Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715211492
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715211492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.VieryŠkultétyovejasudcovJUDr.Beáty
Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti o maloletých G. A., nar. XX.XX.XXXX
a O. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny K. G., deti Z. A., bytom K. O. XXX, zastúpeného Z.. P. S., advokátom, so sídlom K. O. XXX a
I. G., bytom Y., L. XXXX/XX, o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti

rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. januára 2016, č.k. 5P/46/2015-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn.
6P/33/2013 zo dňa 12.06.2013 v časti vyživovacej povinnosti matky tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť
matky k maloletým deťom G. A., nar. XX.XX.XXXX a O. A., nar. XX.XX.XXXX, a to na mal. G. zo sumy

26,65 Eur na sumu 40 Eur mesačne a na mal. O. zo sumy 26,65 Eur na sumu 50 Eur mesačne, ktoré je
matkapovinnápoukazovaťkrukámotcavždyvopred,najneskôrk1.dňutoho-ktoréhomesiaca od
01.12.2015. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Nedoplatok na výživnom za obdobie od
01.12.2015 do 25.01.2016 vo výške 73,40 Eur uložil súd matke zaplatiť v splátkach po 15
Eur mesačne spolu s bežným výživným. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že od poslednej
úpravy výživného uplynuli viac ako 2 roky, maloletí sú starší, ich náklady na výživu vzrástli.

Maloletý O. nastúpil na strednú školu, s čím má zvýšené výdavky na školské pomôcky a
cestovné. Okrem toho je hráčom hokejového klubu L., s ktorým má uzatvorenú i hráčsku zmluvu, s čím
má otec výdavky na cestovné, tréningy, hokejovú výstroj a pod. Maloletý G. je žiakom druhého stupňa
základnej školy. Hráva futbal v K. G., zvýšené výdavky mal otec tiež s fixným zubným aparátom. Zmenili
sa aj pomery na strane matky maloletých, ktorá sa zamestnala a jej príjem vzrástol. Žije v spoločnej
domácnosti s manželom, ktorý je taktiež zamestnaný, a teda na nákladoch v súvislosti s
domácnosťou sa podieľajú, na rozdiel od otca maloletých, obaja. Príjem otca maloletých je v podstate

rovnaký. Z vykonaného dokazovania mal teda okresný súd za preukázané, že od poslednej
úpravy výživného v roku 2013 nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, a to
na strane maloletých, ako aj na strane ich matky. Okrem toho výživné, ktoré doposiaľ matka maloletých
platila, nedosahovalo ani výšku minimálneho výživného, ktoré je v súčasnosti 27,13 Eur, a ktoré sú
povinní platiť i rodičia bez akéhokoľvek príjmu. Na druhej strane však okresný súd
vzal do úvahy, že výživné, požadované otcom, matka maloletých, aj vzhľadom na dve ďalšie vyživovacie

povinnosti, nie je schopná platiť bez ohrozenia vlastnej výživy. Preto súd zvýšil výživné na maloletého
O. na sumu 50 Eur a na maloletého G. na sumu 40 Eur, čo dokáže aspoň čiastočne pokryť odôvodnené
potreby maloletých a zodpovedá tiež majetkovým, zárobkovým a osobným pomerom matky,ktorá takto určenú sumu dokáže podľa názoru okresného súdu platiť bez ohrozenia výživy ostatných
detí a svojej vlastnej. Právne okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods.
2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že matka bude povinná platiť výživné od
01.12.2015 na mal. G. vo výške 75 Eur mesačne a na mal. O. vo výške 105 Eur mesačne.
Uviedol, že súd pri zisťovaní skutkového stavu správne zistil jeho majetkové pomery, avšak u matky súd

nezohľadnil jej majetkové pomery, hlavne to, že je spoluvlastníčkou rodinného domu v obci K.-O., a že
on jej zaplatil dňa 10.11.2015 sumu 3.500 Eur a je povinný platiť pôžičky z banky, ktoré uzavreli ešte
počas manželstva. Matka finančné prostriedky má a tieto má využiť nielen pre potreby a výživu svojich
dcér, ale aj svojich synov. Súčasne si otec uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré v odvolaní vyčíslil.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil, keďže sumu výživného 50 Eur na mal. O. a 40 Eur na mal. G. považuje za
primeranú. Dohoda o vyporiadaní BSM bola z návrhu otca detí, ktorý pritom určite nebral ohľad na ňu a
nadcéruD..Jemuzostaltakmercelýhnuteľnýajnehnuteľnýmajetok,takbolajehovôľa,žebudesplácať
aj dlžoby. Jej majetkové pomery sa nezmenili, už v čase rozvodového konania vlastnila polovičku domu
spolu so svojou mamou. V tomto dome má trvalý pobyt jej mama, aj dcéra G.. Jej finančná

situácia sa opäť zhorší, dcéra D. potrebuje fyzioterapeutickú liečbu a ortopedické pomôcky, tiež jej bolo
doporučené plávanie. Matka predložila súdu lekárske nálezy z 11.02.2016 (od ortopéda), z
15.02.2016 (od fyziatra) a lekárske poukazy na zdravotnícke pomôcky pre mal. D..

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a dospel

k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4,
5 Zákona o rodine).

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine
vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje
o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a to v dôsledku
pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov a to zvýšením alebo

znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

Okresný súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje
dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávnených alebo povinných došlo k takej zmene
pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
12.06.2013, č.k. 6P/33/2013-29, právoplatným dňa 02.07.2013, bolo manželstvo rodičov maloletých detí
rozvedené. Maloleté deti G., O. a G. boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná
prispievaťnaichvýživusumoupo26,65Eurmesačne.MaloletáD.bolazverenádoosobnejstarostlivosti

matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou po 80 Eur mesačne. V tom čase matka
maloletých bola na materskej dovolenke, otec maloletých bol živnostník. Maloletí O. a G. boli žiakmi
základnej školy.

V konaní pred Okresným súdom Považská Bystrica, sp. zn. 11P/102/2014 bola otcovi znížená

vyživovacia povinnosť na maloletú D. na sumu 30 % životného minima na nezaopatrené
dieťa. V konaní, sp. zn. 3C/84/2015 bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na t.č. už plnoletú dcéru
G. na sumu 130 Eur mesačne.V súčasnosti je otec maloletých detí stále živnostník, podľa daňového priznania zo dňa 20.03.2015
predstavovali jeho príjmy 13.382,49 Eur, výdavky 7.315,22 Eur a základ dane bol 6.067,27 Eur. Spolu
s maloletými O. a G. žije v rodinnom dome, kde mesačné náklady predstavujú 126,56 Eur. Okrem

toho platí telefón 32 Eur mesačne, deťom poistenie 51,10 Eur mesačne, stravné maloletému O. 26,40
Eur mesačne a maloletému G. 17,17 Eur mesačne. Okrem maloletých O. a G. má vyššie uvedené
vyživovacie povinnosti k mal. dcére D., ktorá žije s matkou a k plnoletej dcére G.. Zistenie majetkových
pomerov otca mal. detí okresným súdom nebolo v odvolacom konaní spochybnené.

Matkamaloletýchdetíbolado01.09.2015vedenánaúradepráceakouchádzačka ozamestnanie,
poberala dávky v hmotnej núdzi 90,10 Eur mesačne. Od uvedenej doby je zamestnaná v spoločnosti
U., pričom jej priemerný mesačný príjem predstavuje 431,53 Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojím
súčasným manželom, ktorý je zamestnaný. Výdavky na bývanie predstavujú cca 85 Eur za energie,
okrem toho platí mesačne telefón 25 Eur, cestovné do práce 20 Eur, škôlku pre maloletú Emu 30 Eur.
Okrem maloletých O. a G. má vyživovaciu povinnosť k mal. dcére D., ktorá s ňou žije v spoločnej

domácnosti a k dcére G., ktorej prispieva sumou 70 Eur mesačne.

Maloletý O. je v súčasnosti študentom X. ročníka strednej školy, je registrovaným hráčom hokejového
klubu S. za kategóriu dorast. Otec mu platí 45 Eur mesačne za tréningy, dáva mu vreckové 10 Eur
týždenne a 5 Eur počas víkendov na hokejové zápasy.

Maloletý G. je žiakom druhého stupňa Základnej školy v K.. Hrá futbal v K. G., podľa udania otca náklady
s uvedeným koníčkom predstavujú cca 60 Eur mesačne. Okrem toho otec má náklady v súvislosti s
fixným zubným aparátom, ktoré podľa rozpisu lekárky činia cca 400 Eur.

Okresný súd teda správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku 2013 nastala zmena
pomerov jednak na strane maloletých O. a G., ako aj na strane ich matky, a teda je daný dôvod na
zvýšenie výživného. Avšak pokiaľ ide o výšku výživného, okresný súd správne vzal do úvahy, že výživné
požadované otcom by matka maloletých detí, aj vzhľadom na dve ďalšie vyživovacie povinnosti, nebola
schopná platiť bez ohrozenia vlastnej výživy alebo výživy ostatných detí. Jej priemerný čistý mesačný

príjem predstavuje 431,53 Eur, výdavky na domácnosť vrátane telefónu (pri započítaní jednej polovice,
keďže žije v spoločnej domácnosti s manželom) cca 50 Eur, cestovné do práce 20 Eur, náklady na
škôlku pre mal. D. 30 Eur, náklady na dcéru G. 70 Eur, pričom treba vziať do úvahy aj
osobnú starostlivosť matky o dcéru D., ktorá vo veku I. rokov potrebuje nielen bežnú starostlivosť, ale
aj návštevy lekárov, fyzioterapiu a zdravotnícke pomôcky, s čím sú nesporne spojené zvýšené výdavky

(ktoré matka vyčíslila sumou 30 Eur mesačne).

Je nesporné, že u mal. detí došlo k nárastu ich potrieb v každej oblasti. Nemožno však požadovať
od rodiča, ktorý má určenú vyživovaciu povinnosť, aby sa v plnej miere (v jednej polovici) podieľal
na financovaní takých aktivít detí, ktoré sú osobitne finančne náročné (napríklad športové aktivity

spojené s každodenným, resp. častým dochádzaním na tréningy a s vysokými výdavkami), pokiaľ to
neumožňujú jeho majetkové pomery, a pokiaľ by to bolo na úkor ostatných detí. Obaja rodičia si
musia byť vedomí limitov, ktoré sú dané výškou ich spoločných príjmov a potrebami detí, pričom musia
rozlišovať nevyhnutné výdavky (na bývanie, stravu, školu, lekársku starostlivosť a pod.) a
ostatné výdavky, ktoré je možné uspokojovať až v druhom slede (napríklad voľnočasové aktivity) a tieto

limity musia sprostredkovať aj deťom, primerane ich veku.

Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že zaplatil matke detí 3.500 Eur a spláca aj pôžičky uzavreté ešte
počas manželstva, tieto výdavky otca, resp. príjmy matky súviseli s vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov(BSM),ktorézaniklorozvodom,tedaeštevčase,keďsaprvýkrátrozhodovalo

o vyživovacích povinnostiach rodičov voči deťom. Aj keď k reálnemu vyporiadaniu BSM došlo neskôr,
toto vyporiadanie nemá vplyv na majetkové pomery bývalých manželov, ide len o zmenu formy
vlastníctva zo spoluvlastníctva na výlučné vlastníctvo. Pokiaľ by aj otec detí
(ako to naznačuje v odvolaní) v danom prípade prevzal z BSM povinnosti, resp. pasíva, ktoré neboli
kompenzované inými aktívami, išlo o dohodu medzi bývalými manželmi, teda o prejav jeho slobodnej

vôle, ktorý teraz nemôže mať vplyv na vyživovacie povinnosti voči deťom.

Podobne spoluvlastníctvo matky k rodinnému domu v Obci K.-O. bolo známe už v čase
predchádzajúceho rozhodovania o vyživovacích povinnostiach voči deťom, nejde teda o okolnosť,na ktorú by mal súd prihliadať ako na zmenu pomerov na strane matky pri rozhodovaní o zvýšení
vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že okresný súd, vychádzajúc zo schopností,
možností a majetkových pomerov matky, správne vyhodnotil, že matka je schopná na výživu mal. G.
prispievať sumou 40 Eur a na výživu mal. O. sumou 50 Eur mesačne. Určené výživné pre
maloleté deti zodpovedá ich odôvodneným potrebám, ako aj možnostiam a schopnostiam a majetkovým
pomerom oboch rodičov. Preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Otec maloletých detí si v odvolaní uplatnil trovy právneho zastúpenia. Krajský súd preto v súlade s
ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozhodol aj o trovách odvolacieho konania,
a to podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania,
keďže išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu a odvolateľ, ktorý žiadal o náhradu

trov, nebol v odvolacom konaní úspešný.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .