Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33C/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714202521
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1714202521.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom V.. G. W. O. B. O. I.: E.B. X., F..M..,

M. M.: Č. X, Z., R.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS
s.r.o., so sídlom: Kováčska 53, Košice - Staré Mesto, IČO: 36 730 564, proti odporcovi: V. M., I..
XX.XX.XXXX, K. B. Z. Y., E. T. I.T. K., M. G. T. M. W., o zaplatenie 1.141,86 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.141,86 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.141,86 eura odo dňa 11.07.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 399,86 eura pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 68,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške
331,36 eura, ktoré je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 06.03.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa
17.03.2014, sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia škody vzniknutej neoprávneným odberom
elektriny vo výške 1.141,86 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 04.06.2012 bola
vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené,
že vznikol neoprávnený odber elektrickej energie, keďže odberné miesto bolo pripojené bez platne
uzatvorenej zmluvy pričom elektromer zaznamenal spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste.
Navrhovateľ vyfakturoval vzniknutú škodu faktúrou číslo XXXXXXX vystavenom dňa 25.06.2012 so

splatnosťou dňa 10.07.2012. Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil ani napriek výzve na
zaplatenie zo dňa 15.08.2012. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania.

Súd odporcovi ustanovil opatrovníka pre celé konanie v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), nakoľko odporca má odo dňa 02.07.2007 hlásený pobyt
bezdomovca v obci Limbach a jeho aktuálny pobyt sa súdu ani šetrením zistiť nepodarilo. Ustanovená
opatrovníčka odporcu sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

Písomným podaním zo dňa 12.02.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2016, navrhovateľ
prostredníctvom jeho právneho zástupcu na výzvu súdu doplnil návrh na začatie konania, keď uviedol,
že posledným oprávneným odberateľom bola pani Gizela Sandtnerová v období odo dňa 01.07.2007do dňa 29.08.2008, ktorému bol fakturovaný odber elektriny z predmetného odberného miesta. Po dni
29.08.2008 nebol fakturovaný odber elektriny žiadnemu subjektu z dôvodu, že žiadny subjekt nemal
k odbernému miestu uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny s jedným z oprávnených dodávateľov

elektrickej energie, a teda žiadny subjekt nebol oprávnený odoberať z odberného miesta elektrinu. Deň
06.12.2011 je ako počiatočný deň obdobia, za ktoré bol vykonaný odpočet, určený v zmysle ustanovenia
§ 1 ods. 4 veta druhá vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len
„vyhláška“), teda ide o fikciu času trvania neoprávneného odberu a navrhovateľ nevie zistiť kedy presne

odporca začal neoprávnene odoberateľ elektrinu. Navrhovateľ pri výpočte spotrebovanej elektriny
neoprávneným odberom odporcom vychádzal zo skutočného objemu spotrebovanej elektriny, ktorý
zistil pri kontrole odberného miesta dňa 04.06.2012 a tento odpočítal od stavu, ktorý bol v minulosti
ako posledný fakturovaný oprávnenému odberateľovi. Uvedený rozdiel predstavuje objem skutočne
spotrebovanej elektriny, ktorý bol následne vynásobený jednotkovou cenou podľa vtedy platného
cenníka v súlade s vyhláškou. Neoprávneným odberom elektrickej energie vznikli navrhovateľovi ako

prevádzkovateľovi distribučnej siete straty na jeho sústave. Z uvedeného dôvodu musel navrhovateľ
nakúpiť elektrinu potrebnú na krytie týchto strát, na čo je oprávnený ako jediný subjekt v zmysle
ustanovenia § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o energetike“). Aktívna legitimácia navrhovateľa je daná práve tou skutočnosťou, že
odporca nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke a z toho dôvodu žiaden z oprávnených dodávateľov

nemohol vedieť, že má nakúpiť elektrinu pre tohto neoprávneného odberateľa a ani ju tým pádom
nenakúpil. Odporca tak odoberal elektrinu zakúpenú navrhovateľom, ktorý je povinný vopred nakupovať
istý objem elektriny, pretože predvída stratu na svojej sieti a teda takýmto spôsobom navrhovateľ
zabezpečuje svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. a) zákona o energetike.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - písomným návrhom na začatie
konania, vyúčtovaním náhrady škody č. XXXXXXX vyhotoveným dňa 25.06.2012, protokolom o zistení
neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 04.06.2012, výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, pokusom o zmier zo dňa 15.08.2012, písomnou odpoveďou na výzvu
súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca odoberal elektrinu bez platne uzatvorenej zmluvy, čo zistili poverení pracovníci navrhovateľa
počas kontroly odberného miesta dňa 04.06.2012 za prítomnosti odporcu. Navrhovateľ ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy pri plnení svojej zákonnej povinnosti zabezpečiť spoľahlivé a
bezpečné prevádzkovanie sústavy vopred nakúpil elektrinu, keď predvídal stratu na svojej prenosovej

sieti. Neoprávneným odberom elektriny odporcom vznikli navrhovateľovi straty v sústave, keďže žiaden
z oprávnených dodávateľov nenakúpil elektrinu pre odporcu ako jej odberateľa. Navrhovateľ vyúčtoval
náhradu vzniknutej škody odporcovi vyúčtovaním číslo XXXXXXX vyhotoveným dňa 25.06.2012 s
dátumom splatnosti dňa 10.07.2012. Odporca navrhovateľovi vyúčtovanú náhradu škody v stanovenej
lehote a ani po pokuse o zmier zo dňa 15.08.2012 neuhradil.

Podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o energetike v znení účinnom ku dňu 04.06.2012 prevádzkovateľ
distribučnej sústavy má právo nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát v sústave transparentným a
nediskriminačným spôsobom.
Podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona o energetike v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného

odberu elektriny prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné
prevádzkovanie sústavy.

Podľa § 39 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného
odberu elektriny neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s

uzavretou zmluvou o dodávke elektriny.

Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu elektriny
pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije

sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom ku dňu 04.06.2012 škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou
uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide

o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej
spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a/ v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti
cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b/ v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej tarife,
b/ v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej ceny systémovej odchýlky,
ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou

elektriny.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom ku dňu 04.06.2012 celková spotreba elektriny počas
trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene
odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas
ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu

elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného
odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od
výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického
zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných
šiestich mesiacov.

Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky v znení účinnom ku dňu 04.06.2012 vypočítaná škoda sa zvýši o náklady
spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca odoberal elektrinu bez platne uzatvorenej

zmluvy o dodávke elektriny s ktorýmkoľvek z dodávateľov, čo zistili poverení pracovníci navrhovateľa pri
kontrole odberného miesta vykonanej dňa 04.06.2012 za prítomnosti odporcu. Navrhovateľovi vznikla
neoprávneným odberom elektriny odporcom strata na distribučnej sieti a škoda, ktorú je odporca povinný
navrhovateľovi zaplatiť. Navrhovateľ vyčíslil vzniknutú škodu v súlade s vyhláškou.

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáha od odporcu aj zaplatenia úroku z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej istiny 1.141,86 eura od 11.07.2012 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom ku dňu 21.03.2011, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vzniknutú škodu vyúčtovaním náhrady škody číslo 3203809
vyhotoveným dňa 25.06.2012 so splatnosťou dňa 10.07.2012. Odporca sa tak dostal do omeškania so
zaplatením vyfakturovanej náhrady škody dňa 11.07.2012.

Ku dňu 11.07.2012 bola základná sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) vo výške 0,75 %.

Súd v súlade s uvedenou základnou úrokovou sadzbou ECB a v zmysle citovaného ustanovenia
nariadenia priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej istiny 1.141,86

eura od 11.07.2012 do zaplatenia.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Právny zástupca navrhovateľ predložil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2x písomné podanie na súd -návrh na začatie konania zo dňa 06.03.2014, odpoveď na výzvu súdu a vyjadrenie vo veci samej zo dňa
12.02.2016, účasť na pojednávaní - 01.03.2016) spolu s režijným paušálom, cestovnými náhradami,
náhradou za stratu času a daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 % v celkovej výške 415,62 eura.

Súd posudzoval účelnosť jednotlivých uplatnených úkonov právnej služby poskytnutých navrhovateľovi
jeho právnym zástupcom a dospel k záveru, že za účelne uplatnený úkon v konaní nemožno považovať
doplnenie návrhu na začatie konania obsahujúce skutkové vymedzenie návrhu, čo bolo v tomto prípade
stručnézhrnutieskutkovéhostavuprejednávanejveci,tedačohosanavrhovateľvtomtokonanídomáha,

preukázanie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa ako aj pasívnej vecnej legitimácie odporcu a
zdôvodnenie výpočtu vzniknutej škody. Je povinnosťou účastníka konania doručiť súdu kvalifikovaný
návrh na začatie konania v plnom rozsahu a ďalšie podania obsahujúce opomenuté skutočnosti a na
výzvu súdu nepredstavujú účelné úkony právnej služby. Súd preto navrhovateľovi nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia za písomnú odpoveď na výzvu súdu a vyjadrenie vo veci samej doručenej
tunajšiemu súdu dňa 15.02.2016.

Pri priznávaní navrhovateľom uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia postupoval súd podľa
príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), zákona č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) a opatrenia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Tarifná odmena za úkony právnej služby

Základná sadzba tarifnej odmeny sa podľa § 9 ods. 1 vyhlášky stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak. Súd pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa vychádzal
z hodnoty predmetu sporu určenej navrhovateľom v návrhu na začatie konania vo výške 1.141,86 eura.

V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky súd vypočítal základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 61,41 eura.

1. 1x tarifná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom
- 14.01.2013 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky)……………61,41 eura

2. 1x tarifná odmena za podanie návrhu na začatie konania - 06.03.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
…………………………………………………………...61,41 eura

3. 1x tarifná odmena za účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 01.03.2016 (§ 14 ods. 1 písm. d)
vyhlášky)…………………………………………………….61,41 eura

tarifná odmena celkom…………………………………………………………...184,23 eura

Výdavky na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (ďalej len „režijný paušál“) sumu vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak
sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Za úkon právnej služby poskytnutý v kalendárnom

roku 2013 súd priznal režijný paušál vo výške 7,81 eura. Za úkon právnej služby poskytnuté v
kalendárnomroku2014súdpriznalrežijnýpaušálvovýške8,04eura.Zaúkonprávnejslužbyposkytnutý
v kalendárnom roku 2016 súd priznal režijný paušál vo výške 8,58 eura.
1. za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 (§ 16 ods. 3 vyhlášky)….1 x 7,81 eura = 7,81 eura
2. za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 (§ 16 ods. 3 vyhlášky)….1 x 8,04 eura = 8,04 eura

3. za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 (§ 16 ods. 3 vyhlášky)….1 x 8,58 eura = 8,58 eura

režijný paušál celkom………………………………………………………………24,43 eura
tarifná odmena s režijným paušálom……………………………………………208,66 euraStrata času

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Pri úkone právnej služby poskytnutej
v kalendárnom roku 2016 súd priznal náhradu za stratu času vo výške 14,30 eura za každú aj začatú

polhodinu.

1. Náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávanie a späť (2016)…….4 polhodiny

náhrada za stratu času…………………………………………..4 x 14,30 eura = 57,20 eura

Cestovné výdavky

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Osobitným predpisom je zákon o cestovných náhradách.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len
„základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné

motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 1 písm. b) opatrenia suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové
vozidlá je 0,183 eura.

Dátum cesty Vzdialenosť (km) Spotreba (l / 100 km) Cena paliva za 1 l (bez DPH) Náhrada
01.03.2016 42 5,5 1,118 10,27 eura

tarifná odmena s režijným paušálom……………………………………………208,66 eura
náhrada za stratu času……………………………………………………………..57,20 eura

náhrada cestovných výdavkov…………………………………………………….10,27 eura
trovy právneho zastúpenia bez DPH…………………………………………….276,13 eura
daň z pridanej hodnoty (20 %)…………………………………………………....55,23 eura
trovy právneho zastúpenia………………………...……………………………..331,36 eura

Súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný
návrh vo výške 68,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 331,36 eura, ktoré je odporca povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa advokátskej kancelárii GRABAN, TORMA & PARTNERS
s.r.o..

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O. s. p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 167 ods. 2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné

ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O. s. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z. z.).