Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515200946
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515200946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Imricha Volkia a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého R. Š. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťaťa rodičov X. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v R. č. XX zastúpenej JUDr. Evou
Geleneky Hencovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Bajzovej č. 2 a
V. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na ul. Q. č. X zastúpeného Q. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcou v
S. - S. na ul. I. č. XX za účasti starých matiek Q. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. na ul. F. č. XX a U. F.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. č. XX v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletou, o odvolaní matky

proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.5.2015 č.k. 9P 30/2015-21 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P
100/2013-119 zo dňa 26.2.2014 vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. R.
každú párnu sobotu v roku od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať a povinný
odovzdať maloletého v čase určenom pre styk pred obytným domom, v ktorom matka býva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil úpravu styku otca s mal. R. tak, že ho upravil každú
sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, pretože úprava styku v rozsahu, ako
upravil súd prvého stupňa, nie je v záujme maloletého. Poukázala na to, že doposiaľ bol otec oprávnený
stretávať sa s mal. R. len počas jedného víkendu v mesiaci po dobu dvoch hodín. Súd bez ohľadu na
záujem maloletého a odporúčanie kolízneho opatrovníka rozšíril styk na každý víkend počas celého
dňa. Takáto úprava podľa jej názoru je v príkrom rozpore so záujmami maloletého a predstavuje zásah

do jeho vnímania vzťahu v rodine nerešpektujúc puto medzi ňou a maloletým, pretože maloletý bol
dlhodobejšie svedkom ostrých konfliktov medzi ňou a otcom. Uviedla, že otec jej s výchovu maloletého
v minulosti nepomáhal a mal problém so zabezpečením jeho osobnej starostlivosti. Vyslovila názor,
že otec nedokáže vnímať všetky potreby maloletého a zo správania otca je zrejmé, že si nedokáže
vážiť rodinné hodnoty, nevedie maloletého k pozitívnym vzorom, nerešpektuje ju ako matku, a to
ani v spoločnosti maloletého. Otec ju ani len nepozdraví počas styku a jeho tón hlasu odzrkadľuje
povýšenecký vzťah k nej a rovnako sa správa aj k R. starej matke. Konštatovala, že maloletý takéto

správanie otca vníma, reaguje veľmi citlivo na neho, otca vníma ako kamaráta, s ktorým sa pohrá a
spestrí mu čas, avšak nepredstavuje pre neho oporu a maloletý stále uteká k nej. Maloletý je dosť
vnímavý, po príchode ho chytí za ruku a ťahá ho preč. Konštatovala, že širšia rodina maloletého zo
strany otca sa snaží využiť dieťa ako nástroj na presadenie vlastných hodnôt, ktoré nekorešpondujú stými, ktoré mu vštepuje ona. Od útleho veku maloletého vedie k rešpektu k obom rodičom. Uvedomuje
si, že maloletý potrebuje mužský aj ženský vzor, avšak zmena styku nie je v záujme maloletého.
Konštatovala,žeotecvočimaloletémusanesprávazodpovednenapriektomu,žeposlednáúpravastyku

bola upravená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 9P 100/2013 a bola prispôsobená
časovému harmonogramu otca, on si však na maloletého nedokázal nájsť čas a len na základe jej
prejavu vôle mu umožňovala stýkať v iný než súdom určený čas. Poprela, že by zakazovala otcovi
stretávať sa s maloletým počas sviatkov a životných jubileí, pretože aj v čase narodenín maloletého
napriek tomu, že bol chorý, mu dovolila stretnúť sa s otcom a prevziať od neho darček. Konštatovala

nepriaznivý vplyv na maloletého ich spolužitie v minulosti, v dôsledku čoho maloletý sa odmietal pýtať na
toaletu, pretože bol svedkom toho, ako ju otec dieťaťa bil a vulgárne nadával. Uviedla, že otec bol liečený
na psychiatrickom oddelení a vyslovila názor, že v súčasnosti má sklon k agresivite a skutočnosť, že jeho
psychický stav odôvodňoval účasť na ambulantnej liečbe, zakladá pochybnosť o následkoch, ktoré sa
podpísali na jeho stave a môžu sa opätovne prejaviť. Vyslovila nesúhlas s úpravou styku každý víkend,
pretože aj ona má právo tráviť s dieťaťom víkendy, rovnako otec a úpravou styku v súdom určenom

rozsahu by nemala možnosť s maloletým nikde vycestovať, ani ho vziať do prírody, na výlet a pod.. Po
prešetrení pomerov a zvážení jej argumentov aj vyjadrení otca kolízny opatrovník vyslovil stanovisko, že
najvhodnejšie bude, ak maloletý sa bude stretávať s otcom dvakrát do mesiaca v sobotu alebo v nedeľu
od 9.00 hod. do 17.00 hod.. S takouto úpravou by súhlasila aj ona a tým by otec dostal väčší priestor
sa postupne oboznámiť s potrebami maloletého. Súd však stanovisko kolízneho opatrovníka nezvážil

a nerozviedol, akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní záujmov maloletého, keď konštatoval,
že úprava styku, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku, je v súlade so záujmami maloletého a z
odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako dospel k záveru, že nie je preukázané zvláštne správanie sa otca
k maloletému napriek tomu, že sa liečil v psychiatrickej ambulancii, pravidelne užíva lieky a viackrát
ju fyzicky napadol. Citovala § 157 O.s.p. a poukázala na to, že na správne a dostatočné odôvodnenie

rozhodnutia kladie dôraz aj Európsky súd (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko) a vyplýva to aj zo základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (I. ÚS 265/05). Konštatovala, že úpravou
styku s maloletým prvostupňový súd neprimerane zasiahol aj do jej rodičovských práv, pretože ako
matka má právo tráviť s dieťaťom víkendy rovnako ako otec, avšak v danom prípade je jej to bránené
a názor súdu, ktorým vyjadril predpoklad lepšej komunikácie medzi rodičmi v budúcnosti považuje za

predčasný, pretože otec za celú dobu nerealizoval ani jeden ústretový krok a nezmenil svoje správanie
ani voči nej pred maloletým.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že s
maloletým sa stretáva na základe doposiaľ upraveného styku po dobu jeden a pol roka a ich vzájomný

vzťah sa pozitívne vyvíja. Vyslovil názor, že je v záujme maloletého zvýšiť frekvenciu styku, pretože
maloletý má právo prehĺbiť vzťah aj s jeho rodinou a na základe doposiaľ upraveného styku má matka
možnosť tráviť s maloletým šesť dní v týždni, čo je jeden deň oproti styku upravenému pre neho, teda
doba styku ju nemôže nijako obmedzovať vo vytvorení si programu so synom s tým, že bude tráviť jeden
deň v týždni s maloletým a neobmedzí a neovplyvní spoločne trávený čas ani výchovu. Konštatoval,

že maloletý je v predškolskom veku, a preto je dôležitým krokom vo výchove osamostatnenie sa
maloletého od matky už aj z dôvodu návštevy materskej školy, kde matka nebude prítomná celý deň.
Predškolské zariadenie bude maloletý navštevovať päťkrát do týždňa, bude tam celé dni bez prítomnosti
matky. Vyjadril sa k odvolacej námietke matky, že maloletý nechodí na toaletu, ale nosí plienky, ktorú
skutočnosť dáva jemu za vinu v dôsledku nezhôd medzi nimi natoľko, že to mohlo ovplyvniť hygienické

návyky maloletého, pričom podľa jeho názoru v tom čase mal maloletý pol roka, ktorú skutočnosť si
už asi ani nemôže pamätať. Z jeho pohľadu ide vyslovene o zanedbanie povinnosti matky, že nemá
hygienické návyky maloletý napriek jej celodennej starostlivosti, čo môže v konečnom dôsledku zabrániť
nástupu zrelého dieťaťa do predškolského zariadenia a negoval vyjadrenia matky, že to musí prísť priam
samo, pretože túto okolnosť nepovažuje za dostatočnú motiváciu dieťaťa, aby sa naučilo správnym

hygienickým návykom. Poprel, že by predĺženie styku malo zasahovať do duševnej pohody a rovnováhy
maloletého, pretože naopak, dáva maloletému priestor urobiť si vlastný názor a pohľad na svojho otca
a možnosť bližšie ho spoznať. Vyjadrenia matky ohľadne jeho psychického stavu poprel, pretože vyše
dvoch rokov nie je nijako liečený, je vo výbornej psychickej, duševnej a fyzickej pohode a kondícii,
preto túto odvolaciu námietku matky považuje za účelovú úmyselne mu poškodiť a vykresliť ho ako

neschopného postarať sa o syna, pričom opak je pravdou, pretože si je plne vedomý starostlivosti o
syna, rešpektuje jeho režim a potreby a samozrejme chce ho aj dodržiavať. S matkou maloletého si
nerozumie, čo však neznamená, že nezhody prenáša na syna, naopak, maloletý je pre neho prvoradý,
jeho matku rešpektuje ako matku jeho syna. S matkou sa snažil niekoľkokrát dohodnúť na úprave styku,ale ona nemala žiaden záujem ani ochotu pristúpiť na akýkoľvek jeho návrh. Maloletého má úprimne
rád, záleží mu na tom, aby bol šťastný a spokojný a hlavne na tom, aby ho ako otca aj spoznal a ako
otec vyslovil názor, že má právo podieľať sa plne na výchove maloletého a zároveň má záujem, aby

spoznal aj jeho rodinu.

Podľa § 220 O.s.p. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ktorý však nesprávne právne
posúdil. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa týkajúceho
sa skutočností relevantných pre rozhodnutie o zmene úpravy styku a dôslednom porovnaní pomerov
v čase predchádzajúcej úpravy styku s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania bolo

nesporne preukázané, že styk otca s maloletým bol realizovaný doposiaľ len v obmedzenom rozsahu
za prítomnosti matky a starých matiek Q. Š. a U. F.. Medzi otcom a maloletým je vytvorený citový vzťah,
otec sa pravidelne zaujímal o maloletého a doposiaľ upravený styk prebiehal bez problémov. Z vyjadrení
rodičov je nesporné, že rodičia sa nevedia dohodnúť mimosúdne na rozšírenej úprave styku otca s
maloletým, konajúci súd správne po výsluchu účastníkov prešetroval pomery kolíznym opatrovníkom a

zo správy jednoznačne vyplynulo, že vzhľadom k tomu, že maloletý je už starší, otca dobre pozná, je
v jeho záujme, aby bol styk určený častejšie, a to aspoň dvakrát do mesiaca v sobotu alebo v nedeľu
od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky a starých matiek. Konštatoval, že matka podala
žiadosť o prijatie maloletého do materskej školy. Odvolací súd zohľadnil návrh otca o rozšírenie styku s
maloletým, pretože tento je jednoznačne v záujme maloletého, aby sa upevňoval a naďalej prehlboval

vzájomný citový vzťah medzi otcom a maloletým, pretože právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, stretávať sa s dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Vzťah dieťaťa a rodiča
je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti
nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné citové pôsobenie v rámci výchovného
procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má

spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii,
keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nezavdáva k tomu dôvod. Styk
rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej výchove, umožňuje mu najmä prostredníctvom občasného
styku s ním podieľať sa aspoň v obmedzenej miere na jeho výchove. Odvolací súd konštatuje, že úprava
styku vykonaná súdom prvého stupňa zodpovedá veku, zdravotnému stavu aj vzájomnému vzťahu

rodičov.Upravenýstykzodpovedázákladnémuúčelustyku,ktorýumožníotcovi,abysamedzinímamal.
R. prehlbovali citové väzby, ako je to obvyklé medzi otcom a synom. Odvolací súd však prihliadol aj na
odvolaciu námietku matky, že je v záujme maloletého úprava rozšíreného styku otca s maloletým dvakrát
v mesiaci v priebehu jedného dňa počas víkendu, pretože je potrebné zohľadniť aj citovú naviazanosť
maloletého na matku vzhľadom na útly vek maloletého, ako aj tú okolnosť, že úprava styku otca s mal.

R. každý víkend by matku obmedzovala v jej víkendových aktivitách, pretože aj matka má právo mať
možnosť byť každý druhý víkend s dieťaťom, ako aj otec.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil prvostupňovú úpravu styku tak, že upravil
styk otca s mal. R. každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.