Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/380/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106216710
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6106216710.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom Z. A. XX, XXX XX N., proti
povinnému:A.G.,D.XX.XX.XXXX,H.H.Z.XXXX/XX,XXXXXN.N.,R.S.G.,A.P.Z.N.N.,ovymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 302,73 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 4368/06,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1349/2006 - 34 zo
dňa 29. decembra 2010 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1349/2006 - 34 zo dňa 29. decembra 2010 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením č. k. 4Er/1349/2006 - 34 zo dňa

29. decembra 2010 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.
zn. EX XXXX/XX a zároveň zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 28,76 Eur. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Z. G. F. X, N., L.: XX XXX XXX (ďalej
len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR XXXX/XX zo dňa 20. marca 2006 bol vydaný v rozpore so
zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o

úvere č. XXXXXXX uzatvorenú dňa XX. M. XXXX medzi povinným a oprávneným za spotrebiteľskú
zmluvu a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1, 2 OZ). Exekučný súd
skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní
vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať
za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol

konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by spory rozhodoval. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
Obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V záujme rešpektovania medzinárodnej
zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho
poriadkuprebratázákonomč.150/2004Z.z.súčinnosťouod1.apríla2004,ktorýnovelizovalObčianskyzákonník, vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného
práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
v predmetnej veci sa neprijateľná doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom, teda boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods.
1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK“) v spojení s § 57 ods.

2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby
odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil. Dôvodom odvolania bolo, že oprávnený neposkytol
úver na základe zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho činnosť nepatrí do pôsobnosti zákona o
spotrebiteľských úveroch. Dôvodil, že úvery poskytuje tak, ako je to uvedené v zmluvách o úveroch,

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva síce má charakter spotrebiteľskej zmluvy,
avšak nie je možné ju považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, teda 14. júla 2005, a to z týchto
dôvodov:
1/ Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere

sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Okrem toho si zmluvné strany dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky
právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Ostatné náležitosti úverovej zmluvy
podľaObchodnéhozákonníkaupravujeObchodnýzákonník.Toznamená,žepredmetnázmluvaoúvere
nemusela ako podstatnú náležitosť obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov, ako nesprávne

uvádza exekučný súd v odôvodnení.
2/ Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom. Naproti tomu klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom, ale iba ich časť, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie

a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
3/Zákonospotrebiteľskýchúverochv§4ods.2stanovilnáležitosti,ktorémusízmluvaospotrebiteľskom
úvere obsahovať. Oprávnený poskytuje klientom peňažné prostriedky, a preto zmluvy o úvere
nemôžu obsahovať viaceré náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch ako napr.
opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť

reklamáciualebosťažnosť,identifikáciuvlastníka,akvlastníctvoneprechádzanaspotrebiteľaokamihom
odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby.

Podľa odvolateľa tieto 3 dôvody a charakter podnikateľskej činnosti oprávneného neumožňujú, aby
oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ poukázal na

znenie rozhodcovskej doložky, ktoré odcitoval a konštatoval, že z tohto znenia jednoznačne vyplýva,
že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby
podanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb.. Právomoc rozhodcovského súdu bola
dohodnutá alternatívne v závislosti od výberu žalobcom. Rozhodcovskú doložku skúmal rozhodcovský
súd. Rozhodcovské konanie prebehlo v písomnej forme, povinný bol nečinný a nezaslal ani len žalobnú

odpoveď. Exekučný súd, tým že poveril exekútora vykonaním exekúcie, rozhodol o tom, že predložený
exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Na základe týchto dôvodov odvolateľ považoval
prebiehajúcu exekúciu za súladnú s platnými právnymi predpismi, a preto sa nestotožnil ani s priznanými
trovami exekúcie.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že daný exekučný titul nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom exekučného
súdu vyslovenom v napadnutom uznesení. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť

a odvolanie oprávneného odmietnuť.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 07. septembra
2006 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 661,22 Eur (19 920,- Sk), úrokov z
omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 477,99 Eur (14 400,- Sk) od 21. januára 2006
do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 167,50 Eur (5 046,- Sk) na základe exekučného

titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. N. sp. zn. SR XXXX/XX zo dňa 20. marca 2006, ktorý oprávnený
predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 03. apríla 2006 a vykonateľnosti 06. apríla 2006.
Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným dňa XX. M. XXXX, v ktorej sa účastníci dohodli na riešení sporu pred
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, a to v časti

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom

nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.
Podľa§3ods.2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzatvorenia
predmetnej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel,
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní. Odvolateľ vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu nesprávnosť v tom, že nebola správne
právne posúdená zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o
úverovú zmluvu, ktorá sa riadi výlučne Obchodným zákonníkom a nesprávnosť správneho posúdenia

má spočívať v tom, že exekučný súd ju posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Odvolateľ sa nepochybne
mýli, keď sa domnieva, že posúdenie toho, či konkrétna úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere,závisíodvôlezmluvnýchstrán,keďdôvodítým,ževpredmetnejvecisizmluvnéstranydohodli,že
úverový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Naopak posúdenie, či konkrétny úverový vzťah
je alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom úvere, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a

od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru
oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou
zmluvnou stranou bola fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy.
Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci
predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje ako

odberateľ fyzická osoba, je v zmysle § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nepochybne
spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. a/ cit. zákona sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
formeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme.Odvolateľnespochybňuje,žebyvpredmetnejzmluve nebolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Takisto boli splnené
podmienky podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., keď veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

úver, teda peňažné prostriedky na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zákon
č. 258/2001 Z. z. výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje.
To znamená vyníma zo svojej povinnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2
a 3. Úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou nie je ani jednou zo zmlúv uvedených
v § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z.. To znamená, že je úverovou zmluvou, na ktorú sa cit.

zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261 ods.
3 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) riadia Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník
neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle §
1 ods. 2 Obchodného zákonníka vzťahujú predpisy občianskeho práva, tak zákon o spotrebiteľských
úveroch, ako aj Občiansky zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a
povinnou, ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v

súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Navyše podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V § 6 ods. 3 tohto predpisu bolo
zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje
dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov,
tak ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy
tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojim

obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich
sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez
toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa
priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia
Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19 kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke

právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu
(rozhodcovskéhonálezu)akoajkpostupuexekučnéhosúduvprípade,žerozhodcovskýsúdodvodzoval
svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz

právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustanovenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku
z 27. januára 2007 vydaného pod sp. zn. 30Cdl/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí podľa č. R 58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktoré tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená“.

V ďalšom dôvode odvolania odvolateľ vyjadril nesúhlas s právnym názorom prvostupňového súdu
o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia, exekučný súd k takémuto záveru nedospel. Vyhodnotil znenie rozhodcovskej doložky,

pričom opísal úvahy, ktorými sa pri hodnotení spravoval a dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská
doložka v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola už v čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-XX/XX a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí
pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho
kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa
až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre
posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu

zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17
zmluvy o úvere exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú

v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo
vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a
celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná

forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer
nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa
spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa
netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je
neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú

doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon.
Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola
spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do všeobecných podmienok poskytnutia
úveru na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet
zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol

ovplyvniť výber rozhodcov uvedených v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo
vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie
je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých
objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne
určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojím

spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym
spotrebiteľom. Nie je ani zanedbateľná skutočnosť, že takýmto spôsobom prenáša spory z nezávislých
súdov k určitému rozhodcovi (súdu), ktorému tým dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a to v konaniach, v
ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania.

Odvolateľ sa odvolal aj proti výroku o náhrade trov exekúcie, avšak neuviedol žiadnu konkrétnu
skutočnosť ani dôvod, pre ktorý by toto rozhodnutie malo byť nesprávne. Preto súd ani v tejto časti
odvolaniu nemohol vyhovieť.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd

preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.