Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/465/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314207769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314207769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr.

Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: V.. B. K., H. H., C. X,
zastúpenou JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, AK Klincova 35, Bratislava, proti odporcovi: V..
Z. K., H. H. C. X, C. H. R. XX, X. K., zastúpený Mgr. Silviou Kaveschánovou, advokátkou, Bratislava,
Trnavská cesta 104, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom K.: I., T.. XX.X.XXXX Z. W. T.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/145/2014-728 zo dňa 28.4.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 15.11.2003. Na čas po
rozvode zveril súd prvého stupňa maloleté deti I., T.. XX.X.XXXX Z. W., T.. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky. Obom rodičom priznal právo zastupovať a spravovať majetok detí. Otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, I. sumou 250 eur mesačne a na maloletú W. sumou 230
eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Otcovi upravil styk s maloletými deťmi v bežnom roku každý

párny víkend od piatka 15. 00 hod. do nedele 18.00 hod., v bežnom roku každú stredu od 15.00 hod. do
19.00 hod., počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov v nepárnom roku od 22.12. o 17.00 hod. do
29.12. do 19.00 hod. a každý párny rok od 29.12. do 19.00 hod, od 19.00 hod. do 6.1. nasledujúceho
roka do 19.00 hod., v každom nepárnom roku od stredy od 19.00 hod. predchádzajúce veľkonočným
prázdninám do utorka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod., počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR
párneho roka od pondelka jarných prázdnin od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas letných prázdnin
každoročne od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00

hod.. Miestom prevzatia a odovzdania detí bude bydlisko matky maloletých detí. Súd prvého stupňa
uložil matke povinnosť detí na čas v stanovenom čase riadne pripraviť. Účastníkom súd prvého stupňa
nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 18, 19, 23, 24 Zákona o
rodine, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva rodičov maloletých
detí. Súd prvého stupňa mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je v záujme maloletých
detí. Ohľadom úprav práv a povinností rodičov na čas po rozvode boli rodičia schopní sa dohodnúť

ohľadom zverenia detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Tiež sa rodičia vedeli dohodnúť aj na úprave styku otca s deťmi. Spornou
medzi rodičmi bola otázka výšky vyživovacej povinnosti, ktorú matka žiadala spočiatku upraviť v sume
800 eur mesačne u mal. I. a v sume 700 eur mesačne u mal. W., pričom počas konania svoj návrhupravila na sumu 450 eur na mal. I. a 350 eur na mal. W.. Súd prvého stupňa zisťoval odôvodnené
potreby maloletých detí, pričom tieto vyhodnotil, ktoré považoval za odôvodnené a ktoré považoval za
nadsadené. Z obsahu pojmu odôvodnené potreby a záujmy je zrejmé, že sa jedná o také potreby a

záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného
vývoja a rozvoja a s ohľadom na individuálne skutočnosti každého prípadu. Výživné hradené jedným
z rodičov má výlučne slúžiť len na úhradu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého
dieťaťa, ku ktorému bolo určené. V žiadnom prípade nemôže byť využívané pre potreby rodiča, ku
ktorého rukám povinný rodič toto výživné uhrádza. Nebolo možné vyhovieť ani návrhu otca, ktorý žiadal

určiť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v sume 190 eur na I. a 170 eur na W., keď
súd prvého stupňa zohľadnil potreby maloletých detí, ich školské i mimoškolské potreby. Majetkové
pomery rodičov nemohol za súčasnej situácie súd prvého stupňa posudzovať oddelene, pretože majetok
rodičov je doposiaľ súčasťou BSM. Súd prvého stupňa nevyhodnotil ochorenie maloletej I. za tak
závažné, pre ktoré by bola doposiaľ matka nútená pracovať na skrátený pracovný úväzok. Neprihliadol
ani na tvrdenie, že otec sám žiadal počas spolužitia s matkou, aby matka obmedzila svoje pracovné

aktivity a starala sa najmä o deti, pretože rodičia už ukončili vzájomné spolužitie pred rokom a došlo k
diametrálne odlišnej životnej situácii, ktorá sa musí nevyhnutne odraziť aj v starostlivosti o maloleté detí
a zabezpečovaní ich výživy. Súd prvého stupňa vyhodnotil aj listinné dôkazy, produkované účastníkmi
konania, ktoré mali preukazovať ich vzájomné možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť.
Súd prvého stupňa konštatoval, že daňové priznanie obchodných spoločností nie sú odzrkadlením

skutočných príjmových a v konečnom dôsledku aj majetkových pomerov osoby, ku ktorej sa viažu, keďže
nemožno pri ich prípadnom hodnotení opomenúť účtovné pravidlá, ktorým sa vyhotovovanie týchto
výkazovspravujeasktorýmjenevyhnutnespojenávoväčšejčimenšejmierevzávislostiodkonkrétneho
prípadu optimalizácia príjmov, ziskov či hospodárskych výsledkov danej spoločnosti. Daňové priznania
v žiadnom prípade nie sú relevantným podkladom pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu

a už vôbec nie k určeniu životnej úrovne manželov a neodrážajú ich skutočné pomery. Ako aj výpisy z
účtov, ktorých bolo do súdneho spisu založené množstvo, preukazujú prípadné, či majetkové pomery
účastníkov konania iba do určitej miery, keďže ďalšie nakladanie s týmito finančnými prostriedkami nie
je možné pri vykonávaní dokazovania v rámci súdneho konania postihnúť. Na dôvažok je zrejmé, že
k niektorým z týchto účtov mala navrhovateľka dispozičné práva a nakladala s prostriedkami na nich,

z ktorého dôvodu nebolo možné prípadné finančné transakcie na nich vykonávané a spotrebovanie
týchto finančných prostriedkov pripisovať len odporcovi. Rovnako skutočnosť napr. úspory v hodnote
200 000 eur, ktoré sa mali nachádzať v byte na C. ulici a ktoré mala podľa udania odporcu k dispozícii
navrhovateľka, nie je možné z pohľadu súdu preukázať. Z uvedených dôvodov súd nepripustil ani
výsluch svedkov zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky, keďže nimi uvádzané skutočnosti by z

pohľadu súdu neboli verifikovateľné a teda pre vyhodnotenie majetkovej situácie jedného či druhého
rodiča nepoužiteľné. Na základe tvrdenia oboch účastníkov konania však súd prvého stupňa mohol s
istotou konštatovať, že životná úroveň manželov počas ich spolužitia bola diametrálne odlišná od tej,
ktorú obaja prezentovali počas konania, z ktorého dôvodu sa dôkazné prostriedky produkované oboma
manželmi počas konania zúžili výlučne na otázky týkajúce sa majetkových záležitostí rodičov a prakticky

vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, čo však nebolo predmetom tohto konania. Zrejme
najpálčivejšou otázkou medzi manželmi boli vzájomné majetkové vzťahy, čo sa vo významnom rozsahu
prejavilo v ich dôkaznom postupe počas konania a to napriek opakovaným upozorneniam súdu, keď z
počtu 727 listov súdneho spisu tvorili v počte 501 listov výlučne listiny ako daňové priznania obchodných
spoločností, či samotných účastníkov konania, výpisy z účtov a ďalšie obchodné dokumenty, čo sú dve

tretinyceléhospisovéhomateriálu.Povykonanomdokazovanímalsúdprvéhostupňazapreukázané,že
výživné tak, ako bolo určené je spôsobilé zabezpečiť odôvodnené potreby detí a zodpovedá možnostiam
a schopnostiam rodičov maloletých detí a ktoré sumy spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany
matky umožnia uspokojiť ich potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 144 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Odvolanie podala v časti výroku o výživnom
na maloleté deti. Namietala vykonané dokazovanie, ktoré podľa jej názoru nebolo dostatočné a súd
primerane nezohľadnil všetky skutočnosti potrebné pre určenie vyživovacej povinnosti. Súd prvého
stupňa si neoveril príjem otca zo spoločnosti Geometres s.r.o.. Súd prvého stupňa nedostatočne zisťoval
príjmy otca a nedostatočne posudzoval zárobok otca, keď nepostupoval podľa § 63 ods. 1, 2 Zákona o

rodine. Poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/68/2012 zo dňa 24.4.2013, kde
otec svoj príjem náležite súdu nepreukázal, pričom súd mal za to, že otec vlastní spoločnosti, pôsobí
ako spoločník a konateľ, má vysokú životnú úroveň a súd pri určovaní výživného na maloleté deti z
dôvodu nehodnoverne preukázaného príjmu otca primerane použil ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine avychádzal z 20 - násobku sumy životného minima. Takéhoto výživného sa domáhala aj v pôvodnom
konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Opätovne vyčíslila potreby na maloleté deti.
Otec si svojim konaním umelo znižuje príjmy, čím poškodzuje záujmy maloletých detí. Súd nepriznal

výživné od podania návrhu, pričom mal preukázané, že otec si neplnil výživné v nedostatočnej výške.
Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Otec žiadal potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne. Kolízny opatrovník sa na odvolanie
navrhovateľky nevyjadril.
Odvolací súd preuskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., prejednal vec podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne. Odvolaniu navrhovateľky nie je možné
vyhovieť.
Keďže v tomto štádiu konania ide o odvolanie proti rozhodnutiu v časti úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode, účastníci budú označovaní v ďalšom ako matka, otec a maloleté deti.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver

a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je podľa § 113 O.s.p. spojené s konaním
o rozvod manželstva. Súd prvého stupňa správne určil aj začiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca
na maloleté deti, keď v konaní o rozvod sa upravujú práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode.

Právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov maloletých detí vzniká otcovi povinnosť
prispievať na výživu svojich detí. Nebolo možné preto priznať výživné od podania návrhu tak ako sa
domáhala matka maloletých detí.
Súd prvého stupňa správne posúdil odôvodnené potreby detí, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie
odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými sú potreby na zabezpečenie bývania, stravovania,

ošatenia, zdravotných potrieb, školských a mimoškolských aktivít. Odôvodnené potreby dieťaťa správne
súd prvého stupňa aj vysvetlil a správne sa vyporiadal aj s možnosťami, schopnosťami a majetkovými
pomermirodičov.Vkonaníourčenievýživnéhonamaloletédeti,akosprávneuvádzasúdprvéhostupňa,
nemožno zohľadňovať, že rodičia majú majetok v BSM. Bolo by vhodné, aby uvedenú otázku si rodičia
vyriešili, čím dôjde aj k ukľudneniu vzťahov týkajúcich sa plnenia si vyživovacej povinnosti. Skutočnosti

uvádzané v odvolaní matka maloletých detí nijako nepreukázala a ani súd v rámci dokazovania, ktoré
vo veci vykonal nezistil. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré aj riadne vyhodnotil.
Výživné na každé dieťa je posudzované individuálne, podľa okolností prípadu. Výživné tak, ako bolo
určené je primerané na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí spolu s príspevkom matky,
pretože vo veku maloletých detí nemožno osobnú starostlivosť matky považovať za úplný ekvivalent k

vyživovacej povinnosti zo strany otca.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Súd prvého

stupňa sa náležite vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú podľa zákona potrebné pre určenie
vyživovacej povinnosti na maloleté deti a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa obsahuje
náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..
VkonanínaOkresnomsúdeBratislavaIIIrozhodnutímč.k.51P/318/2014zodňa19.3.2015bolimaloleté

deti na čas po rozvode zverené matke, otcovi bolo uložené platiť výživné na I. 250 eur a na W. 230 eur,
stykotcasdeťmiupravenýnebol.Naodvolaniematkybolvčastivýživnéhorozsudoksúduprvéhostupňa
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/388/2015-209 zo dňa 26.1.2016 v napadnutej časti
potvrdený.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 156 ods.

3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.