy s tým, že od septembra 2015 začne plniť

povinnú školskú dochádzku. Z vykonaného znaleckého posudku PhDr. Miloša Šlepeckého - znalca z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí súd dospel
k záveru, že je potrebné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Geografická
vzdialenosť bydlísk rodičov ( U. L., kde žije matka, je od P., kde žije otec, vzdialená 66 km ) neumožňuje v
prípade zachovania striedavej osobnej starostlivosti dennú dochádzku dieťaťa do jednej základnej školy.

V dôsledku toho by teda dieťa muselo navštevovať dve základné školy. Navyše v otázke výberu školy
sa rodičia tiež nevedia dohodnúť, pričom otec dieťaťa už dieťa v minulosti prihlásil do školy pre nadané
deti, s čím matka nesúhlasí. Matka dieťaťa síce uznáva, že dieťa je šikovné, ale nezistila, že by bol
nejaký vážny dôvod, prečo by malo navštevovať školu, resp. triedu pre nadané deti. Podľa názoru znalca
takéto rozhodnutie otca je predčasné, pretože maloletému dieťaťu neboli vykonané potrebné vyšetrenia

na zistenie jeho IQ, a teda, či dieťa patrí do základnej školy pre nadané deti. Znalec vyjadril názor, že
pri zachovaní striedavej starostlivosti, ktorá by v tomto prípade znamenala, že dieťa by navštevovalo
dve základné školy, by na dieťa boli kladené zvýšené nároky v rámci jeho začlenenia do sociálnej
skupiny. Problém by nastal s tým, že dieťa by sa vždy po uplynutí časového intervalu, počas ktorého
realizoval osobnú starostlivosť jeden z rodičov, muselo opätovne začleňovať do detského kolektívu.

Znalec upozornil aj na reálnu možnosť praktických problémov pri klasifikácii dieťaťa v škole ( napr.
ak by jeden predmet učili dvaja učitelia na rôznych školách ). Pokiaľ aj možno predpokladať, že tieto
problémy by bolo možné vyriešiť spoluprácou medzi pedagógmi, súd vidí ďalší praktický problém aj v
tom, že podľa predstavy otca by dieťa malo navštevovať školu pre nadané deti a predstava matky je, že
dieťa bude navštevovať „ štandardnú „ základnú školu. Je reálny predpoklad, že pedagogický prístup,

vyučovacie metódy aj metódy klasifikácie sú v škole pre nadané deti odlišné od „ štandardnej „ školy.
Toto by potom spôsobilo, že dieťa by malo, parafrázujúc vyjadrenia otca dieťaťa z jeho výsluchu „ dva
svety „ nielen doma, u každého z rodičov, ale aj v škole, kde by sa muselo zakaždým prispôsobovať
inému prístupu, detskému kolektívu, ale aj pedagógom. Tieto významné aspekty, ktoré vzhľadom na
vek dieťaťa treba zohľadniť, sú podľa názoru súdu dôvodom, pre ktorý treba pristúpiť k zmene zverenia

dieťaťa, pretože ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti nie je v najlepšom záujme dieťaťa, a
to so zreteľom na jeho priaznivý psychický vývoj. Po tom, čo matka dieťaťa navrhla dieťa zveriť do
svojej osobnej starostlivosti, otec s týmto návrhom vyjadril nesúhlas a chcel, aby súd zveril dieťa do
osobnej starostlivosti otca. Zo znaleckého posudku PhDr. Miloša Šlepeckéhosúd zistil, že obaja rodičiamajú dostatočné osobnostné predpoklady na výchovu mal. dieťaťa. V prostredí matky je výhodou viac
sociálnych kontaktov, nevýhodou môžu byť jej opatrovateľské a hyperprotektívne postoje. Otec má
snahu zabezpečiť dieťaťu kvalitnejšie vzdelávanie, no v negatívnom zmysle môže ovplyvniť osobnosť

mal. dieťaťa, ktorá je vo vývine, vytvorením základného predpokladu, že druhí ľudia nie sú dôveryhodní.
Po zhodnotení osobnostných vlastností oboch rodičov znalec skonštatoval, že matka má v súčasnej
dobe lepšie predpoklady na výchovu dieťaťa ako otec. Súd potom v zmysle týchto znaleckých zistení
zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho
majetok budú obaja rodičia. Zároveň upravil styk otca s maloletým v rozsahu navrhnutom matkou, s

ktorým návrhom súhlasil aj kolízny opatrovník. Súd je názoru, že rozsah styku otca s mal. dieťaťom ,
ktorý navrhla matka, je primeraný a umožňuje, aby otec realizoval svoj výchovný vplyv u dieťaťa a
rozvíjal s ním citové väzby. Čo sa týka výživného, matka mal. dieťaťa je v súčasnosti živnostníčka v
oblasti sprostredkovania poistenia a z tejto činnosti má príjem 700 EUR mesačne v čistom. S dieťaťom
bývajú u jej rodičov v rodinnom dome v U. L., kde aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka má dieťa
vytvorené vhodné podmienky na bývanie. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pričom

na spoločnú domácnosť prispieva nákupom potravín za 100 EUR mesačne. Maloletý v súčasnosti
navštevuje materskú školu, od septembra nastúpi do základnej školy. Matka s ním od februára 2015
chodieva na tréningy tenisu dva krát do týždňa. Matka platí za tréningy poplatok 40 EUR mesačne
a doprava s maloletým na tréningy do E. ju stojí 30 EUR mesačne. Okrem toho má dieťa len bežné
výdavky. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Otec maloletého je živnostník v oblasti stavebníctva a

podľadaňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickýchosôbzarok2014dosiaholpríjem641,87EUR.Býva
v P., sám v 3-izbovom byte. Podľa názoru súdu príjem otca, ktorý deklaroval v daňovom priznaní, nie je
jehoreálnympríjmom,pretožejehovýškanedosahujeanivýškuživotnéhominimanaplnoletúosobu(na
mesiacbymuvychádzalo53,48EUR).Okremtoho,žesiotecdieťaťaplatíbývanieaostatnévýdavkyna
živobytie, užíva aj motorové vozidlo zn. Z. E., vo vlastníctve svojej matky. Platí výdavky za jeho údržbu a

povinné zmluvné poistenie, ktorých výšku uviesť nevedel. Platí aj pohonné hmoty do tohto vozidla. Súd
je názoru, že pokiaľ by príjem otca bol skutočne taký ako deklarovaný, tak by mal otec dieťaťa detailný
prehľad o výške svojich výdavkov. Súd je názoru, že pokiaľ je v možnostiach otca, aby sám uhrádzal
náklady na bývanie v 3-izbovom byte a náklady na užívanie nadštandardného motorového vozidla, je v
jeho možnostiach a schopnostiach, aby platil výživné vo výške 80 EUR mesačne, ktoré navrhla matka.

Vzhľadom na vek maloletého, ktorý čoskoro nastúpi do základnej školy, avšak má len bežné potreby,
je súd názoru, že výživné navrhnuté matkou je primerané potrebám maloletého. O nezhode rodičov v
otázke výberu základnej školy, ošetrujúceho lekára a trvalého bydliska súd rozhodol v súlade s návrhom
matky, ktorá navrhla, aby maloletý navštevoval základnú školu v U. L., jeho lekárkou bola M.. N. Š.,
ktorá má ordináciu v U. L. a trvalé bydlisko totožné s trvalým bydliskom matky. Vzhľadom na to, že súd

súčasne rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, javí sa mu účelné, aby mal. dieťa
navštevovalo základnú školu v blízkosti svojho bydliska, keďže ani denná dochádzka do školy podľa
výberu otca by nebola možná, resp. ak by aj bola možná, pre dieťa by bola natoľko vyčerpávajúca, že
takéto riešenie ani neprichádza do úvahy. Takisto z praktických príčin súd považuje za účelné, aby dieťa
malo v mieste bydliska aj ošetrujúcu lekárku. Čo sa týka trvalého bydliska, súd prisvedčil argumentu

matky, že je neúčelné, aby mal trvalé bydlisko v byte otca sám, pretože samotný otec mal. dieťaťa
nemá trvalý pobyt na adrese bytu, kde býva, a ani nikto z blízkych príbuzných maloletého. Čo sa týka
návrhu otca, aby súd matke uložil pravidelne ho písomne informovať o závažných veciach týkajúcich
sa maloletého, súd ho považoval za nedôvodný. Z vyjadrení otca, či už písomných alebo ústnych,
ani nemožno vydedukovať, čo konkrétne si otec predstavuje pod obsahom tejto správy a aké ho k

tomu viedli dôvody. Otec dieťaťa tento návrh odôvodnil v podstate len tým, že matka pri odovzdávaní
dieťaťa s ním komunikuje úsečne, resp. sa komunikácii s ním vyhýba, pričom samotná táto skutočnosť
nemôže byť dôvodom zaviazať matku, aby podávala písomné správy o dieťati. Otec dieťaťa nevyužíva
zákonnú možnosť informovať sa o maloletom priamo u jeho ošetrujúcej lekárky alebo v predškolskom
zariadení, ktoré navštevuje, potom je otázne, o čom by ho mala matka dieťaťa v požadovanej správe

informovať. Otec dieťaťa svoju predstavu o písomnej správe len nejasne opísal, že by v nej malo
byť uvedené čo dieťa robilo a ako sa malo. Súd je navyše názoru, že v čase rozhodnutia súdu je už
maloletý v takom veku, kedy je schopný s rodičom komunikovať v takej miere, že mu dokáže aj samo,
isteže veku primeraným spôsobom oznámiť, ako sa malo a čo robilo, či bolo v materskej škole, aké
voľnočasové aktivity absolvovalo a podobne. Iné, závažné informácie, ktoré by podľa otca mali byť

obsahom správy, nekonkretizoval. Súd pripúšťa, že sa môže jednať napr. o informáciu, či dieťa nebolo
choré, či užíva nejaké lieky a pod., ale otec nepreukázal, že by došlo niekedy k situácii, že matka otca
neinformovala, že dieťaťu treba podať nejaké lieky, ísť na vyšetrenie, ošetrenie k lekárovi a pod. Ako už
bolo uvedené, otec má možnosť sa o zdravotnom stave dieťaťa informovať aj u jeho lekára, ale doposiaľtúto možnosť nevyužil. Čo sa týka návrhu otca, aby súd uložil matke maloletého, aby mu umožnila každý
deň telefonický rozhovor s maloletým v trvaní 10 minút, aj tento návrh súd zamietol ako nedôvodný.
Takéto rozhodnutie podľa súdu jednak nie je potrebné preto, že otec mal. dieťaťa na pojednávaní dňa

25. 11. 2013 uviedol, že s maloletým je v telefonickom kontakte 2 - 3 krát týždenne počas obdobia,
keď je dieťa u matky, čo súd považuje za postačujúce. Takýto postup, teda, že matka by musela otcovi
dieťaťa umožniť v určenom čase telefonický rozhovor s dieťaťom, nie je ani v záujme mal. dieťaťa.
Toto vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania názoru dieťaťa na priebeh striedavej
osobnej starostlivosti zo dňa 18. 12. 2013, kde psychologička UPSVaR Námestovo konštatovala, že

pre dieťa je dobré, ak počas pobytu u jedného rodiča má slobodu a možnosť podľa svojej potreby sa
telefonicky kontaktovať s druhým rodičom, nie je však v záujme dieťaťa, ak sa táto možnosť zmení na
dennú povinnosť. Súd je názoru, že pre dieťa v takomto nízkom veku, ktoré ešte nechápe povahu a
účel súdneho rozhodnutia, je nanajvýš nevhodné a necitlivé autoritatívne určiť, či, kedy a v akom trvaní
má absolvovať telefonický rozhovor s otcom. Vzťahy a komunikácia medzi rodičmi a deťmi majú byť
spontánne, srdečné, založené na vzájomnej citovej náklonnosti a nie vynútené súdnym rozhodnutím,

čo pre dieťa môže byť traumatizujúce.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3Občianskeho súdneho poriadku tak, že rozhodnutie
o trovách vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa

osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).