Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Táňa Rapčanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218172
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115218172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX proti odporkyni: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. č. XXX, o zrušenie
vyživovacejpovinnosti,oodvolaníodporkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.7C/291/2015-21
zo dňa 14. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/291/205-21 zo dňa 14.10.2015 vyživovaciu povinnosť

navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/187/2014-32 zo dňa
25.08.2014 vo výške 160 eur mesačne, s účinnosťou odo dňa 01.07.2015 zrušil. Navrhovateľovi súd
náhradu trov konania nepriznal.
Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti je skutkovo a právne dôvodný. Navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu
v Žiline č. k. 8C/187/2014-32 zaviazaný k povinnosti platiť výživné na odporkyňu vo výške 160 eur
mesačne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa ukončila ku dňu 30.06.2015 svoju

prípravu na ďalšie zamestnanie a od 07.07.2015 sa zamestnala, ako aj to, že v súčasnosti je vedená
ako nezamestnaná na úrade práce. Ukončením štúdia odporkyňa nadobudla schopnosť samostatne
sa živiť. Odporkyňa je plnoletá, svoju prípravu na budúce povolanie ukončila dňa 30.06.2015, ďalej
sa na budúce povolanie nepripravovala a bola určité obdobie aj zamestnaná, teda ku dňu 01.07.2015
nadobudla reálne schopnosť samostatne sa živiť.
Súd z uvedených dôvodov vyhovel návrhu navrhovateľa pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení
(§ 62 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“ a zrušil vyživovaciu

povinnosť dňom kedy odporkyňa nadobudla schopnosť samostatne sa živiť.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len „O. s. p.“ o ktorých súd rozhoduje na návrh. Navrhovateľ trovy konania nežiadal, preto o trovách
konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa.
V prvom rade v odvolaní považovala za pravdivé, že jej štúdium v Spojenej škole v Bytčici bolo ukončené

30.06.2015. Taktiež aj to, že sa k návrhu o zrušení výživného nevyjadrila. Dôvodom bolo, že svojho
otca - navrhovateľa nechcela týmto výživným už zaťažovať, keďže sa snažila hneď po skončení štúdia
zamestnať. I keď mohla využiť ešte dva mesiace prázdnin za ktoré jej už otec nezaplatil, snažila sa
a našla si prácu, ktorá bola ale len na polovičný úväzok. Bola to pozícia čašníka, ktorá ju bavila, alezistila, že je tehotná. Prostredie (fajčenie) a fyzická námaha ju donútili dať výpoveď. Zamestnala sa na
dohodu do kaderníctva ale len na výpomoc počas čerpania dovoleniek. Od 05.09.2015 je vedená na
úrade práce, v siedmom mesiaci tehotenstva a nájsť si zamestnanie v jej stave nie je jednoduché. Býva

v spoločnej domácnosti s matkou a bratom. Nepoberá žiadne peniaze, pretože zákon je taký aký je. To,
že je tehotná si vyžaduje aj zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je zadarmo. Je jej ľúto, že nemôže svojej
matke prispievať ani len na svoje základné potreby (hygiena, strava). Táto závislosť je jej nepríjemná.
V závere odvolania odporkyňa uviedla, že je jej ľúto, že otec - navrhovateľ nemá záujem v cítiť sa do jej
situácie a nevie pochopiť, že nie je jednoduché v jej stave nájsť si prácu.

Ponechala rozhodnutie na súd veriac, že rozhodne spravodlivo a nenechá všetko to bremeno len na
jej matku aspoň do tej doby kým porodí a bude schopná sama sa o seba postarať, keď bude poberať
u nejaký príjem.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci bolo okresným súdom zistené, že navrhovateľovi bola naposledy vyživovacia
povinnosť voči odporkyni určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/187/2014-32 zo dňa
25.08.2014, a to vo výške 160 eur mesačne. Túto povinnosť si plnil pravidelne. Ďalej bolo preukázané,

že odporkyňa ukončila ku dňu 30. 06. 2015 štúdium na strednej škole. Uvedeným dňom zanikla
navrhovateľovi jeho vyživovacia povinnosť k odporkyni, nakoľko ku dňu 01.07.2015 reálne nadobudla
schopnosť samostatne sa živiť. Odvolací súd mal ďalej preukázané, že odporkyňa sa dňa 07.07.2015
zamestnala ako čašníčka, pričom tento pracovný pomer ukončila dohodu o skončením pracovného
pomeru dňom 04. 09.2015. Taktiež sa dňa 25.08.2015 zamestnala na dohodu o pracovnej činnosti

ako pomocná kaderníčka na dobu od 27.08.2015 do 30.09.2015. Odo dňa 05.09.2015 je vedená na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Podľa tvrdenia navrhovateľky zanechala vyššie uvedené
zamestnanie nakoľko otehotnela a prostredie, v ktorom pracovala bolo pre jek stav škodlivé.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Odvolací súd vo vzťahu k zániku vyživovacej povinnosti, keďže táto bola relevantná pre posúdenie danej
veci poukazuje na to, že okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov je odôvodnená štúdiom, keď
je úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu.

Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopností samostatne
sa živiť sú dané podmienky až ukončením štúdia, keď pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje
potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitou pomôckou, avšak vždy treba vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť
aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy

na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich

skutočnosti, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam (odporkyňa
ukončila strednú školu, neprejavila záujem pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole a zamestnala
sa) a prejednávanú vec aj správne právne posúdil, keď zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľ voči
odporkyni odo dňa 01.07.2015. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p.

konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Na odvolacie námietky odporkyne odvolací súd nemohol prihliadnuť. Pre rozhodovanie trvania
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni je rozhodujúca skutočnosť, či je odporkyňa schopnáživiť sa samostatne. Uvedené odporkyňa v odvolaní nepopierala, navyše sama uviedla, že štúdium
ukončila dňa 30. 06.2015 a našla si prácu ako čašníčka s úmyslom živiť sa samostatne. Na trvanie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni nemá vplyv aktuálny stav odporkyne spojený s jej

tehotenstvom. Hoci odvolací súd uznáva, že jej stav si vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je
zadarmo,vdanomprípadeideoirelevantnétvrdenie.Navrhovateľužniejepovinnýodporkyňuvyživovať
a to ani do dňa pôrodu. Odporkyňa má však počas tehotenstva i po pôrode právo uplatňovať si príspevok
na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke od muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné,
prípadne otca dieťaťa, za ktorého nie je vydatá a to podľa ust. § 74 Zákona o rodine. Finančne by tak

nemala byť odkázaná len na osoby, v ktorými žije v spoločnej domácnosti (matka a jej brat).

Z uvedených dôvodov považujúc odvolanie odporkyne za nedôvodné odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.

1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.