Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Komadová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/213/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207726
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6215207726.4
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloleté
deti U. R. F. F.. XX. XX. XXXX I. L. F.. XX. XX. XXXX bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, deti rodičov I. B., F.. XX. XX. XXXX, bytom
Veľký P., T. F. X, zamestnanej Kaufland Slovenská republika v. o. s. Bratislava, zastúpenej Mgr. Andreou
Legényovou advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Komenského 3 a M. U., F.. XX. XX. XXXX, T.
F., H. XXX/X, zamestnaného ForDom s. r. o. Zvolen o zníženie výživného takto
r o z h o d o l :
Súd návrh otca z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom otec maloletých detí žiadal súd, aby znížil výživné na maloleté deti a to na tom
skutkovom základe, že bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04. 03. 2014
prispievať na výživu maloletých detí na maloletú R. F. výživným vo výške 60 Eur mesačne a na maloletú
L. 50 Eur mesačne, kedy v čase rozhodovania súdu o výške takto stanoveného výživného on bol
zamestnaný u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa N-Styl s. r. o. Palárikovo a to na dobu určitú do
23. 02. 2015. V návrhu otec maloletých detí ďalej uviedol, že následne po skončení pracovného pomeru
sa zaevidoval na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a aj napriek jeho snahe zamestnať
sa zamestnanie si nenašiel a zároveň uviedol, že nemá žiaden príjem. Výživné, ktoré bolo stanovené
súdom v predchádzajúcom období on nie je schopný platiť. Na pojednávaní sa otec maloletých detí
pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že výživné navrhuje znížiť od októbra 2015
keďže je naďalej nezamestnaný, pričom zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v súvislosti so svojim
zdravotnýmstavommalproblémynájsťsivhodnépracovnémiestopričomvšaksajednalolenodočasnú
pracovnú neschopnosť, pre ktorú on nebol schopný pracovať. Tiež poukázal na to, že on vyvinul snahu
na získanie zamestnania jednak tým, že rozposlal potencionálnym zamestnávateľom žiadosti o prijatie
do zamestnania. Zároveň poukázal na výdavky, ktoré on má jednak so splácaním úveru vo výške 93 Eur
mesačne a ďalej splácaním splátok na debet vo výške 40 Eur, ďalej plyn 64 Eur a elektrika 54 Eur ako aj
životnú poistku 33,10 Eur, uviedol, že si zobral úver vo výške 6.000 Eur, ktorý bude splácať nasledujúcich
9 rokov. Vo svojom výsluchu zároveň uviedol, že svojmu synovi, ktorého má z predchádzajúceho vzťahu
daroval finančné prostriedky vo výške 3.000 Eur. Zároveň uviedol, že aj pokiaľ dôjde k tomu, že by sa
on zamestnal predpokladá, že jeho príjem nebude dostatočný na to, aby on mohol platiť výživné tak ako
mu to bolo stanovené okresným súdom preto žiada, aby súd znížil výživné na maloleté deti pokiaľ by
sa zamestnal od 1. marca na 40 Eur na každé z detí.
Matka maloletých detí na pojednávaní žiadala, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Poukázala na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že otec maloletých detí je nezamestnaný, nemá
žiaden príjem, si vyživovaciu povinnosť plní aj keď nie vo výške tak ako mu bola stanovená rozsudkom
tunajšieho súdu a zároveň má finančné prostriedky, ktoré má na vlastné živobytie kedy vznikajúpochybnosti o tom, či on nepracuje bez uzavretej pracovnej zmluvy, resp. podľa jej názoru pokiaľ by
otec maloletých detí mal záujem pracovať tak by sa zamestnať mohol. Matka maloletých detí zároveň
pri svojom výsluchu uviedla, že ona je zamestnaná v Kauflande ako pokladníčka okrem zárobku
poberá ešte prídavky na deti a daňový bonus na maloleté deti, ktoré obidve navštevujú Základnú školu
vo Veľkom Krtíši, pričom v dôsledku starostlivosti o ne jej vznikajú finančné výdavky, ktoré súvisia
s potrebami maloletých detí v ich veku. Zároveň maloletá R. navštevuje Základnú umeleckú školu
hru na gitaru s ktorou skutočnosťou ona má zvýšené finančné výdavky. Zároveň má výdavky aj v
súvislosti so zdravotným stavom maloletej R., keďže dieťa má oslabenú imunitu, musí navštevovať
detskú psychiatričku v Meste Lučenec. Užíva vitamínové preparáty a zároveň navštevuje aj PhDr.
Lehotskú psychologičku aj s maloletou L. navštevuje MUDr. Rovderovú a to každé 2 - 3 mesiace, kedy
tieto výdavky predstavujú jednak výdavky na cestovné keďže musia chodiť z Veľkého Krtíša do Lučenca
autobusom a samozrejme bežné výdavky strava a podobne, vitamínové preparáty, ktoré im odporučila
ich ošetrujúca detská psychiatrička.
Opatrovník maloletých detí sa na termín pojednávania dňa 30. 03. 2016 nedostavil tento mal doručenie
predvolania riadne vykázané. Neúčasť na pojednávaní neospravedlnil riadne a včas preto potom súd
vec rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, oboznámením sa so správami o zárobku
matky, o zárobku otca u súčasného zamestnávateľa, správou od PhDr. Anny Lehotskej o zdravotnom
stave maloletých detí, potvrdením MUDr. Zity Lukáčovej všeobecnou lekárkou pre deti a dorast ako aj
správou MUDr. Edity Rovderovej, tiež správami MUDr. Edy Kullovej o zdravotnom stave otca maloletých
detí ako aj správami Základnej školy na ul. Poľnej vo Veľkom Krtíši o výške výdavkov na maloleté deti,
potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši o dávkach rodičov maloletých detí,
mailovou komunikáciou týkajúcou sa informácií možnosti zamestnať sa predloženej otcom detí, spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 9P/174/2013.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy súd rozhodoval o výživnom na maloleté
deti rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04. 03. 2014 č. k. 9P/174/2013-47 kedy
zvýšil výživné na maloleté deti z výživného, ktoré bolo stanovené 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa na výživné na maloletú R. F. vo výške 60 Eur mesačne a na maloletú
L. vo výške 50 Eur, ktoré výživné súd zvýšil v dôsledku zmeny pomerov na strane otca maloletých detí,
keďže tento v čase rozhodovania o zvýšení výživného pracoval v R-STEEL s. r. o Palárikovo, kedy podľa
jeho vyjadrenia jeho čistý mesačný príjem predstavoval cca 600 Eur netto. Okrem maloletých ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemal. Matka maloletých detí v čase tedajšieho rozhodovania súdu pracovala
u predchádzajúceho zamestnávateľa CBA Slovakia a. s. s priemerným mesačným zárobkom 390 Eur.
Táto okrem maloletých ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Pokiaľ sa týka maloletých detí matka mala
zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí v uvedenom období a
to v dôsledku ich zhoršeného zdravotného stavu kedy s maloletými chodievala na pravidelné vyšetrenia
do Lučenca k MUDr. Rovderovej a PhDr. Lehotskej psychologičke. F. navštevovala štvrtý ročník
základnej školy a maloletá L. navštevovala predškolské zariadenie obidve v Bušinciach. Za súčasného
stavumalsúdpreukázané,žeotecmaloletýchdetíbolzamestnanýupredchádzajúcehozamestnávateľa
N.STEEL Palárikovo pričom podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa mal otec maloletých detí uzavretú
pracovnú zmluvu na dobu určitú a jeho zárobok u tohto zamestnávateľa prestavoval 304 Eur netto a
diéty predstavovali v priemere cca 1.000 Eur mesačne. Pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú
a to do 23. 02. 2015, tento mu skončil uplynutím určenej doby. Z vykonaného dokazovania zároveň
mal súd preukázané, že otec maloletých detí nepoberal dávky v nezamestnanosti, uvedenú skutočnosť
mal súd preukázanú oznámením Sociálnej poisťovni pobočky vo Veľkom Krtíši ( čl. 24) tiež nebol
poberateľom dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Otec detí bol evidovaný v evidencii nezamestnaných
a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ( čl. 62 ) mal súd preukázané,
že otec maloletých detí mal ponúknutú aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, ktorá mala
byť vykonávaná v dňoch 01. 01. 2016 do 30. 06. 2016. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že otec maloletých detí na základe Dohody o vykonaní práce vykonával práce pre ForDom
s. r. o. Zvolen s odmenou dohodnutou vo výške 140 Eur a zároveň na základe správy zo dňa 24. 03.
2016 súd zistil, že ForDom s. r. o. Zvolen uzatvoril s otcom maloletých detí pracovný pomer od 01. 03.
2016 s dohodnutou základnou mzdou vo výške 750 Eur brutto. Pokiaľ sa týka matky maloletých detí súd
mal preukázané, že táto je zamestnaná v Kaufland v. o. s. ako pokladníčka a jej zárobok predstavuje
podľa potvrdenia jej zamestnávateľa netto cca 400 Eur. Pokiaľ sa týka maloletých detí tieto navštevujú
Základnú školu vo Veľkom Krtíši, maloletá R. F. je žiačkou šiesteho ročníka Základnej školy na ul.Poľnej vo Veľkom Krtíši pričom z predmetnej správy bolo zistené, že matka má výdavky v súvislosti
s návštevou školy maloletej a to jednak poplatkami do triedneho fondu, do ZRPŠ, ďalej výdavky na
zabezpečenierôznychexkurziíapredstavenípočasškolskéhoroka,školskéhovýletu,ďalejpoplatkovna
zakúpenie pracovných zošitov, ďalšími výdavkami podľa vyjadrenia školy sú výdavky na zabezpečenie
stravy pre dieťa, desiata, obed ale aj jednorázový nákup jednak úboru na telesnú výchovu, prezúvok,
učebných pomôcok, ktorými sú zošity, písacie a rysovacie potreby, obaly, tiež pravidelný nákup pomôcok
na výtvarnú výchovu, ktoré predstavujú výkresy, temperové a vodové farby, štetce, plášť, plastelína,
obrus, nožnice, farbičky, lepidlo, farebné papiere a podobne. Ďalej dopĺňanie vrecúška s hygienickými
potrebami a to uterák, toaletný papier, mydlo, hygienické vreckovky. Pokiaľ sa týka maloletej L. táto
je žiačkou druhého ročníka Základnej školy na ul. Poľnej vo Veľkom Krtíši a výdavky v súvislosti s
návštevou školy predstavujú tiež poplatky do triedneho fondu, ZRPŠ, ďalej sú to výdavky na zakúpenie
pracovného zošita z jazyka, vlastivedy, odber časopisu Vrabček, pracovný zošit z anglického jazyka,
ktorý bude dieťa potrebovať a ďalej účasť na divadelných predstaveniach počas školského roka, tiež
zakúpenie telocvičného úboru, prezúvok, nákup učebných pomôcok ako sú zošity, písacie potreby,
obaly, pravítka, potreby na výtvarnú výchovu a dopĺňanie hygienického vrecúška a výdavky na stravu.
Z vykonaného dokazovania ďalej mal súd preukázané, že obidve maloleté deti pravidelne navštevujú
detskú psychiatrickú ambulanciu v Lučenci podľa doporučenia odborného lekára, na vyšetrenia chodia
pravidelne, dodržiavajú liečebný režim, výdavky závisia od počtu návštev lekára a doplatkoch na liekoch.
Zo správy PhDr. Anny Lehotskej súd zistil, že maloleté navštevujú jej ambulanciu kvôli neurotickým
prejavom a poruchám správania v súčasnej dobe majú v celku stabilizovaný psychický stav u Viktórii
pretrvávajú určité výkyvy v emocionalite a v správaní. Deti navštevujú ambulanciu v doprovode matky
s frekvenciou návštev jeden krát za dva tri mesiace. Výdavky predstavujú cestovné. Zo správy MUDr.
Edity Rovderovej súd zistil, že obidve maloleté deti sú dispenzarizované v jej ambulancii. V súčasnej
dobe je ich psychický stav dobrý, deti majú doporučené užívanie vitamínových preparátov, ktorých musí
matka cenu zaplatiť v plnej výške. Z predložených emailových správ predložených otcom ( čl. 46 - 58 )
súd zistil, že otec maloletých detí sporadicky prostredníctvom mailovej komunikácie posielal žiadosti o
prijatie do zamestnania s negatívnym výsledkom. Zo správy ošetrujúcej lekárky MUDr. Edy Kullovej mal
súd preukázané, že pokiaľ sa týka zdravotného stavu otca maloletých detí, zdravotný stav otca je veku
primeraný a tento je schopný vykonávať práce manuálneho charakteru a podľa jej vedomostí nie je v
niektorých prácach obmedzený. Otec maloletých detí a tiež ani matka maloletých detí okrem maloletých
detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a na majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu., rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca maloletých detí na zníženie výživného nie je dôvodný.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovanie rozhodnúť o výživnom ( či už
schválením dohody, resp. autoritatívnym rozhodnutím ) je zmena pomerov. V zmysle ustálenej súdnej
praxe je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodovaní
o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu v
predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu.
Súd dospel k právnemu záveru, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v tých
skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej
povinnosti otca voči maloletým deťom, ktorý s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä
odborného vzdelania a praktických skúseností (keďže on je absolventom strednej priemyselnej školy),
mohol a môže organizovať svoje aktivity tak, aby mal reálnu možnosti si riadne plniť vyživovaciu
povinnosť voči deťom a to v doterajšom rozsahu. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje naustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kedy v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa zmenou
pomerov rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
pričom však musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach,
z ktorých sa vychádzalo v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. V konaní o znížení výživného je
preto potom potrebné porovnať pomery. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Jedná sa o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a
5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení výživného
je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje,
pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na
seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Podľa názoru súdu nedošlo
od poslednej úpravy výživného k takej podstatnej a trvalej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného pre maloleté deti, ktorých odôvodnené potreby sa neustále zvyšujú v dôsledku ich
rastu a návštevy školy, pričom maloletá R. od posledného rozhodovania súdu začala už navštevovať
druhý stupeň školskej dochádzky, je žiačkou šiesteho ročníka a maloletá L. navštevuje druhý ročník
základnej školy, pričom oproti predchádzajúceho rozhodnutiu súdu o výživnom na ňu došlo k zmene
pomerov v tom, že maloletá v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu navštevovala len predškolské
zariadenie. Tu súd poukazuje na štandardnú judikatúru, podľa ktorej za zmenu pomerov predstavujú
tieto okolnosti školopovinných detí, napr. zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky. Súd tu
zdôrazňuje, že matka maloletých detí aj na úkor svojho životného minima, keď že v podstate dosahuje
len minimálnu mzdu v zamestnaní zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti a uspokojuje ich potreby,
ktoré postupne vznikajú, teda poskytuje deťom, či už stravu, ošatenie, bývanie, zabezpečuje im potreby
pre školskú dochádzku a zároveň zabezpečuje aj zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom
maloletých detí, pričom rovnakú povinnosť má aj otec maloletých detí. Je nesporné a podľa názoru súdu
otec maloletých detí nevyvinul dostatočnú intenzitu a úsilie nájsť si zamestnanie aj najmä s poukazom
na to, že miera nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky neustále klesá a otec maloletých detí aj
v súvislosti s tým je v prvom rade povinný zabezpečiť výživu maloletých detí a až následne potom je
jeho právo využiť finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zároveň je potrebné prihliadnuť
pri rozhodovaní o schopnostiach a možnostiach otca maloletých detí plniť si vyživovaciu povinnosť v
pôvodnej výške aj na tú skutočnosť, že otec maloletých detí uzavrel úverovú zmluvu na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver vo výške 6.000 Eur mesačne, z ktorých 3.000 Eur daroval svojmu synovi z
prvého manželstva a v súčasnej dobe uvedenú sumu poskytnutého úveru spláca v mesačných splátkach
po 94 Eur, z čoho je zrejmé, že disponuje určitým príjmom, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na
tú skutočnosť, že pokiaľ otec detí tvrdí, že nemá žiadny príjem, resp., že žije z poskytnutého úveru,
uvedený ním tvrdený príjem sa súdu javí ako nepravdivý za predchádzajúce obdobie a súd tiež tu
poukazuje aj na vyššie uvedenú tzv. potencionalitu príjmov, t.j. na zjavne nevyužité schopnosti otca.
Pokiaľ otec maloletých detí odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tým, že je evidovaný na úrade
práce, súd v tejto súvislosti zdôrazňuje tak, ako bolo aj vyššie uvedené, že na trhu práce je v súčasnej
dobe priaznivá situácia, otec maloletých detí má stredné odborné vzdelanie s maturitou technického
smeru. Bolo by potom neakceptovateľné, že otec maloletých detí si nevie za dlhšiu dobu nájsť prácu,
akúkoľvek prácu, ktorá by mu poskytovala zdroj príjmu tak, aby bol schopný zabezpečovať, či už svoje
životné potreby, ale aj potreby svojich maloletých detí. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť totižto je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené. Zároveň rovnako je potrebné zdôrazniť tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú vo vyššie
citovanom ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje
o zmene pomerov zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Vývoj životných nákladov je
objektívnou okolnosťou, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. V zmysle
predmetnej valorizačnej klauzuly je potrebné tiež zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov, napr.
z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Pri rozhodovaní o
povinnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške tak, ako to navrhol, súd vychádzal z uvedených
zásad, kedy bolo nesporne preukázané, že výška výživného, ktorú v súčasnej dobe otec má stanovenú
rozhodnutím súdu predstavuje v podstate výživné, ktorým sa zabezpečujú potreby maloletých detí len
v nevyhnutnej miere. Súd dospel tiež k záveru, že zníženie výživného pre maloleté deti by znamenalo
posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život detí na matku maloletých detí, ktorá sa osobne o deti
stará, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a to na hranici svojich možností,
čo by tiež bolo však nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou.Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že od marca 2016 sa otec maloletých detí zamestnal. Podľa
potvrdenia zamestnávateľa dosahuje zárobok vo výške cca 750 Eur brutto, preto súd z týchto dôvodov
návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.