Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207211446
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2207211446.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: N. T. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXXX, H. W. E. XX, Maďarská republika, zastúpený JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou,
Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti odporkyni: Obec Baloň, zastúpená JUDr. Evou
Bubniakovou, advokátkou, Krížna 8, Dunajská Streda, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. októbra 2014, č.k.
9C/344/2007-542, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur
titulom trov právneho zastúpenia do rúk jeho advokátky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti vedené Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, na LV č. XXX v k.ú. X. ako parcely registra ,,E" č. 580 -
orná pôda vo výmere 17746 m2, parc. č. 581 - orná pôda vo výmere 20062 m2 v podiele 1/2 -ici, na
LV č. XXX v k.ú. X. ako parcely registra ,,E" číslo 582 - trvalé trávne porasty vo výmere 3036 m2,

parc. č. 583 - trvalé trávne porasty vo výmere 1809 m2 v podiele 1/2 -ici, na LV č. X v k.ú. X. ako
parcely registra ,,E" číslo 1454/5 - trvalé trávne porasty vo výmere 44196 m2 v celosti, na LV č. XXX
v k.ú. X. ako parcely registra ,,E" číslo 1455 - orná pôda vo výmere 78982 m2, parc. č. 1456 - trvalé
trávne porasty vo výmere 5381 m2, parc. č. 2658 - orná pôda vo výmere 10991 m2, parc. č. 2659 -
trvalé trávne porasty vo výmere 2514 m2, parc. č. 431 - orná pôda vo výmere 7956 m2, parc č. 488/1 -
orná pôda vo výmere 224 m2, parc. č. 488/2 - orná pôda vo výmere 9872 m2, parc. č. 559 - orná pôda
vo výmere 16872 m2, parc. č. 1367 - orná pôda vo výmere 1852m2, parc. č. 1368 - lesné pozemky

vo výmere 1877 m2 v celosti, a ako parcely registra ,,C" parc. č. 20/1 - záhrady vo výmere 284 m2,
parc. č. 22/38 - ostatné plochy vo výmere 354 m2 v celosti patria do dedičstva po neb. Dr. P. L., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., Maďarská republika. Odporkyni uložil zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh
a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.272,64 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej
odporkyni uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda sumu 462,50 eur z titulu znalečnej
odmeny, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1, § 39, § 134 ods. 1 a § 135 ods.
3 Občianskeho zákonníka, keď mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané,
že navrhovateľ je aktívne legitimovaný, že je oprávneným dedičom po poručiteľovi Dr. P. L., zomr.XX.XX.XXXX, podľa osvedčenia o dedičstve 10D/75/2005, Dnot/120/2005 zo dňa 22.09.2005 a je
vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX v kat. území L. ako parc. č 1941 orná pôda vo výmere
19.799 m2, parc. č. 1942 TTP vo výmere 1.780 m2, parc. č. 1943 orná pôda vo výmere 1.050 m2, parc.

č. 1944 orná pôda vo výmere 20.530 m2. (čl. 4 v spise). Ďalej je preukázané, že podľa trestného výmeru
bývalého ONV v Čalove pod spisovou značkou 268/633-1950 neb. Dr. P. L. nestranný roľník bol uznaný
vinným z priestupku podľa vtedy platného zákona č. 88/1950 Sb, ktorý mal spáchať tak, že I. S. vyplácal
mesačný plat 400 Kčs a osem metrákov obilia, zamestnancovi I. T. a I. S. nevyplácal prácu nadčas,
porušoval stanovenú dobu zamestnanca I. S., sústavne nechával spať v maštali a zamestnával ho, aj

keď je menej duševne vyspelý. Nepostaral sa, aby bol daný do liečebného ústavu, neodovzdal úrodu,
raž a pšenice a iných produktov, čím silne sťažil a rušil výživu obyvateľstva, za to bol potrestaný na trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý sa mal vykonať v tábore nútenej práce a peňažnou pokutou
50.000 Kčs, s náhradným trestom 50 dní odňatia slobody. Súčasne podľa § 21 cit. zákona bol vyhlásený
všetok majetok obvineného za prepadnutý v prospech štátu a bol mu zakázaný pobyt v okrese Čalovo.
Trestný výmer po jeho právoplatnosti mal byť vyhlásený v tlači Pravda a Újszó. Proti tomuto trestnému

výmeru bolo možné podať odvolanie do 15 dní počínajúc jeho dňom vyhlásenia, čo sa stalo 05.08.1950
doručením na KNV v Bratislave, cestou ONV v Čalove alebo MNV v Baloni. Súd nemá preukázané, že
tento trestný výmer, na základe ktorého malo dôjsť aj došlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam z neb. Dr. P. L. na Československý štát. Z trestného výmeru ďalej vyplýva, že právny
predchodca navrhovateľa obvinený P. L. vyhlásil, že žiada doručenie trestného výmeru a o možnom

podanom odvolaní sa rozhodne. Trestný výmer bol podpísaný členmi trestnej komisie zapisovateľkou a
obvinenýmDr.L.,ktoríužt.č.nežijú.Podtýmitozápisminatrestnomvýmerejeručnepísanýtext„Krajský
národný výbor zo dňa 25.02.1951 zn.2 1679/3-X-1950 priest., čo sa týka prepadnutej majetkovej časti,
ponechal v platnosti trestný výmer ONV. Pod týmto textom sa nachádza nečitateľný podpis, text nie
je potvrdený žiadnou úradnou pečiatkou ani iným, z čoho by bolo možné dedukovať, kto tento rukou

písaný text pod trestný výmer ONV v Čalove napísal, na základe čoho a kedy, a či mal kompetenciu to
napísať ohliadnuc od toho, že text nie je zrozumiteľný najmä ohľadom na objasnenie toho, či obvinený
Dr. L. podal proti trestnému výmeru odvolanie, nie je z neho zrejmé bez pochybnosti, či ostatné výroky
trestného výmeru bývalého ONV v Čalove boli bývalým KNV (nie je uvedené, ktorým KNV) potvrdené,
tzn., či bol potvrdený trest odňatia slobody 6 mesiacov v tábore nútenej práce, peňažná pokuta 50.000

Kčs a zákaz pobytu v okrese Čalovo.
Súd poukázal na výpoveď odporkyne, ktorá na pojednávaní 12.11.2009 (čl. 195 v spise) uviedla, že
poznámka rukou písaná dole na trestnom výmere (čl. 81 v spise) je podpis H. O. ako matrikára obecného
úradu, nakoľko pozná jeho podpis na tejto listine, bližšie sa vyjadriť nevedela, z akého prameňa
matrikár čerpal a či mal na to kompetenciu. Právna zástupkyňa navrhovateľa odmieta a spochybňuje

túto informáciu jednak z dôvodu, že je nezrozumiteľná, nie je určitá a nie je vierohodná. Spochybnila
vierohodnosť zápisnice z 05.08.1950 (čl. 194 v spise), ktorá bola napísaná na Miestnom národnom
výbore v Baloni z príležitosti ustanovenia dozoru na skonfiškovaný pôdohospodársky majetok Dr. P. L. v
Baloni, a to z dôvodu, že dňa 05.08.1950 zasadala komisia pod vedením predsedu MNV Baloň, v ktorej
zápisnicisapíše,žebolskonfiškovanýcelýpôdohospodárskymajetok,živýamŕtvyinventárspoukazom

na trestný výmer vydaný v ten istý deň 05.08.1950 pod značkou 268/633- 1950 s bývalým ONV v Čalove,
pričom proti tomuto trestnému výmeru bolo možné podať odvolanie, teda v čase 05.08.1950 tento ešte
nebol právoplatný, teda konalo sa protizákonne. Na to apelovala právna zástupkyňa odporkyne s tým,
že nevidí časový problém v tom, že rovnaký deň zasadala okresná trestná komisia, ako aj dozorujúca
komisia na skonfiškovaný pôdohospodársky majetkom. Bolo to z dôvodu, aby nedošlo k odcudzeniu

sporného majetku. Z uvedených archívnych predložených dokumentov je zrejmé, že sa špecifikácia
nehnuteľného majetku, ktorý mal prepadnúť v prospech Československého štátu na základe trestného
výmeru, rozchádza, nie je identická, napokon všetky tieto písomné doklady, ako aj následné záznamy v
pozemkovo knižných vložkách dokumentujúcich zmenu vlastníctva v prospech Československého štátu
správy MNV v Baloni, netýkajú sa celého nehnuteľného majetku, nástupcu navrhovateľa, čo je v rozpore

s výrokom trestného výmeru ohľadne prepadnutia jeho celého majetku, aj táto skutočnosť vzbudzuje
závažné pochybnosti o tom, či sa stal tento trestný výmer skutočne právoplatným a vykonateľným
vzhľadom na to, že po náročnom hľadaní po jednotlivých archívoch sa nepodarilo súdu ani účastníkom
predložiť okrem spochybneného, rukou písaného záznamu resp. poznámky, odporkyňou označenou
osobou „matrikára“. Taktiež z doterajších dokazovaní súdu nie je preukázaná skutočnosť o tom, či

právnypredchodcanavrhovateľavykonalajďalšietresty,ktorémubolitýmtotrestnýmvýmeromuložené,
najmä či vykonal trest odňatia slobody v tábore nútenej práce. Navrhovateľ v tom čase, keď bola
spôsobená krivda neb. Dr. L., mal iba 13-14 rokov, preto sa nepamätal a nerozumel skutočnostiam,
ktoré sa odohrali okolo neb. Dr. L.. Nevedel ich ani správne vyhodnotiť, či vyvrátiť. Zo svedeckýchvýpovedí V. V. a T. P., ktoré podľa udania odporkyne sú t.č. už nebohé, súd nemal preukázané, že by
neb. Dr. L. vykonával trest odňatia slobody, ale mal preukázané, že jeho majetok bol združstevnený.
Zo správy z 02.03.1954 vyplýva, že bol združstevnený do JRD Palkovičovo, bolo namiesto pôvodných

28 hektárov lesa pre JRD v Baloni zapísaných len 9,5 hektárov, čo sa stalo preto, lebo na lesy si
uplatnili nárok Československé lesy. Jednotlivé partie lesa boli odlesnené, zatriedené do pasienkov a
pridelené do JRD Palovičovo. Sporný les nie je kmeňovým majetkom JRD v Baloni, ale je štátnym
majetkom konfiškácie P. L. a ostatných spoluvlastníkov. Je teda zrejmé, že ohľadom lesných pozemkov
sa viedol spor medzi JRD Palovičovo a JRD Baloň, z čoho možno dedukovať, že pokiaľ sa vykonali

v pozemkovo knižných vložkách zmeny tak, že bolo vložené po neb. Dr. L. vlastnícke právo na štát a
išlo o poľnohospodárske, resp. lesné pozemky, s najväčšou pravdepodobnosťou vzniku JRD sa tieto
pozemky stali predmetom užívania JRD Baloň alebo JRD Palkovičovo. Odporkyňa nepreukázala, kde
sa tieto poľnohospodárske pozemky nachádzajú, kým a kedy boli užívané a na základe akého právneho
titulu, v čase keď došlo k delimitácie zo štátneho vlastníctva na obecné vlastníctvo, teda prešli do
vlastníctva odporkyni a neobjasnila, že ktoré sú orná pôda a ktoré užíva a obrába, prípadne prenajíma a

prípadne na ktorých sa nachádzajú stavby. Za tým účelom súd bol nútený nariadiť znalecké dokazovanie
a vyšpecifikovať tieto sporné nehnuteľnosti v prípade, ak došlo aj k ich prečíslovaniu. Odporkyňa sa
bránila v konaní námietkou derilikcie a vzniesla námietku premlčania, ktorú vzala späť (čl. 389 v spise),
lebo neuniesla dôkazné bremeno, čo do preukázania náležitosti, ako aj doby a predmetu premlčania.
Súd bol nútený skúmať aj otázku derilikcie. Derilikcia je právny úkon, ktorý ako každý iný musí mať

všetky náležitosti platného právneho úkonu, musel by byť teda urobený slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne. Súd z výpovedi svedkýň má preukázané že neb. Dr. L. sporné nehnuteľnosti neužíval
a nenakladal s nimi nie z dôvodu, že ich dobrovoľne opustil, že sa vlastníctva k nim vzdal. Svedkyňa
V. V. žijúca pamätníčka kritických udalostí a majúca vedomosť o odsúdení Dr. L. potvrdila, že Dr. L.
nebol nikdy vo výkone trestu, bol len internovaný v Lúči na Ostrove, odkiaľ išiel do Bratislavy k Dr.

I. údajne k tedajšiemu ministrovi poľnohospodárstva a životného hospodárstva, potom do Levíc, kde
pracoval v uhoľných skladoch, až keď bol starý, chorý a nevládny, zobrala ho opatrovať jediná blízka
príbuzná, ktorá však žila a bývala v Maďarsku a u nej aj zomrel. Neb Dr. L. bol slobodný, bezdetný a
Slovensko neopustil dobrovoľne, do Maďarska odišiel len z dôvodu potrebnej starostlivosti zo strany
jedinej príbuznej, preto súd má za to, že derilikcia je nedôvodná. Navrhovateľ preukázal svoj naliehavý

právny záujem na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti svojim neistým postavením účastníka v právnych
vzťahoch, nakoľko sa stal vlastníkom iba časti majetku po neb. Dr. L. s poukazom na trestný výmer,
ktorý vo výrokovej časti uvádza prepadnutie celého majetku poručiteľa. Navrhovateľ si preto uplatnil
svoje právo na vlastníctvo z titulu dedenia a bez takéhoto určenia, či je alebo nie je vlastníkom, by
ostalo naďalej právne postavenie účastníka neisté. Súd sa zaoberal otázkami, či zápis v pozemkovej

knihe, ktorým prešli nehnuteľnosti z majetku Dr. L. na Československý štát, bol vykonaný bez právneho
titulu, t.j. právoplatného trestného výmeru, ktorý sa ani po časovom a náročnom hľadaní po rôznych
príslušných inštanciách nenašiel, o čom svedčia aj ďalšie dôkazy, keď žiadosti Finančného odboru rady
ONV v Čalove o zápis vlastníctva v prospech štátu z 25.09.1954 zamietol z dôvodu nepreukázania
vkladuschopnej listiny, a to právoplatného trestného výmeru, následne až neskôr táto žiadosť bola

opakovaná istého orgánu majetkovej komisie, kedy súd žiadosti vyhovel a povolil pozemkovej knihe
zápis - vklad vlastníckeho práva v prospech Československého štátu v prospech MNV Baloň 30.03.1955
(čl. 90 v spise). Od 01.01.1950 na Slovensku platilo, že zápis v pozemkovej knihe nemohol, nemal
konštitutívnu povahu. Od 10.08.1951 do 30.06.1957 okrem zmluvy resp. iných podkladov sa vyžadovalo
i privolenie ONV. Zápis do pozemkovej knihy však nebol obligatórny, mal len deklaratívnu povahu, teda

sámosebenezakladalvlastníckevzťahy,ažod01.07.1957savyžadovalaregistráciaštátnehonotárstva
popri privolaní ONV a od 01.04.1964 k zmenám vlastníctva mohlo dôjsť len dňom registrácie štátneho
notárstva. Súdu v konaní napriek všetkým snahám sa nepodarilo zistiť, či trestný výmer nadobudol
právoplatnosť, ba naopak trestný výmer sa nikdy právoplatným nestal. Dr. L. nemusel vykonať trest v
pracovnom tábore, nemusel realizovať peňažný trest a trest prepadnutia celého majetku, taktiež nebol

v súlade s týmto trestným výmerom realizovaný. Majetok Dr. L. nebol konfiškovaný v celom rozsahu
tak, ako to bolo stanovené v trestnom výmere. Jeho prevažná časť sa zachovala do vlastníctva Dr.
L. a navrhovateľ sa stal vlastníkom tohto majetku z titulu dedičstva. Čo sa týka otázky derilikcie, súd
sa stotožnil s právnym názorom právnej zástupkyni navrhovateľa, ani jedna skutočnosť nenasvedčila
to, že by sa neb. Dr. L. svojho majetku vzdal tým, že ho opustil. Žiadny právny úkon týmto smerom

nebol predložený ani neexistuje, ba podľa výsluchu svedkýň Dr. L. bol z majetku vyhnaný, následne jeho
majetokbolvkritickýchrokovzdružstevňovaný.Ohľadnevznesenejnámietkyvydržaniasúdjuneskúmal
z dôvodu, že námietku právna zástupkyňa odporkyne zobrala späť na pojednávaní dňa 02.12.2010 (čl.
388 v spise). Vzhľadom na to, že k prevodu vlastníckeho práva na odporkyňu došlo na základe listiny,ktorá nebola spôsobilá na zápis a na prevod vlastníckeho práva, tzn. nie je preukázaná právoplatnosť
trestného výmeru bývalého ONV v Čalove zn. 268/633-1950 z 05.08.1950, čo vidieť aj z uvedených
priložených archívnych dokumentov, z ktorých je zrejmé, že sa špecifikácia nehnuteľného majetku, ktorý

mal prepadnúť v prospech Československého štátu na základe trestného výmeru, rozchádza, nie je
identická. Napokon všetky tieto písomné doklady, ako aj následné záznamy v pozemkovo knižných
vložkách dokumentujúcich zmenu vlastníctva v prospech Československého štátu - správy MNV v
Baloni, sa netýkajú celého nehnuteľného majetku právneho predchodcu navrhovateľa Dr. L. , čo je
v rozpore s výrokom trestného výmeru ohľadom prepadnutia jeho majetku, na ktoré už súd vyššie

poukázal, vzbudzujú závažné pochybnosti o tom, či sa stal tento trestný výmer skutočne právoplatným
a vykonateľným. Vzhľadom na to, že o tom vierohodný dôkaz nebol predložený, súd návrhu v plnom
rozsahu vyhovel a určil, že nehnuteľnosti bližšie vyšpecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku patria
do dedičstva po neb. Dr. P. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Súd o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný
návrh vo výške 99,50 eur v zmysel zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v neskoršom platnom

znení (položke č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
sumy 462,50 eur z titulu znalečnej odmeny pre Ing. Vojtecha Bindera, znalca z odboru geodézia a
kartografie, na účet Okresného súdu Dunajská Streda (čl. 486 v spise). Odporkyni uložil zaplatiť trovy
právneho zastúpenia navrhovateľovi sumu 1.272,64 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnila
tým, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní objektívne nevyhodnotil dôkazy predložené a
vykonané v súdnom konaní, pričom sa sústredil výlučne na skutočnosť, že trestný výmer značka:
268/633-1950zodňa05.08.1950,ktorýmbolodsúdenýP.L.akoprávnypredchodcanavrhovateľa,nebol

opatrený pečiatkou právoplatnosti. Na tomto trestnom výmere sa pod podpismi uvádza, že „Krajský
národný výbor zo dňa 25.02.1951 zn. 1679/3-X-1950 priest., čo sa týka prepadnutej časti majetku,
ponechal v platnosti trestný výmer ONV. „táto poznámka je podpísaná“, pričom uvedené rozhodnutie
KNV sa však v archívoch nenašlo a súd túto poznámku nebral do úvahy. Poukázala na to, že ďalšie
listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené a sú v spise, hovoria o skonfiškovanom majetku, ktorý

pripadol štátu. Súd ďalej nebral do úvahy ani výpoveď svedkyne T. P., ktorá je po poučení súdu, že musí
hovoriť iba pravdu, vypovedala na pojednávaní dňa 18.10.2010, že dobre poznala Dr. P. L., bol to strýko
a dobre vedela, že bol odsúdený a bol vo väzení v Justičnom paláci v Bratislave. Ona sama ho tam išla
navštíviť, ale nebolo jej to umožnené, pričom keď bol prepustený na slobodu, bola to práve ona, ktorá
sa ho ujala, našla mu dokonca prácu a chodieval k nej v nedeľu na obedy. Namietla, že zo strany súdu

nebola pochopená otázka krypty na cintoríne v Baloni, lebo nejedná sa o kryptu, kde je pochovaný Dr.
L., ale jedná sa o kryptu rodiny L., ktorú chce obec zachovať a starať sa o ňu tak, ako sa stará o iné
vzácne hroby obyvateľov obce. Z výpovede samotného navrhovateľa na pojednávaní dňa 24.09.2009 je
zjavné, že P. L. bol vo väzení a bol pripravený o celý svoj majetok. Podľa jej názoru sa celá vec javí ako
snaha obísť reštitučné zákony platné v SR a súdnym návrhom získať skonfiškovaný majetok tak, ako

sa o to v tom čase pokúšalo veľa príbuzných vlastníkov skonfiškovaného majetku žijúcich v zahraničí.
Zdôraznila, že je zaujímavé, že navrhovateľ si začal uplatňovať svoje dedičské nároky až po roku 2003,
keď vyšiel druhý reštitučný zákon, pričom do tej doby sa o majetok svojho strýka, ktorý zomrel ešte v
roku 1967, nezaujímal. Samotný P. L. sa nikdy o svoje pozemky nezaujímal, nenavštívil obec Baloň a s
nikým neriešil otázku svojho majetku. Namietla, že súd neriešil otázku vydržania ani opustenia majetku,

pričom žiadal odporkyňu, aby uviedla doby, od kedy došlo k vydržaniu. Keďže vlastníctvo prešlo na obec
titulomdelimitácieatopriamozozákona,bolozložitéskontrolovaťvšetkydelimitačnéprotokoly,dokonca
niektoré pozemky ešte ani neboli prepísané na obec, preto netrvala na vydržaní. Bola presvedčená, že
sa jedná o skonfiškovaný majetok, lebo všetky listinné dôkazy tomu nasvedčovali. Súdu však mohlo byť
zrejmé, že došlo aj k vydržaniu, lebo štát získal skonfiškovaný majetok už v roku 1955 a vlastník Dr.

P. L. nikdy potom o svoj majetok neprejavil záujem. Po jeho smrti dedičia nežiadali majetok prejednať,
pretože si boli zrejme vedomí konfiškácie jeho majetku.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu

poukázal na dôvody napadnutého rozsudku, nakoľko súd sa v dôvodoch napadnutého rozsudku
vyporiadal so všetkými námietkami odporkyne a s dôvodmi napadnutého rozsudku sa plne stotožnil.
Odporkyňa v odvolaní uvádzala skutočnosti, ktorými argumentovala už aj v priebehu konania a ku
všetkýmtýmtoskutočnostiamsaonvpriebehukonaniavyjadril.Pokiaľodporkyňapoukázalanavýpoveďsvedkyne T. P. z pojednávania 18.10.2010, uviedol, že odporkyňa účelovo vykladá túto výpoveď so
snahou presvedčiť odvolací súd, že súd prvého stupňa nesprávne pochopil to, čo na tomto pojednávaní
vypovedala.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je
dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/344/2007 je určenie, že
nehnuteľnosti špecifikované v návrhu v celosti patri do dedičstva po neb. Dr. P. L., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., Maďarská republika.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd návrhu navrhovateľa vyhovel a odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 99,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh a trovy právneho zastúpenia vo
výške 1.272,64 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd napadnutý rozsudkom odporkyni

uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda sumu 462,50 eur z titulu znalečnej odmeny do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolateľka odvolanie odôvodnila v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom
prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až §
135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne

určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je na mieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p.). V prípade

možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.,
však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,

že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu, v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najme o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí

pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že
nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čo (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych
pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môžedosiahnuť odstránenia spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu
o existencii, prípade neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie,
či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť

neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia
žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci

(otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny záver súdu prvého stupňa o danosti naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh

navrhovateľa je dôvodný. Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z
ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny
vzťah správne právne posúdil.

Správnym bol záver súdu prvého stupňa, že zápis v pozemkovej knihe, ktorým prešli nehnuteľnosti
z majetku právneho predchodcu navrhovateľa na Československý štát, bol vykonaný bez právneho
titulu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by trestný výmer zn. 268/633-1950 bol právoplatný,
kedy žiadosť Finančného odboru Rady ONV v Čalove o zápis vlastníctva v prospech štátu z 25.09.1954

bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania vkladuschopnej listiny a následne až neskôr bola táto
žiadosti opakovaná, kedy súd žiadosti vyhovel a povolil zápis - vklad vlastníckeho práva v prospech
Československého štátu, MNV Baloň dňa 30.03.1955.

K námietke odporkyne, že súd nebral do úvahy výpoveď svedkyne T. P. odvolací súd uvádza, že

prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal uvedeným dôkazom a tento
i správne vyhodnotil, pričom odvolací súd poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

K námietke odvolateľky, že predmetným návrhom na začatie konania navrhovateľ obchádza reštitučné

zákony, odvolací súd uvádza, že k otázke stretu špeciálnej reštitučnej právnej úpravy a všeobecnej
právnej úpravy sa už vyjadril i Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 130/2007 a 6 Cdo 71/2011,
v ktorých vyslovil záver o nemožnosti domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných
predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva v prípade danosti reštitučného nároku v zmysle
možnosti úspešne žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. Najvyšší súd vyslovil názor, že

pokiaľ táto podmienka splnená nie je, zostáva zachovaná možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho
práva podľa všeobecných predpisov, a to aj žalobou o určenie vlastníckeho práva. Určovacou žalobou
sa v takomto prípade neobchádza zmysel a účel reštitučného zákonodarstva (reštitučné predpisy a
všeobecné predpisy za tejto situácie nekonkurujú), preto ju ako prostriedok ochrany práva nemožno
vylúčiť. O takýto prípad išlo podľa názoru odvolacieho súdu i v prejednávanej veci, kedy nehnuteľnosti

neprešli na štát na základe platného nadobúdacieho titulu.

Súd prvého stupňa tiež v dôvodoch svojho rozhodnutia zaujal stanovisko i k strate vlastníctva právneho
predchodcu navrhovateľa opustením predmetných nehnuteľností, pričom svoj záver i dostatočným
spôsobom odôvodnil.

K otázke posúdenia vydržania nehnuteľnosti odvolací súd udáva, že odporkyňa síce v konaní poukázala
na to, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, žiadnym spôsobom svoje tvrdenia
nedoložila,čiužnavrhnutímdôkazom,prípadnepredloženímlistinnýchdôkazovanapojednávanímpred
súdom prvého stupňa neskôr uviedla, že na tejto námietke netrvá. Vzhľadom na neunesenie dôkazného

bremena tvrdenia vydržania predmetných nehnuteľností zo strany odporkyne, keď odporkyňa neuviedla
skutočnosti podstatné pre posúdenie, či mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, preto sa prvostupňový súd námietkou vydržania ani nezaoberal.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď tento správne podľa § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol i
o náhrade trov konania štátu a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov konania vo veci úspešného
navrhovateľa, ktorému priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 69,91 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby vo
výške 61,87 eur a 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odporkyni
uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania advokátke navrhovateľa.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.