Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204015
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814204015.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: maloletý

W. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., A. X/XX, zast. zákonným zástupcom - matkou X.. A. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. X/XX, N., zast. JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Prievidza,
Hviezdoslavova 3 proti odporcovi v 1/ rade: maloletý K. F., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, R. - D.,
v konaní zastúpený zákonným zástupcom otcom, t.j. odporcom v 2/ rade: K. F., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XXX/XX, R. - D., o zaplatenie 241,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 120,75 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 120,75 eur od 22.10.2013 do zaplatenia, v lehote

troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh voči odporcom v 1/ a v 2/rade zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca v 2/ rade je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 9,60 eur, a to v lehote troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletý navrhovateľ, v konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou - Ing. A. U., sa podaným
návrhom doručeným súdu 14.3.2014, domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia 241,50 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne od 22.10.2013 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa
27.2.2013 pred 7.45 hod. v triede Prima Gymnázia V. B. Nedožerského v Prievidzi udrel navrhovateľa
jeho spolužiak - odporca v 1/ rade do oblasti hlavy, čím mu spôsobil zranenie spočívajúce v prederavení
bubienka bez zlomeniny lebečných kostí. Za uvedenú škodu zodpovedá odporca v 1/ rade v zmysle §
420ods.1Obč.zákonníkaavzmysle§422ods.1Obč.zákonníkaijehozákonnýzástupca-odporcav2/

rade,pričomnáhraduškodyžiadalpriznaťztitulubolestného,ktorébolostanovenévlekárskomposudku
MUDr. Martou Kišovou, v počte bodov 15, čo pri hodnote bodu 16,10 eur za rok 2013 predstavuje 241,50
eur. Listom z 4.10.2014 bol vyzvaný zákonný zástupca odporcu v 1/ rade na náhradu škody, na ktorý list
nereagoval,pretožiadalpriznaťiúrokzomeškaniavzmysle§3Nariadeniavládyč. 87/1995Z.z.vznení
neskoršíchpredpisov.Zástupcanavrhovateľapovykonanomdokazovanípoukázalnato,žeodporcav2/
rade sa v konaní snažil preukázať nevhodné správanie navrhovateľa voči iným spolužiakom, ktoré však
bolo väčšinou obojstranné. Nech by sa navrhovateľ akokoľvek neadekvátne správal, takéto jeho konanie

nemohlo byť dôvodom ani ospravedlnením útoku odporcu v 1/ rade na navrhovateľa z 27.3.2013. V
tej súvislosti uviedol, že odporca si musel byť vedomý ako športovec, venujúci sa bojovým umeniam,
čo môže spôsobiť. Jeho konanie nemožno vysvetliť ani ako nutnú obranu, resp. krajnú núdzu, ale akoneadekvátnu reakciu na slovnú provokáciu. Preto navrhol podanému návrhu vyhovieť, ako i priznať
náhradu trov konania s tým, že ju vyčísli v lehote troch dní.

Súdvovecivydalplatobnýrozkaz7Ro64/2014z7.4.2014,ktorýmnávrhunavrhovateľavcelomrozsahu
vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca v 2/ rade i ako zákonný zástupca odporcu
v 1/ rade odpor v podaní z 28.4.2014, v ktorom namietol, že navrhovateľ nebol na žiadnom odbornom
lekárskom vyšetrení, pričom v ten deň sa zúčastnil riadneho školského vyučovania bez akýchkoľvek
zdravotných komplikácií, z čoho vyvodzuje, že nebol zranený, ani poškodený na zdraví akýmkoľvek

spôsobom. Skutok sa nestal tak ako je uvedené v návrhu. Odporca 1/ bol napadnutý navrhovateľom,
pričom sa adekvátne bránil, keďže útok na jeho osobu pokračoval a trval. Preto návrh považuje za
nedôvodný a navrhol ho zamietnuť.

Maloletý odporca v 1/ rade pri výsluchu pred súdom uviedol, že predtým ako dňa 27.3.2013 dal
navrhovateľovi facku, tento ho slovne provokoval a tiež ho kopol do nohy, po facke sa navrhovateľ

sťažoval na bolesti líca, na bolesti ucha sa nesťažoval. Potvrdil, že v súčasnosti sa už venuje len
rekreačne bojovému umeniu, v čase, keď došlo k incidentu sa venoval karate i džudu, v džude chodil
i na súťaže.

Odporca v 2/ rade a zároveň zákonný zástupca mal. odporcu v 1/ rade uviedol, že jeho syn - odporca

v 1/ rade nie je žiadne problémové dieťa, nemal ani raz zápis v triednej knihe o tom, že by vyrušoval
alebo sa dopustil nejakého incidentu, až na daný prípad. Uviedol, že navrhovateľ ho pred incidentom
provokoval, kopol ho do píšťaly na nohe a vtedy mu syn dal facku, podľa neho reflexne zareagoval,
nebolo to úmyselné. Uviedol, že už i predtým navrhovateľ provokoval jeho syna, ťahal ho za vlasy, sácal
ho, kopal ho do nohy a mal agresívne slovné narážky. Podľa neho chcel vyprovokovať nejaký fyzický

konflikt, čo sa nakoniec podarilo 27.3.2013. Po vykonanom dokazovaní poukázal na skutočnosť, že i
navrhovateľ chodí na bojový šport - taekwondo a sústavne ho tým provokoval. Synovi povedal, že ak ho
navrhovateľ napadne, môže dať navrhovateľovi maximálne facku, čo aj urobil, keď ho napadol. Podľa
neho sa jednalo o nutnú obranu. Uviedol, že skutok sa podľa neho stal v uvedený deň po 7.45 hod.,
kedy zodpovedá za správanie študentov škola. Problémové správanie navrhovateľa sa mohlo zastaviť

už skôr, keďže mal problémy v správaní aj predtým. Náhradu trov konania nežiadal priznať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 93/2014, záznamom o
registrovanom úraze z č.l. 3 spisu, posudkom o bolestnom z č.l. 4 spisu, výzvou z 4.10.2013, výpisom
z knihy úrazov z č.l. 23 spisu, správou od gymnázia z 10.9.2014, záznamom o zdr. dokumentácie z č.l.

31 spisu, žiadosťou rodičov z 11.6.2013, osobnými spismi žiakov z č.l. 53-56, záznamom o správaní
žiakov z č.l. 57 spisu, osobným spisom žiaka - navrhovateľa, rozhodnutím riaditeľa školy z 24.6.2013,
rozhodnutím riaditeľky školy z 25.6.2013 a z 15.4.2013, dotazníkom žiaka - navrhovateľa, osobným
spisom a dotazníkom odporcu 1/, zápisnicou z klasif. porady z 15.4.2013, hlásením o výsledkoch
z č.l. 79, zápisom z trištvrteročnej klasif. porady z 15.4.2013, prezenčnou listinou, pedagogickým

dozorom Gymnázia V.B. Nedožerského, školským poriadkom, zápisnicou o výsluchu svedkyne S. F. ako
i výsluchom svedkov, a to S. F., K.. E. N., maloletej K. N. maloletej E. B., maloletého C. C., maloletého
K. C. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z písomného vyjadrenia triednej učiteľky maloletého navrhovateľa i maloletého odporcu v 1/ rade K.. S.

F. z XX.X.XXXX ako i z kópie z knihy úrazov vedenej Gymnáziom V. B. Nedožerského v Prievidzi / č.l.
23,28 spisu/ mal súd preukázané, že podľa vyjadrenia triednej učiteľky dňa 27.3.2013 nebola v práci a o
incidente medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade sa dozvedela od matky navrhovateľa a neskôr od
svedkov tejto udalosti. Dňa 27.3.2013 popoludní dostala SMS správu od matky navrhovateľa o tom, že
jej synovi sa v ten deň stal úraz v škole, kedy ho udrel spolužiak - odporca v 1/ rade, pričom na základe

lekárskeho vyšetrenia bolo zistené, že navrhovateľ má roztrhnutý ušný bubienok. Rozhovor so svedkami
incidentu bol možný až 3.4.2013, keďže úraz sa stal posledný deň pred Veľkonočnými prázdninami.
Podľa výpovede spolužiakov boli v dobe incidentu v triede okrem menovaných ich spolužiaci, a to K.
C., K. N. a E. B., v čase úrazu sa v škole ešte nevykonával chodbový dozor, takže dospelí svedkovia
incidentu nie sú. Podľa výpovede svedkov, uvedených spolužiakov, sa vraj incident stal tak že 27.3.2013

pred prvou vyučovacou hodinou, keď prišiel odporca v 1/ rade do školy, navrhovateľ na neho slovne
zaútočil, odporca v 1/ rade mu dal následne facku. Deti v triede povedali, že navrhovateľova slovná
agresia voči spolužiakom už predtým nejakú dobu trvala. Úraz v priebehu dňa nebol nahlásený nikomu
z vyučujúcich ani dozorkonajúcim kolegom, až následne spomínanou SMS od matky navrhovateľa, nazáklade čoho bol úraz zaevidovaný v knihe úrazov. Voči obom žiakom boli vyvodené výchovné opatrenia
kvôli porušeniu školského poriadku.
Zo záznamu o registrovanom školskom úraze spísaného riaditeľkou školy, podpísaného triednou

učiteľkou i zástupcom rady školy / č.l. 22 spisu/ mal súd preukázané, že k uvedenému úrazu došlo
27.3.2013 pred 7.45 hod., kedy navrhovateľ provokoval odporcu v 1/ rade a odporca v 1/ rade dal
navrhovateľovi facku. Z uvedeného záznamu vyplýva, že dozor začína o 7.45 hod., pričom úraz sa stal
ešte predtým. Triednou učiteľkou boli prijaté výchovné opatrenia, a to napomenutie oboch žiakov a obom
žiakom boli udelené písomné pokarhania triednou učiteľkou i riaditeľkou školy.

Zlekárskehoposudkuobolestnom/č.l.4spisu/vystavenéhoMUDr.MáriouKišovou,praktickoulekárkou
pre deti a dorast mal súd preukázané, že navrhovateľovi na základe úderu od spolužiaka dňa 27.3.2013
bolo spôsobené poškodenie na zdraví, ktoré bolo ohodnotené bolestným podľa položky 58 prílohy č. 1
Zákona č. 437/2004 Z.z., a to za prederavenie bubienka bez zlomeniny lebečnej kosti a bez druhotnej
infekcie v počte bodov 15.
Z listu z 4.10.2013 mal súd preukázané, že v uvedenom liste zástupca navrhovateľa vyzval odporcu v 2/

rade na náhradu škody v súvislosti s uvedeným incidentom z titulu bolestného v celkovej výške 241,50
eur, a to v lehote 10 dní od prevzatia uvedeného listu. Uvedený list bol doručený odporcovi v 2/ rade
11.10.2013, o čom svedčí doručenka na č.l. 6 spisu.
Z lekárskeho záznamu vystaveného NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach z 27.3.2013 o 18.14 hod. /č.l.
31 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedený deň sa navrhovateľ zúčastnil lekárskeho vyšetrenia, kedy

uviedol, že dostal úder od spolužiaka päsťou na ľavé ucho, odkedy cíti bolestivosť pri zívaní, pri fúknutí
a pri zapchatom nose počuje prúdenie vzduchu v uchu, nepočuje naň. Z uvedenej správy vyplýva, že
vyšetrením bola zistená prítomná perforácia s mierne zakrvaveným okrajom - iná perforácia bubníkovej
blany, následne bol navrhovateľ na lekárskom vyšetrení dňa 2.4.2013.
Zo žiadosti rodičov Primy o vylúčenie navrhovateľa z Primy adresovanej riaditeľke školy z 12.6.2013,

mal súd preukázané, že tam uvedení a podpísaní rodičia spísali uvedenú žiadosť, v ktorej uviedli, že
navrhovateľ sa za rok prejavil ako študent, ktorý neustále narušuje vyučovací proces, jeho správanie
je netolerovateľné, svoje obete ponižuje, zosmiešňuje, vymýšľa prezývky, svojím správaním neustále
provokuje a je zázrak, že dostal len jednu facku. Preto požiadali o riešenie situácie riaditeľku školy.
Z výsluchu zákonnej zástupkyne maloletého navrhovateľa - matky Ing. A. U. súd zistil, že dňa 27.3.2013

sa dozvedela o uvedenom incidente o 15.00-16.00 hodine, kedy jej o ňom povedal navrhovateľ, jej syn.
Uviedla,ženauchusynanebolividieťznámkyudretia,napohotovostinaUniklinikeichodporučilinaORL
vyšetrenie, kedy bolo zistené, že má perforovaný bubienok. Uviedla, že nevie o žiadnom konflikte medzi
navrhovateľom a odporcom v 1/ rade pred týmto incidentom. Uviedla, že v predchádzajúcom období
mal navrhovateľ problematické správanie len s jednou spolužiačkou, nikdy neriešila, že by navrhovateľ

fyzicky udrel nejakého spolužiaka. Potvrdila, že ako dvojročnému navrhovateľovi bolo diagnostikované
ADHD, teda syndróm hyperaktivity, nosil poznámky zo školy v tom smere, že vyrušuje na vyučovaní,
rozpráva, jeho napádanie bolo vždy len slovné, nikdy fyzicky nikomu neublížil. Uviedla, že v súvislosti s
touto diagnózou nechodil na žiadne kontroly ani nebral žiadne lieky.
Z výsluchu zákonného zástupcu mal. odporcu v 1/ rade a zároveň odporcu v 2/ rade súd zistil, že o

uvedenom incidente syna sa dozvedel od triednej učiteľky, ktorá ho informovala, že sa odporca v 1/ rade
pobil so spolužiakom a ten má prasknutý bubienok. Uviedol, že ešte pred týmto incidentom vedel od
syna a triednej učiteľky i jeho spolužiakov, že navrhovateľ pľul na jeho syna, ťahal ho za vlasy, sácal
ho, kopal ho do nohy a mal agresívne slovné narážky voči nemu. Potvrdil, že jeho syn 6 rokov trénuje
karate a džudo, v živote sa však nebil, má to od neho zakázané. Predtým, ako sa toto stalo, zakázal

synovi, aby fyzicky napadol navrhovateľa, až potom nakoniec mu povedal, že mu môže dať facku, ako
ho navrhovateľ napadne, čo sa aj stalo, lebo navrhovateľ ho kopol do píšťaly na nohe a vtedy mu syn dal
facku, čím reflexne zareagoval, nebolo to úmyselné. Uviedol, že správanie jeho syna - odporcu v 1/ rade
nikdy predtým nebolo riešené triednou učiteľkou ani riaditeľkou školy pre nevhodné správanie. Uviedol,
že už 3 x predtým sa mu syn sťažoval, že mu navrhovateľ ubližuje a fyzicky ho napáda, čo následne on

riešil s triednou učiteľkou a zvažoval, že pôjde i za jeho rodičmi. Uviedol, že v súčasnosti má maloletého
odporcu v 1/ zvereného do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu, keďže sú s matkou maloletého
rozvedení. S maloletým nikdy nemal výchovné problémy, podľa neho i v tomto prípade išlo z jeho strany
len o nutnú obranu. Uviedol, že za všetko, čo sa stane v škole, zodpovedá škola. Keďže je dieťa v
škole, on nemôže mať nad dieťaťom fyzický dozor, preto zastáva názor, že nenesie zodpovednosť za

správanie syna.
Zo záznamu - osobného spisu žiaka maloletého navrhovateľa /č.l. 59 spisu/ mal súd preukázané, že
pred incidentom z 27.3.2013 bolo uložené dňa 31.1.2013 navrhovateľovi pokarhanie triednym učiteľom
za opakované porušovanie školského poriadku, 15.4.2013 pokarhanie riaditeľom školy za opakovanéporušovanie školského poriadku, 28.6.2013 pokarhanie riaditeľom školy za opakované porušovanie
školského poriadku, za nevhodné správanie voči spolužiakom a jednu neospravedlnenú hodinu, pričom
dňa 28.6.2013 je poznačený i prestup na inú školu - ZŠ S. Chalupku Prievidza.

Z osobného spisu žiaka - odporcu v 1/ rade /č.l. 69 spisu/ mal súd preukázané, že ku dňu 15.4.2013
bolo maloletému udelené pokarhanie triednym učiteľom.
Zo záznamu zo školy s názvom Správanie žiakov /č.l. 57, 58 spisu/ súd zistil, že ohľadom navrhovateľa
sú v škole poznamenané záznamy o nevhodnom správaní maloletého navrhovateľa dňa 9.11. kedy
bolo poznamenané, že neustále vyrušoval, 23.11., kde je poznamenané agresívne správanie počas

prestávky, 11.12. vyrušovanie a slovné útoky na žiakov počas anglického jazyka, 11.2.poznámka,
že nepracoval na hodine počas pokynov, 6.2. na hodine TV neposlúchol učiteľa a svojvoľne odišiel,
12.3. neustále vyrušoval, v práci rušil spolužiakov, 21.3. záznam, že navrhovateľ cez prestávku so
spolužiakom Šarközym udierali spolužiaka Maňku po hlave, 25.3. poznámka, že navrhovateľ neustále
vyrušuje, 21.3., že na TV navrhovateľ kopol I. do nohy, opľul ju, 27.3. záznam týkajúci sa navrhovateľa i
odporcuv1/rade,ženavrhovateľslovneprovokovalodporcuv1/rade,odporcamudalfacku,9.4.a18.4.

poznámky týkajúce sa navrhovateľa, že navrhovateľ neustále vyrušuje, 22.4. poznámka, že navrhovateľ
mal nevhodné sexuálne reči voči spolužiačke, 6.5. že vyrušuje, vykrikuje a 13.6. poznámka týkajúca
sa navrhovateľa, že vykrikuje, obhadzuje sa papierikmi, ktoré konanie navrhovateľa bolo v zmysle
uvedeného záznamu hodnotené ako priestupky voči školskému poriadku. Z uvedeného záznamu
vyplýva porušovanie školského poriadku zo strany odporcu v 1/ rade dňa 14.1., kedy nepracoval na

hodine podľa pokynov a 27.1. vyrušovanie počas hodiny fyziky.
Z rozhodnutia riaditeľky gymnázia V.B. Nedožerského v Prievidzi z 15.4.2013 mal súd preukázané, že
navrhovateľovi bolo udelené riaditeľské pokarhanie za opakované porušovanie školského poriadku, z
rozhodnutia z 25.6.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bolo udelené pokarhanie za opakované porušovanie
školského poriadku, za nevhodné správanie voči spolužiakom a jednu neospravedlnenú hodinu /č.l.

65-66 spisu/.
Zo záznamu z trištvrteročnej klasifikačnej porady z 15.4.2013 /č.l. 80 spisu/ vyplýva, že vo vzťahu k
navrhovateľovi bolo prijaté výchovné opatrenie - pokarhanie riaditeľom školy za opakované porušovanie
školského poriadku a vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade pokarhanie triednym učiteľom za hrubé správanie
voči spolužiakovi.

Zo školského poriadku platného pre Gymnázium V. B. Nedožerského Prievidza schváleného 22.4.2010,
a to článku 2 mal súd preukázané, že porušením školského poriadku je okrem iného i nevhodné
vystupovanie žiaka voči učiteľovi alebo spolužiakom, pričom v článku 6 je stanovené, že k základným
ľudským právam nepochybne patrí aj právo na ochranu života a zdravia, pri organizovaní práce v škole
je nevyhnutné rešpektovať základné zákony a predpisy upravujúce bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci., pričom na kultúre a estetike pracoviska, ochrane svojho zdravia sa podieľajú všetci účastníci
života v škole.
Z listiny schválenej na Gymnáziu V. B. Nedožerského Prievidza s názvom Pedagogický dozor súd
zistil, že základnou legislatívnou normou, ktorá rieši problematiku dozoru nad žiakmi je pracovný
poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení č.

CD 2005-19381/26382-1:14, z ktorého vyplýva, že učiteľ vykonáva dozor nad žiakmi v škole pred
vyučovaním, po vyučovaní a v čase prestávok. Výkon pedagogického dozoru v škole začína po skončení
nultej hodiny, t.j. od 7.45 hod. a trvá až do 13.45 hod, kedy sa končí prestávka po 6. vyučovacej hodine
a začína sa siedma vyučovacia hodina. Pri zabezpečení dozoru nad žiakmi sa postupuje podľa rozvrhu
dozorov, ktorý schvaľuje riaditeľka školy.

Z výsluchu svedkyne Mgr. Jany Čižniarovej, triednej učiteľky maloletého navrhovateľa a odporcu v
1/ rade súd zistil, že v deň, kedy došlo k incidentu medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade
27.3.2013 nebola v škole, o incidente sa dozvedela z SMS správy od matky navrhovateľa. Rozhovor s
navrhovateľom i odporcom v 1/ rade vykonala až nasledujúci deň po veľkonočných prázdninách, teda
3.4.2013, kedy sa od nich a svedkov tejto udalosti dozvedela, že keď prišiel odporca v 1/ rade do triedy,

navrhovateľ na neho slovne zaútočil, kedy mu povedal niečo v tom zmysle, že má ísť preč, čo tu robí.
Deti jej povedali, že navrhovateľ slovne provokoval odporcu v 1/ rade, na čo mal. odporca reagoval
tak, že dal navrhovateľovi facku. Uviedla, že toto sa muselo stať niekedy okolo 7.30 hod., pretože bolo
ešte veľmi málo detí v škole, iba títo piati. Dozor začína o 7.45 hod., ktorý vykonáva jedna osoba na
jednom poschodí. Taktiež sa pýtala kolegov i detí, či sa navrhovateľ nesťažoval na zdr. obtiaže alebo či

hlásil tento incident, zistila, že tento úraz nebol nikomu hlásený ani sa nikomu nesťažoval. Na základe
tohto incidentu boli zo strany školy vyvodené výchovné opatrenia voči navrhovateľovi i odporcovi v
1/ rade, obom bolo uložené ústne pokarhanie a navrhovateľovi sa to zohľadnilo i pri trištvrte ročnom
hodnotení správania žiaka, kedy mu bolo uložené pokarhanie riaditeľkou školy. U odporcu v 1/ radeto bol prvý prečin z jeho strany, preto zvolila iba pokarhanie triednou učiteľkou, u navrhovateľa boli
problémy so správaním už dlhšiu dobu. Navrhovateľ má dosť nepokojnú, výbušnú povahu, vyrušoval
najmä na vyučovaní, keďže skákal do reči učiteľovi alebo spolužiakom. Tiež s ním malo konflikty viacero

spolužiakov, napríklad rodičia I. J. boli za ňou kvôli tomu, že sa navrhovateľ a I. bijú, že ich dcéra
príde občas domov s modrinou. Navrhovateľ doplácal na svoju výbušnú povahu, lebo sa stávalo, že ho
dokázali vyprovokovať aj maličkosti. Problémy boli tiež ešte medzi navrhovateľom a T. S., ktorá bola
najlepšou žiačkou v triede, navrhovateľ to nevedel spracovať a maloletú slovne zhadzoval. Tiež sa jej
pýtal, či vie, čo je orál, čo prispelo k tomu, že mu bolo udelené riaditeľské pokarhanie. Tiež sa na TV

stalo, že navrhovateľ pri hraní floorbalu hákoval spolužiaka, za čo ho učiteľ TV vylúčil zo zápasu, mal.
navrhovateľ vtedy hodil hokejku a odišiel z vyučovacej hodiny. Keď sa dozvedela o tomto incidente
medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľom, dovtedy vôbec nevedela, že by mali konflikty medzi sebou.
Odporca v 1/ rade v tom čase vychádzal dobre so všetkými spolužiakmi, má pokojnú, nekonfliktnú
povahu, nevyhľadáva bitky ani konflikty. Svedkyňa uviedla, že samotný odporca v 1/ rade ešte predtým
ako začala vyšetrovať celý incident, sa priznal, že dal navrhovateľovi facku, pokiaľ si dobre pamätá,

povedal, že mu navrhovateľ niečo povedal, čo ho vyprovokovalo, a preto mu dal facku, podrobnejšie si
to už nepamätala. Svedkyňa uviedla, že mal. navrhovateľ po skončení školského roka sám dobrovoľne
prestúpil do inej školy, aj po tomto incidente problematické správanie navrhovateľa pretrvávalo.
Maloletý navrhovateľ pri výsluchu pred súdom uviedol, že podľa neho predtým, ako došlo k incidentu
v marci 2013, nemal narušené vzťahy s odporcom v 1/ rade. Na otázku či sa stávalo, že navrhovateľ

slovne provokoval odporcu, uviedol, že asi áno, bolo to vysmievanie, inak nič. Takto sa správal aj voči
ostatným spolužiakom. Niekedy to zo strany spolužiakov bolo aj vzájomné. Navrhovateľ uviedol, že v
prípade tohto incidentu v marci 2013 došlo prvýkrát k fyzickému konfliktu medzi ním a odporcom v 1/
rade. V marci 2013 k incidentu došlo tak, že prišiel do školy v raňajších hodinách. V triede boli prítomní
traja spolužiaci, a to Matej Šerík, Mária Polerecká a Ema Uhrínová. Navrhovateľ uviedol, že vtedy slovne

provokoval odporcu v 1/ rade, uviedol, že je možné, že to bolo vzájomné. Potom ho z ničoho nič odporca
udrel päsťou do ľavého ucha, na ktoré počuje, na pravé ucho nepočuje vôbec. Následkom tohto úderu
spadol, na úder nijako nereagoval, následne to nahlásil učiteľovi, ktorý mal s nimi prvú hodinu. Jednalo
sa o učiteľku, ktorá ich učila hudobnú výchovu. Po údere mu pískalo a šumelo v uchu, približne 2 týždne
na ucho ani nepočul. Uviedol, že v ten deň bol celý deň na vyučovaní, ucho mu nekrvácalo. Navrhovateľ

uviedol, že z tejto školy prestúpil na inú školu z dôvodu, že nemal dobré vzťahy so spolužiakmi, zo školy
nebol vylúčený. Uviedol, že i odporca mal slovné útoky voči spolužiakom, rôzne výsmechy, nebolo to
nič vážnejšie. Poprel, že by v to ráno vykrikoval z okna na odporcu v 1/ rade, taktiež ho nesotil. Poprel,
že by odporcu v 1/ rade predtým, ako mu dal facku, kopol, trval na tom, že mu dal odporca v 1/ rade
úder do tváre päsťou, nie facku. Navrhovateľ tiež potvrdil, že sa stalo, že opľul spolužiačku, a že je

možné, že ju ťahal za vlasy, bolo to zo srandy. Navrhovateľ uviedol, že keď ho odporca v 1/ rade udrel,
na chvíľu úplne ohluchol, potom sa mu v priebehu vyučovania trochu vrátil sluch, následne mu v uchu
šumelo, v dôsledku liečby sa to postupne zlepšovalo. Maloletý navrhovateľ na otázku, prečo v zázname
o registrovanom školskom úraze sa udáva, že navrhovateľ dostal facku a nie úder päsťou, navrhovateľ
uviedol, že on si to vtedy poriadne nezvážil, keď sa to zapisovalo.

Odporca v 1/ rade pri výsluchu pred súdom uviedol, že pred incidentom z 27.3.2013 mal vzťahy s
navrhovateľom dobré, boli kamaráti. Uviedol, že aj so spolužiakmi mal on vzťahy dobré, pred týmto
incidentom sa stalo, že sa jednému spolužiakovi vysmievali, bolo to v rámci srandy. Uviedol, že v triede
si navrhovateľ vytipoval dvoch, troch ľudí, ktorým robil stále zle. Fyzicky ich napádal, aj ich slovne a
psychicky deptal. Spolužiačku I. J. kopol, na hodine TV hodil hokejku po spolužiakovi, iné fyzické útoky

nevidel. Navrhovateľ tiež slovne deptal T. S., vysmieval sa jej, že je blbá. Stávalo sa, že medzi kamarátmi
sa navzájom vysmievali všetci. K incidentu 27.3.2013 došlo tak, že keď prichádzal do školy okolo 7.45
hod., keď bol ešte na vonkajších schodoch, navrhovateľ sa vyklonil z okna a začal na neho kričať:
„Vypadni, nikto ťa tu nechce, choď preč“. Keď prišiel do triedy, navrhovateľ išiel oproti nemu, sotil ho
priamo rukami do hrude, následne odporca 1/ ustúpil, navrhovateľ ho kopol do píšťaly na nohe, a keďže

si odporca v 1/rade myslel, že v útoku bude navrhovateľ pokračovať, tak mu dal reflexne facku, čo podľa
neho ani nebolo do oblasti ucha. Nie je pravda, že by navrhovateľ spadol po facke, iba sa naklonil,
ohol v tele a to bolo všetko. Spolužiakovi K. C. sa navrhovateľ sťažoval, že ho bolí líce, na ucho sa ani
nesťažoval. Potvrdil, že svedkami tohto incidentu boli spolužiaci C., N., B., po chodbe prichádzal C.,
ktorý tiež videl tento incident. Podľa odporcu v 1/ rade sa tento incident stal o 7.46 hod., resp. 7.47 hod,

teda po ukončení nultej hodiny, keď začala prestávka. Dozor vtedy ešte v škole nebol. Taktiež uviedol, že
predtým ako došlo k tomuto incidentu, stalo sa maximálne dvakrát, že ho navrhovateľ kopol do nohy, on
mu vtedy povedal, aby to nerobil, potom už prestal. V ten deň, keď ho navrhovateľ sotil, tak mu povedal:
„Čo robíš, nechaj ma tak“, on ho však potom kopol do nohy, následne mu dal facku.Z výsluchu svedkyne riaditeľky školy Mgr. E. N. súd zistil, že v školskom roku 2012/2013 opakovane
riešili problémy so správaním navrhovateľa. Podľa nej je navrhovateľ veľmi talentovaný chlapec, čo je
často sprevádzané poruchami správania. Na trištvrteročnej klasifikačnej porade riešili jeho správanie,

bolo mu udelené vzhľadom na opakované zápisy v triednej knihe riaditeľské pokarhanie. Problémy
v triede vyústili až do situácie, kedy rodičia spolužiakov spísali petíciu o tom, aby navrhovateľ nebol
ich spolužiakom, s čím ona zásadne nesúhlasila, pretože úlohou školy je vyučovať nielen vynikajúcich
jednotkárov, ktorí nemajú problém, ale všetky deti. Uviedla, že celý tento incident medzi navrhovateľom
a odporcom v 1/ rade sa podľa informácií, ktoré dostala, stal ešte v čase, keď dozor v škole nefunguje,

teda pred 7.45 hod. O tomto incidente sa dozvedeli až po sviatkoch, incident vyšetrovala triedna
učiteľka. Uviedla, že presne si nepamätá, že by sa navrhovateľ pred týmto incidentom dopustil niečoho
vážnejšieho vo vzťahu k spolužiakom, väčšinou išlo o pretrvávajúce slovné napádanie, uviedla, že sa
jej zdá, že tam bol i nejaký fyzický konflikt, ale nebola si tým úplne istá, nebolo to podľa nej vážnejšieho
charakteru. Kvôli správaniu navrhovateľa bolo na trištvteročnej klasifikačnej porade prijaté výchovné
opatrenie vo vzťahu k navrhovateľovi, a to pokarhanie riaditeľom školy a v prípade odporcu v 1/rade to

bolo pokarhanie triednym učiteľom v súvislosti s týmto incidentom.
Z výsluchu svedkyne maloletej K. N., nar. X.X.XXXX, ktorá mala v čase incidentu 12 rokov a v súčasnosti
15 rokov, súd zistil, že podľa nej správanie navrhovateľa v škole bolo také, že ostatných spolužiakov
slovne provokoval, vyrušoval na vyučovaní, stávalo sa, že sa pochytil so spolužiačkou I. J., čo v ich
prípadebolovzájomnézobochstrán.Uviedla,žesinepamätá,žebymaleštesniekýminýmnavrhovateľ

fyzické konflikty. Správanie navrhovateľa a odporcu v 1/ rade do incidentu v marci 2013 bolo neutrálne,
nevšimla si, že by mali medzi sebou problémy. K incidentu v marci 2013 došlo tak, že asi počas nultej
hodiny sedela so spolužiačkou E. na lavici, kedy si všimli, že sa navrhovateľ s odporcom v 1/ rade hádali.
Navrhovateľ vyrýval voči odporcovi, čo konkrétne hovoril, si nepamätala, pričom nevidela, že by odporca
dal navrhovateľovi facku alebo ho udrel. Dozvedela sa o tom, až keď sa o tom začalo hovoriť medzi

spolužiakmi, kedy sa hovorilo, že odporca v 1/ rade dal facku navrhovateľovi. Potvrdila, že v ten deň sa
hovorilo i o tom, že navrhovateľ predtým sotil a kopol odporcu 1/ do nohy, ona to však nevidela. Uviedla,
že po incidente navrhovateľ nespadol na zem ani sa nič také nestalo, to by určite zaregistrovala.
Z výsluchu svedkyne maloletej Emy B., nar. XX.X.XXXX, ktorá mala v čase incidentu 12 rokov a
v súčasnosti15 rokov, súd zistil, že podľa nej navrhovateľ mal dobré výsledky v škole, ale mal zlé

správanie. Dostával poznámky za to, že bol drzý k učiteľom, k niektorým spolužiakom sa správal dobre,
k niektorým nie. Z niektorých spolužiakov si robil srandu, s tými, s ktorými mal problémy, to bývalo
aj vzájomné, vzájomne sa provokovali. Navrhovateľ mal problémy so I. J., bolo to však vzájomné. Čo
sa týka incidentu z marca 2013, uviedla, že sa to stalo ešte ráno pred vyučovaním, konkrétny čas si
nepamätala, bolo to počas prestávky alebo nultej hodiny. Vtedy boli v triede asi piati, ona sa rozprávala

so spolužiačkou K. N.. Navrhovateľ a odporca sa hádali, potom navrhovateľ kopol odporcu v 1/ rade a
ten mu to vrátil tak, že mu dal facku. Jednalo sa o facku dlaňou, nie päsťou smerom na tvár, na líce
až smerom k uchu. Podľa nej to nebola silná facka, navrhovateľ vtedy nespadol ani ho to neodsotilo.
Nespomínala si, či pred fackou navrhovateľ odporcu sotil rukami, nepamätala si, že by bol tento konflikt
niekomu hlásený v ten deň, navrhovateľ sa tiež nesťažoval na ucho. Odporca v 1/ rade bol podľa

svedkyne absolútne nekonfliktný, vzťahy so spolužiakmi mal dobré. Podľa svedkyne v ten deň kopnutie
zo strany navrhovateľa voči odporcovi 1/ bolo len slabé, do strednej časti lýtka, nebolo to nič silné. Podľa
nej facka zo strany odporcu 1/ bola primeraná reakcia na kopnutie.
Z výsluchu svedka maloletého Vladimíra C., nar. X.X.XXXX, ktorý mal v čase incidentu 12 rokov a v
súčasnosti 15 rokov, súd zistil, že podľa neho navrhovateľ nemal pred incidentom narušené vzťahy s

odporcom 1/ rade. S ostatnými spolužiakmi odporca 1/ nemal žiadne problémy, navrhovateľ ich mal, bol
agresívnejší a robil niektorým spolužiakom zle. Mal sexuálne narážky na T. S., opľul I. J., hádal sa s veľa
spolužiakmi. Svedok potvrdil, že v marci 2013 bol svedkom incidentu medzi navrhovateľom a odporcom
1/. K incidentu došlo asi o 7.45 hod. ráno pred prvou hodinou, podľa neho už bolo odzvonené. On vtedy
videl, že keď odporca 1/ prišiel do triedy, navrhovateľ na neho začal kričať, že ho tam nikto nechce,

nech odíde. Potom prišiel k odporcovi v 1/ rade , postrčil ho rukami do hrudníka a kopol ho do píšťaly
na nohe, odporca 1/ reagoval tak, že mu dal slabú facku, išlo o facku dlaňou, nie päsťou smerom na
ľavú časť tváre, je možné, že prstami zasiahol až ľavé ucho. Navrhovateľ ostal z toho prekvapený a už
nedobiedzal. Po údere zo strany odporcu 1/, teda facke, navrhovateľa vôbec neodsotilo ani nespadol.
Bolatoslabáfackabeztoho,žebysaodporcarozohnal.Potombolkľud,nepamätási,žebytentokonflikt

navrhovateľ hlásil, následne sa svedok opravil, uviedol, že navrhovateľ to nahlásil, nevedel povedať,
ktorému učiteľovi. Svedok potvrdil, že keď incident vyšetrovala triedna profesorka, ostatní všeobecne
povedali, že navrhovateľ provokoval odporcu, nikto jej nehovoril, že by navrhovateľ kopol odporcu pred
incidentom.Z výsluchu svedka maloletého K., nar. XX.X.XXXX, ktorý mal v čase incidentu 11 rokov a v súčasnosti 14
rokov, súd zistil,že si nepamätá, aké mali vzťahy medzisebou navrhovateľ a odporca 1/ pred incidentom.
Odporca 1/ nemal žiadne problémy so spolužiakmi, navrhovateľ mal problémy so spolužiakmi, vyrušoval

cez hodiny, problémy, ktoré mal so spolužiakmi, však neboli vážne. Stávalo sa, že so I. J. sa hádavali
alebo sa vzájomne urážali, nebolo to vážnejšieho charakteru. Svedok uviedol, že incident sa medzi
navrhovateľom a odporcom 1/ stal pred zvonením, pred prvou prestávkou pred prvou hodinou, pred 7.45
hod. V triede ich vtedy bolo málo. Uviedol, že si pamätá, že odporca 1/ vtedy dal navrhovateľovi facku a
ešte predtým ho navrhovateľ kopol a robil mu zle. Navrhovateľ vtedy niečo i hovoril odporcovi, nepamätá

si, čo. Uviedol, že vie, že navrhovateľ odporcu aj chytal, ale nevie či ho aj sotil, určite ho však kopol.
Facka zo strany odporcu 1/ bola dlaňou, nie päsťou, bola to slabšia facka, smerovala na líce smerom až
k uchu. Navrhovateľ v dôsledku facky nespadol, nevie, či ho to odsotilo. Uviedol, že navrhovateľ v ten
deň niektorému učiteľovi hovoril, že došlo k incidentu, nikomu sa však nesťažoval na bolesti. Uviedol,
že si nepamätá na nič také, že by v ten deň ešte pred incidentom navrhovateľ vykrikoval cez okno na
odporcu 1/. Svedok potvrdil, že nehovoril triednej učiteľke o tom, že pred incidentom navrhovateľ kopol

odporcu v 1 / rade.
Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 415 cit. zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 418 ods. 2 cit. zákona, takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti
hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a
nebezpečnosti útoku.
Podľa § 422 ods. 1,2,3 cit. zákona, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá

za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a
nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu,
pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho
následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
(2) Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad

nezanedbal.
(3) Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci dohľadom poverení sami za škodu takto
vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie
je tým dotknutá.

Podľa § 441 cit. zákona, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne;
ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 444 cit. zákona, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je opodstatnený iba sčasti, a to v rozsahu jednej polovice

vo vzťahu k obom odporcom v 1/ a 2/ rade. Podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného dokazovania
nespornevyplýva,ževdôsledkukonaniaodporcuv1/rade,ktorýprikonfliktesnavrhovateľom27.3.2013
dal navrhovateľovi facku, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa, a to k perforácii
bubienka ľavého ucha. Uvedené vyplýva nielen z doložených vyššie uvedených lekárskych správ, ale i
z výpovede navrhovateľa, matky navrhovateľa, ktorí potvrdili, že v dôsledku konania odporcu v 1/ rade

začal navrhovateľ pociťovať problémy s uchom a bezprostredne v ten deň na lekárskom vyšetrení bolo
zistené vyššie uvedené zdr. poškodenie, o čom matka navrhovateľa ihneď informovala i triednu učiteľku
navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že v čase tohto konania odporcu v 1/ rade mal odporca 12 rokov, bolo
potrebné v konaní posúdiť, a to v zmysle cit. ustanovenia § 422 Obč. zákonníka, či za uvedenú škodu
na zdraví, ktorá vznikla v dôsledku konania odporcu v 1/ rade, nesie zodpovednosť maloletý odporca

v 1/ rade s prihliadnutím na jeho rozumovú vyspelosť a potom v zmysle cit. ustanovenia zodpovedá za
vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne spolu s odporcom v 2/ rade, teda jeho zákonným zástupcom,
alebo či výlučne zodpovedá len zákonný zástupca odporcu v 1/ rade, teda odporca v 2/ rade, alebo
žiaden z nich. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu vzhľadom k tomu, že mal.odporca v 1/ rade v čase uvedeného konania, v dôsledku ktorého vznikla škoda na zdraví navrhovateľa,
nemal predtým žiadne problémy v správaní v škole, čo podľa názoru súdu svedčí o určitej rozumovej
vyspelosti menovaného, pričom už v tom čase sa dlhšiu dobu venoval športovým bojovým umeniam,

a to karate i džudo, a to dokonca v džude i na súťažnej úrovni, podľa názoru súdu bol rozumovo
dostatočne vyspelý na to, aby bol schopný posúdiť následky svojho konania a súčasne svoje konanie
ovládnuť. Podľa názoru súdu odporca v 1/ rade svojim konaním porušil prevenčnú povinnosť stanovenú
v § 415 Občianskeho zákonníka, teda počínať si tak aby nedochádzalo ku škodám , v danom prípade
na zdraví, pričom sa z jeho strany jednalo o vedomú nedbanlivosť s pohľadu zavinenia, čím je daná jeho

zodpovednosť za škodu na zdraví navrhovateľa v zmysle cit. §-u 420 Občianskeho zákonníka v platnom
znení. Podľa názoru súdu v danom prípade za uvedenú škodu na zdraví však zodpovedá i osoba, ktorá
niesla zodpovednosť a vykonávala dohľad nad maloletým odporcom v 1/ rade, a to odporca v 2/ rade,
a to z dôvodu, že odporca v 2/ rade sám opakovane v konaní tvrdil, že sa pred uvedeným incidentom
rozprával so synom, ktorému povedal, že v prípade ak na neho navrhovateľ fyzicky zaútočí, tak mu
môže dať facku. Keďže podľa názoru súdu v prípade takejto formy výchovného pôsobenia a odvracania

útoku vedeného zo strany poškodeného subjektu, kedy druhý / brániaci sa /subjekt, v danom prípade
odporca v 1/ rade, sám fyzicky zaútočí na poškodený subjekt, keďže jeho úder smeroval na inú časť
tela a z hľadiska vážnosti prípadného poškodenia zdravia na dôležitejšiu časť tela - hlavu, kde je riziko
vážnejšieho poškodenia zdravia veľmi vysoká, ide podľa názoru súdu o zjavne neprimeranú obranu,
keďže v danom prípade zo strany navrhovateľa / útočiaceho subjektu/ išlo o slovné útoky a kopnutie

do nohy. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že takáto forma útoku - kopnutie do nohy sa už v minulosti
predtým vyskytla medzi uvedenými, pričom sám odporca v 1/ rade uviedol, že v predchádzajúcich asi
dvoch prípadoch navrhovateľovi povedal, aby to nerobil a navrhovateľ potom s tým prestal, preto súd i s
prihliadnutím na uvedené konanie odporcu v 1/ rade v tomto prípade považoval za neprimeranú obranu.
V tej súvislosti súd tiež poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vzťahy medzi

menovanými pred incidentom boli nenarušené a dobré, pričom sa nepreukázali tvrdenia odporcu v 2/
rade, že by bol navrhovateľ pred týmto incidentom odporcovi v 1/ rade ubližoval, a že by ho fyzicky
napádal. Preto podľa názoru súdu takéto konanie odporcu v 1/ rade, kedy fyzicky napadol navrhovateľa
rukou do oblasti hlavy, ktoré konanie odporcu v 1/ rade nemožno v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotiť
ako nutnú obranu a ku ktorému konaniu dal vopred súhlas i zákonný zástupca maloletého odporcu

v 1/ rade, čo odporca v 2/ rade opakovane potvrdil vo svojich vyjadreniach pred súdom, je potrebné
vyhodnotiť tak, že i odporca v 2/ rade zodpovedá za vzniknutú škodu na zdraví navrhovateľa, keďže
akékoľvek fyzické napadnutie, a to i facka do tváre môže spôsobiť poškodenie zdravia, čo sa potvrdilo
i v tomto prípade. Preto súd zaviazal odporcu v 1/ rade nahradiť navrhovateľovi škodu spoločne a
nerozdielne spolu s odporcom v 2/ rade.

Výška škody medzi účastníkmi v tomto konaní bola nesporná, v konaní ju nikto nenamietal a z titulu
bolestného na základe vystaveného lekárskeho posudku predstavuje 241,50 eur v zmysle § 3,5 Zák.č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s
Opatrením MZ SR z 4.4.2013 zverejneným pod č 6/2013 Z.z.. Súd však nezaviazal žalovaných odporcov
v 1/ a 2/ rade k náhrade škody navrhovateľa na zdraví v celom rozsahu, ale len v rozsahu jednej polovice,

a to z ďalej uvedených dôvodov. Súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že u maloletého navrhovateľa na
rozdiel od odporcu v 1/ rade pretrvávali dlhšiu dobu, a to takmer od začiatku školského roka 2012/2013
problémy v jeho správaní v škole, čo nesporne vyplýva z vyššie doložených listinných dôkazov ako i
z výsluchu svedkov, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ sa opakovane dopúšťal porušovania školského
poriadku, a to neustálym vyrušovaním počas vyučovania, pričom opakovane vyvolával alebo sa podieľal

na konfliktoch so spolužiakmi a dokonca i vo vzťahu k takým spolužiakom, ktorí boli vo vzťahu k nemu
pasívni a ignorovali jeho provokatívne správanie. Podľa názoru súdu i v prípade tohto incidentu, ku
ktorému došlo 27.3.2013 medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade, došlo z podnetu navrhovateľa,
čo nesporne vyplýva z vyššie uvedených výpovedí svedkov, a to K. C., K. N., E. B. a C. C., ktorí
vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že predtým ako odporca v 1/ rade dal navrhovateľovi

facku, tento na neho slovne ale i fyzicky zaútočil, kedy ho sotil a kopol do nohy, na základe čoho podľa
názoru súdu samotný poškodený navrhovateľ spoluzodpovedá za vzniknutú škodu na jeho zdraví, a
to v rozsahu 50% i so svojimi rodičmi, ktorí boli informovaní o problematickom správaní navrhovateľa
zo strany školy, napriek tomu nevyvodili dostatočné výchovné opatrenia, ktoré by zabránili v ďalšom
opakovanom problematickom správaní navrhovateľa vo vzťahu ku spolužiakom, keďže opakovane

navrhovateľ provokoval a fyzicky útočil (pľul, ťahal za vlasy) svojich spolužiakov. Spoluzodpovednosť
navrhovateľa a jeho rodičov za vzniknutú škodu na zdraví vyplýva z cit. ustanovenia § 441 Obč.
zákonníka. Preto súd podaný návrh v prevyšujúcej časti ako neopodstatnený zamietol.Čo sa týka námietok odporcu v 2/ rade , že za vzniknutú škodu zodpovedá škola, keďže k incidentu
došlo v škole, podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného dokazovania / záznamu o úraze, výpovede
triednej učiteľky, ktorá vykonávala šetrenie ohľadom úrazu, krátko po ňom, ale aj z výpovede vyššie

uvedených svedkov/ v tejto veci vyplynulo, že k uvedenému poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo
dňa 27.3.2013 pred 7.45 hod., v škole, kde sa obaja účastníci konfliktu nachádzali, a to v priestoroch
Gymnázia V.B. Nedožerského v Prievidzi. V zmysle vtedy platného školského poriadku a v zmysle listiny,
ktorá stanovovala, že pedagogický dozor v uvedenej škole začína o 7.45 hod., podľa názoru súdu nie
je možné v danom prípade vyvodiť zodpovednosť školy ako dohliadajúceho subjektu nad žiakmi, ktorí

sa nachádzali v škole pred 7.45 hod., kedy je potom daná zodpovednosť rodičov za dohliadané deti,
ktorí sú zodpovední v zmysle cit. ustanovenia § 422 ods. 1 Obč. zákonníka za konanie svojich detí, ktorí
rodičia podľa názoru súdu majú výchovne pôsobiť tak na svoje deti, aby ich konanie nebolo spôsobilé
privodiť vznik škody, s poukazom na stanovenú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zákonníka.
Preto súd s poukazom na uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a
v prevyšujúcej časti návrh voči odporcom v 1/ a 2/ rade návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ prostredníctvom zástupcu vyzval odporcu v 2/ rade na náhradu škody
v liste z 4.10.2013, ktorý mu bol doručený 11.10.2013, na ktorý list nereagoval, súd navrhovateľovi v
zmysle § 517 ods. 1 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov priznal i žalovaný zákonný úrok z omeškania. Súdom priznané nároky uložil odporcom v 1/

a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia s prihliadnutím
na výšku priznaného nároku.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi, ktorý si uplatnil
náhradu trov konania, t.j. navrhovateľovi, tieto nepriznal, keďže jeho úspech a neúspech v konaní bol

rovnaký.

O náhrade trov štátu súd rozhodol v danej veci podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a k ich náhrade v rozsahu
jednej polovice, teda podľa výsledku konania zaviazal iba odporcu v 2/ rade, keďže u navrhovateľa i
u odporcu v 1/ rade sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu vznikli

z titulu vyplateného svedočného vo výške 19,20 eur svedkyni C., z čoho jednu polovicu, teda sumu
vo výške 9,60 eur je povinný nahradiť štátu odporca v 2/ rade, keďže podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov súd u neho nezistil a navrhovateľ bol vo vzťahu k nemu úspešný v rozsahu jednej
polovice.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.