Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Daniel Ivanko

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218298
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653, zastúpeného JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom so sídlom Mostová 2, 811 02
Bratislava, proti odporkyni G. Z., H.. XX. XX. XXXX, C. S. C. XX, XXX XX C., štátnej občianske
Slovenskej republiky, o zaplatenie 2 826,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1 308,06 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 15. 08. 2014 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške
80,00 eur splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom marec 2015 s tým, že

omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 08. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 2
826,23 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 15. 12. 2010 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej jej bol poskytnutý splátkový úver vo výške 1

994,00 eur. Odporkyňa bola povinná plniť úver od prvého čerpania úveru do 31. 12. 2010 vo výške 19,84
eura a od 14, 01. 2011 v pravidelných mesačných splátkach vždy k 14. dňu v mesiaci vo výške 53,33
eura, konečná splatnosť úveru bola 14. 12. 2015. Odporkyňa neplnila riadne a včas svoje povinnosti zo
zmluvy o úvere, svoj záväzok splatila len čiastočne. Navrhovateľ dňa 24. 06. 2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Navrhovateľ eviduje voči odporkyni ku dňu 14. 08. 2014 pohľadávku voči odporkyni vo
výške 2 826,23 eura, z toho istina vo výške 1 772,50 eura, riadne úroky vo výške 851,34 eura, úroky z
omeškania vo výške 193,38 eura a poplatky vo výške 8,97 eura. Na základe uvedeného sa podaným

návrhom domáha, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2 826,23 eura, 17,90 % ročne
riadny úrok zo sumy 1 772,50 eura od 15. 08. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2 632,85 eura od 15. 08. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. 01. 2015, na ktorom odporkyňa uviedla, že s podaným
návrhom súhlasí, vzhľadom na svoje nepriaznivé majetkové pomery navrhla, aby jej bolo umožnené
splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,00 eur, od januára 2016, nakoľko

dovtedy nie je schopná dlh splácať, keďže spláca iné dlhy.

Na základe vykonaného dokazovania listinami predloženými v spise zistil súd nasledovný skutkový
stav: navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 15. 12. 2010 Zmluvu o splátkovom úvere, na základektorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 1 994,00 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 60 mesačných
splátkach od 14. 01. 2011 vo výške 53,33 eura splatných vždy k 14. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá
splátka vo výške 19,84 eura bola splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Odporkyňa svoje

povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy riadne neplnila, navrhovateľ preto ku dňu 24. 06. 2014 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, a celú pohľadávku zo zmluvy o úvere vyhlásil za splatnú. Podľa výpisov z
účtu odporkyňa uhradila navrhovateľovi celkom 646,94 eura.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s
Obchodným a Občianskym zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporkyni, ktorá je fyzickou
osobou nepodnikateľkou dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru navrhovateľom,

ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných
podmienokodporkyňou,navrhovateľlistomzodňa27.06.2014oznámilodporkyniodstúpenieodzmluvy
podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru ku dňu 24. 06. 2014 a požadoval vrátiť
celú dlžnú sumu.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený v správnej výške údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch, keď zmluva uvádza sumu 3 257,86 eura. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť v
jednej splátke vo výške 19,84 eura, v šesťdesiatich splátkach po 53,33 eura a zaplatiť spracovateľskýpoplatok vo výške 39,00 eur. Spolu tak mala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi 3 258,64 eura (1
x 19,84 + 60 x 53,33 + 39,00) a nie 3 257,86 eura ako nesprávne uviedol navrhovateľ v zmluve.
Uvedenie nesprávnej výšky zákonom o spotrebiteľských úveroch požadovaného údaju nie je súladné

s významom dotknutého ustanovenia, nakoľko cieľom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ bol pri
podpise zmluvy informovaný o tom, aké sú jeho celkové náklady, teda koľko dodávateľovi zaplatí. Pokiaľ
zmluva neobsahovala presnú výšku o celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno mať
zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúci k
určeniu jej výšky matematickými operáciami z iných spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak,

je potrebné trvať na tom, aby údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bol v presnej výške
určený zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť dostupné údaje
uvedenédodávateľomatýmuskutočniťnajvhodnejšiuvoľbumedziviacerýmiúverovýmiproduktmi,resp.
dodávateľmi.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, keď v zmluve je uvedená iba výška splátky. Takéto určenie nemožno považovať za súladné s
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby
spotrebiteľpripodpisezmluvybolinformovanýotom,koľko,zktorejsplátky,pripadánaistinu,úrokyainé
poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými

produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní
medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky
pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko navrhovateľ neuviedol spotrebiteľovi pri podpise
zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, keď uviedol iba
výšku poplatku za správu úveru vo výške 2,99 eura, nemožno takýto postup navrhovateľa považovať

za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Až z navrhovateľom predloženého výpisu z účtu
vyplýva rozpočítavanie úhrad z jednotlivých uhradených splátok na jednotlivé nároky. Z nej vyplýva, že
kým napríklad pri splátke uhradenej dňa 14. 02. 2011 vo výške 53,33 eura bola na úhradu úroku použitá
suma 27,08 eura, pri splátke uhradenej dňa 14. 07. 2011 bola na úhradu úroku použitá suma 28,25 eura.
Spotrebiteľ má mať možnosť pri vstupe do úverového vzťahu zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko mu z tej

ktorej splátky pripadne na úhradu istiny úveru a koľko na úroky. Rovnako tak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje termíny jednotlivých splátok, ale iba termín prvej a poslednej splátky. V zmluve je tiež
nejasným spôsobom uvedený počet splátok, keď týchto je 61 a nie „60 od 14. 01. 2011“ ako uviedol
navrhovateľ v zmluve.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje v správnej výške uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Skutočná výška poskytnutého úveru odporkyni bola 1 955,00 eur, nakoľko z poskytnutého úveru vo
výške 1 994,00 eur bol navrhovateľovi uhradený spracovateľský poplatok vo výške 39,00 eur.

Podľaúdajovpredloženýchnavrhovateľomvovýpisezúveruod15.12.2010do12.11.2011zauvedené

obdobie uhradila odporkyňa navrhovateľovi celkom 592,14 eura a podľa prehľadu o transakciách od
13. 11. 2011 do 14. 08. 2014 za uvedené obdobie celkom 54,80 eura. Spolu tak odporkyňa uhradila
navrhovateľovi 646,94 eura.

Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 1 955,00 eur uhradila odporkyňa 646,94 eura, zaviazal

súd odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1 955,00 eur a
prijatým plnením vo výške 646,94 eura. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1 308,06 eura.

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu, vzniklo navrhovateľovi, podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to najviac podľa predpisov
Občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovil navrhovateľ zverejnením zo dňa 15. 03.2013 vo
výške 5 % ročne, ktorá je nižšia ako podľa predpisov Občianskeho práva. Odporkyni bola preto uloženápovinnosť zaplatiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 15. 08. 2013 (deň uvedený
v navrhovateľom v návrhu, ktorý je neskorší ako lehota uvedená v oznámení o zosplatnení úveru) do
zaplatenia, keďže omeškania s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy prevyšujúcej
1 308,06 eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nie
je dôvodný ani v časti uplatnených úrokov z omeškania a úroku, a preto súd v prevyšujúcej časti, t.j. 1

518,17 eura s príslušenstvom, návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní
úspešná odporkyňa (úspech navrhovateľa 46%, úspech odporkyne 54%) nepodala návrh na náhradu
trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o
trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania

nepriznal.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporkyne určil plnenie v pravidelných
mesačných splátkach, vo výške 80,00 eur, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky, výšku pôvodne

dohodnutých splátok, s prihliadnutím na osobu navrhovateľa považoval za dostatočné s tým, že
omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky, má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť
uhradenia celého dlhu naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.