Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoPr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205560
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814205560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, proti žalovanému: WOODMETAL s.r.o., so sídlom
Oravická 1759, 028 01 Trstená, IČO: 36 655 287, právne zastúpený advokátom JUDr. Milan Vavrek,
advokátska kancelária so sídlom v N., M. XXX, v konaní o vyplatenie mzdy 1.209,15 eur a odškodného
1.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
5Cpr/1/2014-66 zo dňa 18. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.000,- eur zastavil.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.092,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5%ročnepočnúcod1.8.2013dozaplatenia,vlehotedo15dníodprávoplatnostirozsudku.Vozvyšnej
časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 5,64 eur a žalovanému vo výške 5,63 eur.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 118, § 119, § 129, § 228a Zákonníka práce a
vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Žalobca pracoval u žalovaného v období od 09.10.2012 do 24.06.201 jednak na základe dohody o
pracovnej činnosti a jednak na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy. Z výsluchu žalobcu a svedkov
Q. Y., N. R. a svedka Mgr. M. F. vyplynulo, že žalobca nevykonával iba pracovnú činnosť v dohodnutom
rozsahu 10 hodín týždenne, ale prácu podľa potrieb žalovaného ako zamestnávateľa. Vznikol mu preto
popriodmenezapracovnúčinnosťajnároknamzduspoukazomnaustanovenie§118ods.1Zákonníka

práce. Žalovaný nároky žalobcu (odmenu za pracovnú činnosť a mzdu) vo výplatnom termíne ustálenom
podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce za žalobcom uplatnené obdobie 03/2013 až 05/2013 nevyplatil.
Žalobcovi vznikol nárok na odmenu vo výške 191,87 eur a mzdu vo výške 901,45 eur, spolu 1.092,87
eur. Súd preto žalobe v tejto často vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný si
neuplatňoval mzdu a odmenu za iné odpracované obdobie než to, ktoré bolo uplatnené podanou žalobu,
preto ak za žiadané obdobie žiadal priznať viac, musel súd jeho nárok zamietnuť.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ustanovenia § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.

z. v platnom znení. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 01.08.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho
po splatnosti odmeny a mzdy za mesiac máj 2013. Vychádzajúc z dohody o pracovnej činnosti a ústne
uzavretej pracovnej zmluvy, ktorej podstatné náležitosti boli zhodné s obsahom dohody, odmena a mzda
za prácu mohla byť splatná najskôr v posledný pracovný deň nasledujúceho mesiaca najneskôr všakv posledný pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Súd priznal úrok z omeškania až od tohto obdobia.
Odmena a mzda za prácu vykonanú v mesiaci máj 2013 bola splatná aj s poukazom na ustanovenie §
129 ods. 1 a 3 ZP najskôr ku dňu 30.06.2013, najneskôr však ku dňu 31.07.2013. Až nasledujúcim dňom

sa mohol žalovaný dostať s omeškania, t.j. od 01.08.2013, od ktorého obdobia súd priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5 % , pričom za iné obdobie nárok na úrok z omeškania zamietol.
Konanie o zaplatenie istiny 1.000,- eur uplatnenej titulom odškodného súd na základe späťvzatia žaloby
a súhlasu žalovaného s týmto späťvzatím podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch

účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Čistý úspech žalobcu bol 53,82 %
(pomer žiadaného a priznaného, t.j. pomer sumy 2.212,39 eur a sumy 1.190,78 eur vrátane vyčísleného
úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku), pričom na stranu jeho neúspechu bolo nutné pripočítať
časť konania o zaplatenie 1.000,- eur, ktorej zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca, ktorý
žalobu zobral v tejto časti späť. Naproti tomu žalovaný bol úspešný v rozsahu 46,18 % a to v časti,
v ktorá bola neúspechom žalobcu. Po percentuálnom vyjadrení je súd názoru, že úspech účastníkov

konania je približne rovnaký, preto žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že výsledkom konania rovnako neúspešných
oboch účastníkov konania, zaviazal ich pomerne na náhradu trov štátu vzniknutých vyplatením
svedočného svedkovi Mgr. M. F. celkom v sume 11,27 eur, z čoho časť pripadajúca na žalobcu
predstavuje sumu 5,64 eur a na žalovaného sumu 5,63 eur.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu
zmeniť tak, že žalobný nárok vo výške 1.007,44 eur z titulu nevyplatenej mzdy a 1.000,- eur z titulu
odškodného zamietne a prizná žalobcovi len preukázateľný nárok vo výške 201,71 eur s príslušnou

náhradou trov konania alebo v zmysle ust. § 221 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že podáva odvolanie voči rozsudku súdu
prvého stupňa v celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p., keďže konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedol,žerozhodnutiesúduprvéhostupňanespĺňa
náležitosti v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je nepreskúmateľné. Výpovede svedkov považoval za
účelové a tendenčné.

K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalobca.

Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Vo
svojom vyjadrení uviedol, že pred okresným súdom bolo výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi
preukázané, že mu žalovaný nevyplatil mzdu za mesiac február 2013 a máj 2013 nad rámec dohody
o pracovnej činnosti dohodnutou ústnou dohodou podľa potrieb zamestnávateľa. odvolanie zo strany
žalovaného považuje za nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania ako aj vo svojich
vyjadreniach k odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p.
a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto
s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutieprvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S rozhodnutím prvostupňového súdu právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ -

žalovaný k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa prvostupňový súd nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže
prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní
a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie žalovaného odvolací
súd nepovažoval za dôvodné.

Zo spisového materiálu súdu prvého stupňa, ako aj z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca
svoj návrh na zaplatenie istiny 1.000,- eur vzal späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaný
cestou právneho zástupcu vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby čo do sumy 1.000,- eur
uplatnenej titulom odškodného. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd konanie v uvedenej časti v
zmysle ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil. Preto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný opätovne žiadal

preskúmanie rozhodnutia aj v uvedenej časti. Vzhľadom k podanému odvolaniu žalovaného odvolací
súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti s tým, že sa stotožnil so zastavením konania
v časti návrhu v súlade s prejavenou vôľou žalobcu.

Odvolací súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť uvedenú vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa

týkajúcusaneuvedeniačíslaúčtusúduavariabilnéhosymboluzaúčelomvyplateniatrovštátužalobcom
a žalovaným. Uvedenú zrejmú nesprávnosť bude potrebné riešiť opravným uznesením v súlade s ust.
§ 164 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa,

na ktorých založil svoje odvolacie dôvody. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
spojenésust.§142ods.1O.s.p.stým,žežalobcaakoúspešnýúčastníkvodvolacomkonanísináhradu

trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.