Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613010746
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613010746.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanej U. O., pre prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 24. februára 2016, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta
a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolanie obžalovanej U. O., proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 08.09.2015, sp.zn. 2T/16/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej U. O. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

OznačenýmrozsudkomOkresnéhosúduRimavskáSobotazodňa08.09.2015sp.zn. 2T/16/2014bola
obžalovaná U. O. uznaná vinnou (spoločne s už právoplatne odsúdeným Y. U.) zo spáchania prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

v období od 01.01.2012 do 25.03.2013 ako spoloční nájomcovia trojizbového bytu č. XX na 6. poschodí
bytového domu na A. H.. XXXX/X v D., úmyselne poškodili časť interiéru tohto bytu tak, že nezisteným
spôsobom poškodili vnútornú a vonkajšiu stranu vchodových dverí v oblasti zámku a závesu dverí, kde
vytrhli drevené časti latovania, rozbili sklo na dvierkach kuchynskej linky a túto rozbili aj v časti priestoru
na chladničku, v drevených dvierkach kuchynskej linky spôsobili diery po bodaní ostrým predmetom v
hĺbke 1 cm a na kuchynskej linke poškodili aj zásuvky, v kúpeľni strhli obkladačky a vylúpili časť zrkadla,

poškodili omietky tak, že ich strhli a spôsobili v nich diery, rozbili zásuvné dvere medzi izbami, pokrčili
žalúzie na oknách, poškodili drevené podlahy v kuchyni a v obývacej izbe a to poškriabaním, odtrhli
dvierka na práčke a rukoväť na plynovom sporáku, rozbili sklo na digestore, poškodili drevené garniže v
dvoch izbách a spôsobili prasknutie dlažby na balkóne, pričom uvedeným konaním spôsobili majiteľke
bytu P.. P. O. škodu poškodením a zničení veci v celkovej výške 1.917,85 €.
Za to obžalovanej uložil podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38

ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov. Podľa
§ 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. jej výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 ods.1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanej U. O. rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota sp.zn. 11T/96/2013 zo dňa 28.01.2014, ktorým jej bol uložený pre prečin podľa § 245 ods. 1 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

12 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaná U. O., najskôr prostredníctvom faxu dňa 23.09.2015, ktoré odvolanie následne písomne
zdôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne písomnými podaniami zo dňa 23.09.2015 a 28.12.2015.
V dôvodoch odvolania argumentovala tým, že v konaní neboli rešpektované základné zásady trestného

konania podľa Trestného poriadku (zásada prezumpcie neviny, pri ktorej sa nevyhnutne vyžaduje,
aby vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a snajvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že práve obžalovaný je
skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek pochybností
o tom, či sa obžalovaný stíhaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho

prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad
pre odsudzujúci výrok. Nepreukázaná vina má rovnakú hodnotu ako preukázaná nevina). Okrem
toho napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho a neúplného posúdenia veci (neprihliadnutie
na výpovede obžalovaných, tie súd vyhodnotil za neopodstatnené so snahou vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, vyjadrenie obhajoby zo dňa 25.05.2015). Podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu

mal tento za jednoznačne preukázané, že obžalovaní úmyselne poškodili časť interiéru bytu formou
spolupáchateľstva a naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci. Nie
je zistiteľné, na základe akých dôkazov súd dospel k tak jednoznačným záverom, pretože v konaní
nebolo preukázané úmyselné zavinenie, to súd vyvodil výhradne z účelovej výpovede poškodenej
a svedka G.. T. F.. Odvolateľka poukázala na zásadnú skutočnosť, ktorá sa vyžaduje v prípade
trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Tr. zák., a to naplnenie subjektívnej

stránky. Pri trestných činoch proti majetku sa striktne vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré v rámci
konania preukázané nebolo, nie je zrejmé, z čoho ho vyvodil súd. V prípade ak nie sú naplnené
všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu, nemožno hovoriť o trestnom čine. Ďalej
zdôraznila, že zavinenie je vnútorný psychický stav páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin,
je vybudovaný na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej. V rámci konania v tejto veci nie je

sporné, že obaja obžalovaní žili v byte poškodenej, dôkazom bola nájomná zmluva, na ktorú v rámci
odôvodnenia poukázal i okresný súd, sporným nebolo ani to, že škoda skutočne vznikla, čo nepoprel
obžalovaný U., na dôvažok toho s poškodenou uzatvoril dohodu, v rámci ktorej sa zaviazal vykonať
opravy v rozsahu vzniknutých škôd. Predmetná dohoda však neprezumuje, že k poškodeniu veci došlo
úmyselným konaním, rovnako neoznačuje osobu, ktorá škodu spôsobila, Obžalovaný U. doznal, že

škoda vznikla, avšak z nedbanlivosti. Predmetnú dohodu o vzniku škody však ona ani nepodpísala z
dôvodu, že ju nespôsobila. Poškodená len dokazovala, že k vzniku škody došlo, nemožno však ustáliť,
v akom rozsahu, tá v rámci výpovede sama uviedla, že nedisponuje fotodokumentáciou stavu bytu pred
jeho odovzdaním do nájmu obžalovaným, čo robí vecne preskúmateľnou. Sama uznala, že parkety boli
jemne poškriabané už pred odovzdaním bytu do nájmu obžalovaným. Ďalej pri výsluchu v prípravnom

konaní, dňa 17.10.2013 uviedla, že v kuchyni bola popraskaná omietka
asi meter krát meter už pred uzatvorením nájomnej zmluvy s obžalovanými. Kuchyňa bytu teda nebola
bezvadná a nemožno tak preukázať ani to, či bodná rana v kuchynskej linke nevznikla až po vysťahovaní
sa obžalovaných. Odvolateľka preto vyslovila nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku, že
byt bol pri uzavretí nájomnej zmluvy v decembri 2011 bez závad. Za nesporné možno považovať,

že vzhľadom na uznanie vád bytu samotnou poškodenou je dostatočne preukázaným, že v prípade
nájomnejzmluvyšlolenošablónovitýtypzmluvy,ktoránepopisovalaskutočnýstavbytu,čojednoznačne
vyplynulo z výpovede poškodenej, ktorá dokonca nedisponuje fotodokumentáciou stavu bytu pred jeho
odovzdaním do prenájmu obžalovaným. Títo po zistení vád mali záujem od zmluvy odstúpiť. Poukázala
i na rozpor v tvrdeniach poškodenej na hlavnom pojednávaní ohľadom nevedomosti o bezprostrednom

nahlásení zistených porúch (vád) obžalovanými po prevzatí bytu (porucha toalety, netečúca teplá
voda, opadnuté dlaždice vo WC), poškodená v prípravnom konaní sama vypovedala, že po nahlásení
skutočne zistených porúch obžalovaných požiadala, aby nápravu zariadili oni, z dôvodu jej časovej
zaneprázdnenosti, pričom servisný zásah bol vykonaný na ich podnet.

Ďalej odvolateľka odôvodnila, že v jej prípade nebolo ani len čiastočne preukázané, že škodu spôsobila,
či už úmyselne, resp. z nedbanlivosti, nebol produkovaný žiaden priamy, či nepriamy dôkaz, ktorý
by zakladal jej konanie v trestnoprávnej rovine, napriek tomu bola uznaná vinnou. Bola len jednou z
účastníkov nájomnej zmluvy a je to relevantné výhradne zo zodpovednostného hľadiska, s ohľadom
náhrady škody, tú si poškodená uplatnila v civilnom konaní, kde obžalovaní ako nájomníci boli platobným

rozkazom Okresného súdu Lučenec, zo dňa 03.01.2014 zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť
poškodenej škodu vo výške 2.529,54 Eur s príslušenstvom. Hodným osobitého zreteľa bolo aj to, že
vzhľadom na jej fyzickú stavbu tela, bolo objektívne nemožným, aby svojou silou dokázala spôsobiť
škody, ktoré sú jej kladené za vinu, nemala žiadnu pohnútku k tomu, aby v byte spôsobila akúkoľvek
úmyselnú škodu. Je matkou dvoch maloletých detí a len účastníčkou nájomného vzťahu bez akejkoľvek

pohnútky spôsobiť v byte škodu. Nebola v jej prípade rešpektovaná zásada prezumpcie neviny a nebol
predložený obžalobou žiadny dôkaz, ktorý by preukázal jej zavinenie. Preto mal súd prvého stupňa
rozhodnúť v jej prospech. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhla zrušenie napadnutého
rozsudku v časti jej sa týkajúcej s tým, aby vo veci rozhodol sám a ju spod obžaloby oslobodil.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovanou v zmysle §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

táto odvolateľka podala odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovanej vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovanej U. O. nebolo podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä, ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa

spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a
trestu.Krajskýsúdďalejpovažujezapotrebnézdôrazniť,žesúdprvéhostupňaprejednávanémuprípadu
venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.05.2015 vykonal podrobné výsluchy
obžalovanej a tiež už právoplatne odsúdeného Y. U., ďalej vykonal osobný výsluch svedkov G.. T.
F., P.. P. O., na hlavnom pojednávaní 30.06.2015 vykonal opakovaný výsluch Y. U. a svedka H. A.,

pričom v zmysle § 269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, a to najmä rozsudok totožného súdu
sp.zn. 11T/96/2013, platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec (č.l. 252), vyjadrenie obhajoby, správy
na obžalovaných a odpis z registra trestov, týkajúci sa osoby U. O., pričom za splnenia procesných
podmienok a na podklade § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal aj obsah písomného znaleckého posudku (č.l.
79 až 110), ktorým bola ustálená výška spôsobenej škody na interiéri konkrétneho bytu majiteľky, P..

O.. Na podklade takto vykonaného dokazovania potom prvostupňový súd dospel nielen k správnemu
skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že obžalovaná U. O. spoločným konaním s už
právoplatne odsúdeným Y. U. zničili a poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú
škodu.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovanej sa žiada z pohľadu krajského súdu zdôrazniť, že
prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne hodnotil všetky vykonané dôkazy,
zadovážené a zadokumentované v obsahu trestného spisu, dôkazy, ktoré boli vykonané výsluchmi
jednotlivých svedkov a obžalovaných, pričom prvostupňový súd podrobne zdôvodnil, na podklade
ktorých dôkazov neuveril obhajobe obžalovanej O., ktorú považoval za účelovú, v snahe vyhnúť sa

trestnej zodpovednosti za spáchanie stíhaného skutku. Túto argumentáciu si krajský súd v plnom
rozsahu osvojil (strany 7 a 8 napadnutého rozsudku) a bolo by nadbytočné ju v tomto rozhodnutí znovu
opakovať. Pokiaľ obžalovaná v odvolaní argumentovala v súhrne najmä tým, že jej vôbec, a to žiadnym
z dôkazov nebol preukázaný úmysel poškodiť zariadenie bytu v stíhanom rozsahu, v tejto súvislosti
krajský súd poukazuje primárne na obsah jej predchádzajúceho odsúdenia rozsudkom Okresného

súdu Rimavská Sobota zo dňa 28.01.2014 sp.zn. 11T/96/2013, keď zo skutkovej vety tohto rozsudku
je zistiteľné, že aj v tomto prípade spoločne s Y. U. poškodili interiér bytu, ktorý mali v prenájme
od 18.01.2011 do 01.10.2011. Teda v teraz súdenom prípade minimálne vedela, že svojím konaním
spoločne s Y. U. môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, predpokladaný ust. § 245 Tr.
zák. Konkrétny prečin teda spáchala v nepriamom úmysle, a to v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Kto z

obžalovaných, či už U. O. alebo Y. U. poškodil interiér prenajatého bytu vlastníčky P.. O. jednotlivo a v
akom rozsahu, je z hľadiska posúdenia zavinenia odvolateľky irelevantné, pretože stíhaný prečin obaja
spáchali formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Ani krajský súd vo veci nezistil žiadnu okolnosť,
ktorá by výpoveď poškodenej P.. P. O. či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom akýmkoľvek
spôsobom spochybňovala. Vo veci začala konať na podklade sťažností susedov jej bytu, z ktorého bolo

počuť neprimeraný hluk, rozbíjanie skla a pod. Keďže Y. U. ani po urgencii opravy v byte nevykonal,
podala trestné oznámenie, ku ktorému priložila aj fotodokumentáciu z jednotlivých poškodení interiéru
a zariadenia bytu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmerysúd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 245 ods. 1 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v
sadzbe až na jeden rok. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane obžalovanej jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život,
pričomnakonkrétneodsúdenie,zakladajúcepovinnosťukladaťsúhrnnýtrest,nebolomožnéprihliadnuť)

a na druhej strane zistil jednu okolnosť, ktorá jej priťažovala, a to v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. (bol
jej ukladaný súhrnný trest za dva trestné činy). Uložil jej súhrnný trest odňatia slobody v prvej polovici
trestnej sadzby, ktorý aj krajský súd považuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu. Uložený trest
odňatia slobody obžalovanej podmienečne odložil s určením skúšobnej doby na 18 mesiacov, ani v
tejto súvislosti okresný súd nepochybil, pričom krajský súd zvýrazňuje skutočnosť, že ide skôr o mierny
trest, ktorý musí byť pre obžalovanú dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhla akémukoľvek

protiprávnemu konaniu, v opačnom prípade by mohla byť postihnutá súdom už nepochybne prísnejšie.
V súlade so zákonom okresný súd pri ukladaní súhrnného trestu zároveň zrušil konkrétny výrok o
treste uložený obžalovanej rozsudkom totožného súdu zo dňa 28.01.2014 sp.zn. 11T/96/2013 a taktiež
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. V tejto súvislosti v plnom rozsahu rešpektoval obsah ust. § 42 ods. 2 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd odvolanie obžalovanej, považujúc ho v celom rozsahu za
nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.