Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/457/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205967
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615205967.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTEMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne
zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
povinnému H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, vedeného
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota so sídlom

Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX 5251/2015, o vymoženie sumy
536,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
12Er/309/2015-15 zo dňa 27. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 12Er/309/2015-15 zo dňa 27. mája 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 12Er/309/2015-15 zo dňa 27. mája 2015 zamietol žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.
zn. EX 5251/2015. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-637 zo dňa
14.04.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného
úveru (ďalej len „zmluva o úvere“) uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného, obchodnou
spoločnosťou G.G. E., a.s., E. a povinným dňa 20.03.2008. V článku IX., bode 3. Všeobecných

obchodných podmienok G., a.s. (ďalej len „VOP G., a.s.“) si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú
doložku. Zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, pretože mal za preukázané, že povinný nie
je podnikateľským subjektom a že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd na prebiehajúce exekučné konanie

aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), konkrétne ust. čl. 3 bod 1,
ust. čl. 6 bod 1 a ust. bodu 1 písm. q) Prílohy ku Smernici. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok
Európskeho súdneho dvora zo dňa 27. júna 2000 vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98 a na rozsudok Cofidis, C-473/00. Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka v
zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do zmluvy o úvere ako

súčasti formulárovej zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa
podmienkuuvedenúvust.bodu1písm.q)PrílohykuSmernicivtomvýzname,žerozhodcovskékonanie
nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy
samotnejzmluvyoúverejevšakzrejmé,žesubjektom,ktorýbudemaťvkonečnomdôsledkuprávovoľby
medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči
druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu

v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z
uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskejdoložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, teda napriek jej formálnemu zneniu reálne

dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania
a na svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa
brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní.
V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným

v Smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie
na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa
podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú
procesnúobranu,čiužznevedomostialebonemožnostivplývaťnaobsahzmluvy,čojevdemokratickom
zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Z uvedených dôvodov okresný súd

dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou, a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa
teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný
v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho

okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za
neodstrániteľnú prekážku, brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho okresný súd podľa ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie

okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je
právoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky,
ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) záväzný pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je

oprávnený skúmať vecnú správnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho
rušiť, či meniť, pretože nedisponuje takou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
pripúšťa len ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
je viazaný na plnenie, nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie
každáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.

Ďalším nedostatkom rozhodnutia okresného súdu podľa vyjadrení odvolateľa je opomenutie ust. § 93b
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený povinný ponúknuť svojím
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným

podľa osobitného zákona. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
porušil ust. § 153 ods. 1 O. s. p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a
porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a možno konštatovať, že ide o neplatnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu,žespôsobilahrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachkuškodespotrebiteľabezuvedenia,
v čom má údajná nerovnováha spočívať. Odvolateľ ďalej namietol, že okresný súd pri skúmaní žiadosti

o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom, ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal
možnosťvyjadriťsaktaktovykonávanýmdôkazomaknanovovytvorenémuskutkovémustavu.Okresný
súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do
jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry

Európskeho súdneho dvora oprávnený uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky
nie je možné oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je
súčasťou úniového práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa
na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie

je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil,
že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len
v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy
o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejnené pod č. 2012/C326/01, (pôvodnýčlánok 249), rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu a rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je
určené, je záväzné len pre nich. Odvolateľ dospel k záveru, že postupom okresného súdu bol porušený
princíp rovnosti účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne

zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Okresný súd, ako exekučný súd týmto postupom nahrádza
pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon.
Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Exekučný súd svojim postupom znemožnil
oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku. S ohľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby príslušný

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako

vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-637 vydaný dňa

14.04.2014 Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave.
Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená
povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu vo výške 1.138,03 Eur s príslušenstvom.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného, obchodnou spoločnosťou G.G. E., a.s., E. a povinným dňa

20.03.2008.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože

ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ZoRK, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (20.03.2008)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a
vopred pripravený obsah zmluvy o úvere na predtlačenom formulári, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na

tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady

a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica bola implementovaná do
slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a
ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2004.
Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy

o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (20.03.2008)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 os. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník
len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm.
r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 20.03.2008, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,

obsahujepodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V
danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou predmetnej zmluvy o úvere a rovnako je uvedená aj v
priloženýchVOPG.,a.s.,ktorésúsúčasťouzmluvyoúvere.VčlánkuII,ods.5zmluvyoúveresauvádza:
„Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté

prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona
č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom.“ V článku IX., bode 3 VOP G., a.s., sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej
doložke, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi
vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z.
o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez
ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote stanovenej
rozhodcom. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný adňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmluvné strany vyhlásili, že sa
dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje
právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky,

ktorá je jej súčasťou.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve o úvere dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia
do VOP G., a.s. ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech

spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy o úvere sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú
ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so Smernicou.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy o úvere banky a pobočky zahraničných bánk sú
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných

predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní Zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia

vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojím klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to práva
na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd uvádza, že
okresný súd k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy dospel na
základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o úvere, VOP G., a.s. a rozhodcovskej doložky, ktorá

je súčasťou uvedených VOP G., a.s. predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je
možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne

vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.