Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 9, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813201439
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813201439.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: JUDr.

Pavel Babiak, IČO: 42 147 298 so sídlom Švéniho 6, Prievidza proti odporkyni: B. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Na O. XXX/XX, F. o zaplatenie 1.093,12 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie sa sčasti o zaplatenie 107,75 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9 % ročne od
9.8.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 768,29 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v
sadzbe 9 % ročne od 9.8.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Sčasti o zaplatenie 217,08 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9 % ročne od 9.8.2010 do

zaplatenia sa návrh z a m i e t a.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 36,64 eur, ktoré mu je povinná
zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 135,75 eur, ktoré je povinný zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 480,47 eur, ktoré je povinná zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.1.2013 proti odporkyni domáhal zaplatenia 1.093,12

eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9 % ročne od 9.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Tvrdil, že odporkyňa ho ako advokáta splnomocnila na zastupovanie jej syna v trestnom konaní
a následne mu nezaplatila faktúru za poskytnuté právne služby.
Na návrh navrhovateľa súd dňa 13.2.2013 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa
včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že navrhovateľa na zastupovanie svojho syna nesplnomocnila,
keďže v čase udelenia plnomocenstva sa zdržovala mimo územia Slovenskej republiky a podpis na
navrhovateľom predloženom plnomocenstve nie je jej, pričom s navrhovateľom sa stretla len raz pri

doručení odvolania plnomocenstva.
Podaním doručeným súdu dňa 9.11.2015 zobral navrhovateľ návrh sčasti o zaplatenie 107,75 s
príslušenstvom späť, pričom ďalej sa návrhom domáhal zaplatenia 985,37 eur s úrokom z omeškania
z tejto sumy v sadzbe 9 % ročne od 9.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Odporkyňa s
čiastočným späťvzatím návrhu súhlasila. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zastavil.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to plnomocenstvo (čl. 3, 19A),

faktúra (čl. 4 - 5), odvolanie proti faktúre (čl. 6), odvolanie plnomocenstva (čl. 19B), plnomocenstvo
(čl. 19C), žiadosť o návštevu (čl. 19D), posledná strana zápisnice o výsluchu (čl. 19E), šiesta strana
zápisnice o výsluchu (čl. 19E), znalecký posudok znalkyne Mgr. Evy Forgáčovej (čl. 56 - 116), listiny
odporkyne (čl. 124), fotokópie zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/224/2010 (čl. 125 - 131),správa Ústavu na výkon väzby Ilava (čl. 136), vyúčtovanie (čl. 146 - 156), výsluch navrhovateľa,
odporkyne, svedkyne P. I., družky syna odporkyne z obdobia, keď bol syn odporkyne vzatý do väzby,
svedka JUDr. L.o, ktorý bol koncipientom navrhovateľa.

Odporkyňa poprela tvrdenie navrhovateľa o tom, že by mu podpísala plnomocenstvo na zastupovanie
jej syna v konaní a vôbec, že by s ním bola v akomkoľvek vzťahu. Z jednotlivých na túto skutočnosť
vykonaných dôkazov vyplynuli rozporné skutočnosti. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že do jeho
kancelárie sa spolu s družkou obvineného dostavila odporkyňa, pričom prípravou zastúpenia poveril
svojho koncipienta JUDr. L. uvádzal, že podpis od odporkyne na plnomocenstve žiadal, aby mal ľahší

prístup k obvinenému vo väzbe. Z výsluchu odporkyne vyplynulo, že dňa 22.2.2010 bola v Rakúsku
a na Slovensko sa vrátila až 27.2.2010, pričom tieto skutočnosti preukazovali i ňou predložené listiny
o návšteve známej v Rakúsku; ďalej uviedla, že až vtedy keď sa vrátila na Slovensko, sa dozvedela,
že jej syn je vo väzbe; navrhovateľa videla len raz, keď mu bola doručiť odvolanie plnomocenstva.
Z výsluchu svedkyne P. I. vyplynulo, že syn odporkyne jej po svojom zadržaní telefonoval s tým,
aby zabezpečila jeho zastupovanie navrhovateľom; následne volala otcovi svojho druha, ktorý s tým

súhlasil;ďalejuviedla,žepôvodneobhajobufinancovalazprostriedkov,ktorésipožičalaodsvojejmatky,
pričom tieto peniaze jej nahradila odporkyňa, s ktorou bola dohodnutá, že obhajobu bude financovať. Z
výsluchu svedka JUDr. L. vyplynulo, že obhajobu vybavovala svedkyňa P. I., pričom s odstupom času
od prevzatia obhajoby prišla do kancelárie navrhovateľa aj odporkyňa, ktorá podpísala plnomocenstvo
na zastupovanie svojho syna navrhovateľom; pri podpise tohto plnomocenstva, ktoré on pripravoval

bola aj svedkyňa P. I.; uviedol, že na začiatku prevzatia zastúpenia vnímal problém, keď svedkyňa P.
I. nemala peniaze a spomínala, že obhajobu bude financovať odporkyňa. Odporkyňa spochybňovala
svoj podpis na plnomocenstve, ktoré predložil navrhovateľ. Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy
Forgáčovej vyplynulo, že podpis na plnomocenstve predloženom navrhovateľom je podpis odporkyne.
Toto plnomocenstvo podpísané odporkyňou však nikdy nebolo predložené do trestného spisu, keďže

dokladom o zastúpení syna odporkyne bolo najprv plnomocenstvo podpísané jeho družkou a následne
plnomocenstvo podpísané samotným synom odporkyne.
Z takto vykonaných dôkazov považoval súd za zistené nasledovné skutočnosti: Syn odporkyne bol v
priebehu februára 2010 zadržaný a bol podaný návrh na vzatie jeho osoby do väzby. Syn odporkyne
požiadal svoju vtedajšiu družku P. I. o to, aby zabezpečila jeho zastupovanie v trestnom konaní,

pričom najprv jeho družka a následne i syn odporkyne navrhovateľovi dňa 24.2.2010 podpísali ním
pripravené plnomocenstvo na jeho zastupovanie v trestom konaní. Družka odporkyne a ani syn
odporkyne nemali dostatočné prostriedky na platenie odmeny a náhrad navrhovateľa. O tom družka
navrhovateľa informovala odporkyňu, ktorá potom ako sa vrátila z Rakúska, kde sa zdržiavala od
22.2.2010 do 27.2.2010, podpísala navrhovateľom pripravenú listinu označenú ako plnomocenstvo,

ktoré bolo datované nesprávnym údajom o podpise dňa 24.2.2010. V tomto plnomocenstve bola
riadne označená svojimi osobnými údajmi a tým, že je matkou obvineného. Táto listina obsahovala
splnomocnenie navrhovateľa na obhajobu jej syna a prehlásenie, podľa ktorého si je vedomá toho, že
podľa zmluvy o poskytnutí právnej pomoci mu za toto zastupovanie patrí odmena spolu s výdavkami
a náhradou za stratu času.

Tieto skutočnosti súd považoval za preukázané, keď im nasvedčoval predovšetkým záver znaleckého
posudku, z ktorého vyplynulo to, že podpis na navrhovateľom predloženom plnomocenstve je
podpis odporkyne. Skutočnosť, že odporkyňa podpísala navrhovateľom predložené plnomocenstvo nie
24.2.2010, ale až následne priamo vyplynula z výsluchu svedka E., pričom nepriamu tomu nasvedčoval
i výsluch svedkyne I.. Z výsluchu tejto svedkyne vyplynulo i to, že dôvodom podpisu odporkyne na

plnomocenstve nebolo to, aby bol synovi odporkyne ustanovený obhajca v trestnom konaní, keďže
do trestného spisu v tom čase už boli predložené plnomocenstvá podpísané ňou a samotným synom
odporkyne, ale predovšetkým to, že medzi svedkyňou I. a odporkyňou bolo od začiatku dohodnuté,
že náklady spojené s obhajobou syna odporkyne bude uhrádzať z dôvodu nedostatku peňazí na jej
strane a na strane obvineného odporkyňa. Zo strany odporkyne došlo preto k podpisu plnomocenstva

len z toho dôvodu, aby mal jej syn naďalej zabezpečenú obhajobu, pričom navrhovateľ si týmto
úkonom zabezpečoval len to, aby mu odporkyňa zaplatila jeho odmenu za obhajobu, keďže iný dôvod
na predloženie tejto listiny odporkyni nemal, keďže už predtým mu bolo vystavené plnomocenstvo
samotným obvineným. Pri tomto hodnotení súd prihliadol i na to, že z vykonaného dokazovania
nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k vysvetleniu toho, z akého dôvodu sa

podpis odporkyne objavil na navrhovateľom predloženom plnomocenstve.
Navrhovateľ poskytoval synovi odporkyne právne služby spojené s jeho zastupovaním v trestnom
konaní, v ktorom bol syn odporkyne obvinený z obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1
písm. a) a d) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obvinený plnomocenstvo navrhovateľovi vypovedaldňa 27.7.2010. Navrhovateľ faktúrou zo dňa 29.7.2010, na ktorú odporkyňa reagovala odmietajúc
jej zaplatenie už dňa 3.8.2010, odporkyni vyúčtoval odmenu za prípravu a prevzatie obhajoby dňa
25.2.2010 vo výške 120,23 eur, odmenu za účasť na rozhodovaní o väzbe dňa 26.2.2010 vo výške

120,23 eur, za poradu s navrhovateľkou dňa 5.3.2010 60,12 eur, za poradu s obvineným 16.3.2010
odmenu 120,23 eur, cestovné vo výške 68,08 eur a náhradu za stratu času 48,08 eur, za poradu s
družkou obvineného 22.3.2010 60,12 eur, za účasť na výsluchu svedka Nováka dňa 16.4.2010 odmenu
120,23 eur, cestovné vo výške 68,08 eur a náhradu za stratu času 48,08 eur, za poradu s obvineným
14.5.2010 odmenu 120,23 eur, cestovné vo výške 68,08 eur a náhradu za stratu času 48,08 eur, za

účasť pri výsluchu 21.6.2010 odmenu 120,23 eur, cestovné vo výške 68,08 eur a náhradu za stratu
času 48,08 eur a za poradu s obvineným 21.6.2010 odmenu 120,23 eur, cestovné vo výške 68,08 eur a
náhradu za stratu času 48,08 eur. Pri každom úkone právnej služby si vyúčtoval náhradu vo výške 7,21
eur. Odporkyňa spochybnila, že by odporca navštívil jej syna za účelom porady vo faktúre vyúčtovaných
dňoch. Táto námietka odporkyne nebola dôvodná, keďže zo správy ústavu na výkon väzby vyplynulo,
že navrhovateľ navštívil syna odporkyne v dňoch, ktoré uviedol vo faktúre. Navrhovateľovi bola na

vyúčtované právne služby zaplatených ako záloha 500,- eur.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne
splnomocní obhajobou advokáta.
Podľa § 39 ods. 2 Trestného zákona ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani
jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec,

manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného
povinnéobvinenémuumožniť,abyvurčenejlehotepožiadaloprávnenúosobu,abymuzvolilaobhajcuvo
vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškania
upovedomiť oprávnenú osobu.
Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará

nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi
vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi
potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba

vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
Podľa§24ods.1zákonaoadvokáciiadvokátposkytujeprávneslužbyzaodmenuamáprávopožadovať
za ne primeraný preddavok.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o advokácii advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových
výdavkov a na náhradu za stratu času.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom
a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
Podľa č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b)
ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo
iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.
Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že syn odporkyne požiadal svoju vtedajšiu družku o to, aby
zabezpečila jeho zastupovanie v trestnom konaní, pričom najprv jeho družka a následne i syn odporkyne
navrhovateľovi podpísali ním pripravené plnomocenstvo na jeho zastupovanie v trestom konaní. V

súvislostisvystavenímplnomocenstvadružkouobvinenéhodošlokuzavretiuosobitnejpríkaznejzmluvy
podľa § 724 Občianskeho zákonníka, a to zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa zákona o
advokácii medzi družkou obvineného na strane jednej a navrhovateľom na strane druhej, a to v prospech
obvineného syna odporkyne ako tretej osoby podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez toho,
aby na základe tejto zmluvy vo vzťahu k navrhovateľovi vznikli povinnosti inej osobe ako družke
obvineného. Tým, že syn odporkyne podpísal navrhovateľovi obsahovo zhodné plnomocenstvo na

zastupovanie v trestnom konaní, pristúpil podľa § 533 Občianskeho zákonníka k záväzku svojej družky
podľa príkaznej zmluvy uzavretej s navrhovateľom. To, že odporkyňa po predchádzajúcej ústnej dohode
so svedkyňou I. vo vedomí, že nielen družka jej syna, ale ani jej syn, nie sú schopní uhrádzať trovy
obhajoby, podpísala navrhovateľovi následne plnomocenstvo na obhajobu jej syna v trestnom konaní,
treba posúdiť ako jej pristúpenie k záväzkom jej syna a družky podľa § 533 Občianskeho zákonníka,

keďže tento úkon bol urobený písomne a bolo z neho zrejmé, že odporkyňa pristupuje k už existujúcemu
právnemu vzťahu založenému dohodou družky jej syna a následne dohody jej syna s navrhovateľom
o poskytovaní právnych služieb za odmenu a náhrady určené podľa tarify. To má za následok to, že
námietky odporkyne proti základu navrhovateľom uplatneného nároku nie sú dôvodné a odporkyňa je
spolu s jej synom a jeho vtedajšou družkou zaviazaná voči navrhovateľovi z osobitnej príkaznej zmluvy -

zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 24 ods.
1 až 3 na zaplatenie odmien a náhrad navrhovateľa. V tejto súvislosti neobstoja námietky odporkyne
o tom, že v plnomocenstve nie je uvedená konkrétna odmena navrhovateľa, ale len odkaz na právu
úpravu, keďže uvedenie presnej odmeny pri zjednaní právneho zastupovania nie je objektívne možné
a podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii ak nedôjde k dohode o výške odmeny, patrí advokátovi tarifná

odmena, teda odmena a náhrady určené podľa vyhlášky.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ ako advokát poskytol synovi odporkyne úkony
právnej služby v konaní, v ktorom bol jej syn obvinený z obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1
písm. a) a d) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby predstavuje
15 rokov, a teda základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky predstavuje jednu

šestina výpočtového základu, čo bolo v roku 2010 120,23 eur. Navrhovateľ vykonal nasledovné úkony
právnej služby: príprava a prevzatia zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, tri úkony účasti
na vyšetrovacích úkonoch dňa 26.2.2010, 16.4.2010 a 21.6.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky
a tri porady s obvineným dňa 16.3.2010, 14.5.2010 a 21.6.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky,
teda celkom sedem úkonov právnej služby pri základnej sadzbe tarifnej odmeny vo výške 120,23 eur, čo

spolu predstavuje čiastku 841,61 eur. K tomu treba pri každom úkone právnej služby pripočítať náhradu
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,21 eur, čo spolu predstavuje 50,47 eur. Vzhľadom na to, že dva
vyšetrovacie úkony a tri ďalšie porady s obvineným sa uskutočnili mimo miesta sídla navrhovateľa, má
navrhovateľ podľa § 17 ods. 1 a § 16 ods. 4 vyhlášky nárok na náhradu za stratu času spojeného s
cestou z Prievidze do Ilavy a späť vždy za štyri začaté polhodiny vo výške 12,02 eur x 4 polhodiny x

3 cesty, čo je spolu 144,24 eur a náhradu za stratu času strávenou cestou z Prievidze do Ilavy, z Ilavy
do Dubnice nad Váhom a späť do Prievidze vo výške 12,02 eur x 7 polhodín, čo je spolu 84,14 eur.
Uvedené cesty vykonal navrhovateľ motorovým vozidlom, ktorého priemerná spotreba predstavuje 11,9
litra benzínu na 100 kilometrov. Preto má podľa § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách nárok na náhradu cestovných nákladov svojim motorovým vozidlom, a

to: za spotrebovaný benzín dňa 16.3.2010 vo výške 15,62 eur (11,9 priemerná spotreba x 107,8 dĺžka
cesty/100 x priemerná cena benzínu 16.3.2010 1,218 eur) a za opotrebovanie vo výške 19,73 eur (0,183
x 53,9 km); za spotrebovaný benzín dňa 16.4.2010 vo výške 16,19 eur (11,9 priemerná spotreba x 107,8
dĺžka cesta/100 x priemerná cena benzínu 16.4.2010 1,262 eur) a za opotrebovanie vo výške 19,73 eur
(0,183 x 53,9 km); za spotrebovaný benzín dňa 14.5.2010 vo výške 16,40 eur (11,9 priemerná spotreba

x 107,8 dĺžka cesta/100 x priemerná cena benzínu 14.5.2010 1,278 eur) a za opotrebovanie vo výške
19,73 eur (0,183 x 53,9 km); za spotrebovaný benzín dňa 21.6.2010 vo výške 18,34 eur (11,9 priemerná
spotreba x 120,7 dĺžka cesta/100 x priemerná cena benzínu 21.6.2010 1,277 eur) a za opotrebovanie
vo výške 22,09 eur (0,183 x 120,70 km), čo spolu predstavuje čiastku 147,83 eur. Dôvodne vyúčtovanéodmeny a náhrady preto predstavujú čiastku 1.268,29 eur, pričom na tieto služby bolo navrhovateľovi
zaplatených 500,- eur. Preto je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi 768,29 eur, a to podľa § 24
ods. 3 zákona o advokácii v spojení s § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh nebol dôvodný

sčasti o zaplatenie 2 x 60,12 eur, a to za úkony označené ako porada s matkou obvineného a porada s
družkou obvineného, keďže takéto úkony nemožno považovať za úkony právnej služby. Rovnako návrh
nebol dôvodný sčasti cestovných náhrad, keďže navrhovateľom uplatnená čiastka cestovných náhrad
nezodpovedala skutkovým zisteniam a zákonu o cestovných náhradách. Preto súd návrh v prevyšujúcej
časti o zaplatenie 217,08 eur s príslušenstvom zamietol.

Z dôvodne priznanej istiny súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to v sadzbe podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, keďže z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že odporkyňa sa nezaplatením dôvodne vyúčtovanej čiastky dňa 9.8.2010
potom, ako jej bola doručená faktúra navrhovateľa dostala do omeškania s jej zaplatením.
Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 65,50 eur. O

náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na
procesný úspech navrhovateľa spočívajúci v tom, že návrhu po jeho čiastočnom späťvzatí bolo v 77,97
% vyhovené a k tomu, že návrh bol sčasti 22,03 % zamietnutý, súd navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania 55,94 %, čo je 36,64 eur.
Štátu vznikli trovy v súvislosti so zaplatení faktúry Slovenskej sporiteľní, a.s. (čl. 48) vo výške 24,- eur a

výplatou odmeny a náhrad znalkyni vo výške 592,22 eur (čl. 118), čo je spolu 616,22 eur. O náhrade trov
konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s ohľadom na procesný
neúspech odporkyne 77,97 % tak, že jej uložil náhradu trov konania štátu vo výške 480,47 eur a s
ohľadom na procesný neúspech navrhovateľa tak, že mu uložil náhradu trov konania vo výške 135,75
eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.