Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239562
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114239562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky:
E. Q., rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Magda Poliačiková, advokátka,
s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti odporcovi: H. E., nar. X.X.XXXX, bytom S.
Q. XXX, právne zastúpený Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom J. J. X, W., o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/389/2014-55 zo
dňa 28. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 7C/389/2014-55 zo dňa 28.10.2015 určil, e navrhovateľka je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/4 v nehnutelnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území
P. H., zapísaných na Okresnom úrade Žilina, odbor katastrálny, na LV č. XXXX a to KNC parcela č.
640/22 - orná pôda o výmere 126 m2, KNC parc. č. 655/116 - zastavané plochy o výmere 337 m2, KNC
parcela č. 655/117 - zastavané plochy o výmere 170 m2, KNC parcela č. 655/118 - zastavané plochy
o výmere 119 m2, KNC parc. č. 655/64 - zastavané plochy o výmere 153 m2, KNC parcela č. 970/18

- zastavané plochy o výmere 67 m2, KNC parcela č. 770/38 - zastavané plochy o výmere 177 m2. O
trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala určenia, že je
podielovou spoluvlastníčku v podiele 2/4 sporných nehnuteľnosti, keď poukázala na to, že na základe
rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp.zn. D 1145/66 po nebohej S. D., ktorá zomrela
XX.XX.XXXX, predmetnú nehnuteľnosť zdedil v podiele 2/4 D. D. jej otec, ktorý tiež zomrel dňa

XX.X.XXXX a po ktorom bolo vedené dedičské konanie na Notárskom úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej
pod sp. zn. 21D 352/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.10.2006 a dedičkou
nehnuteľnosti zapísanej v PK vložke č. 399, PKN parcela č. 220/2 sa stala navrhovateľka. Zároveň
poukazovala na to, že na tamojšom súde sa v konaní vedenom pod sp. zn. 27C 61/2003 domáhala
určenia, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej nebohom otcovi. Okresný súd Žilina v
rozsudku zo dňa 9.9.2013 v tomto konaní vyslovil, že z osvedčenia o dedičstve 21D 352/06 zo dňa
11.10.2006 vyplýva, pozemno-knižná parcela č. 220/2, zapísaná v PK vložke č. 399, v KN vedená ako

časť o výmere 1.643 m2 prevedené na LV č. XXXX v 1/1, zvyšok neidentický, nadobudla do vlastníctva
E. Q., rod. D. (v uvedenom konaní navrhovateľka v rade 9/). Z uvedeného je zrejme, že táto už bola
predmetom dedenia po D. D.. Navrhovateľka poukazovala na to, že tento rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/637/2013, kde krajský súd na strane 7 rozsudku zo dňa18.3.2014 uviedol: „ z uvedeného aj odvolací súd zaujal jednoznačný záver so súdom prvého stupňa,
že bol prejednaný v celom rozsahu spoluvlastnícky podiel k celej pozemno-knižnej parcele č. 220/2 a
nie iba v časti, ako to udávajú navrhovatelia. Ďalej navrhovateľka uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria

jej vlastnícke právo si bez jej vedomia a protiprávne na Notárskom úrade vo R. u notárky JUDr. Heleny
Rozborilovej dňa 30.5.2000 osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, dala zapísať
ako vlastníctvo firma AGROREGION a.s., so sídlom Rajec. V predmetnom osvedčení sa uvádza, že
predmetné nehnuteľnosti užíval od roku 1960 Štátny majetok Rajec. Toto tvrdenie sa nezakladá na
pravde, pretože Štátny majetok Rajec užíval predmetné nehnuteľnosti až od roku 1973 a predtým od

roku 1956 boli tieto nehnuteľnosti v užívaní JRD Kamenná Poruba. V žiadnom prípade však nemohlo
dôjsť k užívaniu predmetných nehnuteľností ako vlastných, pretože podľa vtedy platných zákonov
poľnohospodárska pôda bola len v užívaní JRD alebo štátneho majetku. Poukázala na ustanovenie
§ 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb., podľa ktorého vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému
družstevnému hospodáreniu zostáva zachované a podľa ods. 3 právo družstevného užívania oprávňuje
družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by náležalo vlastníkovi. Družstvo nemôže však

pozemok zaťažiť ani scudziť. Navyše podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 nebolo možné vydržať
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Nová práva úprava zákon č. 131/1982 Zb. upravovala vydržanie
v ustanovení § 130a ods. 1, pričom táto skutková podstata vydržania sa nevzťahovala na právnické
osoby a taktiež nebolo možné vydržať nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve. Uvedené
nehnuteľnosti boli využívané ako poľnohospodárska pôda v užívaní socialistických organizácii, ktorá

bola v súkromnom vlastníctve a neskôr časť bola zastavaná hospodárskymi budovami - maštaľami,
pričom aj tieto pozemky mali charakter súkromného vlastníctva, pretože ich výmera presahovala výmeru
800 m2. Navrhovateľka preto uviedla, že nemusela ani predmetnú nehnuteľnosť reštituovať, pretože
aj podľa právneho názoru ústavného súdu ČR/ PL US-ST 5/1997 zo dňa 4.11.1999 vlastnícke právo
užívaním poľnohospodárskej organizácie zostalo zachované. Navrhovateľka nakoniec poukázala na to,

že obdobná vec už bola predmetom konania na Okresnom súde Žilina sp. zn. 8C 195/2009, následne
na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 7Co/260/2012, ako aj na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 27C 258/2009
a následne na Krajskom súde v Žiline 6Co 84/2014. Predmetná notárska zápisnica bola spísaná dňa
30.5.2000 a následne dňa 2.11.2000 firma AGROREGION a.s., so sídlom Rajec, odpredala uvedené
nehnuteľnosti odporcovi a to napriek tomu, že AGROREGION v žiadnom prípade nebol vlastníkom

predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria jej vlastnícke právo týmito
dvoma protiprávnymi úkonmi, boli prevedené na odporcu, má naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p. na tom, aby sa domáhala na súde určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
jej vlastnícky patria. Predmetné CKN parcely boli vytvorené geometrickým plánom Ing. E. P. v konaní
sp. zn. 27C 61/2003 zo dňa 8.7.2003 a boli vytvorené z PKN parcely č. 220/2, zapísané v PK vložke č.

399 a v súčasnej dobe sú vlastnícky vedené na odporcu na LV č. XXXX.

Odporca nesúhlasil s návrhom a uviedol, že v danom prípade sa jedná o reštitučný titul, ktorý si mal
účastník uplatniť v rámci reštitučných zákonov a nie určovacou žalobou na súde.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky
je dôvodný, a preto mu vyhovel. Uviedol, že navrhovateľka nadobudla podiel 2/4 v predmetných
nehnuteľnostiach na základe dedenia po svojom právnom predchodcovi D. D., ktorý ich nadobudol
dedenímposvojejprávnejpredchodkyniS.D.,rod.P.,ktorábolapôvodnoupozemnoknižnouvlastníčkou
pozemnoknižnej parc. č. 220/2, zapísanej vo vložke 399 pre k.ú. P. H.. V konaní nebolo preukázané,

že právny predchodcovia navrhovateľky za svojho života previedli vlastnícke právo na iné osoby.
Nadobudnutie celého podielu v pozemnoknižnom stave bolo už vyriešené v rozsudku tamojšieho súdu
č.k. 27C/61/2003 zo dňa 9.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2014. Predmetné pozemky v
CKN stave boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely 220/2, zapísanej vo vložke 399 pre k.ú.
P. H. na základe geometrického plánu vyhotoveného v konaní 27C/61/2003 Ing. E. P. zo dňa 8.7.2007

a je zrejmé, že ide o súvisiace pozemky nadobudnuté odporcom na základe totožných tvrdených
skutočností. Súd vychádzal z uvedeného geometrického plánu, pretože z oboznámených spisov
Okresného súdu Žilina 27C/61/2003, ako aj 8C/165/2009 bolo preukázané, že uvedený geometrický
plán ako súčasť znaleckého posudku sa týka totožných pozemkov tak, ako je predmet konania a
nevznikli žiadne pochybnosti o správnosti geometrického plánu, na základe ktorého boli vytvorené

KNC parcely, ku ktorým navrhovateľka žiadala určiť vlastnícke právo. K zápisu vlastníckeho práva na
právneho predchodcu odporcu ARGROREGIÓN a.s., došlo na základe ust. § 63 zák. č. 323/1992 Zb. v
znení účinnom do 30.11.2000, ktoré umožnilo zápis vlastníckeho práva na základe tohto vyhlásenia. V
konaní neboli predložené žiadne listinné doklady, na základe ktorých by bolo preukázané nadobudnutievlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ktoré boli predmetom aj osvedčenia N 200/2000 na JRD
Kamenná Poruba, resp. Štátny majetok Rajec. Na základe notárskeho osvedčenia N 200/2000 a Nz
173/2000 AGROREGIÓN a.s. osvedčili vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti s tým,

že v osvedčení sa uvádza, že nehnuteľnosti užíval od roku 1960 Štátny majetok Rajec a následne v
rámci privatizácie od Slovenského pozemkového fondu odkúpila pozemky spoločnosť AGROREGIÓN
s.r.o., ktorá vložila svoj majetok do spoločnosti AGROREGIÓN a.s. Na základe ust. § 24 zák. č.
49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách nesporne vyplýva, že vlastníctvo k pozemkom, ktoré
sú združené k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované a družstvo má oprávnenie

užívať pozemok a nemôže ho ani zaťažiť ani scudziť. JRD, aj keď predmetné pozemky užívalo, nikdy
pretonemohlonadobudnúťvlastníckeprávo,pokiaľnebolauzavretáriadnazmluvaoprevodevlastníctva
a táto skutočnosť v konaní potvrdená nebola. Pokiaľ ide o užívanie štátnym majetkom, taktiež nebola
predložená žiadna listina, na základe ktorej by bol preukázaný prevod nehnuteľnosti na štátny majetok
a zároveň je potrebné poukázať aj na vyjadrenie Fondu národného majetku v konaní vedenom pod
sp.zn. 27C/258/2009, že predmetom privatizačného projektu Štátneho majetku Rajec boli len stavby

a to bez pozemkov v k.ú. P. H., nakoľko štátny podnik nepreukazoval k nim právo správy a pozemky
pod stavbami mal len v užívacom vzťahu od fyzických a právnických osôb a tak ako skonštatoval súd
v tomto konaní, podľa zmluvy o predaji majetku štátu č. 63/1996 nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva na AGROREGIÓN s.r.o., Dlhé Pole, na základe privatizačného projektu Štátneho majetku
Rajec. AGROREGIÓN, ktorý na základe osvedčenia o vydržaní N 200/2000, Nz 173/2000 bol zapísaný

ako vlastník predmetných nehnuteľností a následne ich previedol kúpnou zmluvou V 5137/2000 na
odporcu , nemohol nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, nakoľko nemožno uňho konštatovať,
že jeho právny predchodca bol dobromyseľný v držbe nehnuteľností. Právny predchodca spoločnosti
AGROREGIÓN a.s. nemal titul, na základe ktorého by s nehnuteľnosťami nakladal ako so svojim
vlastníctvom v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti ako vlastníkovi patria. Občiansky zákonník platný

a účinný do 31.12.1991 pre platnosť prevodu nehnuteľnosti vyžadoval písomnú formu zmluvy, ktorá
sa stala účinnou jej registráciou štátnym notárstvom a táto podmienka k tvrdenému nadobudnutiu
vlastníckeho práva právnym predchodcom odporcu splnená nebola. Ak sa teda právny predchodca
odporcu chopil držby, na takúto držbu nemá právny titul a jeho držba nemôže byť vzhľadom na
všetky okolnosti dobromyseľná. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k takému záveru,

že AGROREGIÓN a.s. nenadobudol vlastnícke právo titulom vydržania a nebol preukázaný žiaden
iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, a tak táto spoločnosť nebola vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Na základe tohto podľa § 39 OZ nemohla previesť na iného viac práv, ako sama mala,
a tak možno konštatovať, že podľa kúpnej zmluvy V 5137/2000 odporca nenadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet tejto zmluvy. Pokiaľ odporca od predmetnej zmluvy (uzavretá

dňa 2.11.2000) odvíjal svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva a uplynutie 10 ročnej
nerušenej vydržacej doby (navrhovateľka podala návrh na súd v roku 2014 ) súd mal za preukázané,
že už v roku 2003 právny predchodca navrhovateľky D. D. namietal vlastnícke právo odporcu v súdnom
konaní vedenom pred tamojším súdom pod sp.zn. 27C/61/2003 a domáhal sa určenia, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností a po jeho smrti v konaní ďalej pokračovali jeho právni nástupcovia, vrátane

navrhovateľky, na základe totožných skutkových tvrdení, v ktorých namietali vlastnícke právo odporcu,
ktoré bolo právoplatne skončené dňa 6.6.2014, čím bolo vyvrátené tvrdenie o pokojnej, ničím nerušenej
držbe odvíjajúcej sa od (neplatne) uzatvorenej kúpnej zmluvy, ako aj narušená jeho dobromyseľnosť.
Odporcovi neuplynula vlastná 10 ročná vydržacia doba, aj keď sa v roku 2000 ujal držby predmetných
nehnuteľností pre seba, od roku 2003 do roku 2014 si musel byť vedomý, že jeho vlastnícke právo je

namietané a jeho dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria, bola narušená.

Prvostupňový súd zamietol návrh odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom bývalého štatutárneho
zástupcu spoločnosti AGROREGION a.s. a vyžiadanie si zo SPF dokumentov o bývalom Štátnom
majetku Rajec, na skúmanie možných nešpecifikovaných titulov držby právneho predchodcu odporcu,

nakoľko v samotnom osvedčení o vydržaní okrem vyhlásenia, že predmetné nehnuteľnosti užíval od
roku 1960 Štátny majetok Rajec, ktorý na nich vybudoval hospodársky dvor s hospodárskymi budovami
a tieto v rámci privatizácie odkúpila spoločnosť AGROREGIÓN s.r.o., ktorá následne vložila svoj majetok
do spoločnosti AGROREGIÓN, a.s. sa iné nadobúdacie tituly neuvádzajú a opätovne súd prvého stupňa
poukázal aj na vyjadrenie Fondu národného majetku v konaní vedenom pod sp.zn. 27C/258/2009,

že predmetom privatizačného projektu Štátneho majetku Rajec boli len stavby, a to bez pozemkov v
katastrálnom území P. H., nakoľko štátny podnik nepreukazoval k nim právo správy a pozemky pod
stavbami mal len v užívacom vzťahu od fyzických a právnických osôb.Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľka sa mala domáhať svojho práva na základe reštitučných
zákonov, súd poukazuje na právny názor už vyslovený Krajským súdom v Žiline v konaniach
27C/61/2003, 8C/165/2009 a 27C/258/2009, ktorý je bližšie citovaný vyššie a na ktorý odkazuje, kde

je jednoznačne konštatované , že v tomto prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu zákona č.
229/91 Zb., tak ako uvádzal odporca , ale navrhovateľka sa správne domáhala určenia vlastníckeho
práva v súlade s § 80 písm. c) O.s.p. Od už vyslovených právnych záverov súd nemal dôvod sa
odchýliť, nakoľko ich podkladom je rovnaký skutkový základ. Podstatnou aj v danej veci bola skutočnosť,
že v zmysle § 24 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách ostalo vlastníctvo k

pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zachované. "Znamená to, že právna
úpravavpredchádzajúcomspoločenskomzriadeníurčitýmspôsobom´trpela´vlastníckeprávofyzických
osôb (súkromníkov) aj k pôde, napriek jeho nezakotveniu v súkromnoprávnom kódexe, pričom toto
právo zostávalo iba zapísané v pozemkovej knihe bez toho, aby vo všeobecnosti zaniklo. Keďže
tu nedošlo k zmene vlastníctva dotknutej osoby (právneho predchodcu navrhovateľky), potom bolo
bezpredmetné uvažovať o náprave majetkovej krivdy v zmysle reštitučných predpisov. Na základe

zisteného skutkového stavu súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania
rozhodne prvostupňový súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol,
že s rozsudkom nesúhlasí, nepovažuje ho za správy, pretože nebol riadne zistený skutkový stav,

pretože okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a
samotné rozhodnutie vychádza potom z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
na pojednávaní dňa 28.10.2015 navrhoval za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vykonať
dokazovanie na potvrdenie, resp. vyvrátenie skutočnosti, či predmet nespadá do oblasti reštitúcii.
Odvolateľ poukázal na to, že v období zakladania družstva po roku 1957 väčšina vlastníkov pôdy túto

darovala JRD Kamenná Poruba. Tým, vlastníkom, ktorí pôdu odmietli družstvu darovať, prípadne dať do
užívania, bola pôda podľa vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. odňatá prikázaním do užívania družstva
na základe uznesenia rady MNV v Kamennej Porube. Napriek tomu, že nariadenia č. 50/1955 Zb.
používa pojem „užívanie", odvolateľ má za to, že nemožno tento pojem ako aj dôvod užívania pôdy
družstvom stotožňovať, resp. zamieňať s užívaním pôdy na základe zák. č. 49/1959 Zb. Prikázanie

pôdy do užívania na základe príkazu v zmysle vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. nebolo scudzovacím
titulom,tedanebolomožnépreviesťvlastníctvonaštátanapriektomureštitučnézákonyexpressisverbis
uvádzajú tento ako jeden z reštitučných titulov. Preto sa odvolateľ domnieva, že aj v takomto prípade
sa jedná o reštitučný titul, ktorí si mali účastníci konania uplatniť v rámci reštitučných zákonov. Podľa
odvolateľa bolo potrebné v prvostupňovom konaní vykonať úplné dokazovanie, najmä navrhovaným

dopytom na SPF za účelom potvrdenia, resp. vyvrátenia prípadného reštitučného nároku a v prípade,
že by bol daný niektorý z reštitučných titulov, mal súd návrh zamietnuť. Navrhol preto, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že odvolanie odporcu

považuje za nedôvodné, preto žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., keď podľa ust. § 156 ods.
3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vec
správne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právnych predpisov. Nie sú preto splnené zákonnépodmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu tak, ako sa toho domáhal odporca
podaným odvolaním.

Rozsudok okresného súdu je náležite, zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnený v súlade s ust. § 157
ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých
preukazovaných dôkazov okresný súd vo veci rozhodol a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Aj odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
okresného súdu, ktorý zaujal právny záver, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele

2/4 v sporných nehnuteľnostiach, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka,
resp. jej právny predchodca boli vlastníkmi sporných nehnuteľností a nikdy nedošlo k zmene vlastníctva
dotknutej osoby, resp. právneho predchodcu navrhovateľky, a preto odvolací súd nemohol prisvedčiť
argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, keď poukazoval na to, že v predmetnej
veci išlo o reštitučný nárok a bolo potrebné postupovať podľa reštitučných zákonov. V konaní bolo
nepochybne preukázané, že nikdy nedošlo k zmene vlastníctva, a preto tak, ako uvádzal prvostupňový

súd, je bezpredmetné uvažovať o náprave majetkovej krivdy v zmysle reštitučných predpisov. Keďže
odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách

konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd
prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.