Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/251/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213647
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113213647.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:
W.. C. Č., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. M. Č. O., proti odporcovi: Roman Sihlovec, s
miestom podnikania Smreková 187/1, 015 01 Rajec, IČO: 44 624 662, o zaplatenie 300,- eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,-
eur od 16.04.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,- eur od 13.01.2013
do 15.04.2013 zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 16.04.2013 podaným na Okresnom súde Žilina
dňa 25.04.2013 domáhala proti odporcovi rozhodnutia súdu, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť
jej sumu 300,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,- eur od 13.01.2013
do zaplatenia a súčasne nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľka návrh na začatie konania skutkovo odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela dňa
04.12.20012 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výroba a montáž interiérovej šatníkovej skrine o
rozmeroch: šírka 170 cm, hĺbka 73 cm, výška 265 cm, materiál biele lamino, na čelných dvojdverách
vložený pás o výške 260 mm svetlobéžového skla Lakobel v počte 1 ks a za cenu 660,- eur. Ako
miesto plnenia bol určený byt navrhovateľky na adrese jej bydliska uvedeného v záhlaví tohto rozsudku.
Zmluva o dielo bola uzavretá v ústnej forme, čo odporca potvrdil svojou osobnou návštevou v mieste
plnenia za účelom presného zamerania daného priestoru a vystavením príjmového pokladničného
dokladu na sumu 300,- eur ako zálohy na materiál, k čomu došlo dňa 04.12.2012 v byte navrhovateľky.
Montáž diela bola dohodnutá najneskôr do 12.01.2013. Dva dni predo dňom plnenia odporcu, t. j. predo
dňom 12.01.2013 telefonicky kontaktovala odporcu a žiadala potvrdenie posledného možného dňa
montáže 12.01.2013. Odporca daný termín potvrdil s tým, že hodina montáže ním bude upresnená dňa
11.01.2013. V tento deň to musela byť opäť ona, ktorá telefonicky kontaktovala odporcu a požadovala
upresnenie hodiny montáže na nasledujúci deň. Na to jej odporca začal veľmi obsiahlo vysvetľovať
dôvody nemožnosti montáž v dohodnutý deň uskutočniť. Odporca údajne v januári 2013 začal sťahovať
dielňu, prevádzku, na nové miesto v T. L. C. a mal problémy s elektrikou, nemohol údajne rezať už
nakúpený materiál na skriňu z dôvodu nedodržania termínu inštalácie elektrických rozvodov v jeho
dielni elektrikárom. Odporca požadoval posunutie termínu montáže o 1 mesiac neskôr a to na termín
15.02.2013, s čím súhlasila, ale mali byť zároveň splnené dve podmienky a to, že dodávka skrine bude
kompletne dokončená 15.02.2013 a zároveň v ten deň, kvôli meškaniu dodávky, jej bude poskytnutá

vzájomne odsúhlasená zľava z celkovej ceny 660,- eur. Doposiaľ prisľúbené podmienky splnené neboli,
preto je možné za termín v Zmluve o dielo považovať pôvodný dátum 12.01.2013 Dňa 06.02.2013 sa
odporca dostavil do jej bytu s tým, že všetko beží podľa pianu a zároveň vykonal veľmi drobné stolárske
úpravy v byte navrhovateľky nesúvisiace s predmetnou zmluvou o dielo. Za nesúvisiace drobné úpravy
bolo odporcovi zaplatené. Vtedy ju odporca informoval, že jeho stolárska dielňa je údajne úspešne
uvedená do chodu, a preto by snáď montáž skrine mohol dňa 15.02.2013 dokončiť, ale že sa ešte ozve.
Teraz je zrejmé, že sa odporca ukázal v jej byte len z dôvodu vyvolať a utvrdiť dojem, že jej zálohu 300,-
eur používa na predmetnú dodávku skrine. V predvečer údajnej februárovej montáže to musela byť
opäť ona, ktorá telefonicky kontaktovala odporcu a požadovala upresnenie hodiny montáže nasledujúci
deň. Dňa 14.02.2013 a taktiež 15.02.2013 bol telefón odporcu nedostupný. Následne odporca dna
19.02.2013 v telefóne tvrdil, že mal údajne rodinné problémy, niekto z jeho rodiny je vážne chorý a že
určite montáž skrine by snáď v marci 2013 uskutočnil. Na to obdržala varovný telefonát od susedky, že
odporca o nej prijal finančnú hotovosť a taktiež nezrealizoval prisľúbenú dodávku skrine, že prejavuje
vysokú mieru nedisciplinovanosti v obchodnom jednaní, zatajuje sa, vypína telefón. Z uvedeného sa
vynáral predpoklad, že obdržané finančné obnosy odporca míňa na súkromné, zrejme aj hazardné
účely a nie na podnikanie. Dňa 05.03.2013 opätovne telefonicky kontaktovala odporcu a tento cez
telefón začal svoj časový rozvrh upresňovať tak, že materiál už je narezaný, všetko tento krát visí
len na pomocníkovi a preto čas plánovanej dodávky na deň 09.03.2013 potvrdí vraj 06.03.2013 do
21.00 hod. K potvrdeniu času dodávky nedošlo. Zaslala odporcovi SMS, kde ho upozornila, že ak
neuvidí svoj odporcom údajne nakúpený materiál do nasledujúceho dňa 06.03.2013 a nebude tento
materiál prevezený do Ž. do jej miesta trvalého bydliska, bude nútená dňom 06.03.2013 odstúpiť od
zmluvy. Odporca materiál nedoviezol, zrazu zavolal, že údajne dokončí obliepanie narezaného tovaru
06.03.2013 a snáď by sa mohol dostaviť k montáži aj s pomocníkom dňa 09.03.2013 medzi 09.00 hod.
až 10.00 hod. Odporca začal mať nedostupný svoj telefón už večer 08.03.2013 ako aj dňa 09.03.2013.
V sobotu v noci 09.03.2013 v čase 01.39 hod. obdržala ďalšiu SMS o údajných problémoch odporcu
tento krát, že je vo vysokých teplotách na pohotovosti. Dostáva infúziu. Ak sa rozchodí, tak montáž bude
a ak nie budú to musieť preložiť. Doobeda nasledujúci deň napíše, lebo má opuchnutý celý krk a zle sa
mu rozpráva. O pár hodín prišla ďalšia SMS, že nie je schopný sa hýbať a musí to odložiť. Následne
dňa 09.03.2013 odporcovi odoslala SMS, že definitívne odstupuje od zmluvy nakoľko neboli opakovane
dodržané podmienky predmetnej dodávky šatníkovej skrine a žiada o ho o osobné doručenie dlžnej
čiastky dňa 10.03.2013 v čase od 17.00 hod o 18.00 hod. na určenom mieste. Odporca nedodržal lehotu
kompletnej montáže skrine stanovenú podľa zmluvy na 12.01.2013. Odporca nereagoval na opakované
telefonické výzvy smerom takým, aby dodávku skrine dokončil. Odporca nereagoval ani na telefonickú
výzvu cez správu SMS zo dňa 05.03.2013 ku kompenzácii pohľadávky odovzdaním materiálu v mieste
jej trvalého bydliska, nereagoval ani na výzvu cez správu SMS k úhrade pohľadávky dňa 09.03.2013.
Preto bolo odstúpenie od zmluvy a výzva k úhrade pohľadávky 300,- eur písomne zaslané odporcovi
doporučene s doručenkou dňa 11.03.2013 na adresu miesta podnikania odporcu. Termín na uhradenie
dlžnej čiastky 300,- eur bol stanovený do piatich dní odo dňa doručenia listu. Za prvý deň omeškania
odporcu s úhradou sumy 300,- eur navrhovateľka považovala deň nasledujúci po pôvodne dohodnutom
termíne vykonania diela, t. j. deň 13.01.2013.
Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol doručený podľa ust. § 48 ods. 3 O.s.p. dňa
19.08.2013 (oznámenie poštového doručovateľa o nedoručení listovej zásielky súdu, obsahujúcej návrh
na začatie konania s prílohami, že odporca si zásielku v odbernej lehote neprevzal, pričom zásielka sa
súdu vrátila dňa 16.08.2013), v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Súd následne uznesením č. k. 6C/251/2013-52 zo dňa 21.08.2015 konanie o návrhu navrhovateľky
v časti o zaplatenie sumy 300,- eur zastavil, a to podľa ust. § 104 ods. 1 v spojení s ust. § 159
ods. 3 O.s.p. vzhľadom na to, že Okresný súd Žilina trestným rozkazom č. k. 35T/48/2014-64 zo dňa
31.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2014, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke
sumu 300,- eur zodpovedajúcu nároku navrhovateľky na náhradu škody uplatnenej v trestom konaní
spôsobenej jej tým, že odporca ako podnikateľ prevzal od navrhovateľky dňa 04.12.2012 zálohu vo výške
300,- eur na vyhotovenie interiérovej šatníkovej skrine s termínom dodávky a montáže dňa 12.01.2013,
následne požiadal o presunutie dodávky a montáže skrine na deň 15.02.2013, no aj napriek opakovaným

výzvam skriňu nedodal a nenamontoval a zálohu nevrátil, čím sa takýmto konaním obohatil na úkor
navrhovateľky.
Súd tak v ďalšom v predmetnej veci konal už len o navrhovateľkou uplatnenom nároku na zaplatenie
príslušenstva pôvodne návrhom na začatie konania uplatnenej pohľadávky vo výške 300,- eur, t. j. len
o nároku navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,- eur
od 13.01.2013 do zaplatenia.
Súd tak vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 19.06.2015 a dňa
20.10.2015, pričom vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 20.10.2015 za účasti navrhovateľky a v podľa
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. neprítomnosti odporcu, keďže odporca sa ani na jedno pojednávanie neustanovil,
svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávaní. Odporcovi v oboch prípadoch bolo
predvolanie na pojednávanie doručené podľa ust. § 48 ods. 3 O.s.p., keďže odporca je podľa oznámenia
poštového doručovateľa na adrese miesta podnikania neznámy a rovnako aj na iných adresách, ktoré
sa súdu podarilo zistiť: G..M..J. XX, XXX XX O. S. B. XXX/X, XXX XX O. (viď vrátené listové zásielky
súdu na č. l. 41 až 43 a 60).
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20.10.2015 zotrvala na návrhu na začatie konania v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,- eur od 13.01.2013 do zaplatenia,
pričom z hľadiska skutkovej argumentácie neprodukovala zásadne žiadne nové vyjadrenie. Pokiaľ ide
o úhradu istiny 300,- eur, k tejto otázke uviedla, že zo strany odporcu k úhrade tejto sumy nedošlo.
Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov produkovaných navrhovateľkou,
pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Dňa 04.12.2012 vystavil odporca príjmový pokladničný doklad č. 21, ktorým potvrdil prijatie sumy 300,-
eur od navrhovateľky, pričom uviedol účel platby: „záloha nábytok“.
Podľa výpisu zo živnostenského registra vedeného (v tom čase) Okresným úradom Žilina pod č.
580-42563 zo dňa 15.05.2015 odporca ako fyzická osoba podniká pod obchodným menom: Roman
Sihlovec, s miestom podnikania Smrekový 187/1, 015 01 Rajec, IČO: 44 624 662, pričom mimo iných má
v predmete podnikania zapísanú aj činnosť výroba jednoduchých drevárskych výrobkov, zostavovanie
stolárskych dielcov alebo súčastí z dreva do finálnych produktov a ich údržba so zapísaným dňom vzniku
živnostenského oprávnenia 01.03.2009.
Listom zo dňa 11.03.2013 označeným ako „Posledný pokus o zmier (predžalobná upomienka)“
adresovaným odporcovi navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie jej pohľadávky vo výške 300,-
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,- eur od 13.01.2013 do zaplatenia
do 5 dní od doručenia tohto listu, a to s poukazom na uzavretú zmluvu o dielo zo dňa 04.12.2012 s
dohodnutým termínom odovzdania diela do 12.01.2013 s tým, že do dňa spísania listu k dodaniu a
montáži diela nedošlo. Podľa oznámenia poštového doručovateľa na poštovej obálke listovej zásielky
navrhovateľky, si odporca v odbernej lehote list navrhovateľky zo dňa 11.03.2013 neprevzal, pričom dňa
10.04.2013 bola zásielka poštovým doručovateľom vrátená ako nedoručená.
Dňa 06.02.2014 uzavreli účastníci dohodu o splátkach, ktorou sa odporca ako dlžník zaviazal zaplatiť
navrhovateľke ako veriteľovi sumu 300,- eur ako zálohu na vykonanie stolárskych prác a sumu 100,-
eur ako paušalizovanú náhradu škody za nevykonanie dohodnutých prác, vrátane úrokov z omeškania
a ostaných nákladov veriteľa súvisiacich s vymáhaním dlžnej čiastky, a to v štyroch splátkach každej vo
výške 100,- eur so splatnosťou jednotlivých splátok do 15.02.2014, do 15.03.2014, do 15.05.2014 a do
15.05.2014 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky v termíne splatnosti sa stáva zročný celý dlh
a veriteľ môže pohľadávku od dlžníka vymáhať súdnou cestou vrátane úrokov z omeškania z pôvodnej
splatnosti a trov konania.
Okresný súd Žilina trestným rozkazom č. k. 35T/48/2014-64 zo dňa 31.03.2014, ktorý nadobudol
podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 10.06.2014, uznal odporcu vinným, že ako
živnostník podnikajúci v oblasti výroby nábytku na mieru so sídlom Smreková 1/187, Rajec, IČO:
44 624 662, prevzal od navrhovateľky dňa 04.12.2012 zálohu vo výške 300,- eur na vyhotovenie
interiérovej šatníkovej skrine s termínom jej dodávky a montáže dňa 12.01.2013, následne požiadal o
presunutie dodávky a montáže skrine na deň 15.02.2013, no aj napriek opakovaným výzvam skriňu
doposiaľ nedodal a nenamontoval a zálohu nevrátil, od 08.03.2013 sa s ním nebolo možné skontaktovať,
nakoľko mal telefón nedostupný a na adrese Smreková 1/187, ktorú uvádzal i ako sídlo svojej živnosti
sa dlhodobo nezdržiaval a písomnosti na nej nepreberal, čím sa takýmto konaním obohatil na úkor
navrhovateľky a spôsobil jej škodu vo výške 300,- eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil
tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchal prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa ust. § 221 ods. 1 Trestného
zákona, ust. § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona a ust. § 36 písm. j) a l) Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere tri mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s určením

skúšobnej doby 1 rok. Zároveň odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke škodu vo výške 300,- eur,
pričom so zvyškom jej nároku navrhovateľku odkázal na občianske súdne konanie.
Podľa ust. § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 281/2001
Z. z. účinnom od 01.10.2001, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ust. § 48 ods.2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa ust. § 49a OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon je neplatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny
úkon neplatným.
Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa vydať
všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 516 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, účastníci môžu
dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 633 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zhotoviteľ je povinný
dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná
technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
Podľa ust. § 644 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o zhotovenie veci
na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a
povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; [14) § 161 ods. 5 Obchodného zákonníka] súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Z hľadiska právneho posúdenia navrhovateľkou uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,- eur od 13.01.2013 do zaplatenia, súd aj napriek tomu, že v danom
prípade bol odporca už na zaplatenie sumy 300,- eur zaviazaný vyššie uvedeným trestným rozkazom
Okresného súdu Žilina, nebolo možné rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľky na zaplatenie
úrokov z omeškania bez toho, aby sa súd nezaoberal povahou navrhovateľkou pôvodne uplatneného
nároku na zaplatenie sumy 300,- eur.
V konaní považoval súd za medzi účastníkmi nesporné, čo zároveň aj vyplýva z navrhovateľkou
predloženého príjmového pokladničného dokladu odporcu, pričom súd bol viazaný z hľadiska
skutkového stavu v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. aj opisom skutku odporcu, ktorý v danom prípade
podľa Okresného súdu Žilina naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu vychádzal aj z výroku, a
to že medzi účastníkmi dňa 04.12.2012 došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovení veci na zákazku podľa
cit. ust. § 644 OZ v ústnej forme, na základe ktorej odporcovi vznikol podľa objednávky navrhovateľky
záväzok zhotoviť v danom prípade šatníkovú skriňu a vykonať jej montáž v byte navrhovateľky na adrese
jej bydliska uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, a to v dohodnutom čase (§ 633 ods. 1 OZ) do 12.01.2013
a na druhej strane navrhovateľke vznikol záväzok zaplatiť odporcovi cenu za zhotovenie veci vo výške
660,- eur. Následne medzi účastníkmi došlo k ústnej dohode o zmene čase plnenia záväzku odporcu
na termín 15.02.2013 (kumulatívna novácia podľa ust. § 516 OZ).
V kontexte s uvedenou otázkou právnej kvalifikácie navrhovateľkou pôvodne uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 300,- eur si súd dovolí poukázať na právny názor Veľkého senátu Najvyššieho
súdu ČR (vzhľadom k zásadne totožnej právnej úprave v SR a ČR) vyslovený v rozsudku spis. zn.
31Cdo 3620/2010 zo dňa 08.12.2010, podľa ktorého: „...zmluva, pri ktorej uzavretie jeden z účastníkov
zmluvy úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl
alebo aby tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
nedostatok vážnej vôle alebo podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Podvodné
konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatvorení je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. §
49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a
Občianskeho zákonníka).“. (obdobne tiež Najvyšší súd ČR v rozsudku spis. zn. 21Cdo 826/2005 zo dňa
18.04.2006, v rozsudku spis. zn. 32Cdo 1256/2010 zo dňa 26.07.2011 a Ústavný súd ČR v uznesení
spis. zn. I. ÚS 384/2005 zo dňa 13.11.2007: „K tomu Ústavný súd dodáva, že naplnenie trestnoprávnej
skutkovej podstaty má v súkromnoprávnej rovine vplyv práve len na možnú existenciu omylu v zmysle
§ 49a Občianskeho zákonníka“.) S poukazom na citovaný právny názor, s ktorým sa v prejednávanej
veci v plnom rozsahu stotožňuje, má súd za to, že výsledky trestného konania, v zmysle ktorých bol
odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 300,- eur ako náhradu škody, nemajú z hľadiska právnej
kvalifikácie navrhovateľkinho nároku na zaplatenie sumy 300,- eur v občianskoprávnej rovine žiadnu
relevanciu. Uvedené súčasne vyplýva zo znenia ust. § 124 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon, ktorý obsahuje definíciu škody pre účely trestného zákona, a to že „škodou sa na účely tohto
zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo
jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci
alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti
s trestným činom“.
Možno konštatovať, že navrhovateľka sa v danom prípade podľa ust. § 40a OZ nedovolala relatívnej
neplatnosti predmetnej zmluvy o vyhotovení veci na zákazku z dôvodu omylu podľa cit. ust. § 49a OZ.
Súd teda hľadel na predmetnú zmluvu aj naďalej ako na platne uzavretú.
Odporca však ani v čase do 15.02.2013 svoj zmluvný záväzok ani len čiastočne nesplnil. Navrhovateľka
aj potom následne telefonicky vyzývala odporcu na splnenie záväzku, teda poskytla odporcovi do

dňa 11.03.2013 dodatočne primeranú lehotu na plnenie (cca jeden mesiac vo vzťahu k pôvodne
dojednanej lehote na plnenie od uzavretia zmluvy dňa 04.12.2012 do 12.01.2013 - 39 dní - súd
považoval za primeranú lehotu), avšak bez akéhokoľvek preukázaného plnenia odporcu. Súd tak potom
list navrhovateľky zo dňa 11.03.2013, ktorým žiadala navrhovateľka odporcu o vrátenie zálohy vo
výške 300,- eur, posúdil, podľa jeho obsahu, z ktorého jednoznačne vyplynula vôľa navrhovateľky, že
už nemala záujem o zmluvné plnenie zo strany odporcu a žiadala vrátiť peňažné plnenie ňou podľa
zmluvy odporcovi poskytnutého, ako odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 517 ods. 1 OZ a súčasne
ako výzvu veriteľa na vrátenie plnenia poskytnutého na základe týmto odstúpením od zmluvy zrušenej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. V danom prípade sa tak v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ odstúpením
navrhovateľky od zmluvy medzi účastníkmi uzavretá zmluva zrušila s účinkami ex tunc, t. j. od začiatku.
Pokiaľ išlo o navrhovateľkine tvrdenia, že odstúpila od zmluvy už SMS správou zo dňa 09.03.2013, t. j.
skôr, však súd nemal z navrhovateľkou produkovaných dôkazov preukázané.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ je, že jednému z účastníkov sa dostalo
majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k
nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho
majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, je plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom
dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods.
2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (§ 740 OZ). K získaniu bezdôvodného
obohatenia v tomto prípade dochádza v čase dodatočného odpadnutia právneho dôvodu plnenia (napr.
momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy).
Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je
tak potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt je pasívne
vecne legitimovaný v takomto konaní.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.
Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451
Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u
koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.
Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§
456 Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Súd tak uzaviera pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu navrhovateľkou pôvodne uplatneného nároku o
zaplatenie sumy 300,- eur, že tento nárok vyplýva navrhovateľke z cit. ust. § 457 OZ podľa ktorého
sú účastníci zrušenej zmluvy povinný vrátiť navzájom všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali. Keďže
odporca neposkytol navrhovateľke žiadne plnenie, zaviazaným subjektom na vydanie bezdôvodného
obohatenia bol v tomto prípade len odporca a teda odporca mal povinnosť vydať navrhovateľke
bezdôvodné obohatenie v sume 300,- eur.
Pokiaľ sa týka splatnosti nároku navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 300,-
eur, súd poukazuje na to, že pôvodne medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o čase plnenia tohto
nároku navrhovateľky a čas plnenia nie je stanovený ani právnym predpisom. Odporca tak bol povinný
navrhovateľke vrátiť predmetnú peňažnú sumu 300,- eur v zmysle ust. § 563 OZ dňom nasledujúcim
po dni, kedy ho navrhovateľka o plnenie požiadala, teda nie, ako to žiadala navrhovateľka, dňom
nasledujúcim po pôvodne dohodnutom termíne vykonania diela dňa 12.01.2013. Súd vychádzal z toho,
že za výzvu podľa ust. § 563 OZ je možné považovať list navrhovateľky zo dňa 11.03.2013, ktorý
sa odporcovi dostal do dispozičnej sféry najneskôr posledným dňom odbernej lehoty, v ktorej si list
u poštového doručovateľa nevyzdvihol, t. j. dňa 10.04.2013. Týmto listom navrhovateľka požiadala
odporcu o plnenie v lehote 5 dní od jeho doručenia, t. j. v lehote do 15.04.2013. Odporca tak bol povinný
svoj záväzok vrátiť navrhovateľke sumu 300,- eur do 15.04.2013.
Na splatnosti záväzku odporcu podľa názoru súdu nemôže nič zmeniť ani obsah dohody o splátkach
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 06.02.2014. Súd totižto ustanovenie tejto dohody, v zmysle
ktorého sa nezaplatením čo i len jednej splátky v termíne splatnosti mal stať zročným celý dlh odporcu
a navrhovateľka bola oprávnená požadovať od odporcu svoju pohľadávku v celej výške vrátane úrokov
z omeškania z pôvodnej splatnosti, posúdil podľa jej obsahu ako rozväzujúcu podmienku (§ 36 ods. 1 a
2 OZ) dohody účastníkov o zmene času plnenia záväzku odporcu vrátiť navrhovateľke sumu 300,- eur.
Keďže odporca nesplnil ani jednu splátku, došlo k pominutiu účinkov, resp. následkov dohody účastníkov

zo dňa 06.02.2014 spočívajúcich v možnosti odporcu splácať sumu 300,- eur v splátkach, teda súčasne
aj ďalšej dohody účastníkov podľa ust. § 516 OZ o zmene času plnenia záväzku odporcu (tentoraz
záväzku vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie).
Ak teda odporca svoj záväzok vrátiť navrhovateľke sumu 300,- eur nesplnil v lehote do 15.04.2013, dostal
sa dňom nasledujúcim do omeškania s jeho peňažným záväzkom. Z tohto dôvodu tak navrhovateľke
vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od odporcu zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo
výške podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013,
a to vzhľadom k tomu, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi vznikol pred 01.02.2013 (k
plneniu navrhovateľky, ktoré založilo záväzok odporcu došlo dňa 04.12.2012). Súd má zo svojej činnosti
vedomosť, že ku prvému dňu omeškania odporcu s plnením jeho dlhu, t. j. ku dňu 16.04.2013 bola
základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 % ročne, a preto navrhovateľke vzniklo právo na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,- eur od 16.04.2013 do zaplatenia. V tomto
rozsahu súd návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel a v ostatnom rozsahu
návrh navrhovateľky zamietol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.