Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 16Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233025
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Vladimír Kotus

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7212233025.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, vo veci žalobcu B. B., Z.. X.X.XXXX, B.V.

V. A., Š. XX, zast. JUDr. Jozefom Koľom, advokátom Hutnícka 1, Košice, proti žalovanému U. S. Steel
Košice s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel Košice, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného
Sociálnej poisťovne Bratislava, o určenie, že úraz zo dňa 23.3.2012 je pracovným úrazom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podanou žalobou zo dňa 20.11.2012 žalobca žiadal, aby súd určil, že poškodenie jeho zdravia

zo dňa 23.3.2012 je pracovným úrazom a že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz v celom rozsahu.

Tvrdil, že tento pracovný úraz utrpel v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ktoré bolo
následkom stresovej situácie spočívajúcej v podmienkach, ktoré boli u žalovaného vo vzťahu k nemu
vyvolané konaním vedúcich zamestnancov žalovaného po jeho návrate z dlhodobej práceneschopnosti,
na ktorej bol do 16.3.2012. Táto stresová situácia trvala od 19.3.2012 a postupne sa vystupňovala dňa
23.3.2012. V uvedený deň po dostavení sa na pracovisko bol na personálnom servise, kde konzultoval

prehodnotenie svojej zdravotnej spôsobilosti. Počas konzultácie do miestnosti vstúpil X. Z. L. I. A. D..
Q. P., ktorý mu zvýšeným hlasom a znevažujúcim spôsobom oznámil, že vec má riešiť na svojom
pracovisku - L. I. A.. Približne o 8,00 hod. sa dostavil na personálne oddelenie pre A., kde D.. Q.
P. trval na tom, že je schopný podľa lekárskeho posudku vykonávať naďalej prácu prevádzkového
elektrikára.Pritombolnanehovyvíjanýnátlak,žebudepreradenýnapracoviskoshoršímipodmienkami.
Odovzdával svoju žiadosť doloženú lekárskou správou F.. I. F., ktorú jeho nadriadený odmietal prevziať.
Nakoniec však potvrdil prevzatie, avšak záver pohovoru bol z jeho strany jednoznačný v tom, že má

vykonávať prácu ako pred obdobím práceneschopnosti. Po návrate na pracovisko svojmu priamemu
nadriadenému oznámil ako bol vedený pohovor u D.. Q. P., aký bol jeho jednoznačný záver a jeho
odmietavý postoj k žiadosti. Bezprostredne po pohovore začal pociťovať nevoľnosť, bolo mu zle,
požiadal hneď pri rozhovore svojho nadriadeného o priepustku za účelom vyšetrenia. V tom čase sa na
pracovisku zvukovým signálom zaplo testovanie prístrojov na meranie CO. Zistil, že sa nevie dostať
k svojmu prístroju, čo zároveň spôsobilo u neho obavu, že žalovaný bude posudzovať tento stav
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré môže s ním okamžite skončiť pracovný pomer.

Následne okolo 9,00 hod. so zhoršeným zdravotným stavom a v zlom psychickom rozpoložení odišiel
na lekárske ošetrenie, po ktorom ho hospitalizovali.Podaniami zo dňa 12.3.2013 a 24.7.2014 spresnil žalobu a žiadal, aby súd určil, že poškodenie jeho
zdravia zo dňa 23.3.2012 - hypoxia a jej následné vyústenie do šokového stavu a syndrómu AP -
angína pectoris, ako aj rozvinutie paranoidného syndrómu je pracovným úrazom a že žalovaná za tento

úraz zodpovedá v celom rozsahu. Argumentoval, že toto ochorenie ktoré utrpel, je pracovným úrazom,
lebo došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca pri plnení pracovných úloh a za plnenie pracovných
úloh treba považovať aj lekárske vyšetrenie, ktorému sa v uvedený deň podrobil. Spôsob jednania zo
strany vedúceho oddelenia Servisu ľudských zdrojov D.. Q. P., odmietanie jeho - žalobcovho, práva
na doplnenie rozsahu zdravotnej prehliadky, hrozba, že naďalej má vykonávať aj s vážne poškodeným

zdravím prácu na pôvodnom pracovisku, pískanie osobných dozimetrov, obavy zo straty svojho prístroja
a vzniku mimoriadnej situácie, to všetko v krátkom čase u neho spôsobilo, že začal pociťovať celkovú
slabosť, bolesť pri srdci a problémy s dýchaním. Kulmináciou a pôsobením týchto faktorov došlo k
tvrdenému poškodeniu jeho zdravia, ktoré poškodenie treba považovať za pracovný úraz. Žiadal priznať
aj náhradu trov konania.

Žalovaný žiadal žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca síce nastúpil
dňa 23.3.2012 do práce na svoju rannú zmenu, avšak vzhľadom na záver posudku zo dňa 21.3.2012
o jeho zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti nebola žalobcovi v ten deň prideľovaná
žiadna práca. Tvrdí, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre vznik pracovného úrazu, lebo
k údajnému poškodeniu zdravia žalobcu zo dňa 23.3.2012 nedošlo pri výkone činnosti, ktoré by bolo

možné v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práca považovať za úkony v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh. Tak nie je možné takéto tvrdené poškodenie zdravia kvalifikovať ako pracovný úraz.
Navyše nebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné údajné poškodenie zdravia
žalobu zahrnúť pod definíciu pracovného úrazu a to, že poškodenie zdravia bolo spôsobené nezávisle
od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Neprimeranú

emocionálnu reakciu žalobcu na možné alternatívy jeho ďalšieho pracovného zaradenia, o ktorých bol
žalobca dňa 23.3.2012 žalovaným v rámci bežného rozhovoru informovaný, nie je možné považovať
za príčinu, ktorá by viedla k vzniku údajného pracovného úrazu. Priebeh a spôsob komunikácie žalobcu
so zamestnancami žalovaného nekorešponduje so skutočnosťou a tvrdenie žalobcu považuje iba za
jeho účelovú obranu. Žiadal priznať aj náhradu trov konania predstavujúcich zložený preddavok na

trovy znaleckého dokazovania.

Vedľajšia účastníčka žiadala žalobu zamietnuť. Poškodenie zdravia žalobcu totiž nespĺňa definíciu
pracovného úrazu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov A. B., P. J., D.. X. B., D.. Q. P., P. Š.,
oboznámením sa s predloženými písomnosťami a to pracovnou zmluvou uzavretou medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalobcom, zápisnicou zo šetrenia podozrenia na chorobu z povolania zo
dňa 24.1.2012, posudkom o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon konkrétnej činnosti zo dňa
22.3.2012, žiadosťou žalobcu zo dňa 22.3.2012 o prehodnotenie jeho zdravotnej spôsobilosti, dohodou

o skončení pracovného pomeru žalobcu zo dňa 30.4.2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočky
Košice, Festivalové námestie 1 zo dňa 7.8.2012, lekárskymi správami týkajúcimi sa žalobcu, znaleckým
posudkom znalkyne F.. T. L. a ďalšími predloženými písomnosťami, na základe ktorých zistil tento
skutkový stav veci:

Žalobca bol zamestnancom žalovaného od roku 1991, pracoval ako prevádzkový elektrikár dialógu
na L. I. A.. V októbri 2011 bol v dôsledku zdravotných ťažkostí (onkologických, psychiatrických a
kardiologických) pri posúdení jeho zdravotného stavu uznaný za osobu s mierou poklesu schopností
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%.

Podlhodobejpráceneschopnostitrvajúcejdo15.3.2012žalobcadňa19.3.2012nastúpildozamestnania,
odovzdal dôkaz o skončení práceneschopnosti, následne bol vyslaný na preventívnu prehliadku, po
absolvovaní ktorej bol dňa 21.3.2012 vydaný lekársky posudok F.. Z. J. o zdravotnej spôsobilosti
na výkon konkrétnej činnosti so záverom, že je spôsobilý na výkon práce podľa svojho pracovného
zaradenia s obmedzením pre prácu na koľajisku, vo výškach a s bremenami. Dožadoval sa však u

žalovaného ďalšieho posúdenia či prehodnotenia jeho zdravotnej spôsobilosti a predložil aj lekársku
správu F.. I. F. zo dňa 22.3.2012, podľa ktorej u žalobcu „nie je prípustná práca v riziku ionizujúceho
žiarenia a chemických karcinogénov, ani v rizikovej kategórii 2“.Dňa 23.3.2012 žalobca nastúpil do zamestnania na rannú zmenu, naďalej sa dožadoval lekárskeho
zhodnotenia svojho zdravotného stavu, či vzhľadom na charakteristiku jeho onkologického ochorenia
môže vykonávať dohodnutý druh práce v prostredí, v ktorom podľa jeho názoru je vystavený účinkom

karcinogénneho prostredia. Vedúci zamestnanci žalobcovi nevyhoveli. Keďže subjektívne pociťoval
nevoľnosť, požiadal o priepustku za účelom lekárskeho ošetrenia v ambulancii F.. D.. Ďalší deň
24.3.2012, po vstupnom vyšetrení na IV. Internej klinike UN LP v Košiciach, bol o 12,45 hod. prijatý
na JIS za účelom observácie ako rizikový pacient. Dňa 28.3.2012 bol (so záverečnými diagnózami
- syndróm AP, stav po anteroseptálnom infarkte myokardum (2002), akinéza hrotu ľavej komory,

stredne závažná systolická dysfunkcia ľavej komory, koncentrická hypertrofia ľavej komory, paranoidný
syndróm, paranoidná psychóza s depresívnymi dekompenzáciami, artériová hypertenzia 3. stupňa, stav
po prekonaní hlbokej flebotrombóze ĽDK (2011) a Ca prostaty preložený na Psychiatrickú kliniku,
kde bol do 19.4.2012 s tým, že podľa prepúšťacej správy na internom oddelení došlo k rozvinutiu
paranoidného syndrómu vyžadujúcemu hospitalizáciu.

Listom zo dňa 23.3.2012 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 23.3.2012 utrpel úraz, ktorý pokladá
za pracovný úraz. Od uvedeného dňa sa stal práceneschopným s úrazovou diagnózou a požiadal o
spísanie záznamu o pracovnom úraze.

Pracovný pomer trval do 30.4.2012, kedy žalobca ukončil pracovný pomer so žalovanou organizáciou

dohodou podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podľa predmetnej dohody
žalobca vyhlásil, že dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú uzavrel slobodne a vážne jeho
prejav vôle je určitý a zrozumiteľný, prejav vôle nie je vynútený ani fyzickým ani psychickým nátlakom.
Neuzatváradohoduvomylealebozazjavnenevyhovujúcichpodmienokalebovduševnejporuche,ktorá

ho robí na uzatvorenie tejto dohody neschopným.

Podľa § 195 ods. 2 Zák. práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

To, čo je pracovný úraz, vlastne hovorí citované zákonné ustanovenie a do intencií tohto ustanovenia sa
musíme vtesnať, aby sme mohli uzavrieť, že v danom prípade ide o pracovný úraz. Všeobecne možno
povedať, že pracovným úrazom je poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli a náhlym, násilným a krátkodobým

pôsobením vonkajších vplyvov. Vplyvy môžu byť už mechanické alebo chemické, prípadne niektoré
prírodné udalosti.

V danom prípade súd je toho názoru, že ani po vykonaní rozsiahleho dokazovania aj nad potrebný
rámec neboli zistené také skutočnosti, z ktorých by bolo možné urobiť záver o tom, že žalobca utrpel

dňa 23.3.2012, alebo v čase od 19.3.2012 do kritického dňa, také poškodenie zdravia, ktoré by bolo
možné klasifikovať ako pracovný úraz - teda, že sa to stalo pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s
ním, nezávisle na jeho vôli a náhlym, krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Žiadny z vypočutých
svedkov, okrem manželky žalobcu, nepotvrdil, že by k tvrdenému stavu mohlo dôjsť. Je síce pravdou,
že manželka žalobcu ako svedkyňa vo svojej výpovedi dokazovala nepriaznivý zdravotný stav žalobcu,

avšak aj tá pripúšťala, že už v čase, keď išiel do zamestnania - 19.3.2012, mal zdravotné problémy. Za
obdobie od nástupu do zamestnania, teda dňa 19.3.2012, do 23.3.2012 žalobca neplnil žiadne pracovné
úlohy, ak nezohľadňujeme lekárske preventívne prehliadky. Žiadne práce mu ani neboli prideľované
a nedošlo k takému konaniu zamestnancov žalovaného, ktoré by malo primárne za následok tvrdené
poškodenie zdravia žalobcu. To potvrdil nielen svedok P. Š., ale aj ďalší vypočutí svedkovia - P.Á. J.,

D.. X. B. T. D.. Q. P..

Ani zo znaleckého posudku č. 19/2014 zo dňa 15.11.2014 znalkyne F.. T. L. nemožno takýto záver
vyvodiť. Pri odpovedi na súdom položené otázky odpovedala, že tvrdené dôvodné obavy žalobcu
pracovať v pracovnom prostredí A., kde bol potvrdený výskyt chemických karcinogénov, mali

ako jeden zo zistených faktorov negatívny vplyv na psychický zdravotný stav žalobcu, ale súhrn
všetkých negatívnych faktorov na pracovisko žalobcu patrí vzhľadom k jasnej časovej nadväznosti
medzi podnetom a reakciou k podstatným, nie však k jediným podstatným príčinám vedúcim k
zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu. K zhoršeniu zdravotných ťažkostí žalobcu v zmysle rozvojaparanoidného syndrómu ho disponovala, spolu s vrodenou predispozíciou, aj zistená štruktúra
osobnosti.Nevyrovnaná,sakcentovanýmirysmisenzitívnejvzťahovačnostiužvminulostisaopakovane
v rôznych záťažových životných situáciách stala u žalobcu podkladom pre vývoj paranoidného syndrómu

a je podstatnou príčinou jeho vzniku. Súhrn všetkých negatívnych faktorov, náhlym a krátkodobým
pôsobením vyvolaným na pracovisku žalobcu, nespôsobil poškodenie zdravia žalobcu v zmysle vzniku
novýchzdravotnýchťažkostí.Súhrnvšetkýchnegatívnychfaktorov,spolusostatnýmizistenýmifaktormi,
viedol k dekompenzácii a k relapsu - k zhoršeniu a opätovnému prejaveniu, už predtým existujúcich
psychických a telesných ťažkostí žalobcu. Pritom po dni 23.3.2012 k ďalšiemu poškodeniu zdravia

žalobcu nedošlo.

K tvrdeniu žalobcu, že kumuláciou všetkých faktorov došlo pri plnení pracovných úloh či v priamej
súvislosti s ním k poškodeniu jeho zdravia súd dodáva, že nie je dôvodné.

Niet pochýb o tom a ani sa to netvrdí, aby k prípadnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu došlo

v súvislosti s vykonávaním zdravotnej prehliadky, ktorú činnosť možno považovať za činnosť v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh a na pokyn zamestnávateľa.

Ostatná žalobcom tvrdená činnosť žalobcu na pracovisku nemá žiadnu súvislosť s plnením pracovných
úloh. Žalovaný nijaké pracovné úlohy neplnil a ani žiadne práce mu neboli počas kritického obdobia

prideľované.

Je síce pravdou, že žalobca sa domáhal na pracovisku a v rámci pracovnej zmeny prehodnotenia
svojho zdravotného stavu argumentujúc nevhodnosťou pracovného prostredia či podmienok pri
jeho nepriaznivom zdravotnom stave, avšak ani prípadná psychická trauma, ktorá nebola dôsledkom

zvýšenej duševnej námahy spojenej s výkonom práce, ale spočívala v nesprávnej a neprimeranej
reakcii žalobcu na neochotu zamestnancov žalovaného riešiť tento jeho problém nekorešpondujúci so
závermi posudku zo dňa 21.3.2012 o žalobcovej zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti -
prevádzkový elektrikár dialógu na L. I. A., nemôže byť pracovným úrazom.

Je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v konaní má a nepreukázal také skutočnosti,
ktoré by umožňovali súdu rozhodnúť v zmysle podanej žaloby, teda že išlo o predmetný pracovný úraz.
Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania súd si vyhradil právo rozhodnúť osobitným uznesením, tak ako mu to

umožňuje ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.