Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/545/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812215941
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812215941.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa F., zastúpeného E. proti odporcovi Y., za účasti
vedľajšieho účastníka I., zastúpeného R., o zaplatenie sumy 248,95 Eur s prísl., na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/129/2014-70 zo dňa 26. marca 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, na účet I., zastúpeného R. vo
výške 59,24 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nepovažoval za dôvodný nárok

navrhovateľa na zaplatenie sumy 248,95 Eur s prísl., ktorá suma má predstavovať zmluvnú pokutu za
porušenie povinnosti zo strany odporcu, ktorý si neplnil povinnosti tým, že neuhrádzal faktúry a nezotrval
v zmluvnom vzťahu počas 24 mesiacov. V súlade s § 53 ods. 1 a nasl. a § 544 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákona vyslovil názor, že dojednaná zmluvná pokuta je vzhľadom na porušenie povinnosti
zo strany odporcu neprimerane vysoká . Odporca síce dostal od navrhovateľa telefón značky Nokia
6070 za cenu 1,- Sk s DPH s tým, že štandardná cena tohto telefónu bola 3.790,- Sk, avšak odporcom

neuhradené faktúry vo výške 1,66 Eur, 14,77 Eur, 26,27 eur a 91,30 Eur nedosahujú sumu, aby
navrhovateľ uplatňovalzmluvnúpokutuvovýške248,95Eur,ktorásnímnebolaindividuálnedojednaná,
ale vopred naformulovaná, resp. už pre odporcu pripravená. Zohľadnil, že odporca musel zaplatiť
aktivačný poplatok 299,- Sk. Prihliadol na Dodatok k zmluve, napísaný drobným, nečitateľným písmom.
Zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur považoval za neprijateľnú podmienku preto neplatnú, nakoľko
sa jedná o neprimerane vysokú sankciu za neplnenie povinnosti zo strany odporcu. Konštatoval, že

vedľajší účastník bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v
sume 59,24 Eur. Vo veci boli vykonané 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, vyjadrenie k veci)
po 21,58 Eur a 2 x režijný paušál po 8,04 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok, vedľajšiemu účastníkovi nepriznal trovy konania a rozhodol, že vedľajší účastník

je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľovi. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na neúčelnosť uplatnených a
priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Mal za to, že účelnosť sa stotožňuje s
pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony. Trovy
právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli
nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je v danom prípade združenie

založené za účelom ochrany spotrebiteľa. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa
svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenietakejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli, vzhľadom na ich
odbornú pripravenosť, bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva
a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že združenie by malo

disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa
orientovaťvoblastispotrebiteľskéhopráva.Nespochybnilústavnezaručenéprávovedľajšiehoúčastníka
na právnu pomoc, avšak opakovane spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako
subjektuodbornespôsobilého,znaléhodanejproblematikyaztohtodôvoduajzákonomprivilegovaného
subjektu. Vyslovil názor, že pokiaľ vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva,

že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním.
V uvedenom prípade poskytol odporcovi právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší
účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Nepovažoval za potrebné, aby vedľajší účastník bol právne
zastúpený, teda vstúpil do konania bez právneho zastúpenia. Vyslovil názor, že ide len o hromadný
vstup združení na ochranu spotrebiteľa do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky,
zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Zastával

názor, že vedľajší účastník v konaní nebol žiadny prínosom. Zdôraznil, že v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p.
nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zákon ustanovuje
podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv, o ktoré v konaní
ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Ide o vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov,

ktorí sa zúčastňujú konania. Domnienka podľa § 101 ods. 3 O.s.p. nie je aplikovateľná. Uplatnil si trovy
odvolacieho konania v sume 35,97 Eur.

K odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Rozsudok súdu prvého stupňa
nebol napadnutý účastníkmi vo výroku o zamietnutí návrhu, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa
nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval
(§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Vdanejvecibolopretopotrebnérozhodnúť
o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd
prvého stupňa.

Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci vyplýva, že navrhovateľom podaný návrh
bol súdom prvého stupňa zamietnutý, a preto úspešnému odporcovi patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
náhrada trov konania . V dôsledku toho je povinný znášať náhradu trov konania navrhovateľ, ktoré
vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vedľajší

účastník vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa, čím mu v prípade úspechu nemožno uprieť právo
na náhradu trov konania. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do
konania riadne vstúpil (dňa 26.09.2014), vo veci podal podanie, ktorým namietal, že zmluvná pokuta,
uplatňovaná navrhovateľom v sume 284,95 Eur, je v zmysle § 54 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Takéto zmluvné podmienky neboli individuálne

dojednané, spotrebiteľ nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka je žalovaná zmluvná pokuta absolútne neplatná. Možno preto dospieť k záveru,
že úspech odporcu, ktorý bol v konaní pasívny, je dôsledkom aktívnej účasti vedľajšieho účastníka v
konaní.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konanízastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej
republiky, článok 47 ods. 2.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zákonné podmienky, za ktorých je prípustný vstup vedľajšieho
účastníka do konania (§ 93 O.s.p), tieto námietky odvolací súd považoval za právne
irelevantné, nakoľko v posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd sa námietkami navrhovateľa
proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania zaoberal a uznesením zo dňa 20.11.2014 zamietol návrh
navrhovateľa na nepripustenie vstupu občianskeho združenia U., do konania ako vedľajšieho účastníka

na strane odporcu.

Odvolací súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
priznania ich náhrady . V posudzovanej veci nemožno´prijať záver o neúčelnosti trov právneho
zastúpeniavedľajšiehoúčastníka.Vdanomprípadevedľajšíúčastníknaplnilsvojúčel,ktorýmjeochrana
spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 6MCdo/5/2013

vyslovil záver, že trovy konania, vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a
právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení
len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne
(účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. O takýto prípad v danej veci
nejde. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do predmetného konania a požiadal o

doručene žalobného návrhu. Po doručení žalobného návrhu a jeho príloh vo vyjadrení zo
dňa 06.11.2014 kvalifikovaným spôsobom namietal neprijateľné zmluvné podmienky uzavreté v zmluve/
dodatku o pripojení.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil

navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho
zastúpenia.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpodľa§219ods.1O.s.p.rozsudok súduprvéhostupňavnapadnutej
časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi potvrdil.

V odvolacom konaní úspešný vedľajší účastník nepožiadal o náhradu trov konania, preto odvolací súd
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1, § 142 ods.
1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .