Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/685/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206681
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814206681.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V., zastúpeného U. proti odporcom 1) W., 2) J.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov B., odporcovia 1), 2) a vedľajší účastník na strane
odporcov zastúpení X., o zaplatenie 1.436,16 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza, č.k. 5C/82/2014-95 zo dňa 01. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy

konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho
konania v sume 23,33 Eur, k rukám jeho zástupcu, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením v dôsledku späťvzatia návrhu konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

zastavil. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku. Navrhovateľovi podľa § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 170,92 Eur a náhradu trov
konania vedľajšieho účastníka pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 238,12 Eur,
všetko na účet právneho zástupcu X., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dospel k
záveru, že navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť trovy konania

odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov. Zavinenie na strane navrhovateľa
spočíva v tom, že vzal návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu, avšak vzhľadom na obranu
vedľajšieho účastníka, ktorý voči nároku navrhovateľa vzniesol námietku premlčania, je zrejmé, že návrh
bol vzatý späť z obavy z pravdepodobného neúspechu v konaní. Dôvodom späťvzatia návrhu teda
nebolo správanie odporcov. Odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov bola
priznaná náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia v sume 170,92 Eur (účasť na pojednávaní

dňa 01.06.2015 ), odmena vo výške 1-ice podľa § 13a ods. 4 vyhlášky, znížená o 50 % podľa §
13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. x 3 (zastupovanie 3 osôb), režijný paušál 8,39 Eur, cestovné
náklady v sume 83,98 Eur a náhrada za stratu času. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov bola náhrada trov konania priznaná aj samostatne. Ide o trovy, ktoré vznikli skôr, ako došlo k
spoločnému právnemu zastúpeniu s odporcami v 1. a 2. rade. Vedľajší účastník vo svojom písomnom
podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil a následne navrhovateľ

vzal návrh v časti premlčanej pohľadávky späť. Okresný súd vzhľadom na to, že aj aktívnym konaním
vedľajšieho účastníka boli odporcovia v konaní úspešní, považoval účasť združenia v konaní ako
vedľajšieho účastníka za účelnú a opodstatnenú. Vedľajšiemu účastníkovi tak priznal náhradu
trov za právne zastúpenie celkom v sume 238,12 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd

výrok o náhrade trov prvostupňového konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná
náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovaťadvokátom, nenamieta otázku samotného právneho zastúpenia, avšak namieta účelnosť nákladov
na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd
rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Skutočnosť, že vedľajší účastník vo veci predkladal

podania a mal podľa tvrdenia súdu prispieť k výsledku konania, nie je dôvodom na záver o účelnosti
jeho právneho zastúpenia. Uviedol, že pokiaľ zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné
postavenie vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že
tento subjekt bude odborne personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Použil
argumentáciu uvedenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, že

„súdy správne poukazovali na skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je
zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná
pomoc zvoleného advokáta.“ Trovy konania, vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na
súdoch v Slovenskej republike, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie
práva na súde. Zastával preto názor, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom

konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.
Mal za to, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt
nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2015 je
stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má vystupovať, inak sa na takýto subjekt
neprihliada a v danom prípade uvedené vedľajší účastník nesplnil.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho

konania. Uviedol, že vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení poukázal na viaceré
nedostatky zmluvných dojednaní, pričom poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie
úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Vyslovil, že
tieto právne argumenty boli opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené, a preto priznaná náhrada

trov konania je opodstatnená. Zdôraznil, že navrhovateľ uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj
premlčané pohľadávky na celom území Slovenskej republiky. Súhlasil preto so súdom prvého
stupňa, ktorý vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne. Citoval z rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, v ktorých sa súd vyjadroval k trovám konania a ich účelnosti - uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 zo dňa 15.10.2014,
viaceré rozhodnutia krajských súdov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného

súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1. a 2. rade.
Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zastavení konania, vo výroku o vrátení

súdneho poplatku a vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania odporcom v 1. a
2. rade, nebol účastníkmi odvolaním napadnutý, v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo
právoplatnosť, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206
O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní má účastník zásadne právo na náhradu trov konania, ak bol v
konaní úspešný, prípadne má právo na náhradu podľa pomeru úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Výnimka zo zásady, stanovenej v ust. § 142 O.s.p., je uvedená v § 146 O.s.p., podľa ktorého nemá
žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Z
výkladu ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje

konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania
otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.V posudzovanej veci navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto
súd prvého stupňa dôvodne navrhovateľovi uložil, že má povinnosť náhrady trov konania podľa § 146
ods. 2 prvá veta O.s.p., ktorá povinnosť nebola odvolaním odvolateľom spochybňovaná.

Súd, rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania, je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených
trov konania, uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu,
spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza
zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka

konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov
konaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonania,potrebnénaúčelnéuplatňovaniealebonaochranu
práv, sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože
každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo veci, sp. zn. 4MCdo/21/2009, 4MCdo/15/2014).

V danej veci odvolateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že neskúmal účelnosť
vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva pri rozhodovaní
o trovách konania otázku tzv. hromadného podávania podaní zo strany vedľajšieho účastníka na
strane odporcu v spotrebiteľských veciach. Na podporu svojej argumentácie vychádzal z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej

republiky uvádza, že „trovy konania, vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach,
kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch
v Slovenskej republike, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva
na súde“. V danom prípade možno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že vedľajší účastník vstúpil do
predmetného konania bez znalosti veci. K tomuto záveru možno dospieť z oznámenia vedľajšieho

účastníka o vstupe do konania, v ktorom žiada súd doručiť návrh na začatie konania s prílohami,
s návrhom na náhradu trov konania a s vyjadrením, že pokiaľ vstúpil iný vedľajší účastník na strane
odporcu do konania skôr, netrvá na vstupe do konania a zároveň konajúcemu súdu oznamuje, že z
konania vystupuje. Zároveň vyslovil súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa §
115a O.s.p. Aj zo splnomocnenia, ktoré bolo predložené v konaní, je zrejmé, že toto nebolo udelené

pre konkrétnu vec. Vedľajší účastník na svoje zastupovanie predložil generálne plnomocenstvo, ktorým
vedľajší účastník Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov splnomocňuje na zastupovanie advokáta
X.. O. X.. Nemožno však súhlasiť s námietkou, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu
je všeobecné. Vedľajší účastník v tomto podaní vzniesol námietku premlčania, ktorú konkretizoval,
odôvodnil a popri námietke premlčania uplatnil aj ďalšie námietky proti žalobnému návrhu. Namietal

tiež výšku odmeny za poskytnutie úveru, výšku RPMN, ktoré námietky možno považovať za námietky
uplatnené aj v iných veciach (tzv. zastupovanie v hromadných veciach), nakoľko tieto námietky už
konkretizované vedľajším účastníkom nie sú.

Za daných okolností možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že aktívnym konaním vedľajšieho

účastníka boli odporcovia voči navrhovateľovi v konaní úspešní, účasť vedľajšieho účastníka v konaní
bolaúčelnáaopodstatnená,apretovedľajšiemuúčastníkovipatrínáhradatrovprvostupňovéhokonania,
výška ktorých v odvolaní nebola spochybňovaná.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keďže vedľajší
účastník nesplnil povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má vystupovať, s
touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. V danej veci poukazuje na uznesenie Okresného súdu
Prievidza zo dňa 06.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2015, ktorým uznesením súd
pripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporcov.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
1), 2) bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - písomné podanie
na súd, vyjadrenie k odvolaniu v sume 14,94 Eur (odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby

tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty 409,04 Eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.), 1 x režijný paušál 8,39 Eur, spolu 23,33 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi, do rúk jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .