Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/396/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811216328
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811216328.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ I. A., 2/ F.. Y. A., obaja bytom K., I. X, proti
odporkyni Z.. S. Z., bytom K., I. XX/XX, zast. A3 advokátskou kanceláriou, s.r.o. so sídlom v Trenčíne,
Horný Šianec 232, o vrátenie daru, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 16. mája 2013, č.k. 9C/154/2011-147, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni vydať navrhovateľom 1/ a 2/ (navrhovatelia)
spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v k.ú. I. X., a to na parc. č.
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, na parc. č. XX, záhrady o výmere 273 m2 a na
rodinnom dome č. súpisné XXX, nachádzajúcom sa na parc. č. XX (nehnuteľnosti). Vyhovel tak návrhu
navrhovateľov, ktorí sa ako darcovia domáhali na základe ust. § 630 Občianskeho zákonníka (OZ)
uloženia uvedenej povinnosti titulom vrátenia daru od odporkyne ako obdarovanej, a to z dôvodu jej
správania sa voči navrhovateľom, ktoré malo byť v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Takéto správanie
sa odporkyne, okresný súd konštatoval na základe vykonaného dokazovania a videl ho v tom, že
odporkyňa s navrhovateľmi nekomunikuje, nezaujíma sa o nich, ignoruje ich a neprejavila žiadny záujem
ani o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane. Tento stav trvá nepretržite od augusta 2004.
Navrhovateľov považuje za cudzie osoby, matku oslovuje pani A., a navrhovateľom vyčíta ich správanie
sa z minulosti. Písomné prejavy odporkyne sú urážlivé, a to napr. list z 11.07.2006 s obsahom: „...dajte si
hoci v montážnej jame vybudovať hrobku...“ a vyjadrenie odporkyne z 28.10.2010: „...keby sa nechovali
ako hyeny, mohli sa mať dobre dodnes“ ako aj vyjadrenie odporkyne z 05.04.2011: „Majú presne
takú starobu akú si zaslúžili.“ Súčasne okresný súd nezistil také nevhodné správanie navrhovateľov,
ktoré by zadávalo príčinu pre správanie sa odporkyne v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd
uvádza, že za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi považovali navrhovatelia oprávnene aj
podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo strany
navrhovateľky uskutočnené dňa 16.04.2010. Konštatuje, že podanie takéhoto návrhu je výkonom práva
spoluvlastníka a samo o sebe nemôže byť hrubým porušením dobrých mravov, no v danom prípade tu
boli ďalšie okolnosti, za ktorých možno záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a
jeho iniciovanie považovať za správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Darovanie nehnuteľností bolo
totiž motivované záujmom utužiť rodinné vzťahy a v súvislosti s darovaním prijala odporkyňa záväzok
zabezpečiť navrhovateľom bezplatné doživotné bývanie na nehnuteľnostiach. Zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva však odporkyňa prejavila záujem zbaviť sa uvedeného záväzku, predísť hrozbe vrátenia
daru a pretransformovať svoje spoluvlastnícke právo na financie. Tento záver si okresný súd osvojil z
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne o odvolaní vo veci OS Prievidza sp. zn. 17C/66/2010, ktorým
bolo potvrdené zamietnutie návrhu odporkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Napokon sa okresný súd vysporiadal aj s námietkou premlčania
vznesenou odporkyňou a uviedol, že správanie odporkyne v hrubom rozpore s dobrými mravmi je
sústavné, pretrváva v období posledných troch rokov pred podaním návrhu a aj do súčasnosti. V

priebehu rokov sa dokonca zhoršovalo. Odporkyňa až do súčasnosti s navrhovateľmi nekomunikovala,
nezaujímala sa o nich, ignorovala ich a neprejavila žiadny záujem ani o darované nehnuteľnosti, ich
údržbu a platenie dane. Popri tom bol dôvodom pre vrátenie daru aj spomenutý návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a tiež podanie trestného oznámenia zo strany odporkyne na
navrhovateľa 1/ súvisiace s jeho vyjadrením v súdnom konaní, že ho odporkyňa okradla. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil okresný súd totožne s návrhom ustanovením § 630 OZ. O náhrade trov konania
rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 a úspešným navrhovateľom priznal plnú náhradu trov
konania.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že krajský súd návrh zamietne a odporkyni prizná náhradu trov konania.
Odvolanie podala z dôvodov, že okresný súd vydal nevykonateľný rozsudok, neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napokon
vec i nesprávne právne posúdil. V prvom rade si okresný súd neuvedomil, že navrhovatelia podali
žalobu na vydanie veci, ktorou mal byť spoluvlastnícky podiel odporkyne. Spoluvlastnícky podiel však
vyjadruje iba mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na výkone práv a povinností k spoločnej veci,
nie je ho možné uchopiť, a preto nie je spôsobilým predmetom na vydanie, ako fyzické odovzdanie.
Výrok napadnutého rozhodnutia akceptujúci navrhovateľmi formulovanú žalobu je nevykonateľný. Na
jeho základe nie je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností a ani splniť uloženú povinnosť,
pretože odporkyňa nehnuteľnosti ani len v časti neužíva, a to dlhodobo. Dlhodobé neužívanie
nehnuteľnosti a nenavštevovanie navrhovateľov tam bývajúcich, boli ostatne jedny zo základných
skutkových zistení okresného súdu. Popri uvedených pochybeniach vyplývajúcich z obsahu samotného
výroku napadnutého rozhodnutia vytýkala odporkyňa okresnému súdu aj nesprávne vyhodnotenie jej
správania ako správania hrubo porušujúceho dobré mravy. Za takéto konanie nemožno považovať
nenavštevovanie darcu, ani podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného konania darcu,
čo podporila citovaním judikatúry s týmito závermi. Rovnako mal okresný súd pochybiť pri vykonávaní
dokazovania, pretože tvrdenia navrhovateľov mal pri protichodnom tvrdení odporkyne za preukázané
bez ďalšieho dôkazu podporujúceho jedno z týchto rovnocenných protichodných tvrdení. Dokonca
tu boli aj tvrdenia navrhovateľov, ktorých nepravdivosť vyplývala z iných dôkazov, no okresný súd
žiadny z týchto dôkazov nevykonal. Jednalo sa o priestupkový spis, z ktorého vyplýva že navrhovatelia
odporkyňu nepravdivo obvinili z krádeže, zdravotnú kartu odporkyne, v ktorej poznámka „casus socialis“
preukazuje nedostatočnú starostlivosť navrhovateľov ako rodičov o odporkyňu v detstve. Okresný súd
sa podľa odporkyne tiež nedostatočne zaoberal príčinou odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti s
navrhovateľmi a tak opomenul skúmať, či porušovanie dobrých mravov odporkyňou nebolo reakciou na
predchádzajúce obdobné konanie navrhovateľov. Napríklad urážlivé podania odporkyne boli reakciou na
predchádzajúce urážlivé vyjadrenia navrhovateľov. Odporkyňa poukázala aj na to, že sami navrhovatelia
nemajú záujem aby ich navštevovala, čo platí i naopak a jedná sa opäť o reciprocitu. Okresný súd
mal nesprávne vyhodnotiť aj plnenie záväzku odporkyne k doživotnému bývaniu navrhovateľov na
nehnuteľnostiach, keď nezohľadnil znenie zmluvy smerujúce k umožneniu bývania v minimálne jednej
izbe. To odporkyňa nadštandardne plní, keďže navrhovatelia a aj ich syn majú k dispozícii celý dom.

Za nesprávne právne posúdenú považovala odporkyňa otázku premlčania. Pokiaľ totiž okresný súd
považoval za hrubé porušovanie dobrých mravov to, že odporkyňa s navrhovateľmi nekomunikuje,
nezaujíma sa o nich a nenavštevuje ich, toto všetko nastalo podstatne skôr ako 3 roky pred podaním
žaloby, a tak trojročná premlčacia doba podľa ust. § 101 OZ uplynula. Nárok na vrátenie daru mohli
totiž navrhovatelia uplatniť do troch rokov ako stav nezáujmu a ukončenia kontaktov účastníkov nastal.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

V dôsledku včas podaného odvolania preskúmal krajský súd vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v
medziach odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h).

Rozhodnutie okresného súdu je založené na ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy. Okresný súd správne vyložil pojem dobrých mravov, no vrátenie
daru podľa citovaného ustanovenia možno žiadať iba pri ich hrubom porušení. Občiansky zákonník tu
teda výrazom „hrubo porušuje“ vyžaduje intenzívnejšiu formu porušenia dobrých mravov ako je tomu

v prípadoch kvalifikovaných bez tohto prívlastku, teda pri „prostom“ porušení dobrých mravov. Pritom
už „prosté“ porušenie dobrých mravov je potrebné považovať za závažné konanie v zásadnom rozpore
so všeobecne uznávanými pravidlami správania, čo možno dovodiť zo závažnosti jeho následkov,
ktorým je napríklad neplatnosť právneho úkonu (ust. § 39 OZ) alebo možnosť vydedenia (ust. 469a
ods. 1 písm. a) OZ). Pod pojem hrubé porušenie dobrých mravov tak spadajú skutočne najzávažnejšie
zo závažných porušení spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Nezáujem o darcov, ich ignorácia a ani
nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane, tak ako boli zistené okresným
súdom takýmto konaním v danom prípade nie je. Rovnako okresným súdom konštatované vyjadrenia
odporkyne na adresu navrhovateľov, i keď neslušné, nie sú hrubým porušením dobrých mravov a
právo na uplatnenie žalovaného nároku pre vyjadrenie odporkyne z 11.07.2006 bola v čase podania
návrhu (29.09.2011) premlčaná. Rozhodne za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi nemožno
považovať podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva no ani stav, ktorý
by vyhovením takémuto návrhu vznikol. Tento potenciálny stav bol kvalifikovaný ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva vyhovené.
„Sankciou“ za nepriaznivé následky prípadného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, i
keď by nastali na základe iniciatívy obdarovaného, však nemôže byť vrátenie daru podľa ust. § 630 OZ,
ale iba zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ku ktorému ostatne
aj v predmetnom konaní došlo. A napokon ani podanie trestného oznámenia odporkyňou na jedného
z darcov, ktoré sa ukáže ako neopodstatnené nemožno podradiť pod hrubé porušenie dobrých mravov
a možno tu odkázať na totožný záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2006 zo dňa
01.11.2010 (Zo súdnej praxe 56/2010 alebo ASPI ID: JUD55492SK), na ktorý odkazuje aj odporkyňa vo
svojom odvolaní. Skutkové závery okresného súdu tak ako boli zistené, teda nenapĺňajú pojem hrubého
porušenia dobrých mravov a nemôžu napĺňať hypotézu právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 630
Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka právneho posúdenia otázky premlčania, táto bola okresným súdom posúdená správne a pri
rozhodovaní podľa ust. § 630 OZ môže súd ako na nepremlčané prihliadať aj na také pretrvávajúce
správanie obdarovaného, ktoré síce začalo pred viac ako tromi rokmi pred začatím konania, no aspoň
čiastočne trvalo aj po tomto okamihu. Popri vyššie uvedenom je súčasne potrebné zohľadniť aj špecifické
požiadavky na petit tohto druhu žaloby, a teda aj z neho vyplývajúci výrok rozhodnutia, tak ako na to
správne poukazuje odporkyňa vo svojom odvolaní.

Vzhľadom na uvedené okresný súd v danom prípade na zistený skutkový stav nepoužil ustanovenie §
630 OZ správne, keď za hrubé porušenie dobrých mravov považoval správanie odporkyne, ktoré takúto
intenzitu nedosahuje a súčasne vo vzťahu k uplatnenému petitu nezohľadnil špecifiká predmetu daru,
ktorým bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností. Z uvedených
dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom
je vysloveným názorom krajského súdu viazaný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .