Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/388/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111216344
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111216344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LINEKO
SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Kynceľová 10, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 31 639 593, zastúpeného
zástupcom AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 860 999, proti žalovanému: SLUŽBY Kysucký Lieskovec s.r.o., so sídlom 023 34 Kysucký Lieskovec
33, IČO: 36 382 604, zastúpenému zástupcom JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD.,
s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zaplatenie 9.833,39 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/209/2011-236

zo dňa 30. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/209/2011-236 zo dňa 30. júna 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.833,39
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 17.12.2010 do zaplatenia, v lehote
do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania vo výške 589,50 Eur a trovy

právneho zastúpenia vo výške 3.278,98 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na predmet konania, ktorým bol žalobcom uplatnený
nárok na zaplatenie ceny za žalobcom zrealizované dielo vo výške 9.833,39 Eur, účtovanej faktúrou
č. 10087 s dátumom splatnosti 16.12.2010, na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 21.9.2010. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania s obsahom práv a povinností tak, ako vyplývajú z predloženej písomnej
Zmluvy o dielo zo dňa 21.9.2010, a rovnako ani výška fakturovanej ceny za dielo 9.833,39 Eur s DPH,

ktorá zodpovedá dojednaniu zmluvných strán v článku IV. bod 1. zmluvy, neboli v priebehu konania
sporné. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako obchodno-právny podľa
ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o dielo uzavretú podľa ust. § 536 a
nasl. Obchodného zákonníka.

Žalovaný v priebehu konania v rámci procesnej obrany namietal dve skutočnosti, a to, že dielo nebolo zo
stranyžalobcuvykonanériadne,nebolodokončené,vykazovalovadyažalobcažalovanémuneodovzdal

dokumentáciu podľa zmluvy a že k prevzatiu diela nedošlo osobou oprávnenou konať za žalovaného,
dielo tak nebolo žalobcovi riadne odovzdané podľa zmluvy, v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo právo
fakturovať dojednanú cenu diela. Vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam bol v konaní nositeľom dôkaznej
povinnosti žalovaný.Okresný súd konštatoval, že tvrdenia žalovaného o vadách diela realizovaného žalobcom ostali v
priebehu konania len v rovine tvrdení všeobecných, bližšie nešpecifikovaných. Žalovaný v konaní

nepreukázal, že by konkrétnym úkonom upozorňoval žalobcu na konkrétne vady diela a vyzýval ho
na ich odstránenie, prípadne na dokončenie diela a ani v priebehu súdneho konania tvrdené vady
nikdy nekonkretizoval. Rovnako tvrdenie svedka Štefana Mrenku o tom, že žalobca nezrealizoval dielo
ako celok, t.j. dielo nedokončil, nebolo v konaní preukázané. Žalobca vady diela poprel a uviedol, že
voči kvalite diela žalovaný nikdy nemal výhrady. Zo strany žalovaného neboli v konaní označené ani

predložené žiadne dôkazné prostriedky s výnimkou výpovede svedka Štefana Mrenku, z obsahu
ktorých by vyplývala existencia konkrétnych, riadne špecifikovaných vád diela vykonávaného žalobcom
na základe zmluvy, ktoré by boli spôsobené porušením povinností žalobcu ako zhotoviteľa z predmetnej
zmluvy. Vo vzťahu k obsahu procesnej obrany žalovaného podľa okresného súdu výpoveď svedka
Štefana Mrenku nemala zásadnú výpovednú hodnotu, nakoľko hoci išlo o bývalého konateľa žalovaného
v čase realizácie diela, obsah jeho výpovede bol všeobecný a nekonkrétny a nebol podložený žiadnym

iným dôkazným prostriedkom. Rovnako neboli preukázané tvrdenia žalovaného, resp. svedka Štefana
Mrenku, že dielo žalovaný dokončil „svojpomocne“. Naopak, žalobca, ktorý bol v konaní
dôkazne aktívny, predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, ktorých obsah bol vyhodnotený
vo vzájomnej súvislosti, preukázal realizáciu diela na základe zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi
konania. V konaní bolo preukázané, že došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia predmetnej skládky

v prvej etape, súčasťou ktorej bolo aj dielo realizované žalobcom, pre potreby kolaudácie práve žalobca
predložil žalovanému požadované dokumenty v zmysle zmluvy a z obsahu pripojeného spisu Slovenskej
inšpekcie životného prostredia nijak nevyplývalo, že na realizácii predmetnej skládky by sa namiesto
žalobcu podieľal iný subjekt. Taktiež nebolo preukázané, že by tvrdený zosuv pôdy na predmetnej
skládke bol spôsobený porušením povinností žalobcu zo zmluvy. Okresný súd konštatoval, že žalovaný

v konaní nepreukázal existenciu vád diela vykonaného žalobcom na základe zmluvy, za ktoré by žalobca
zodpovedal, a ktoré by mohli mať vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť cenu za dielo.

Pokiaľ išlo o druhú námietku žalovaného, že dielo nebolo prevzaté oprávnenou osobou, okresný súd
poukázal na v konaní predložený Protokol o odovzdaní a prevzatí FO-048/0 (č.l. 13) s uvedeným

dátumom realizácie 15.10.2010, ktorý za žalovaného (objednávateľa) podpísal p. S. N.. Žalovaný
v priebehu konania namietal, že p. N. nebol oprávnený na uskutočnenie takéhoto úkonu, že nebol
osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, pričom oprávnenou osobou bol jedine vtedajší konateľ
žalovaného Ing. Štefan Mrenka alebo p. N.. K tejto časti obrany žalovaného okresný súd uviedol, že zo
samotnej zmluvy nevyplýva, že jedinou osobou, ktorá by bola oprávnená konať v súvislosti s

realizáciou sporného diela za žalovaného, by bol vtedajší konateľ žalovaného Ing. Štefan Mrenka.
Samotná zmluva predpokladá, že dielo je možné odovzdať aj oprávnenému zástupcovi objednávateľa
(článok VI. bod 2. posledná veta zmluvy). Z výpovede svedka D. vyplývalo, že za žalovaného
komunikoval s p. N., ktorý vystupoval ako zodpovedná osoba za žalovaného na skládke a bol jedinou
osobou, ktorá za žalovaného bola na skládke prítomná. Obdobne sa vo výpovedi vyjadril aj konateľ

žalobcu. Okresný súd konštatoval, že nebolo relevantne žalovaným spochybnené, že podpis p. N.
sa nachádza na všetkých listinách podpisovaných žalovaným v súvislosti s realizáciou predmetného
diela, s výnimkou samotnej zmluvy. Z obsahu v konaní predložených listín a ani z tvrdení samotného
žalovaného nevyplývalo, že by obvykle listiny súvisiace s realizáciou predmetného diela podpisovala
za žalovaného iná osoba. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by sa v súvislosti s realizáciou

sporného diela zúčastňovala za žalovaného nejaká iná osoba oprávnená konať za žalovaného, resp.
že by nejaké iné konkrétne úkony za žalovaného v súvislosti s realizáciou tohto diela vykonával
niekto iný ako p. N.. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že je bežnou praxou, že hoci
zmluvný vzťah dojednávajú a uzatvárajú za podnikateľské subjekty ich štatutárni zástupcovia, konkrétne
plnenie zmluvného vzťahu je realizované, vzájomne komunikované, kontrolované cestou poverených

zamestnancov. Tvrdenie žalovaného, že p. N. nebol jeho oprávneným zástupcom na odovzdanie, resp.
prevzatie diela, okresný súd v kontexte vykonaných dôkazov vyhodnotil ako účelové, s cieľom vyhnúť
sa zaplateniu ceny za žalobcom realizované dielo. Okresný súd dospel k záveru, že boli naplnené
podmienky pre zaplatenie ceny za dielo v zmysle článku IV. bod 3. zmluvy, nakoľko nebolo preukázané,
že by faktúra č. 10087 nebola vystavená po ukončení montáže a žalobca ako jej prílohu (podklad)

predložil odovzdávací protokol (č.l. 13) podpísaný za žalovaného p. N. a súpis (č.l. 12), z ktorého
vyplývajú množstvá materiálu uvedené v protokole o odovzdaní a prevzatí. Výška fakturovanej ceny
nebola žalovaným namietaná a splatnosť faktúry bola stanovená v súlade s článkom IV. bod 3 písmeno
a) zmluvy. (Ne)dodanie dokumentov v zmysle článku VI. bod 2 zmluvy (záverečná správa, zváraciea skúšobné protokoly zvarov) podľa okresného súdu nemali vplyv na zaplatenie ceny za dielo podľa
článku IV. bod 3. zmluvy. Okresný súd dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti uplatneného
nároku, a preto návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. §

142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako plne úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu.
Nestotožnil sa s výrokovou časťou a rovnako sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia. Žalovaný s

poukazom na čl. 47 ods. 3, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ust. § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí
spĺňať parametre ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného konania ovplyvňujúcich
súvislostiach. Napadnutý rozsudok sa dôsledne neriadil ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože okresný

súd sa nijakým relevantným spôsobom nevysporiadal so žalovanými tvrdenými a preukazovanými
skutočnosťami. Rozhodnutie okresného súdu nesie znaky arbitrárnosti, čo je v priamom rozpore s
ustanovením článku 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Takéto konanie
okresného súdu je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Podľa názoru žalovaného okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Žalovaný zotrval na všetkých písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch, ktoré boli
produkovanévrámcitohtosúdnehokonania.Čosatýkaprocesnejobranyžalovanéhovočiuplatnenému
nároku žalobcu, okresný súd správne vyvodil, že žalovaný namieta, že dielo nebolo zo strany žalobcu

vykonané riadne a včas, nebolo dokončené a vykazovalo vady, pričom žalobca v zmysle zmluvy
neodovzdal podstatnú dokumentáciu vzťahujúcu sa k realizovanému dielu, ako aj, že k prevzatiu došlo
neoprávnenou osobou, čím dielo nebolo odovzdané riadne, v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo právo
fakturovať dojednanú cenu diela. Žalovaný mal za to, že výsluchom svedka Ing. Štefana Mrenku bolo
potvrdené, že žalobca v priebehu realizácie diela nepostupoval v súlade so zmluvou a platnou

STN, a teda dielo nebolo vykonané v rozsahu zmluvy riadne. Štatutárny orgán žalovaného konkretizoval
na osobitných stretnutiach i telefonicky jednotlivé vady, vyzýval žalobcu, aby sa dostavil na dielo za
účelom jeho dokončenia a odstránenia vád. Dielo, resp. jeho vady a nedorobky boli žalobcovi oznámené
ústne, pričom z výpovede samotného Ing. Mrenku vyplýva, že žalobca zrealizoval na predmetnom diele
vzmyslezmluvytakých40alebo50%prác.Keďžežalobcariadnymspôsobomdieloneodovzdal,nebolo

možné uplatniť u neho reklamáciu s následným uplatnením nárokov vyplývajúcich z vád diela a bolo
potrebné dielo dokončiť v rámci vlastnej réžie žalovaného. Nakoľko na toto dielo boli použité prostriedky
z fondov Európskej únie, bolo potrebné v stanovenom čase skolaudovať toto dielo a z toho dôvodu
bol opakovane žalobca vyzývaný, aby v súlade so zmluvou predmetné dokumenty doložil. Kolaudačné
rozhodnutie bolo vydané po značných komplikáciách, a to najmä zo strany žalobcu, keď tento si nesplnil

svoje zmluvné povinnosti či už vo vzťahu k realizácii diela, ako aj k odovzdaniu potrebných listinných
podkladov. Okresný súd preto nesprávne na podklade vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vadného vykonania diela a k jeho nedokončeniu.
Čo sa týka námietky žalovaného, že dielo nebolo odovzdané a prevzaté v súlade so zmluvou a
bolo prevzaté neoprávnenou osobou, okresný súd rovnako dospel k nesprávnym záverom. I keď zo

zmluvy vyplýva, že môže dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu diela nielen štatutárnym orgánom žalovaného,
ale aj inou na to splnomocnenou osobou, žiadna takáto iná splnomocnená osoba s výnimkou p. N. v
priebehu realizácie diela vo vzťahu k žalobcovi nebola. Pán N. bol v podstate vrátnikom na skládke,
ktorý vpúšťal a vypúšťal osobné a nákladné motorové vozidlá na skládku, túto skládku kontroloval.
V žiadnom prípade pán N. nemal oprávnenie udelené zo strany žalovaného, aby vystupoval či už v

obchodno-záväzkovom vzťahu so žalobcom, resp. pri realizácii predmetu diela za žalovaného, pretože
takéto splnomocnenie nikdy nedostal. Navrhovateľ si bol dobre vedomý, kto je oprávnený za žalovaného
konať a akým spôsobom, a preto využijúc neprítomnosť štatutárneho orgánu žalovaného, došlo z jeho
strany k získaniu podpisu pána N. pod preberací protokol a pod výkaz výmer, pričom však pán N. nebol
jednak na takéto právne úkony splnomocnený a jednak nebol ani odborne zdatnou osobou, ktorá by

vedela posúdiť správnosť uvedených údajov. Následne na to žalobca vystavil faktúru, prílohou ktorej
bol neplatný odovzdávací a preberací protokol, takže žalobca na podklade takéhoto súpisu faktúru
vydať nemal právo. Žalobca na predmetnej skládke a na objekte vykonal len čiastkové a čiastočné
činnosti tak, ako to uviedol žalobca, a teda, že pokladal fóliu a vykonával tlakové skúšky. Neobstojí pretojeho argumentácia a predložené listinné dôkazy označené ako stavebný denník, na ktorých prípadne
mohol p. N. podpisovať určité skutočnosti iným subjektom, nakoľko sa netýka prác vykonávaných
žalobcom. Pokiaľ bolo dohodnuté a p. N. bol pri iných činnostiach vo vzťahu k iným subjektom poverený

zastupovaním žalovaného, vo vzťahu k žalobcovi to tak nebolo. Taktiež dokumenty založené v spise
Slovenskej inšpekcie životného prostredia nesvedčia tomu, že by dielo bolo vykonané riadne a včas. To,
že sa nachádzajú v tomto spise, je len výsledkom toho, že žalovaný tlačiac na žalobcu, bez ohľadu na to,
že dielo nebolo vykonané riadne a včas a nebolo odovzdané, bol nútený stavbu skolaudovať. Žalobca
dokumenty hoci neodovzdal v súlade so zmluvou, pod hrozbou uplatnenia si prípadne vzniknutej škody

súvisiacej s povinnosťou žalovaného vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté z fondov Európskej únie
poskytnúť musel, k čomu sa zaviazal aj v zmluve. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný
a žalobu podanú predčasne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, resp. zrušil s
priznaním náhrady trov konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Uvádzané

tvrdenia žalovaného považoval za nepravdivé a účelové. Žalobca poukázal na to, že žalovaný svoje
tvrdenia v konaní nepreukázal dôkazmi. Odvolaním napadnutý rozsudok žalobca považoval v celom
rozsahu za správny. Podľa žalobcu prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, správne
vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne posúdil vec po právnej
stránke a rozhodol vo veci samej v súlade so zákonom. Žalobca poukázal na to, že preukázal písomné

uzatvorenie zmluvy o dielo so žalovaným, ktorej predmetom bolo vykonanie izolačných prác v rámci 1.
etapy uzatvorenia a rekultivácie skládky TKO Kysucký Lieskovec. Táto skutočnosť, ako aj dohodnutá
cena diela, neboli v konaní sporné. Vykonanie diela riadne a včas bolo preukázané predložením
odovzdávacieho protokolu potvrdeného zástupcom žalovaného S. N.. Po riadnom a včasnom vykonaní
diela žalobca vystavil faktúru, prílohou ktorej bol súpis vykonaných prác. Cena za dielo bola vyúčtovaná

ako súčin jednotkovej ceny a výmery vykonaného diela. Faktúra bola doručená žalovanému, ktorý
jej prevzatie potvrdil svojim podpisom, pričom na faktúre sa nachádza podpis vtedajšieho konateľa
žalovaného pána Mrenku, a to nielen pri slove „prevzal“, ale aj na pečiatke s textom „schválil na
zaúčtovanie“. Žalovaný nikdy predmetnú faktúru nevrátil, nenamietal výšku ani jej dôvodnosť. Cenu
diela nezaplatil ani sčasti. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa najprv v odpore proti platobnému

rozkazu bránil tým, že dielo bolo vykonané s vadami, neskôr tieto tvrdenia zmenil s tým, že dielo
takmer vôbec vykonané nebolo a že neprebehlo riadne odovzdanie diela, nebolo možné jeho vady
reklamovať. Tieto tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, za celé 4 roky trvania súdneho
konania ani nekonkretizoval vady, ktoré údajne malo vykonané dielo mať. Žalobca predložil množstvo
listinných dôkazov, ktoré doplnili svedecké výpovede, ktoré jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti

preukázali včasné vykonanie diela a oprávnenie pána S. N. prevziať vykonané dielo za žalovaného.
Okrem písomnej zmluvy o dielo, preberacieho protokolu, faktúry so súpisom v prílohe, bol pripojený
k súdnemu spisu spis Slovenskej inšpekcie životného prostredia, v ktorom je zaznamenané
konanie o povolení trvalého užívania stavby - uzatvorenie a rekultivácia skládky TKO
Kysucký Lieskovec, I. etapa, z ktorého je zrejmé, že táto stavba, ktorej súčasťou je žalobcom vykonané

dielo, bola právoplatne skolaudovaná a daná do užívania. Pre účely kolaudačného konania predložil
žalovaný výlučne doklady poskytnuté žalobcom a žiadne iné doklady od iných subjektov, ktoré údajne
mali dielo vykonať namiesto žalobcu. Žalovaný predložil od žalobcu certifikát o overovacej skúške,
protokoly zvárania nahriatym klinom s testovacím kanálikom, protokoly zvárania extrudovaným zvarom,
skúšobný protokol pre dvojitý zvar so skúšobným kanálikom - tlaková skúška, skúšobný protokol pre

vysokonapäťovú vákuovú skúšku, ktoré listiny boli poskytnuté žalobcom pre účely kolaudácie, a preto
je zrejmé, že tieto činnosti boli vykonané žalobcom. Žalovaný ani v kolaudačnom konaní a ani v
súdnom konaní nepredložil dokumentáciu od inej osoby, ktorá údajne mala dielo vykonať. V pripojenom
spise sa nachádza aj stavebný denník žalovaného, v ktorom sa za žalovaného okrem stavbyvedúceho
pri každom dennom zázname podpisoval pán N., a to od roku 2009 až do roku 2012, z čoho je

zrejmé, že nebol vrátnikom skládky, ktorého náplňou práce bolo vpúšťať a vypúšťať vstupujúce osoby
a vozidlá, ako tvrdí žalovaný, ale bol osobou určenou žalovaným, ktorá bola zodpovedná a vykonávala
jednotlivé činnosti pri realizácii rekultivácie skládky. Prvostupňový súd sa dôsledne so všetkými dôkazmi
vykonanými v tomto konaní vysporiadal a svoje rozhodnutie veľmi podrobne odôvodnil. Okresný súd
konštatoval, že žalovaný nepreukázal existenciu vád diela vykonaného žalobcom, naopak, žalobca

predloženými listinnými dôkazmi realizáciu diela preukázal. Bolo preukázané, že došlo k vydaniu
kolaudačného rozhodnutia a nebolo preukázané, že na realizácii diela sa namiesto žalobcu podieľal
iný subjekt. Čo sa týka námietky, že dielo nebolo prevzaté oprávnenou osobou, žalobca poukázal na
predložený odovzdávací protokol podpísaný za žalovaného pánom N. v spojení s čl. VI. bod. 2. poslednáveta zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že okrem konateľa spoločnosti bol oprávnený v súvislosti s
realizáciou diela konať aj oprávnený zástupca objednávateľa. Z výpovede svedka D. vyplynulo,
že za žalovaného komunikoval s pánom N., ktorý vystupoval ako zodpovedná osoba za žalovaného a

bol jedinou osobou, s ktorou sa na skládke stretol. Žalovaným nebolo spochybnené, že podpis pána
N. sa nachádza na všetkých listinách podpisovaných žalovaným v súvislosti s realizáciou diela, okrem
zmluvy. Nebolo preukázané, že by obvykle za žalovaného podpisovala iná osoba. Žalobca mal za to, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniam v konaní. Bol to práve žalobca, ktorý
svoj nárok preukázal jednak listinnými dôkazmi a jednak výpoveďami svedkov. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/388/2015-263 zo dňa 02.03.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

účastníkomkonaniaprostredníctvomichzástupcovstým,žepodľaust.§156ods.1,3O.s.p.bolomiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.03.2016, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s
ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajskýsúduvádza,žezaaplikácieust.§212ods.1O.s.p.,ust.§205ods.3O.s.p.posudzovalrozsudok
okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom

odvolaní zo dňa 21.10.2015, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§
213 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa

ktorého odvolací súd je viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i
kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

K námietke týkajúcej sa porušenia základného práva účastníka na súdne konanie, na spravodlivý súdny

proces, vo vzťahu k tvrdenému nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolací súd uvádza, že nebola relevantná. V odvolacom konaní existoval spôsobilý predmet
posudzovania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého odôvodnenie malo atribúty vyžadované ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p.. To, že ide o súdne rozhodnutie odôvodnené v súlade so zákonnou požiadavkou,
vyplývajúcou z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej činnosti tak Najvyššieho

súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. V zmysle tejto rozhodovacej činnosti je nepochybné, že
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
konania na spravodlivý proces (m.m. IV ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty v celom
rozsahu spĺňa. Krajský súd uvádza, že postupom a rozhodnutím okresného súdu nebolo žalovanému

odňaté právo konať pred súdom. Okresný súd na dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správny
právny predpis, a to rozhodné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré v citácii uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Priebeh a výsledky dokazovania
pred okresným súdom podľa názoru krajského súdu boli garanciou práva na spravodlivý súdny proces.Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04). Právo
na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS
50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (sp. zn. II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03). Ani z tejto roviny nazerania nebolo možné postup okresného súdu vyhodnotiť ako
rozporný so zákonom, a preto i v tejto časti nebolo relevantné odvolanie žalobcu.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného
súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 219 ods.

2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
logických právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v
dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvorili dostatočné východiská pre vyslovenie meritórneho
výroku rozsudku súdu prvého stupňa o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 9.833,39
Eur spolu s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania. Okresný súd v

odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové tvrdenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako
vec právne posúdil a za akých dôvodov. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku
okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza nasledovné.

Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav bol zistený okresným súdom dostatočne, keď vykonal
dokazovanie v intenciách návrhov účastníkov vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu z faktúry č.
10087 zo dňa 18.10.2010, splatnej dňa 16.12.2010 v sume 9.833,39 Eur, ktorý nárok bol uplatnený
žalobou žalobcu zo dňa 18.05.2010, vypočul účastníkov konania, na návrh účastníkov konania vykonal
dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise, ako i výsluch svedkov. Vo vzťahu k nároku na

zaplatenie predmetnej faktúry bolo zrejmé, že táto mala základ v uzavretej Zmluve o dielo zo dňa
21.09.2010 medzi účastníkmi sporu (ďalej len ,,zmluva“), ktorej uzatvorenie, a ani výška fakturovanej
ceny za dielo, zodpovedajúca dojednaniu zmluvných strán v čl. IV. bod 1. zmluvy neboli v priebehu
konania medzi účastníkmi sporné a túto nespornosť si v prvostupňovom konaní osvojil tak prvostupňový,
akoiodvolacísúdpostupompodľaust.§120ods.3O.s.p..Predmetomuzavretejzmluvyodielovzmysle

čl. I. bod 1. bol záväzok zhotoviteľa k zhotoveniu izolačných prác na diele: Uzatvorenie a rekultivácia
skládky TKO Kysucký Lieskovec“ v súlade s rozsahom a skladbou stanovenou v PD odovzdanou
objednávateľom zhotoviteľovi. V čl. I. bod 2. zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje zaviazal zrealizovať zmluvné
dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a v čl. I. bod 4. zmluvy sa objednávateľ zaviazal,
že riadne a bez závad, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela, zrealizované zmluvné dielo prevezme a

zaplatí zaň dohodnutú cenu, spôsobom stanoveným v ďalšom texte tejto zmluvy o dielo. Z čl. II. bod 4.
zmluvy vyplývalo oprávnenie objednávateľa kontinuálne uskutočňovať kontrolu diela. Podľa čl. IV. bod
1. zmluvy predpokladaná cena za dielo predstavovala sumu 9.144 Eur bez DPH, pričom z čl. IV.
bod 2. zmluvy vyplývalo dojednanie, podľa ktorého ...„celková cena zmluvného diela bude stanovená
ako súčet súčinov pevných jednotkových cien a skutočne zrealizovaných výmer potvrdených povereným

zástupcom objednávateľa na odovzdávacom protokole“, pričom v čl. IV. bod 3. písm. a.), b.) zmluvy bolo
dohodnuté, že zhotoviteľ vystaví faktúru po ukončení montáže so splatnosťou faktúry 60 dní, pričom
podkladom, ako i súčasťou faktúry, bude odovzdávací protokol, na ktorom bude uvedené množstvo
vykonaných prác, vystavený zhotoviteľom a objednávateľom na znak súhlasu písomne potvrdený jeho
podpisom. Z čl. VI. bod 2. veta druhá, tretia zmluvy vyplynulo, že o prevzatí diela bude vykonaný

zápis o odovzdávacom protokole, kde bude uvedená výmera zrealizovaných prác i prípadné zjavné
vady, s tým, že do 14 dní od odovzdania celého diela budú dodané originály dokumentov: Záverečná
správa, zváracie a skúšobné protokoly zvarov. Podľa čl. VI. bod 5. zmluvy objednávateľ doporučeným
listom oznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu vady diela, ktoré zistil neskôr a ktoré sa vyskytli
aj napriek vynaloženej odbornej starostlivosti o odovzdané a prevzaté dielo v rámci záručnej doby.

V čl. VI. bod 6. zmluvy bolo dohodnuté, že v oznámení musí objednávateľ vady popísať a uviesť,
ako sa prejavujú. K oznámeniu doloží dôkazné prostriedky, ktoré umožnia overiť oprávnenosť jeho
nároku.Vrámcikonaniapredsúdomprvéhostupňanebolomedziúčastníkmisporné,žežalobcavystavil
žalovanémufaktúruč.10087,ktorúžalovanýprevzal,očomsvedčípodpisnapredloženejfaktúreaktorejsúčasťou bol súpis vystavený na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 18.10.2010. Zároveň
bol pripojený Protokol o odovzdaní a prevzatí FO-048/0, v spodnej časti ktorého boli identifikovaní
účastníci odovzdávacieho a preberacieho konania, za dodávateľa D. a podpis, za zákazníka S. N.

a podpis, pričom v časti „Zhodnotenie kvality vykonaných prác“ bolo uvedené ...„bez závad“. Pokiaľ
žalovaný v rámci prvostupňového konania i v podanom odvolaní namietal riadne nevykonanie diela a
poukazoval na jeho vady, existencia ktorých mala byť potvrdená výpoveďou svedka Štefana Mrenku,
tak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že svedok Mrenka vo svojej výpovedi len uviedol, že
žalobca robil čiastkové práce, dielo v celom rozsahu nezrealizoval, poskytol tvrdenie, že bol určite

upozorňovanýnanedostatky,žežalobcarealizovaldielomožnona40-50%.Tvrdeniežalobcuuvedenév
podanom odvolaní, že výsluchom svedka bolo potvrdené, že žalobca nepostupoval v súlade so zmluvou
a platnou STN, z obsahu svedeckej výpovede nevyplývalo, toto svedok nepotvrdil. Naopak, žalobca
predložil Sprievodnú správu k uzatvoreniu a rekultivácii skládky TKO Kysucký Lieskovec (č.l. 96 - 98
spisu), z ktorej vyplývalo, že na celej skládke sa malo pracovať v troch etapách. Slovenská inšpekcia
životného prostredia listom zo dňa 23.10.2012 oznámila žalobcovi, že stavba bola skolaudovaná, z čoho

nepochybne vyplynulo, že dielo bolo riadne vykonané. Rovnako boli doložené do spisového materiálu
protokoly zvárania a skúšobné protokoly, a to tak, ako sa nachádzajú na č.l. 84 - 95 spisu. Súhlasí
krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že tvrdenia žalovaného o vadách diela realizovaného
žalobcom zostali len v rovine všeobecných, nešpecifikovaných tvrdení a tieto neboli dotvrdené ani
výpoveďou svedka Mrenku, pretože svedok Štefan Mrenka vo svojej výpovedi neuviedol konkrétne vady

diela vykonávaného žalobcom na základe zmluvy. Z uvedeného bol preto správny záver okresného
súdu, že žalobca predloženými listinnými prostriedkami preukázal realizáciu diela na základe zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Na doplnenie uvádza krajský súd, že skutočnosť, že žalobcovi
boli zo strany žalovaného riadne a včas notifikované vady diela, preukázaná nebola. Pokiaľ žalovaný a
svedok tvrdili ústne upozorňovanie na vady, tak tento postup bol v rozpore s dojednaním v čl. VI. bod

5., 6. zmluvy, ktorým zmluvné strany vymienili spôsob oznámenia vád diela, a to doporučeným listom s
opísanímvadyauvedením,akosaprejavujú.Tentodohodnutýspôsobžalovanýnetvrdilaaninedokázal.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ust. § 564 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri
vadách diela platia primerane ust. § 436 a § 441. Práve z ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka
je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno-

právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná
požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu,
vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu ich konkretizácia musí byť vykonaná
spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s inými vadami a v konečnom dôsledku aj voľba
zodpovednostného nároku, t.j. akým spôsobom oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí

byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom. Žalovanému sa nepodarilo
preukázať, že takýto úkon uskutočnil, že ho zrealizoval včas. Pokiaľ žalovaný nepreukázal notifikáciu
vád konkrétnym, jasným a určitým spôsobom súladným so zmluvou, potom odvolací dôvod vadnosti
diela nebol opodstatnený. Pokiaľ žalovaný nepreukázal, že by uplatnil právne relevantným spôsobom
zodpovednostný nárok voči žalobcovi (§ 564 v spojení s ust. § 436 a nasl. ustanovenia Obchodného

zákonníka), čo bol základný predpoklad k tomu, aby sa mohlo viesť dokazovanie o tvrdenej vadnosti
účtovaného plnenia, resp. v rovine obrany žalovaného o namietanej vadnosti diela vykonávaného
žalobcom.Aktakýtozákladnýpredpokladtuabsentoval,taknebolomožnéokresnýmsúdomanipristúpiť
k ďalšiemu dokazovaniu.

K druhej odvolacej námietke žalovaného, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela žalobcom s
dôsledkom vzniku nároku na zaplatenie ceny plnenia, a to z toho dôvodu, že dielo nebolo prevzaté
oprávnenou osobou, tak krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom zvýrazňuje znenie čl. VI. bod
2. posledná veta zmluvy, podľa ktorého ...„dielo je taktiež možné odovzdať oprávnenému zástupcovi
objednávateľa“ v spojení s protokolom o odovzdaní a prevzatí, na ktorom sa nachádza za objednávateľa

označenie osoby S. N. a podpis. Napriek tomu, že žalovaný v podanom odvolaní a v prvostupňovom
konaní tvrdil, že p. N. nebol poverený na prevzatie diela a na prevzatie diela osobou oprávnenou bol
iba p. Mrenka, prípadne p. N., sa v prvom rade poukazuje na výpoveď svedka D. do Zápisnice o
pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 06.11.2012, v rámci ktorej svedok uviedol, že celý čas
komunikovalsp.N.,ktorýsapredstavilakozodpovednýzaskládkužalovaného,pričomp.N.bolpozvaný

na kontrolu zvarov, uvedené podpísal a po dokončení diela podpísal i odovzdávací protokol. Pánovi N.
odovzdal protokoly o skúške, pričom na otázku, či na stavbe, ktorú realizoval, bol i niekto prítomný, za
žalovaného uviedol, že ...„nie, bol tam len p. N., teda ja som nikoho iného nestretol“. Uvádza krajský
súd, že pokiaľ v zmluve o dielo bolo dohodnuté, že dielo môže byť odovzdané oprávnenému zástupcoviobjednávateľa a v konaní bolo preukázané, že za osobu objednávateľa, t.j. žalovaného vystupoval ako
osoba oprávnená p. N., ktorý jediný sa nachádzal na mieste vykonávania diela a ktorého podpis sa
nachádzal i v pripojenom Stavebnom denníku stavby: Uzatvorenie a rekultivácia skládky TKO Kysucký

Lieskovec (v prílohe na č.l. 192a spisu), vo väzbe na nedokázanú okolnosť, že by sa na realizácií diela
zúčastňovala za žalovaného iná osoba, bol správny záver okresného súdu, že úkony za žalovaného
vykonával p. N. ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného. V tejto súvislosti, len pre úplnosť
krajský súd dodáva, že žalovaný ako právnická osoba nielen pred súdom, ale aj pri hmotno-právnych
úkonoch nekoná len štatutárnym orgánom, ale môže za ňu konať zástupca, ktorý bol na to poverený,

alebo zákonný zástupca podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konanie takýmto zástupcom
za žalovaného ako právnickú osobu nebolo vylúčené ani v zmysle dojednania v čl. VI. bod 2. posledná
veta zmluvy. Stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že práve osoba p. N. bola
tou osobou, ktorá bola poverená na kontrolovanie a prevzatie diela. Dodáva krajský súd, že okresným
súdom vykonané dôkazy neboli žalovaným vyvrátené, ani žiadnym iným dôkazom spochybnené, preto
správne postupoval okresný súd, ak z týchto dôkazov vychádzal pri konštatovaní, že žalobca preukázal

poskytnutie plnenia žalovanému, jeho prevzatie žalovaným, s dôsledkom vzniku nároku na zaplatenie
ceny poskytnutého plnenia. Práve pri existencii týchto dôkazov bolo na žalovanom, aby preukázal svoju
obranu, t.j. vyvrátil tieto dôkazy predložené žalobcom, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo.
Žalobca tak uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal nielen základ, i výšku uplatneného nároku, jeho
splatnosť.

Odvolací súd je toho názoru, že zo strany prvostupňového súdu nedošlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, pretože okresný súd na riadne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis,
a to rozhodné ustanovenia Obchodného zákonníka ako hmotného práva.

Krajský súd neposúdil žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného ako relevantný, a preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. §
219 ods. 1 O.s.p. s tým, že za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odkazuje na podrobné odôvodnenie
rozsudku okresného súdu, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení
k odvolaniu neuplatnil návrhom náhradu trov odvolacieho konania, z ktorého dôvodu bolo rozhodnuté
krajským súdom tak, že náhrada trov odvolacieho konania mu nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.