Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/398/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310200330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310200330.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: MEDIA/ST, s.r.o. so sídlom v Žiline,
Moyzesova č. 35, IČO: 36 380 849, zastúpený JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom
v W., F.. M.R.R. č. X, proti odporkyni: Mgr. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nad P., J. č. XXXX,
zastúpená Advokátska kancelária, s.r.o. JUDr. Milan Chovanec, V. Tvrdého 791/17, Žilina, o zaplatenie
1.613,12 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca

č.k. 8C/135/2010-134 zo dňa 9. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.273,33 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2009 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku sumy 339,79 eur
zamietnutý, sa krajský súd n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.273,33
eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku(vporadíprvývýrok).Návrhvozvyškusumy339,79zamietol(vporadídruhývýrok)aodporkyni

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.188,04 eur na účet jeho právneho
zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí tretí výrok).

V odôvodnení rozsudku (z hľadiska skutkových zistení) uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli
dňa 1.2.2008 pracovnú zmluvu, podľa ktorej mala odporkyňa ako zamestnanec získavať reklamu a
redakčné články pre časopis Stavebníctvo a bývanie, resp. iné produkty. Za riadne vykonávanú činnosť

mala podľa pracovnej zmluvy nárok na hrubú mesačnú mzdu vo výške 15.000,- Sk a bola povinná urobiť
obrat 150.000,- Sk. Nad tento limit bola dohodnutá provízia 16 % z rozdielu obratu, ktorý je v hrubej
mzde. Účastníci sa dohodli, že namiesto finančných prostriedkov bude mzda odporkyni vyplatená tak,
že za ňu navrhovateľ vyplatí tovarom, ktorý si vyberie v spoločnosti GEKO, predajňa Žilina. Toto sa aj
stalo, pretože podľa dodacieho listu zo dňa 15.10.2008 bol odporkyni dodaný tovar v celkovej hodnote
105.437,40 Sk, vrátane DPH. Konkrétne išlo o trojkreslo, dvojkreslo, jednokreslo, posteľ, spojnicu, rošt,

konferenčný stôl, karafu, obliečky, vankúš a dva koberce. Spoločnosť GEKO vystavila dňa 15.10.2008
navrhovateľovi faktúru, ktorá bola v sume 105.437,- Sk aj uhradená. Odporkyňa má doposiaľ veci, ktoré
od spoločnosti GEKO prevzala, resp. ktoré jej boli dodané. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa
okresný súd zaoberal listinou pod názvom záväzok (č.l. 35 spisu), ktorý bol podpísaný pracovníčkou
navrhovateľa D. W. a odporkyňou. Táto listina predchádzala listine zo dňa 24.2.2009, označenej ako
Pohľadávka a bola tak isto podpísaná D. W. a odporkyňou. Túto listinu vyhodnotil okresný súd ako

uznanie záväzku odporkyne voči navrhovateľovi. S poukazom na takto zistený skutkový stav dospel k
záveru, že odporkyni bola mzda vyplatená formou naturálnej mzdy podľa § 127 ods. 1 Zákonníka práce(ďalej už len ZP) a to tak, že od spoločnosti GEKO jej bol dodaný tovar v celkovej hodnote 105.437,-
Sk, ktorý za odporkyňu zaplatil navrhovateľ. Nakoľko takouto formou bola odporkyni vyplatená mzda,
bola povinná vykonať prácu zodpovedajúcu hodnote dodaného tovaru. Odporkyňa však túto skutočnosť

nepreukázala. V konaní len predkladala listiny, ktorými preukazovala skutočnosť, že prácu vykonala,
nenavrhla však žiadny iný dôkaz, ako napr. znalecké dokazovanie. Na základe týchto skutočností
dospel k názoru, že odporkyňa sa bezdôvodné obohatila o sumu 1.273,33 eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi sumou 48.597,- Sk (1.613,12 eur) a sumou 10.236,50 Sk (339,79 eur). Posledne označená
suma predstavuje rozdiel medzi hodnotou tovaru dodaného odporkyni spoločnosťou GEKO v uznaní

záväzku(115.674,-Sk)ahodnotouskutočneprevzatéhotovaru(105.437,40Sk).Onáhradetrovkonania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Proti vyhovujúcemu výroku i proti výroku o náhrade trov konania podala odvolanie odporkyňa, ktorá
žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že návrh navrhovateľa sa v celom
rozsahu zamietne a prizná sa jej voči navrhovateľovi plná náhrada trov konania.

V dôvodoch uviedla, že okresný súd si osvojil nesprávny právny názor navrhovateľa, podľa ktorého by
jej mal vzniknúť nárok na mzdu v príslušnom mesiaci len pri splnení obratu 150.000,- Sk. Ak by bol tento
názor správny, potom by v niektorých mesiacoch mala mzdu nižšiu ako je minimálna mzda, resp. za iné
mesiace by nemala nárok na mzdu vôbec. Táto skutočnosť však nevyplýva ani z pracovnej zmluvy, ani
zo žiadnych iných dôkazov. Jej mesačná hrubá mzda predstavovala sumu 15.000,- Sk. Z jednotlivých

ustanovení zmluvy nevyplýva skutočnosť, že pokiaľ by neboli zabezpečené obchody pre navrhovateľa v
obrate 150.000,- Sk, nemá nárok na dohodnutú mzdu. Naviac pre navrhovateľa vykonávala aj iné práce
a činnosti ako tie, ktoré predstavovali zabezpečenie obratov z reklamného priestoru. Žiadna dohoda
ani dojednanie inej zmluvy nestanovilo, že pokiaľ v príslušnom mesiaci nedosiahne obrat 150.000,-
Sk, nevznikne jej nárok na mzdu. Rovnako sa s navrhovateľom nikdy nedohodli na tom, že by sa

zrealizované obchody v časovom úseku (štvrťrok, polrok, rok) mali sčítavať a priemerovať. Aké obraty
vykonala a zabezpečila počas svojho pracovno-právneho vzťahu s navrhovateľom predložila okresnému
súdu v kalkulácii, z ktorej vyplýva, že nie ona navrhovateľovi, ale naopak, navrhovateľ jej dlhuje sumu
114.073,28 Sk (3.786,54 eur). Ak okresný súd dospel k záveru, že ňou predložené dôkazy nie sú
dostatočné, mal vyžiadať od navrhovateľa výpis z účtovnej evidencie, z ktorej by vyplývalo, že obchody

skutočne vykonala. Nestotožnila sa ani s právnym záverom súdu, ktorý listinu označenú ako Pohľadávka
zo dňa 24.2.2009 vyhodnotil ako uznanie záväzku. Zo žiadneho ustanovenia tejto listiny nevyplýva, že
išlo o uznanie záväzku. Svojím podpisom vlastne len potvrdzovala prevzatie vyššie označenej listiny.
Naviac samotný navrhovateľ v konaní priznal, že sumy uvedené v označenej listine nie sú hodnoverné.
Pokiaľ sa jej v odôvodnení napadnutého rozsudku vytýka, že nenavrhla znalecké dokazovanie, tento

dôkaz nepovažovala za potrebný, pretože svedkyňa navrhovateľa D. W. na pojednávaní dňa 10.3.2011
potvrdila, že údaje, ktoré uviedla vo svojom vyúčtovaní, sú pravdivé. Menovaná svedkyňa netvrdila, že
obchody nevykonala, len uvádzala, že ich do vyúčtovania nedala.
Odporkyňa namietala i skutočnosť, že okresný súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
nesprávne vychádzal z hodnoty tovaru 105.347,- Sk, v ktorej je započítaná i DPH. Nakoľko navrhovateľ

je platcom DPH, vo svojom daňovom priznaní si označenú daň odpočítal. Z uvedených dôvodov mal
okresný súd pri hodnote tovaru vychádzať len zo sumy 88.602,86 Sk. Výrok o náhrade trov konania
napadla odporkyňa z dôvodu, že navrhovateľovi nemala byť priznaná odmena za úkony: zaslanie
listinných dôkazov a návrh na vykonanie dôkazov, porada s klientom zo dňa 26.10.2010 a porada s
klientom zo dňa 18.4.2011, nakoľko nejde o úkony ako to predpokladá advokátska tarifa.

Navrhovateľvovyjadreníkodvolaniuuviedol,ženavrhujerozsudokokresnéhosúdupotvrdiťaodporkyni
uložiť povinnosť zaplatiť mu trovy odvolacieho konania. Tvrdenie odporkyne, že okresný súd mal pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z hodnoty tovaru zníženej o DPH, je polopravda,
pretože navrhovateľ si odpočet DPH doposiaľ neuplatnil. Mal za to, že listina pod názvom Pohľadávka zo

dňa 24.2.2009 je podľa obsahu uznaním záväzku zo strany odporkyne. Tabuľky o hodnote mediálnych
obchodov, ktoré predložila odporkyňa, sú zavádzajúce. V konaní pred okresným súdom preukázali, že
jej nevznikol nárok na provízie, čo potvrdzujú nimi dodané tabuľky faktúry založené v spise. Z obsahu
pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2008 jednoznačne vyplýva, že odporkyňa nemala automaticky z obratu
nad 150.000,- Sk nárok na 16 % províziu, pretože podliehala schváleniu Ing. M.. Výpočet odmeny za

jednotlivé úkony poskytnutých právnych služieb zo strany okresného súdu považoval navrhovateľ za
správny.Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), v napadnutom výroku vo veci samej a vo
výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v
rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z týchto dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že je dôvodná námietka odporkyne vo vzťahu k listine zo dňa 24.2.2009 pod názvom Pohľadávka, ktorú
okresný súd vyhodnotil ako uznanie dlhu.

Napadnutému rozsudku možno v tomto smere v prvom rade vytknúť, že v jeho odôvodnení chýbajú
akékoľvek právnej úvahy, na základe ktorých považoval okresný súd listinu zo dňa 24.2.2009 za uznanie
záväzku odporkyne voči navrhovateľovi. Ak okresný súd mienil považovať označenú listinu za uznanie

dlhu podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ),
potom mal vychádzať zo skutočnosti, že k platnosti uznania dlhu sa vyžaduje (okrem všeobecných
náležitostí predpísaných pre právne úkony) splnenie troch podstatných náležitostí: a/ písomná forma,
b/ vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh zaplatiť, c/ uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uznaním dlhu nie
je napríklad záväzok dlžníka (hoci aj písomný) vrátiť veriteľovi v určenom termíne požičané peniaze.

Na uznanie dlhu je potrebné, aby dlžník v písomnom prejave uznal, že svoj dlh splní, uviedol dôvod
jeho vzniku a výšku, v akom dlh uznáva. Dôvod dlhu nie je síce nevyhnutné výslovne uviesť priamo
v uznávacom prejave, tento prejav však musí obsahovať také údaje, z ktorých (za prípadnej pomoci
výkladu podľa § 35 OZ) dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Pokiaľ sa okresný súd v napadnutom rozsudku
(str. 4 ods. 3) obmedzil len na konštatovanie, že odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi uznala,

odôvodnenie rozsudku v tomto smere je nepreskúmateľné a nezodpovedá kritériám uvedeným v ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p..

Okresný súd v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí listinu zo dňa 24.2.2009 z hľadísk uvedených v
predchádzajúcom odseku tohto uznesenia a v odôvodnení nového rozhodnutia uvedie právny predpis a

svoje právne úvahy, na základe ktorých označenú listinu ako uznanie dlhu posúdil. Pri posúdení listiny
zo dňa 24.2.2009 bude prihliadať na jej celkový text, kto ho písal a či z jeho obsahu možno vyvodiť
splnenie všetkých podstatných náležitostí uznania dlhu podľa § 558 OZ (samozrejme za predpokladu,
že podľa označeného ustanovenia bude okresný súd listinu zo dňa 24.2.2009 právne posudzovať).

Z hľadiska ustálenia skutkového stavu veci bude potrebné odstrániť aj rozpory medzi tvrdením
navrhovateľa, že odporkyni nevznikol žiadny nárok na provízie z bartrových obchodov (č.l. 52 spisu) a
obsahom listiny zo dňa 24.2.2009, kde naproti tomu navrhovateľ uvádza, že za roky 2008 a 2009 vznikol
odporkyni nárok na provízie vo výške 46.250,- Sk.

Nepresvedčivo vyznieva i konštatovanie okresného súdu na str. 4 ods. 2 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, že navrhovateľke (správne odporkyni - poznámka odvolacieho súdu) bola dodaním tovaru od
spoločnosti GEKO v celkovej hodnote 105.437,- Sk (3.499,87 eur) vyplatená mzda formou naturálnej
mzdy podľa § 127 ods. 1 ZP, pričom prácu v tejto hodnote nevykonala. V tomto smere okresný súd
v odôvodnení rozsudku neuviedol, z akých skutkových okolností vychádzal, že navrhovateľ dodaním

tovaru od spoločnosti GEKO vyplatil odporkyni mzdu vo forme naturálnej mzdy, či malo ísť o mzdu
v rozsahu dodaného tovaru a za ktoré obdobie. Ak išlo o mzdu, mal sa okresný súd vysporiadať s
opakovaným tvrdením navrhovateľa, že proti odporkyni uplatňuje nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 OZ. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku zároveň konštatuje, že
odporkyňa predkladala listiny, ktorými preukazovala vykonanie prác u navrhovateľa, mal tieto listiny

podľa zásad uvedených v ust. § 132 O.s.p. aj vyhodnotiť.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal ani s tvrdením navrhovateľa
(č.l. 53 p.v. spisu), že odporkyňa mala od neho súhlas len na prevzatie sedacej súpravy, pričom zvyšok
tovaru si zobrala od spoločnosti GEKO svojvoľne. Neobjasnenou zostala i otázka, prečo vo faktúre

spoločnosti GEKO zo dňa 15.10.2008 sa uvádza aj tovar pod názvom Verena (2 ks), resp. pod názvom
Prezident Kokos (2 ks), o ktorom sa v konaní netvrdilo, že by ho odporkyňa prevzala. V tomto smere
bude preto potrebné náležite objasniť, aký tovar odporkyňa od spoločnosti GEKO v skutočnosti prevzala,
v akej hodnote a na úkor koho a v akej sume sa obohatila.Odvolací súd s poukazom na tieto zistenia rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku vo veci
samej, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o všetkých trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania,
keď sa v tomto smere vysporiada s odvolacími námietkami odporkyne.

Výroku rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku 339,79 eur zamietnutý, sa krajský súd nedotkol, nakoľko
tento výrok nebol napadnutý odvolaním.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.