Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/78/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110210771
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110210771.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: N. M., M..

XX.XX.XXXX, Q. W. G. XXX, zast. JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, T. Tekela 23, Trnava, proti
odporcom: X. T. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. G. XXX, S.. I.. Y. B., Q. W. G. XXX, X. L. B., M.. XX.XX.XXXX,
Q. W. G. XXX, X. L. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. G. XXX, o určenie právneho vzťahu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že nehnuteľnosti parcela číslo XXXX zapísaná
na LV č. XXXX, parcela č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX a parcela č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX

Sk A. patrili do vlastníctva poručiteľa JX. nar. X. X. XXXX v čase jeho smrti. Návrh odôvodnila tým, že
odporcovia na základe Notárskej zápisnice zo dňa XX. X. XXXX spísanej na Notárskom úrade Trnava
pred T. požiadali o vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Tieto však patria do dedičstva po
T., ktorého je navrhovateľka ako súrodenec dedičkou. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je
daný tým, že navrhovateľka bez rozhodnutia nemôže majetok zdediť.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa X. X. XXXX č. k. XXC XX/XXXX-XXX súd pripustil úpravu petitu
tak, že navrhovateľka sa domáhala rozhodnutia, ktorým súd určí, že nehnuteľnosti parcela č. XXXX vo

výmere XXXX mX, orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. XXXX vo výmere XXXX mX - orná pôda,
zapísaná na LV č. XXXX a parcela č. XXXX vo výmere XXX mX - trvalé trávnaté porasty, zapísaná na LV
č. XXXX, všetko v k. ú. W. parcely registra „E" evidované na mape určeného operátu Okresného úradu
Trnava, katastrálny odbor, patria do dedičstva po poručiteľovi T.i, nar. X. X. XXXX, ktorý bol vyhlásený
za mŕtveho a ktorého dátum smrti bol určený dňom X. X. XXXX Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.
k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa X. X. XXXX, právoplatného dňom X. X. XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v
nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu dokazovanie doplnil /vrátane okruhu účastníkov konania/
a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada, aby súd určil, že nehnuteľnosti k. ú. W. zapísané na LV XXXX,
XXXX patrili do vlastníctva poručiteľa T. v čase jeho smrti /v priebehu konania žiadala o určenie, že
nehnuteľnosti parcela č. XXXX vo výmere XXXX mX, orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. XXXX

vo výmere XXXX mX - orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX a parcela č. XXXX vo výmere XXX mX - trvalé
trávnaté porasty, zapísaná na LV č. XXXX, všetko v k. ú. W. parcely registra „E" evidované na mape
určeného operátu Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, patria do dedičstva po poručiteľovi T.i/,
keď navrhovateľka je jeho dedičom. Keď U.k - jej dedko zomrel, T. bol už v Amerike a teda odporcovianemohli od neho nič kúpiť. Dedko zomrel po vojne v roku 1945, mala 4 roky. V spornej nehnuteľnosti
nikdy nebývala. Po smrti U. nehnuteľnosti užívala jej matka T.á. Bývala tam s otcom navrhovateľky F..
Sporné role boli v družstve, matka zomrela v roku 1978. Matka nehnuteľnosti obrábala a brala z nich

úrodu. Po matkinej smrti na pôde robila navrhovateľka so svojou sestrou L. a manžel navrhovateľky.
Družstvo role nechalo asi v roku 2005 a zobral to podnikateľ Q., on to potom obrábal, ale nechal to tak.
Obrábaltoasi5rokov.Keďnašlatestament,začala saonehnuteľnostizaujímať,pričom zistila,žejetam
osvedčenie v prospech odporcov. Odporcovia na nehnuteľnostiach nerobili. Pokiaľ to užíval pán Q., syn
bol za ním, chceli nájomné, ale nedal im nič. Nevie, kto za nehnuteľnosti platil dane. Naliehavý právny

záujem je daný v tom, že chce nehnuteľnosti naspäť. Na pozemkoch robila do roku 1958, nevie, kedy
našla testament. Nevie ani, kde sa T. v r. 1958 zdržiaval, nekomunikovali spolu. Nepamätá si, že by jej
odporkyňa povedala, že chce dať pozemky do poriadku, nebránila jej stavať plot na pozemku, tieto boli
vtedy v družstve. Na pozemku bola vinica a role. Na pozemku, ktorý užívali, bolo žito. Keď pozemok patril
družstvu, nechodila tam a nezaujímalo ju, čo tam je posadené. Nevie ani, kedy sa navážala priehrada,
ani na ktorých pozemkoch, nebývala tam. Vedľa záhrady na pozemku nie je zasadené nič, stromy majú

odporcovia oplotené v záhrade. Predložila súdu výpis z internetu, v zmysle ktorého sa mal T. 2. 7. 1930
ako 23-ročný vylodiť v Buenos Aires.

Odporca v 1. rade uviedol, že keď sa oženil, časť nehnuteľností družstvo neužívalo a to časť parcely
1609 asi vo výmere 600 m2. Svokor mu hovoril, že od roku 1945 užíva parcely XXXX,XXXX a XXXX.

Spomínaných 600 m2 obrábali, boli tam zemiaky a ďatelina. Ostatné parcely dovtedy užíval svokor a po
založení družstva ich užívalo družstvo. Uvedených 600 m2 však aj potom užívali oni. Vedľajší pozemok
v roku 2000 kupoval pán B. a pýtal sa na sporných 600 m2, ktoré neboli vysporiadané. Chceli pozemok
rozdeliť s pánom B.m, lebo tam išiel stavať dom, ale je to orná pôda a to sa nedalo. JUDr. Opatovský
spísal s nimi - odporcami osvedčenie. Jeho svokor bol J. Nikto im do výkonu užívania a vlastníctva

nezasahoval. Nikto okrem svokra a odporcov na nehnuteľnostiach nerobil. Parcely XXXX a XXXX boli
v družstve, tieto neužívali. Navrhovateľke oznámili, že idú spisovať osvedčenie a táto to nenamietala.
Od roku 2000 platia obci aj dane. Keď družstvo skončilo v roku 2000, pán Q.o obrábal na parcele 1607
a 1608 už vysadené vinohrady, ktoré vysadilo družstvo. Nájomné dával iba tomu, kto mal LV. Sám je
vlastníkom iba parcely 1609 v polovici. Je nesporné, že navrhovateľka sa o pozemky nikdy nestarala,

sama navrhovateľka potvrdila, že sa o ich existencii dozvedela až z testamentu po strýkovi a vtedy
zistila, že existuje osvedčenie odporcov. To však muselo byť až po roku 2000. Nie je však irelevantné,
že navrhovateľku informovali o zámere dať pozemky do poriadku a navrhovateľka súhlasila so stavbou
plota. So zreteľom na všetky skutočnosti boli dobromyseľní, že im pozemky patria, nakladali s nimi ako
svojimi, riadne sa o ne starali a platili dane a nie sú si vedomí, že by ich získali neoprávnene.

Odporkyňa v 2. rade sa vyjadrila zhodne s odporcom v 1. rade a ďalej uviedla, že si pamätá ešte
obdobie 2. sv. vojny, aj to, že už počas nej, všetky tri nehnuteľnosti užívali. Navrhovateľka ich nikdy
neužívala. Hovorila jej o tom až v roku 2000, keď išli dať parcelu právne do poriadku. Nevšimli si, že sú to
tri parcely, inak by to doriešili. Navrhovateľka až do roku 2009 nič nenamietala, hoci o osvedčení vedela

od nej a až keď vyhlasovali v obci prebiehajúcu ROEP, keď si dali žiadosť na obecný úrad o vydržanie
parciel XXXX a XXXX, telefonicky jej nadiktovala potom čísla parciel. Potom prišla na obecný úrad a
povedala, že roľa je jej a žiadne dôkazy nedoniesla. Neskôr ich navrhovateľka osočovala o ukradnutí
rolí. Kúpna zmluva medzi manželmi W. a T. M. nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže sa vyjadriť
k tomu, či bola uzavretá pred alebo po smrti U. M.. Vo výťahu z pozostalosti je uvedené, že T. M. pred

odchodom dostal 9.500 Kčs. Je potom otázne, ako ich v roku 1945 mohol prevziať. Konanie bolo začaté
24. 5. 2010 a rozsudok o vyhlásení T. M. za mŕtveho bol 3. 6. 2011, teda pred týmto dňom nemohla byť
navrhovateľka jeho dedičkou. Vo vyhláške bolo uvedené, že odišiel v r. 1944 a s rodinou nekomunikoval,
v rozsudku je uvedené, že komunikoval do r. 1958. V konaní preukázali, že sporné nehnuteľnosti všetky
užívali jej rodičia, pracovali na nich súrodenci a odporkyńa 2, od založenia družstva užívajú iba časť

parcely 1609 vedľa domu a záhrady. Mali vždy za to, že celá roľa, teda vrátane parciel XXXX a XXXX, je
ich a tak sa k nej aj správali. Preukázali tiež, že F. nikdy vedľa nich nebývali, ich dom bol vždy posledný
až teraz sú tam nové domy. Dôvod užívania by vysvetlili iba rodičia, T. a U. M. a matka navrhovateľky
a susedia, ktorí už nežijú.
Odporcovia ďalej v písomnom podaní uviedli, že podľa kópie z katastrálnej mapy zo dňa 6. 4. 2000

je uvedená parcela 1609, ktorá pokračuje vedľa záhrady, jedná sa o úzku roľu, a teda nevedeli, že
má tri parcely. V r. 2009 v rámci ROEPu boli v KD umiestnené katastrálne mapy pôvodne rozdelených
pozemkov a registrácia pozemkov. Odporkyňa mala vtedy už pôvodnú mapu, z ktorej zistila, že za
parc. č. 1609 pokračuje p. č. 1608, 1607. Od r. 1957 parc. č. XXXX, XXXX a časť parcely XXXXobhospodarovalo družstvo, do tohto roku pozemky užívali a pracovali /roľu od hlavnej cesty až po
Všivavec/ jej rodičia, súrodenci a odporkyňa, preto o vydržanie parc. č. 1608, 1607 požiadala 17. 8.
2009 len ona. Jej manžel pracoval od r. 1960 iba na časti parc. č. XXXX vedľa ich záhrady, preto nebol

v žiadosti uvedený. Cena pozemku vždy bola a je podľa dohody.

Odporkyňa v 3. rade uviedla, že na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, nikdy nechodila ani
nechodí. Nevie, či sa jedná o jednu alebo viac parciel, iba má vedomosť, že sa jedná o nehnuteľnosť
vedľa domu odporcov 1, 2. S odporcami sa nenavštevovala, navrhovateľka je jej sestra. Ako deti chodili

pracovať na polia, ale na spornú nehnuteľnosť nie, nevie ani o tom, že by tam chodili rodičia. Nepoznala
T. ani U. M., nevedela ani o tom, že by mala byť po niekom dedičom. Vie, že T. M. bol niekde v zahraničí.
Keďbolamalédieťa,posielalimbalíky.Mala8alebo10rokov.Neskôrprestalpísaťaanimatkanevedela,
čo sa s ním stalo, ani či zomrel.

Svedok L. M., syn navrhovateľky, uviedol, že sporné pozemky užívalo družstvo. Keď sa družstvo dostalo

dokonkurzu,pozemkyprevzalpánQ..Vurčitejplochealebovýmereichužívadoteraz.Ajpozemky,ktoré
sú predmetom tohto konania, užívalo družstvo a potom pán Q.. Celá parcela je evidovaná ako vinica,
teda nikto iný ju užívať ani nemohol. Pozemky v minulosti užíval pradedo U. M. a po jeho smrti zdedil
tieto časti syn T. M., ktorý odišiel do cudziny. Z testamentu vie, že T. M. bol už v tom čase nezvestný. Ani
teda nevedel o tom, že vlastní pozemky. Nemôže si pamätať, kto pozemky užíval, lebo v r. 1945 ešte

nežil, vychádza iba z listín. Teda nevie, kto fyzicky okrem družstva pozemky užíval.

Svedok T. B., starosta obce, uviedol, že vlastní pozemky neďaleko sporných pozemkov, má teda
vedomosť o tom, že odporcovia pozemky užívali, pričom svedok tam už býva 25 rokov. Časť pozemku
bola prístupová komunikácia do zadnej časti, nejakú časť užívali, výmeru presne nevie, mali tam

zemiaky, kukuricu alebo iné plodiny. Nemôže sa vyjadriť k tomu, kto pozemky užíval pred nimi. Nevie
o tom, že by pozemky užíval niekto iný ako odporcovia. Vedľa pozemku, ktorý užívajú odporcovia,
malo družstvo vinice. Nevie, kto bol predseda družstva. Vinice po tom, ako družstvo išlo do konkurzu,
obhospodaroval Ing. Q.. Navrhovateľku na pozemkoch nevidel. Navrhovateľka užíva záhradu pri
dome, v ktorom býva. Prístupová cesta pri pozemku sa využívala na navážanie pri budovaní hrádze na

priehrade, kamenná sa cesta sa likvidovala, ale nevie, kto to robil.

Svedok T. B. uviedol, že je bezprostredný sused odporcov. V obci býva od roku 1960. Najprv býval
na horárni, v dome býva od roku 1975. Keď býval na horárni, mal malotraktor a obrábal nielen svoju
záhradu, ale aj záhradu odporcov, aj po tom, ako začal bývať v dome. Mali tam posadené rôzne plodiny.

Nevie o tom, že by pozemky užíval niekto iný. Syn navrhovateľky má oproti jeho vinohradu vinohrad,
je to na inom konci obce. Navrhovateľku nepozná. Vedľa pozemku, ktorý užívajú odporcovia ďalšie
pozemky užívalo družstvo. Potom to mal pán Q.. Nie však pozemky, ktoré užívajú odporcovia. Pozemok
odporcov ja asi 20 m x 120 m. Tento pozemok im oral. O inom pozemku tam nevie. Odporcovia majú
oplotenú celú záhradu. Odporca mal na pozemku aj vinohrad. Za plotom pri orechoch bol sklad pre

priehradu na materiál, bola tam kopa kameňa. Nevie, kedy ho tam naviezli. Aj za plotom bola časť,
ktorú užívali odporcovia. Časť za plotom oral pre odporcov. Bolo to 3 alebo 5 árov, obdĺžnik vedľa ich
záhrady, vedľa vinohradu.

Svedok L. Q. uviedol, že do roku 1998 pracoval na družstve ako opravár. Nevie, akú záhradu odporcovia

užívajú, iba vie, kde bývajú. K veci sa vyjadriť nevedel, ani k užívaniu a obrábaniu pozemkov.

Svedkyňa Ing. Y. B. /v priebehu konania zástupkyňa odporcu 1/, nevesta odporcov, uviedla, že u
odporcov býva od roku 1986. Už keď tam prišla, užívali odporcovia záhradu aj parcelu 1609, ktorá
bola za plotom. Teraz je už oplotený pozemok celý, od roku 2000. Počas celého obdobia záhradu

nikto iný neužíval. Navrhovateľku spoznala až keď začal tento spor, navrhovateľka býva na opačnom
konci dediny. Do záhrady určite teda nechodila. Do užívania odporcov nikto nezasahoval. Nevedela, že
parcela XXXX nie je evidovaná na odporcov. Keď do domu prišla bývať, z jej pohľadu to bolo družstevné.
Pýtala sa, prečo tam robia. Svokra povedala, že je to ich a oni s manželom im tam preto pomáhali.
Nezaujímala sa o to, prečo je to ich. Keď sa robil register obnovovaných pozemkov, začali odporcovia

vybavovať parcely XXXX a XXXX.

Svedkyňa J. L., sestra odporkyne uviedla, že od narodenia bývala v dome B., do 1. 8. 1959. Robila na
pozemkoch za domom. Pozemok bol úzky asi 5 metrov, ale dlhý, nedalo sa tam otočiť s pluhom. Po jejodchode z domu tam zostali rodičia aj bratia odporkyne. Chodila tam často, pomáhala im. Navrhovateľka
tam nechodila nikdy. Mali pozemok pri priehrade, pri majeri. M. sa hovorilo C.. Nezaujímala sa o to,
komu pozemok patrí.

Ďalší svedkovia, ktorí by sa mohli k veci podľa odporcov vyjadriť, sú chorí, resp. mŕtvi.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3. 6. 2011 č. k. 20P 331/09-48 bol vyhlásený T. M., nar. 2. 6. XXXX
za mŕtveho, za dátum smrti bol stanovený deň 3. 6. 2011, ktorý neprežil. Návrh podala navrhovateľka

z dôvodu, že menovaný bol jej strýko, do roku 1958 s rodinou riadne komunikoval, odvtedy neudržiava
žiaden kontakt. V návrhu uviedla, že v r . 1944 sa odsťahoval do cudziny a podľa vyjadrenia jej nebohej
matky sa už nikdy neohlásil žiadnym spôsobom, jeho adresa nie je známa a nikdy sa do obce nevrátil.
V obci W. G. už nikto z rodiny nežije a ani najstarší obyvatelia obce si ho už nepamätajú. Návrh podala
z dôvodu potreby vysporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v W. G., vl. č.
XXX. Z obsahu spisu vyplýva, že MV SR úmrtie T. M. neeviduje v Osobitnej matrike, nakoľko pozostalí

nepožiadali o vydanie úmrtného listu /oznámené 8. 3. 2010 súdu/. Úmrtie im nebolo oznámené ani
prostredníctvom ZÚ SR v rámci výmeny matrík.
Notárskou zápisnicou NZ 81/2000, N 87/2000 zo dňa 24. 5. 2000 Osvedčil notár JUDr. Jozef Opatovský
vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti v k. ú W. G., vl. č. XXX, parc. č. XXXX - roľa vo výmere
2144 m2, ktorú vlastní T. M. v celosti. V zmysle osvedčenia odporcovia 1,2 vyhlásili, že nehnuteľnosť

predal T. M. J. W. s manželkou S., ktorí neboli zapísaní v pozemkovej knihe, pretože išlo o predaj z tzv.
voľnej ruky bez spísania zmluvy. Manželia W. nehnuteľnosť užívali od roku 1945 a nebola predmetom
dedičského konania, pretože k nej nebolo usporiadané vlastnícke právo. J. W. zomrel X. X. XXXX a S.
W. im v roku 1981 darovala celý svoj majetok, odvtedy nehnuteľnosť užívajú. Držba je trvalá, nepretržitá
a dobromyseľná a trvá viac ako 55 rokov. Obecný úrad v W. G. dňa 10. 5. 2000 potvrdil na základe

prehlásenia svedkov F. W., nar. 1. XX. XXXX a U. S., nar. XX. 6. XXXX /obaja medzičasom zomreli/,
že vlastník T. M. pri odchode do cudziny v roku 1945 tento pozemok predal J. W. a manželke S., neboli
zapísaní do pozemkovej knihy, pretože išlo o tzv. predaj z voľnej ruky bez spísania zmluvy. T. M. vyplatili
sumu 1500 Kčs a nehnuteľnosť od roku 1945 riadne užívali. V roku 1981 S. W. darovala svoj nehnuteľný
majetok dcére L. B. a zaťovi T. B., ktorí nehnuteľnosť užívajú. Obecný úrad potvrdil, že odporcovia

sa vždy správali ako vlastníci nehnuteľnosti, ich držba je stála, trvalá, neprerušená a dobromyseľná.
Plnili si všetky povinnosti týkajúce sa daní a poplatkov, Obecný úrad nemal námietky voči osvedčeniu
vlastníckeho práva, žiadna iná osoba si neuplatňuje k pozemku vlastnícke právo.
Notárskou zápisnicou NZ 121/2001, N 130/2001 spísanou 6. 5. 2001 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa
Opatovského bolo zriadené vecné bremeno na časti nehnuteľnosti - LV č. XXXX, parc. č. XXXX - orná

pôda vo výmere 2144 m2 spočívajúce v práve vstupu a užívania z čelného pohľadu od ulice z ľavej
strany nehnuteľnosti, LV č. XXXX parc. č. XXXX/X5-vinice vo výmere 2270 m2 doprava na šírku 2,60
m po celej dĺžke v prospech manželov L. a Y. B..
Správa katastra Trnava dňa 14. 10. 2009 Rozhodnutím č. C 52/2009 rozhodla, že potvrdzuje
nadobudnutie vlastníctva odporkyne v 2.rade k nehnuteľnosti vo vl. č. XXX - pozemok parc. č. XXXX -

orná pôda vo výmere 1770 m2, parc. č. XXXX - trvalý trávnatý porast vo výmere 385 m2 vydržaním dňom
13. 9. 2009. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v r. 1945 manželia W. odkúpili parcely č. XXXX,
XXXX, XXXX od T. M., ktorý potom odcestoval do cudziny v r. 1945, jednalo sa o predaj z voľnej ruky.
Manželia W. užívali nehnuteľnosti od r. 1945, mali ich nepretržite v držbe viac ako 10 rokov, nakladali s
nimi ako so svojím vlastníctvom a so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im patria.

Žiadni iní vlastníci sa nedomáhali svojho vlastníckeho práva , 24. 7. 1957 vniesli nehnuteľnosti do JRD
W. G.. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj dvaja nezávislí svedkovia - L. W. a J. L., ako aj Obec W. G..
Z Platobných výmerov vyplýva, že dane a poplatky za spornú nehnuteľnosť platili odporcovia. Táto
skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Obecného úradu Horné Orešany vo vzťahu k notárskej zápisnici.
Podľa oznámenia SK Trnava T. M. nadobudol nehnuteľnosti parc. č. XXXX, XXXX, XXXX vl. č. XXX k.

ú. W. G. na základe Uznesenia súdu D 1326/45-10.
Zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 1. 1. 1997 prenajala odporkyňa 2 Ing. L. Q.
parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX.

Z obsahu spisu D 1326/1945 Okresného súdu Trnava - dedičské konanie po poručiteľovi U. M., zomr.

24. 9. 1945 vyplýva, že v čase smrti pri spisovaní „Zápisu smrtného pádu" dňa 23. 9. 1945 bol T. M.
- 37 ročný, v Argentíne.
Poručiteľ zanechal závet zo dňa 11. 9. 1945 pred notárom R. V tomto testamente „porúča zanechateľ
svoj majetok deťom nasledovne:1. Celý podiel v lúke, záhradu a krácinu, taktiež políčko pred chotárom, R. horný, M. porúča svojej dcére
T., ktorá bude povinná za to dať odslúžiť každoročne 1 Sv. omšu po dobu 20 rokov. Ďalej jej necháva
záhradku-Vinohrad, ktorý ešte nie je na jeho meno zapísaný, taktiež všetok hnuteľný majetok, za čo je

povinná zanechateľa dochovať a pochovať. Konečne porúča menovanej dcére aj svoju čiastku z domu
a príslušenstva.
2. Synovi C. porúča v celosti podiel v hone „Dubník", lebo tento svoj povinný podiel už dostal vyplatený
v hotovosti ako veno .
3. T. necháva celý svoj podiel „Za hájom" a „Bankynu", zbytok povinného podielu, tiež už dávnejšie

obdržal v hotovosti vyplatenú, ako veno.
Dcére K. zanechávateľ testamentárne nič nenechal z tej príčiny, lebo vraj ona bola ešte za živa z
rodičovského majetku úplne vyplatená a uspokojená. Prítomná T. prehlásila, že jej bratia už každý
dostal toľko z majetku v peniazoch, ktoré peniaze vyčerpajú ich povinné podiele z tejto pozostalosti. C.
dostal od rodičov asi Kč.30000 a tu dostáva ešte jednu roľu v hone „Dubník" vo výmere asi 738 siah a T.
dostal, keď odišiel do Argentinie asi 9500 Kč o čom predložila aj prehlásenie a tu dostane ešte asi 1737

siah. ...... Stránky ustaľujú, že podľa testamentu T. poručené role sú totožné s nehnuteľnosťama, ktoré sú
zapísané vo vložke č. XXXX k. ú. Q. pod A r. č. X parc. Č. XXX/X, parcelácia v hone „Políčko horné pole
a Nové lúky" a tiež vo vložke č. XXX k. ú. W.y pod A.I.r. č. X-X, parc. Č. XXXX, XXXX, XXXX pasienok a
roľa „Horné pole" v obci nazvaná „Bankyňa". V pokračujúcej zápisnici 27. 8. 1946 K. prehlásila, že bola
za živa zanechateľa z rodičovského majetku úplne vyplatená a uspokojená.

Z Výťahu zo zápisnice o prejednaní pozostalosti vyplýva, že T. nadobudol polovicu parcely v k. ú. Q.
na meno U.a vlastnícke právo T.. Tieto nehnuteľnosti mali podľa dedičského rozhodnutia inventárnu
hodnotu 7.000 Kčs spolu.

Z obsahu spisu nevyplýva, kedy T. odišiel do Argentíny. Závet bol spísaný 11. 9. 1945 a dedičské konanie
prejednávané v r. 1946. Poručiteľ zomrel 24. 9. 1945. V čase smrti /i spísania závetu/ bol už vycestovaný
MNV W. v podaní z 27. 3. 1946 bolo požiadané v dedičskom konaní o ustanovenie opatrovníka T.i -
pre na neznámom mieste sa zdržujúceho dediča. Na návrh MNV Horné Orešany bol ustanovený za
opatrovníka 11. 5. 1946 U. /obecný sirotský otec/. MNV W. vo svojom doporučení opatrovníka uviedol,

že tento sa zdržiava v USA.

Zo spisu ŠN Bratislava 1 č. D 389/86 po poručiteľke CV. vyplýva, že Rozhodnutím zo dňa 16. 5.
1985, 15. 5. 1986 /novoobjavený majetok nadobudnutý po dcére/ majetok poručiteľky nadobudol ako
odmúmrť Československý štát /úspory, obrúčka, tuzexové poukážky/, nakoľko poručiteľka zomrela bez

zanechania závetu, nenastalo po nej dedenie zo zákona ani zo závetu. . V konaní vedenom na OS
Bratislava 1 č. k. 2D 39/2010 bolo predmetom novoobjavené dedičstvo po poručiteľke K.. Návrh podala
N. dňa 19. 1. 2010 a žiadala prejednanie vinice v k. ú. W.y v hone Štomberg parcela č. XXX/X zapísaná
vo vložke č. XXXX. V návrhu uviedla ako dedičov N.. Z obsahu spisu vyplýva, že U. ako dedič časti
tejto nehnuteľnosti sa vzdáva svojej časti v prospech N. Na výzvu notára JUDr. Miroslava Pavloviča

zástupca navrhovateľky tomuto dňa 27. 5. 2010 oznámil, že po neb. K. pripadal v čase jej smrti do
úvahy ako dedič jej brat Ján Novák, nar. 2. 6. 1907, ktorý medzičasom zomrel a dedičkou po ňom je
N. Zástupca navrhovateľky následne do spisu doložil rozhodnutie tunajšieho súdu 20P 331/2009-48,
ktorým bol T.k vyhlásený za mŕtveho. Na žiadosť notára adresovanú T.j /okruh dedičov po por. T.vi/ táto
oznámila doposiaľ zistený okruh dedičov - právom neb. C., brata poručiteľa, právom jeho neb. syna T.

tak, že dedičmi sú syn JX.k, dcéra W.. Osvedčením o novoobjavenom dedičstve vydanom JE., notárom
ako súdnym komisárom zo dńa 24. 4. 2012 č. k. 2D 39/2010, Dnot 25/2010-57 po por. K.
Výpis z webovej stránky, predložený navrhovateľkou, ktorý má nasvedčovať vycestovaniu, resp.
vylodeniu JX. nepovažuje súd za smerodatný. Tento dôkaz nie je datovaný, nevyplýva z neho
nepochybne, kedy k vylodeniu a odchodu zo SR malo dôjsť. Naviac z dedičského spisu po poručiteľovi

U. je zrejmé, že v čase jeho smrti už T. vycestovaný bol.

Predmetom konania je určovacia žaloba. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Tento je spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne

postavenie navrhovateľa by bolo bez takéhoto určenia neisté.

V danom prípade naliehavý právny záujem je daný tým, že postavenie navrhovateľky bez tohto určenia
je neisté vzhľadom na skutočnosť, že je dedičkou po neb. T. ktorý mal byť podľa návrhu vlastníkomsporných nehnuteľností ku dňu smrti, a teda majú patriť do dedičstva. Nie je pritom rozhodujúce, či je
výlučnou a jedinou dedičkou, okruh dedičov je smerodatný len v prejednávaní dedičstva po poručiteľovi.
Avšak v prípade dôvodnosti návrhu je rozhodnutie o tom, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva, podstatné

a iným právnym prostriedkom zahrnutie nehnuteľností do aktív dedičstva nie je možné dosiahnuť.

V konaní nebolo sporné, že neb. T.k skutočne nadobudol titulom dedenia v konaní D 1326/45
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z tohto konania však zároveň vyplýva, že už v čase
nadobudnutia vlastníckeho práva sa neb. T.k zdržiaval v zahraničí - na neznámom mieste, podľa

vyjadrenia matky navrhovateľky v Argentíne, keď už pred odchodom mal od neb. U.a nadobudnúť
nehnuteľnosti a finančnú hotovosť.

Z výpovedí svedkov B. vyplýva, že nehnuteľnosti užívali výlučne odporcovia, resp. ich právni
predchodcovia manželia W. /rodičia odporkyne v 2. rade/. Svedok B.ý potvrdil ich výlučné užívanie od r.
1960, InY. od svojho narodenia /s tým, že nehnuteľnosti užívali najskôr manželia W.ví a bezprostredne

nadväzovalo užívanie odporcami/. Z prehlásení F. /ktorí toto prehlásenie dali v rámci osvedčenia o
vydržaní a medzičasom zomreli/ vyplýva, že T. odišiel do zahraničia v roku 1945 a pred odchodom predal
z tzv. voľnej ruky bez spísania zmluvy a zápisu do pozemkovej knihy /čo ani nebolo sporné, pretože k
zápisu v skutočnosti nedošlo/ nehnuteľnosti manželom W., ktorí ich aj začali užívať ako vlastné s tým,
že vyplatili aj kúpnu cenu. Títo svedkovia potvrdili skutočnosť, že navrhovateľka žiadnym spôsobom

neužívala nehnuteľnosti, ani na ne nechodila. Naopak potvrdili skutočné užívanie odporcami, resp. ich
predchodcami. Svedok B. Svedok L.k sa vyjadril len ohľadne časti nehnuteľností, ktoré v určitom období
užívalo nehnuteľnosti družstvo, resp. Ing. Bočko a rozhodujúce skutočnosti ohľadne reálne užívaných
nehnuteľností nevedel, resp. vzhľadom na svoj vek nemohol uviesť. Jeho výpoveď, vychádzajúca v
podstate len z listín, nemohla byť teda považovaná za smerodatnú.

Za podstatnú považuje súd výpoveď odporkyne v 3. rade, ktorá poprela, že by ona sama, navrhovateľka
alebo ich rodičia na sporné pozemky vôbec chodili pracovať. Vyvrátila tak tvrdenie navrhovateľky, ktorá
ani nepreukázala akékoľvek užívanie sporných pozemkov. Práve vyjadrenie odporkyne v 3. rade súd
považuje za zásadné s prihliadnutím na príbuzenský vzťah s navrhovateľkou a súd má za to, že by

nepochybne mala vedomosť i odporkyňa 3 o užívaní pozemkov, ak by tomu tak skutočne bolo. Sama
odporkyňa 3 o pozemkoch z hľadiska užívania vedomosť nemá.

Pokiaľ sa v čestných vyhláseniach svedkovia vyjadrovali len o parcele č. XXXX, súd má za to, že
vzhľadom na rozloženie a priamu súvislosť pozemkov treba vychádzať z toho, že i samotní odporcovia 1,

2 mali za to, že sa jedná o jednu parcelu, a teda objektívne svedkovia s najväčšou pravdepodobnosťou
nemali vedomosť o tom, že „pás", ktorého sa vyjadrenie týkalo, pozostáva z 3 parciel. Súd pri tomto
hodnotení vychádzal z toho, že i ostatní svedkovia hovorili o pozemkoch „vedľa domu", „za domom",
„pri priehrade", teda objektívne nemohli uvádzať čísla parciel. Skutočnosť, že pozemky parc. č. XXXX,
XXXX sú pokračovaním parcely č. XXXX, vyplýva i z Rozhodnutia SK Trnava zo dňa 14. 10. 2009 č.

C 52/2009. Vo vzájomnej súvislosti s týmito dôkazmi preto dospel k záveru, že vyjadrenie v čestných
vyhláseniach sa týkalo pozemkov ako takých.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených
v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto

osvedčení. Podľa § 2 ods. 2 cit. Zák. ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností
podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná
osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. To platí
aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v

osvedčení. Podľa ods. 3 po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností
alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.

V danom prípade notárska zápisnica o vydaní osvedčenia /ohľadne parc. č. 1609/bola spísaná 24. 5.
2000, návrh bol podaný 24. 5. 2010, teda posledný deň plynutia 10-ročnej lehoty. Je nepochybné a v

konaní ani nebolo preukázané, že v tejto lehote /s výnimkou podania návrhu/ si po stanovenú dobu
nikto neuplatnil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Už táto skutočnosť nepriamo nasvedčuje účelovosti
návrhu a potvrdzuje tvrdenie odporcov, ale aj svedkov, že navrhovateľka nehnuteľnosti neužívala,
neprejavovala o ne záujem a nerušila odporcov, resp. ich predchodcov v nerušenom užívaní. V prípadezvyšných pozemkov k Rozhodnutiu o vydržaní došlo 13. 10. 2009, avšak okolnosti nasvedčujúce
vlastníctvu odporcov sú zhodné z hľadiska nerušeného užívania a spôsobu nadobudnutia vlastníctva
tak, ako je uvedené ďalej.

Podľa§132ods.1vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,dedením
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134
ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov,
ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. 12. 1950 vlastnícke právo nehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo tomu tak
napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny
charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď
prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy, uzavretej za platnosti obyčajového práva /často

už stratenej alebo v písomnej forme nikdy neexistujúcej/ nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe
zapísané. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť.
To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti,
čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej

držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo,
že je po práve a opak sa musel dokazovať. Vydržanie bolo prípustné voči každému, ak boli splnené
podmienkyvydržania-tedaakdošlokudalosti,ktorádôvodnemohlavužívateľovivyvolaťpresvedčenie,
že sa stal vlastníkom a nehnuteľnosť mal zákonom ustanovenú dobu v držbe.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 /§115-116 ods. 1 v spojení s § 145/ vlastnícke právo k
hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu
zákonom stanovenú desať rokov u nehnuteľnosti. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so
zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu.
Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1. 1. 1951 do 1. 4. 1964

už podmienkou prevodu vlastníctva, ale mu zostal iba význam deklaratórny.

Uvedené právne systémy pristupovali k požiadavke dobromyseľnosti držiteľa veci rozdielne. Podľa
obyčajového práva platného do 31. 12. 1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby,
podľa zák. č. 141/1950 bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Platila zásada, že kto

nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 OZ č. 141/1950 Zb. sa od 1. 1. 1951 ustanoveniami tohto
zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá
začala plynúť pred 1. 1. 1951 sa v zmysle § 566 OZ č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím
desaťročnej lehoty počítanej od 1. 1. 1951, ak neuplynula skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.

držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t. j. do 1. 4. 1983 neupravoval. Až
uvedená novela OZ v § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania
času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1. 4. 1983 s tým, že tento čas sa neskočil skôr než 1. 4.
1984 /§856 ods. 3/. Podľa tejto úpravy nadobudol občan, ktorý mal nepretržite nehnuteľnú vec 10 rokov,
s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí /

s výnimkou vecí v socialistickom vlastníctve/.

Zákon č. 141/1950 Zb. účinný od 1. 1. 1951 ustanovil teda na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti
dobu 10 rokov /ako vyplýva z dôvodovej správy k ust. § 116, viedli k tomu doterajšie skúsenosti,
podľa ktorých je tridsaťdvaročná lehota neprimerane dlhá/ , pričom pre vydržanie, ktorého doba začala

plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31. 12.
1960. Vydržanie bolo prípustné voči každému. Vyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá držba, za
dobromyseľného sa držiteľ považoval, ak so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o
tom, že mu vec patrí. V ust. § 110 cit. Zák. je uvedené: Vlastnícke pomery k pôde, založené na zásade
„pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú", spravujú sa občianskym zákonníkom, pokiaľ osobitné predpisy

neustanovujú inak.

V danom prípade z výpovedí svedkov B.j, odporkyne 3 vyplýva, že odporcovia užívajú nehnuteľnosti ako
nástupcovia manželov W. nepretržite. Počiatok dobromyseľného užívania je však potrebné zvažovať odr. 1945 právnymi predchodcami odporcov. Svedkyňa L. potvrdila užívanie nehnuteľností ako vlastných
jej predchodcami. Z prehlásení F.a je nesporné, že tieto JX. pred odchodom do zahraničia „predal"
manželom W.m, títo začali nehnuteľnosti užívať v dobrej viere ako vlastné, o tieto sa starali a v užívaní

ich nikto nerušil. Ako už bolo uvedené, parc. č. XXXý, XXXX sú pokračovaním parc. č. XXXX, jedná sa
o súvislé pozemky, a teda nemožno konštatovať, že svedkovia sa vyjadrovali výlučne o parc. č. XXXX,
keď objektívne nemali, resp. nemuseli mať vedomosť o tom, že sa jedná o tri parcely. Ich vyjadrenie
o užívaní sa však v súvislostiach nepochybne týkali celého pozemku ako takého, i keď pozostáva z
viacerých parciel.

Tvrdenia navrhovateľky sú vyvrátené i skutočnosťou, že dane a poplatky platila odporkyňa 2,
rovnako uzatvárala nájomné zmluvy, jej predchodcovia vniesli ornú pôdu do JRD /nie predchodcovia
navrhovateľky/. Potvrdzuje to nezáujem navrhovateľky o sporné nehnuteľnosti a tiež potvrdzuje
skutočnosť, že na pozemkoch nepracovala a tieto neužívala. Ak by tomu tak bolo, o nehnuteľnosti by
prejavovala záujem prinajmenšom po prijatí novej právnej úpravy po r. 1989 /vyrovnanie dedičských

podielov, uzatváranie nájomných zmlúv s organizáciami, užívajúcimi poľnohospodársku pôdu a ďalšie,
ktoré mali odstrániť zásady do vlastníckych práv do r. 1989/ a jej tvrdenia sú vyvrátené i svedeckými
výpoveďami a samotnou odporkyňou 3, sestrou navrhovateľky. Nemenej dôležitou je i skutočnosť, že
ani predchodcovia navrhovateľky nielenže pozemky neužívali, ale žiadnym spôsobom nezasahovali
do ich užívania - mali pritom vedomosť o tom, že T.k je v zahraničí, o pozemky sa teda objektívne

nestaral a ak by tieto nikto neužíval, s najväčšou pravdepodobnosťou by prinajmenšom zabezpečovali
obrábanie pôdy. Tu treba prihliadnuť na obvyklú starostlivosť o pôdu v rozhodnom období a táto bola
nepochybne zabezpečená. Súd má za to, že táto všeobecne známa skutočnosť nie je len úvahou,
ale nepriamym dôkazom toho, že skutočne bola zabezpečená starostlivosť o pôdu a nebolo žiadnym
spôsobom vyvrátené, že sa tak stalo zo strany právnych predchodcov odporkyne 2. V súčasnej dobe

nie je možné vzhľadom na úmrtie všetkých právnych predchodcov tieto skutočnosti relevantne skúmať,
avšak s prihliadnutím na uvedené má súd za to, že i tieto okolnosti nasvedčujú riadnemu obrábaniu
pôdy, starostlivosť o ňu a nebolo žiadnym spôsobom vyvrátené, že by túto starostlivosť zabezpečovali
práve predchodcovia odporkyne v 2. rade. Naopak, z vykonaného dokazovania dobromyseľné užívanie
pozemkov manželmi W.mi považuje s prihliadnutím na uvedené súd za preukázané.

Z dedičského konania po U.i vyplýva, že tento síce zanechal testament, ale podľa obsahu výpisu
z tohto konania k skutočnému rozdeleniu majetku vrátane finančnej hotovosti došlo ešte za jeho
života /vyplýva to z vyjadrení dedičov, ktoré v podstate nasvedčujú, že dedičské konanie vrátane
testamentu je len potvrdením reálneho stavu, akým spôsobom poručiteľ so svojím majetkom počas

života naložil/. V čase spísania závetu i smrti poručiteľa bol síce JX. v zahraničí, ani z dedičského
spisu však nevyplýva, kedy sa tak stalo - odchod T. mohol byť krátko pred smrťou U.a, ktorý utrpel
smrteľný úraz. Práve s prihliadnutím na to, že poručiteľ počas života majetok rozdelil pred spísaním
závetu, nasvedčuje tomu, že samotný JX. sa cítil už ako „vlastník" nehnuteľností a pozemky odpredal i
za účelom získania finančných prostriedkov, ktoré sčasti získal vyplatením dedičstva vopred ako vena.

Skutočnosť, že ich zrejme neodpredal za cenu, aká bola určená v dedičskom konaní, tento jeho krok
nespochybňuje, nakoľko o cene nehnuteľností nemusel mať vedomosť. Zo samotného dedičského
spisu vyplýva, že ceny boli určené odhadom a v Zápisnici zo dňa 30. 7. 1946 /č. l. 15 dedičského
spisu/ „prítomná T. prehlasuje, že inventárne hodnoty sú príliš vysoké, žiada slevu". Práve z dôvodu,
že predaj z voľnej ruky bol pomerne častý, má súd za to, že sa nejedná iba o dohady a nepreukázané

skutočnosti. Zo závetu a obsahu dedičského spisu je nesporné, že U.k ústne pred spísaním závetu
svojich potomkov vyplatil a rozdelením nehnuteľností svoj majetok vyporiadal. Písomnou formou závetu
iba potvrdil toto rozdelenie majetku v záujme právnej istoty. Túto skutočnosť potvrdzuje samotné znenie
závetu, keď „dcére T..... necháva záhradku-Vinohrad, ktorý ešte nie je na jeho meno zapísaný" ,
synovi Leopoldovi porúča v celosti podiel v hone „Dubník", lebo tento svoj povinný podiel už dostal

vyplatený v hotovosti ako veno , T.i necháva celý svoj podiel „Za hájom" a „Bankynu", zbytok povinného
podielu, tiež už dávnejšie obdržal v hotovosti vyplatenú /v ďalšej časti sa uvádza asi 9500 Kč/, ako
veno, dcéra K. už bola vyplatená. Treba uviesť, že predaj z voľnej ruky bol v danom období skutočne
obvyklý a samotnému zápisu vlastníckeho práva nebola venovaná dostatočná pozornosť /z toho neskôr
vyplynuli i neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom a vlastnícke či určovacie žaloby/ a bol daný

i dostatočný priestor na určovanie ceny nehnuteľností dohodou zmluvných strán. Tieto skutočnosti a
vyjadrenie matky navrhovateľky v dedičskom konaní, v zmysle ktorého pred oddchodom mal od neb.
U.a nadobudnúť nehnuteľnosti a finančnú hotovosť potvrdzujú skutočnosť, že T. sa cítil ako osoba
oprávnená s nehnuteľnosťami nakladať /podľa obsahu závetu tomuto predchádzalo nielen odovzdaniefinančných čiastok, ale rozdelenie majetku za života poručiteľa/ - právna úprava obyčajového práva v
rámciprevoduvlastníctvaupravovalinštitút„nadobudnutievlastníctvaodovzdaním"/ažnáslednáprávna
úprava vyžadovala pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti spísanie listiny, ktorá sa uloží na súde/. Tiež

výpoveďami svedkov mal súd za preukázané, že manželia W.í skutočne do držby nehnuteľnosti nastúpili
dobromyseľne dobromyseľne /čo ani nebolo v konaní relevantne vyvrátené/ a hoci podľa obyčajového
práva postačovala dobromyseľnosť pri nástupe do držby, z vykonaného dokazovania vyplýva, že
dobromyseľní a vo viere, že im vec patrí, zostali po celú dobu užívania, o nehnuteľnosti sa starali riadne
ako o svoje vlastné a nikto sa nedomáhal žiadnych práv týkajúcich sa nehnuteľností. Dobromyseľné

užívanie pretrvávalo do podania žaloby aj na strane odporcov ako právnych nástupcov. K skutočnému
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním manželmi Hodulíkovými došlo v zmysle uvedeného 31.
12. 1960 - do držby nastúpili v r. 1945 v čase platnosti obyčajového práva, kedy vydržacia doba bola
32 rokov, avšak vzhľadom na novú právnu úpravu a prechodné ustanovenia sa skončila uvedeným
dňom.Vskutočnostinedošlokzápisuvlastníckehopráva,avšakknadobudnutiuvlastníctvanepochybne
vzhľadom na uvedené došlo vydržaním a v dobromyseľnej držbe už len nerušene odporcovia /resp.

odporkyňa 2 a sčasti u parc. č. 1609 i odporca 1/ pokračovali, riadne sa o nehnuteľnosti starali ako o
vlastné, platili za ne i dane a poplatky a až následne si vlastníctvo usporiadali. Pozemok riadne oplotili
- ani proti tejto skutočnosti navrhovateľka nenamietala. Z jej vyjadrení nakoniec takisto vyplýva, že na
pozemky nechodila. O nehnuteľnosti teda nejavila skutočný záujem. Skutočnosť, že časť pozemkov
bola medzičasom v užívaní socialistickej organizácie, nespôsobovala zánik vlastníckeho práva, iba jeho

obmedzenie a keďže k vydržaniu, a teda nadobudnutiu vlastníctva došlo 31. 12. 1960, pričom vlastníctvo
nebolo spochybnené, nedošlo k zániku vlastníctva. Navrhovateľka sama nepreukázala, že by ona alebo
jej právni predchodcovia „vložili" nehnuteľnosti do JRD, o nehnuteľnosti sa začala zaujímať až po
tom, ako našla testament po U., ktorá skutočnosť nasvedčuje jej nezáujmu o sporné nehnuteľnosti.
Návrh na vyhlásenie JX.a za mŕtveho podala 2. 11. 2009. Samotný počiatok - dátum nástupu do držby

nie je možné objektívne preukázať z dôvodu úmrtia osôb, ktoré do dobromyseľnej držby nastúpili,
rovnako úmrtia pôvodných vlastníkov. Odporcovia však preukázali, že žiadnym spôsobom neboli oni
ani ich predchodcovia v užívaní rušení a nebolo preukázané, že by pozemky po celé obdobie trvajúce
niekoľko desiatok rokov užívali bez dobromyseľnosti. Ani navrhovateľka nespochybnila a nevyvrátila
dobromyseľnosť manželov HG. pri nástupe do držby, sama nepreukázala, že by nehnuteľnosti užíval

niekto iný a v konečnom dôsledku nepreukázala ani svoj záujem o nehnuteľnosti až do podania tohto
návrhu. Nemala námietky voči tomu, že odporcovia sa o pozemky starajú, platia poplatky, oplotili
ich a nedomáhala sa ani možnosti užívať pozemky žiadnym spôsobom. Odporcovia súdu predložili
i dokumentáciu, z ktorej vyplýva rozmiestnenie pozemkov, oplotenie a súvis s domom odporcov, pri
ktorom sa pozemky bezprostredne nachádzajú.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie R 8/00 z.1 , v zmysle ktorého „ pred vydaním osvedčenia o držbe
nehnuteľnosti podľa zákona č. 293/1992 Zb. má jej dotknutý vlastník (spoluvlastník) naliehavý právny
záujem na podaní určovacej žaloby, že u žalovaného nie sú splnené podmienky pre vydanie tohto
osvedčenia." Takúto možnosť navrhovateľka nevyužila napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že

odporcovia realizujú kroky k usporiadaniu vlastníckych vzťahov, a teda svoje právo mala možnosť
uplatniť už pred vydaním osvedčenia. Ak aj navrhovateľka tvrdí, že o pozemkoch získala vedomosť až
po nájdení testamentu, neuviedla, kedy sa tak stalo, nepochybne však mala /resp. mala mať/ vedomosť
o tom, že v obci sa usporadúvajú vlastnícke vzťahy k pozemkom a v tomto smere v tom období takisto
nepodnikla žiadne kroky.

Z hľadiska pasívnej legitimácie účastníkov je potrebné uviesť, že odporca v 1. rade je bezpodielovým
spoluvlastníkom iba nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - parc. č. XXXX, keď nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 2. rade. Odporkyňa 3 bola do konania pribratá
ako právny nástupca U.

Za daného stavu má súd za to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a jej tvrdenia boli
vykonanými dôkazmi vyvrátené. Odporcovia v konaní svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi
preukázali svoje tvrdenie, že nehnuteľnosti užívali ako vlastné, ich predchodcovia pri nástupe do držby
boli dobromyseľní, a teda súd má za to, že sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva
vydržaním. Navrhovateľka relevantným spôsobom nevyvrátila a nespochybnila skutočnosť, že právni

predchodcovia odporkyne 2 boli pri nástupe do držby dobromyseľní a skutočne pozemky užívali od r.
1945, teda došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním tak, ako bolo vyššie uvedené.Z uvedených dôvodov má súd za to, že návrh je nedôvodný, nárok nepreukázaný a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Úspešní odporcovia si trovy konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.