Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212313
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113212313.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: EURO-VAT spol. s

r.o.,IČO:18049397,sosídlom95122Alekšince231,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaStoklasa
& Stoklasová s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25 proti odporcovi: S. Z., bytom N. X právne zastúpený:
FIAČAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Liptovský Mikuláš 1, M. Pišúta 936/16, o zaplatenie sumy
5.523,85 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 5.523,85 eur

s príslušenstvom a to z titulu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu, že odporca v rozpore s oprávneniami a
povinnosťami, ktoré mu vyplývali z pracovnej zmluvy, v mesiacoch august 2011 až november 2011 na
základe vydaných pokynov bolo vydané zo skladu väčšie množstvo tovaru v zmysle faktúr a dodacích
listov, v ktorých boli uvedené iba dátumy, čísla zákaziek, pričom ceny na faktúrach boli len minimálne
a za odberateľa bol na dodacích listoch ako aj faktúrach označený odporca, ktorý ako dôvod takéhoto
postupu uviedol, že ide o tovar určený na podporu predaja, reklamné a propagačné účely, aj keď tomu
tak nebolo, pretože štatutár navrhovateľa nedal súhlas na vydávanie tovaru za účelom podpory predaja

a odporca nikdy logicky nedokázal zdôvodniť výdaj tovaru pre svoju osobu za „ pod skladové ceny“
snažil sa vytvoriť dojem, že takýto postup bol z titulu jeho funkcie obvyklým, nedokázal označiť ani jednu
reklamáciu, ani osobu od ktorej prevzal a ktorej následne tovar odovzdal. Ďalej uviedol, že odporca
pravidlá a postupy, s ktorými bol oboznámený a ktoré sa týkali podpory predaja porušil, konal na škodu
navrhovateľa, jeho konanie bolo proti dobrým mravom a v rozpore so základnými etickými princípmi
výkonu práce zamestnanca, pretože navrhovateľovi vznikla škoda, tvorená rozdielom skutočnej hodnoty
(skladová cena), odporcom predaného respektíve vyskladneného tovaru a ceny, ktorá bola v súvislosti

s predajom alebo vyskladnením tovaru uvedená na účtovných dokladoch (faktúra a dodací list).

Navrhovateľ uviedol, že smernica R.4.6 upravovala výdaj tovaru na reklamné a propagačné účely a bod
3.2.1 výdaj skladových zásob na režijné účely. Vyjadril sa, že odporcom predložená smernica upravuje
predaj tovaru pod skladovú cenu a nevzťahuje sa na predaj tovaru na reklamné a propagačné účely.
Ďalej uviedol, že ním predložená smernica bola vydaná od 1.1.2009, ktorú mal odporca ako aj ostatné
k dispozícii, pričom účtovné doklady - faktúry nespĺňajú náležitosti výdaja tovaru na reklamné účely,

pretože by mal byť uvedený priamo zákazník, iný druh pohybu a musí ísť o hodnotu do 16,60 eur
ohľadne skladovej ceny. Vyjadril sa, že odporcovi ponúkol pozíciu obchodného riaditeľa a po skončení
sústredenia v Tatrách mu vyslovil nedôveru, preto mu ponúkol pozíciu obchodného zástupcu v októbri
2011. Poukázal na najväčšie výdaje, ktoré odporca zrealizoval práve po dátume 24.10.2011, teda povyslovení nedôvery a to až do času 14.11.2011, kedy vystavil ešte tri faktúry, kde boli položky tovaru
v hodnote 500,-- eur a v týchto dokladoch je hodnota tovaru za jeden cent, doklady boli na meno
odporcu. Ďalej uviedol, že so zákazníkmi, ktorí boli stáli a mali určitý objem bola tzv. bonusová zmluva,

ktorú podpisoval konateľ a mal prehľad týchto bonusových zákazníkov, pretože bonus bol odrátaný z
marže obchodného zástupcu, mesačne vyhodnocujú výdaj tovaru, ktorý išiel pod skladovú cenu, pričom
doklady týkajúce sa sporu boli vystavené iba na meno odporcu a na faktúre malo byť zobrazené meno
obchodného zástupcu, nie riaditeľa v prípade, že sa priznal bonus bonusovému zákazníkovi, preto išlo
o neštandardný postup odporcu, na ktorý ho upozornil šéf skladu pri odchode odporcu a aj asistentka,

ktorá pôsobila pre odporcu v danom období, ktorá dala výpoveď, pretože celý čas robila to, čo jej
odporca kázal. Ďalej uviedol, že bol dvojitý systém kontroly, pretože okrem asistentky musela takýto
predaj schváliť odbytárka, ktorá taktiež odišla. Poukázal na to uviedol, že odporca podľa smerníc mal
právomoc na predaj uvoľneného tovaru, ale muselo byť uvedené meno a IČO zákazníka, obchodný
riaditeľ bol odmeňovaný z marže obchodných zástupcov, ich marža sa sčítala, každý mal mesačný
plán. Ďalej sa vyjadril, že za sporné obdobie sa prehľad účtovných dokladov týkal strediska Z27, za

ktorý zodpovedal obchodný riaditeľ obchodnej skupiny a v dokladoch je uvedená firma, číslo dokladu,
tovar a dátum vyskladnenia ako aj hodnota tovaru, pričom obchodný riaditeľ viedol obchodnú skupinu
a cez stredisko Z 27 to bolo účtované. Prehľad sa týkal iba osoby, ktorá bola pod kódom Z27, pred
odporcom to bol riaditeľ Veleba a následne odporca, pričom kód Z27 sa týkal iba označenia riaditeľa,
teda to bol fyzicky človek a nie skupina. Ďalšie prípady, kde boli pod kódmi zamestnancov uvedené

tiež predaje maloobchodní odberatelia - ostatní odberatelia teda neadresne, takýto kód zodpovedal pod
obchodného riaditeľa a označenie v účtovnom doklade - faktúra v dodacom liste MO - ostatní odberatelia
bolo výlučne na riaditeľovi, ktorý však nemohol robiť takýto predaj pod svojím menom, pred odporcom
mal toto označenie riaditeľ N. ktorý však v systéme nemal takéto predaje pod skladovú cenu. Ďalej
uviedol, že nemali záruku a nevedeli skontrolovať predchádzajúce neadresné obchody zrealizované

obchodnými zástupcami, avšak vodič musel tovar niekomu odviesť a muselo to byť v systéme. Nevedel
sa vyjadriť či u neadresných odberateľov boli podpísané dodacie listy zákazníkom a či ich prevzal, avšak
vedel obchodného zástupcu skontrolovať a zistiť kam tovar odišiel. Vyjadril sa, že tento tovar vydal
skladník priamo odporcovi, ktorý si musel zabezpečiť dopravu na tovar, pričom ich vodiči o tomto tovare
nevedeli a to čo viezli ich vodiči museli mať na účtovných dokladoch podpísané s pečiatkou odberateľa,

a tiež obchodný zástupca musel vedieť komu a prečo taký tovar dal. Ak išlo o faktúru za ktorú zodpovedal
obchodný riaditeľ tak si tovar mohol prevziať obchodný zástupca osobne alebo ho odviezol vodič, ale o
tom musela byť ďalšia komunikácia, pretože obchodný zástupca mal nadriadeného odporcu a odporca
mal konateľa.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal vyhovieť návrhu z dôvodu, že ide o škodu proti bývalému
zamestnancovi, ktorý prekročil oprávnenia špecifikované v pracovnej zmluve a vo vnútropodnikových
predpisoch, ide o všeobecnú zodpovednosť. Poukázal na to, že takýto postup nikto nerobil iba odporca,
viedla sa skladová evidencia bonusových klientov. Ďalej uviedol, že netvrdia, že všetok tovar, ktorý je
predmetom faktúr odporca prevzal, ale svojím postupom umožnil tretím osobám prevzatie uvedeného

tovaru a týmto postupom vznikla navrhovateľovi škoda, lebo išlo o tovar, ktorý bol predaný za iné
teda pod skladové ceny, pričom odporca nebol oprávnený vydať takýto tovar pod skladovú cenu.
Uviedol, že podľa inštitútu uvoľňovania tovaru pod skladovú cenu mohol obchodný zástupca požiadať o
uvoľnenie takéhoto predaja, ktoré však schvaľuje riaditeľ príslušnej obchodnej skupiny, ale tento systém
využívajú len obchodní zástupcovia a nie obchodní riaditelia, pričom z hľadiska hodnoty tovaru bol

vydaný pod skladovú cenu 70 % z celkovej hodnoty všetkých obchodných zástupcov za rok 2011, ale
u obchodných zástupcov išlo o takýto výdaj rádovo iba v desiatkach eur. Uviedol, že v inej obchodnej
skupine obchodný riaditeľ pod svojím menom túto kompetenciu nevyužíval, čo potvrdil aj svedok Ing.
N. .Poukázal na to, že odporca nebol oprávnený postupovať podľa bodu 3.2.7 smernice a tento inštitút
zneužil, pretože a by podľa jeho tvrdenia musel obchodovať v rozsahu 70 % obratu jeho skupiny, v

danom období nebol obchodným zástupcom, ale obchodným riaditeľom, menil argumentáciu, keď
v podanom odpore uvádzal, že išlo o predaj pod skladovú cenu na účely reklamné a propagačné a
neskôr uviedol, že to bolo za účelom bonusu zákazníkom. Vyjadril sa, že odporca účelovo spája tri
rôzne inštitúty a to predaj tovaru pod skladovú cenu, predaj akciového tovaru a výdaj reklamných a
propagačných materiálov, pričom predaj tovaru pod skladovú cenu v zmysle smernice nemá slúžiť na

reklamné a propagačné účely, nakoľko takýto výdaj sa riadi bodmi smernice 3.2.2 a 3.2.3 smernice R4.6
a je limitovaný sumou jednotlivých predmetov a materiálov. Pri predaji tovaru pod skladovú cenu bol
povinný obchodný riaditeľ, ktorý zodpovedal za vedenie evidencie o povolení predaja pod skladové ceny,
viesť evidenciu v programovom vybavení MS EXCEL, ktorú odporca neviedol a dôkazné bremeno jena ňom. Uviedol, že navrhovateľ takýto postup odporcovi nevytkol, pretože až po skončení pracovného
pomeru to zistil, pričom odporca postupoval v rozpore so svojimi povinnosťami a umožnil sebe alebo
tretím osobám prevziať tovar za iné ako skladové ceny, preto nie je sporné, či tovar chýba zo skladu

alebo hotovosť v pokladni, je zrejmé, že tovar bol vyskladnený zo skladu, určite je evidencia zákazníkov
v systéme SAP. Ďalej uviedol, že odporca zneužil inštitút predaja tovaru pod skladovú cenu na iný účel,
na aký bol určený a prípady, na ktoré poukázal jeho zástupca, boli iné, pretože nešlo o neadresný
predaj, ale o konkrétneho odberateľa. Zároveň poukázal na tvrdenia odporcu v odpore, avšak v
trestnom konaní uviedol, že išlo o tovar z titulu reklamácií nedodaného a poškodeného tovaru. Ďalej sa

vyjadril, že odporca mal označenie Z27 v pozícii riaditeľa a tam kde boli uvedení konkrétni odberatelia
v mesiaci jún, k tomu navrhovateľ nemal výhrady, pretože maloobchodný predaj existoval, avšak nie
neadresne, teda mal byť uvedený odberateľ. Ďalej poukázal na obchodného zástupcu A. N., ktorý za
rok 2011 pod označením Z25 použil predaj pod skladovú cenu v hodnote 523 eur a nie v hodnote nad
3.000,-- eur za tri mesiace, 42 prípadov MO - ostatní odberatelia boli neadresní odberatelia týkajúci sa
odporcu, adresných odberateľov bolo 14 prípadov. Trval na tom, že označenie Z27 nebolo označením

skupiny, ale išlo výlučne odporcu. Ďalej uviedol, že pod označením Z11 boli realizované transakcie
v súčte 540,-- eur, preto obchodný riaditeľ s označením Z27, čo bol prípad odporcu, nemal dávať
pokyn na vyskladnenie tovaru neadresne. Vyjadril sa, že odporca mal oprávnenie na predaj tovaru
pod skladovú cenu, avšak v uvedených prípadoch to robil neadresne, teda nie je zrejmé komu tovar
išiel a prečo a preto je dôkazné bremeno na ňom, pretože tento inštitút zneužil, preto zodpovedá

za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že vyskladnil tovar, pričom navrhovateľ nevie komu. Ďalej
právny zástupca navrhovateľa uviedol, že aj v iných dokladoch u obchodných zástupcov sa technicky
stalo a bolo možné, že by to zástupca zneužil, avšak navrhovateľ také pochybenie nezistil, pri obrate
navrhovateľa20mil.eurročne,predstavovalipoložkyobchodnýchzástupcovsumárne2.000,-eurročne,
pričom v prípade odporcu to bolo rádovo oveľa vyššie za jeden mesiac a preto navrhovateľ, keď zistil,

že odporca zneužil inštitút predaja tovaru pod skladovú cenu neznámemu odberateľovi, zistil porušenie
jeho povinnosti. Ďalej uviedol, že odporca neoprávneným postupom umožnil sebe alebo tretím osobám
prevzatie tovaru navrhovateľa za podstatne nižšie ceny ako sú skladové, tým porušil povinnosti a v
príčinnejsúvislostistýmspôsobilnavrhovateľoviškodu,pretožeuvedenékonaniepovažujezaúmyselné
konanie odporcu v rozpore s povinnosťou zamestnanca hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu

zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred stratou poškodením a zničením, ako aj nekonať v
rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Napriek tomu, že doklady na prvý pohľad vykazovali
formálnu správnosť, bol pokyn odporcu na vyskladnenie tovaru nesprávny, pričom táto okolnosť je v
konaní sporná a je úlohou posúdenia súdu tejto otázky a jej následné vyhodnotenie. Ďalej uviedol, že
úkony odporcu, ktorými spôsobil škodu sa aj z hľadiska rozsahu podstatne vymykali obvyklej obchodnej

praxi navrhovateľa, ktorý preukázal, že odporca sám z hľadiska hodnoty vydaného tovaru pod skladovú
cenu realizoval 75 % všetkých prípadov uskutočnených obchodnými zástupcami za rok 2011, pričom
prípady obchodných zástupcov zodpovedali desiatkam eur a u odporcu to boli tisíce eur v časovom
období krátko pred skončením jeho pracovného pomeru. Ďalej poukázal na smernicu PPR3.3.2.7, ktorá
slúžila na uvoľňovanie tovaru pod skladovú cenu týkajúca sa obchodných zástupcov, ktorí mali možnosť

požiadať riaditeľa obchodnej skupiny o umožnenie uvedeného predaja, preto tento systém sa týkal iba
obchodných zástupcov, a to len v odôvodnených prípadoch. Ďalej uviedol, že odporca nepreukázal
tvrdenie, že predaj tovaru pod skladové ceny uskutočnil v dôsledku poskytnutia bonusu za zrealizované
obchody tretím osobám, navrhovateľ toto protiprávne konanie odporcu zistil po skončení pracovného
pomeru a preto mu ho nevytýkal počas trvania pracovného pomeru, pretože nemal o ňom vedomosť.

Odporca uviedol, že u navrhovateľa pôsobil najskôr ako obchodný zástupca od roku 2006 a ak
chceli poskytnúť zákazníkovi nejaký bonus, tak požiadali obchodného riaditeľa o uvoľnenie tovaru pod
skladovú cenu, on to schválil, alebo nie. Ďalej uviedol, že v danom prípade do systému zadal štandardnú
predajnúcenu,následnedalasistentkepokynnazákladeschválenia,žemáupraviťcenu nasymbolickú,

ona prepísala cenu a upravila v účtovníctve, pričom vo faktúre sa to zobrazilo tak, že sa vydávala
na hotovosť v registračnej pokladni, podkladové ceny platili obchodní zástupcovia a rozdiel sa odpísal
z ich marže, z ktorej boli hodnotení. Vyjadril sa, že softvérovo to takto fungovalo aj v roku 2012 a
robili to podobne ako jeho predchodcovia, ktorí ho takto zaškolili. Vyjadril sa, že jeho pracovný pomer
skončil dohodou, pretože mu ponúkli nižšiu pozíciu, s čím nesúhlasil a problémy nastali až potom,

ako sa rozšírila informácia, že smeruje do konkurenčnej firmy. Ďalej uviedol, že v softvéri tovar pod
skladovú uvoľnila asistentka obchodného riaditeľa G. a rovnako to fungovalo aj u obchodného riaditeľa
druhej skupiny Z. teda aj v iných strediskách, do ktorých patrili obchodní zástupcovia. Poukázal na
to, že navrhovateľ vybral iba obdobie, keď pôsobil vo funkcii riaditeľa, pričom vo faktúre v hotovostimusí byť uvedené meno obchodného zástupcu alebo prvého či druhého strediska, ak sa nevystavuje
faktúra na konkrétneho zákazníka, čo sa väčšinou ani nerobilo, pretože išlo o bonus pre zákazníka, ktorý
nechcel mať v účtovníctve účtovný doklad. Vyjadril sa, že takto sa postupovalo podľa smernice, ktorá mu

bola známa. Ďalej uviedol, že štandardný formulár nebol vedený pre evidenciu bonusových predajov a
väčšina faktúr predložených navrhovateľom boli jeho zákazníci, keďže ich pred tým získal ako obchodný
zástupca, nechceli prejsť k inému zástupcovi, medzi nimi bol aj Z. E., ktorý má zdokumentované aký
tovar dostal, pričom tento zákazník prešiel ku konkurencii, kde teraz pracuje. Nevedel uviesť konkrétne
mená iných zákazníkov a v deň skončenia pracovného pomeru boli vystavené tri faktúry, pričom tovar

už bol u zákazníka, len bol presunutý na jeho skladové stredisko, na ktorú skutočnosť ho upozornili na
odbyte, aby to dal do poriadku, keďže tovar už nebol vo firme. Ďalej uviedol, že časť tovaru doručoval on,
určitý tovar prevzali zákazníci sami a niečo doručoval vodič, pričom pridelenie bonusov vždy prideľoval
obchodný riaditeľ, ktorých zistil týchto zákazníkov z marže, pričom bonus bol maximálne 30 % z marže
a tovar sa vydal zo skladu na základe dokladu. Uviedol, kontrola dodania tovaru k zákazníkovi sa
uskutočňovala tak, že sa poslal obchodný zástupca, keď išiel tovar cez ich vodiča, pričom obchodných

zástupcov nikto nekontroloval, pretože sa im skladová cena odrátala z marže, z ktorej mali mzdu.
Vyjadril sa, že si neviedol evidenciu bonusových zákazníkov, avšak u navrhovateľa sú aj doklady za
obdobie, keď pôsobil ako obchodný zástupca a dával tovar bonusovým zákazníkom. Uviedol, že sporné
faktúry sa týkajú obdobia, keď pôsobil ako obchodný riaditeľ, pretože v minulosti mu to schvaľoval
riaditeľ O., ktorý už u navrhovateľa nepôsobí. Poukázal na to, že nedal podpísať prevzatie tovaru, o

čom vedenie firmy vedelo, pretože to robili všetci obchodný zástupcovia a nebolo mu ani to vytknuté
pri kontrolách či inventúrach. Uviedol, že neprevzal všetok tovar, ktorý vyplýva zo sporných faktúr,
avšak nespochybňoval, že sú ním podpísané, ale prevziať mohol tovar aj vodič, pretože do skladu veľmi
nechodil, preto nevie akým spôsobom sa tovar zo skladu vydával, niektorý tovar vyzdvihol, pričom pre
tovar si prišiel aj zákazník sám. Odporca uviedol, že faktúry, ktoré sú podpísané zákazníkom si tovar

vyzdvihol zákazník sám, alebo ho odviezol vodič, pričom faktúra, ktorú on podpísal, ešte neznamená, že
tovarprevzal.Odporcaďalejuviedol,žeanivsmernicinebolouvedené,žeriaditeľnemôžemaťvlastných
zákazníkov, pričom v danom roku okrem neho z riaditeľov nemal nikto zákazníkov, on pochádzal z
pozície obchodného zástupcu a v evidencii sa zobrazil aj prechod zákazníka z obchodného zástupcu
na obchodného riaditeľa, ktorý bol odmeňovaný z marže obchodných zástupcov a aj jeho zákazníci sa

rátali do hospodárskeho výsledku. Vyjadril sa, že i keď zákazníci obchodných zástupcov využívali ako
bonus prevažne elektroniku, túto jeho zákazníci už nechceli. Ďalej uviedol, že v období keď pôsobil ako
obchodný zástupca mal označenie Z11, pričom označenie - ostatní odberatelia MO použil aj v prípade,
keď bol označený číslom Z11, nikto mu nevyčítal, že ide proti smerniciam a ak by to tak nefungovalo,
bolo by to vytknuté. Uviedol, že v roku 2011 nedával svojim zákazníkom žiadnu elektroniku , číslo Z27

predstavovalo celú obchodnú skupinu a nie len jeho osobu, pretože jeho označenie bolo Z11. Vyjadril
sa, že obchodný zástupca nemohol označiť sám zákazníka pod skupinu Z27, mohol to len riaditeľ alebo
asistentka, pričom mohlo ísť o zákazníka patriaceho do Z27. Nevedel sa vyjadriť, či zákazníci, ktorí boli
uvedení v tabuľke č. 3 predloženej navrhovateľom boli jeho, avšak poukázal na obrat svojich zákazníkov
za rok 2011, ku ktorému boli viazané bonusy zákazníkov. Potvrdil, že efektívne by bolo po nástupe

do funkcie odovzdať zákazníkov, avšak nevyplývalo z pracovnej zmluvy, že si ich nemohol nechať a
ponechal si asi 15. Poukázal na to, že všetky smernice museli byť zaevidované a uvedená v nich
účinnosť novej smernice, ale on inú nemal. Poukázal na to, že keď dopravovali tovar cez firmu Geis,
tak tovar mizol z paliet, preto zákazník tovar neprevzal, ale ho zaplatil a na druhý deň mu prišiel tovar
s faktúrou, ktorá bola vypísaná na stredisko Z27, avšak už bol tovar uvedený ako pod skladová cena

a druhá faktúra sa dala mínusom na ziskové stredisko , kde už bol uvedený MO a takto to riešil aj v
čase, keď pôsobil ako obchodný zástupca, nikdy mu to nikto nevyčítal. Poukázal na to, že aj ostatní
obchodní zástupcovia uvádzali vo faktúrach značku MO, teda maloobchodný predaj. Nevedel uviesť,
ktorí zákazníci mu ostali po prechode do pozície riaditeľa, i keď všetci jeho zákazníci boli uvedení v
tabuľke č. 2. Poukázal na to, že v organizačnej schéme navrhovateľa nesúhlasia obchodní zástupcovia,

pretože obchodný zástupca M. - Z04 nepôsobil pod riaditeľom O., ale bol to jeho zástupca a v období,
keď pôsobil ako riaditeľ, tak tam nebol obchodný zástupca S. ani C., taktiež nebol jeho zákazníkom N. S.
a Z. Z., ale patril obchodným zástupcom. Ďalej poukázal na zákazníka NITRAMONT, ktorý bol uvedený
pod zástupcom Z04, avšak v ďalšom prehľade navrhovateľa bol uvádzaný pod číslom Z27, pričom
tento jeho zákazník nebol jeho.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca nezodpovedá za škodu, pretože neporušil pracovno-
právne povinnosti ani všeobecné záväzné právne predpisy, vždy konal s vnútropodnikovým postupom
a smernicou ako aj zaužívanými postupmi, ktoré mu dovoľovalo softvérové riešenie. Postupoval podľasmernice,oktorejmalvedomosť,pričomnevedel,žebybolainásmernicaasktoroubyboloboznámený.
Vyjadril sa, že odporca postupoval podľa smernice a to ohľadne predaja pod skladové ceny, rovnako
postupovali pred ním aj riaditelia. Ďalej uviedol, že tvrdenia navrhovateľa sú odporujúce, keď mal

postupovať podľa internej smernice a na druhej strane mal určitým spôsobom zneužiť a uvoľňovať
tovar pod skladovú cenu, pričom svedkovia potvrdili, že bol zaužívaný postup predaja bežného tovaru
pod skladovú cenu, bolo to aj v kompetencii obchodných riaditeľov. Vyjadril sa, že navrhovateľ
rozlišoval bežný tovar pod skladovú cenu a bonusy za obrat za dodané množstvo, ako aj uvoľňovanie
reklamných predmetov, na ktoré bol určitý limit. Všetky dotknuté osoby ako aj odporca postupovali

podľa smernice PP R3.3., bod 3.2.7, kde predaj mal schváliť riaditeľ príslušnej skupiny a zo žiadneho
predpisu nevyplývalo, do akého limitu mohol odporca uvoľňovať tovar pod skladovú cenu. Poukázal na
to, že ak podľa navrhovateľa nemal povoliť tovar pod skladovú cenu odporca, tak to nekorešponduje
s výsluchmi svedkov, so smernicou ani s prehľadom maloobchodného predaja pod skladovú cenu,
podľa ktorého aj ostatní obchodní zástupcovia predávali takýto tovar, ktorý však nemal nejaký limit.
Vyjadril sa , že sa nerobila žiadna inventúra, ani to že by nejaký tovar v sklade chýbal, či peňažné

prostriedky v pokladni a systém SAP umožňoval kontrolu aj zo strany vedenia, ktoré nikdy odporcovi
tento postup nevytklo. Uviedol, že odporca mal vedomosť iba o jednej smernici, ktorá bola prílohou k
odporu a aj u ostatných obchodných zástupcov boli predaje tovaru pod skladovú cenu v sumách 450,-
eur, pričom podľa bodu 14 dodatku č. 1 k pracovnej zmluve odporca rozhodoval o cenách a zľavách pre
zákazníkov v rámci vnútropodnikových pravidiel. Navrhol návrh zamietnuť, nakoľko nebolo preukázané

porušenie právnej povinnosti odporcom, pričom aj štatutárny zástupca navrhovateľa predaj tovaru pod
skladovú cenu aj neadresným zákazníkom nevylúčil a odporca mal právomoc rozhodovať o cenách a
zľavách pre zákazníka, v dôsledku čoho odporca postupoval podľa smernice a podľa vnútropodnikového
systému SAP. Odporca konal v súlade s dodatkom k pracovnej zmluve, išlo o zaužívaný postup už pred
jeho nástupom do funkcie a navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporca oboznámený so zmenenou

smernicou. Ďalej sa vyjadril, že neadresný predaj pod značkou MO bol povolený a potvrdili to aj zhodne
svedkovia, robili to tak aj obchodní zástupcovia Z11, Z4. Poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil
dôkaz, že sa mala robiť a robila evidencia komu a kde bol tovar dodaný a ak sa to neuskutočňovalo, tak
navrhovateľ zanedbal prevenčnú povinnosť, za ktorú odporca nenesie zodpovednosť. Ďalej uviedol, že
navrhovateľ nepreukázal, ktoré z dokladov v prílohe návrhu sa týkali predaja pod skladovú cenu v súlade

s internými predpismi a postupmi navrhovateľa a ktoré nie, nebolo preukázané zo strany navrhovateľa,
že tovar pod skladovú cenu vyúčtovaný faktúrami odporca aj sám prevzal, pretože na deviatich faktúrach
a dodacích listoch nie je podpis odporcu, na štyroch faktúrach je podpis zákazníka, ktorý tovar prevzal
a u ostatných jedenástich prípadoch je podpis odporcu len na faktúre, preto navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie príčinnej súvislosti medzi navrhovateľom tvrdeným konaním odporcu

a vznikom škody a nemôže byť na škodu odporcu, že pri výdaji zo skladu, ktorý nebol v kompetencii
odporcu si zodpovedná osoba nerobila evidenciu kde tovar išiel, prípadne na ktoré vozidlo bol naložený.

Svedok P.. Q. D. uviedol, že bol zamestnaný u navrhovateľa ako obchodný zástupca v rokoch 2010
až 2013, bol organizačne podriadený pod riaditeľa O.. Vyjadril sa, že uvoľnenie tovaru zákazníkovi pod

skladovú cenu mal maximálne povolenú zľavu a to sa týkalo každého druhu tovaru, pričom ak chcel
zákazníkovi poskytnúť bonus, teda tovar za symbolickú cenu, tak to musel schváliť obchodný riaditeľ,
ktorý mal prehľad o odbere zákazníka, on ho musel požiadať o zľavu ústne alebo emailom, pričom
mal na starosti Východné Slovensko, takže fyzicky nebol v sídle spoločnosti, odbytárka to zadala v
systéme, každý zástupca mal svojich zákazníkov a v prípade bonusu sa v systéme uviedol maloobchod

na daný tovar a do poznámky dal meno zákazníka, kontakt na neho, aby v doklade nefiguroval konečný
odberateľ, pretože doprava sa uskutočňovala externou dopravnou službou. Vyjadril sa, že všetko išlo
cez systém, on fyzicky tovar neodovzdával, ale dopravca. Ďalej uviedol, že faktúry sa riešili na firme,
jemu tovar nebol vydaný zo skladu iba prepravcovi, ktorý preberal tovar zo skladu. Ďalej uviedol, že
do systému zadával maloobchodný predaj, ako keby on bol odberateľom a neuvádzalo sa tam meno

zákazníka, všetko musel odsúhlasiť riaditeľ, ktorý dal súhlas osobne alebo emailom, následne volal
odbytárke, prípadne jej to oznámil emailom, ktorá zmenila ceny, dala tovar vyskladniť a vytlačila doklad -
výdajku do skladu, faktúru a dodací list, ktoré následne išli skladníkom, ktorí tovar pripravili. Uviedol, že
väčšinou prepravcovia nedávali podpisovať prepravu tovaru, pretože išlo o bonus a jemu takéto postupy
odsúhlasoval riaditeľ O.. Ďalej uviedol, že niektorí obchodní zástupcovia preberali tovar zo skladu, ak

boli blízko firmy a mohli tovar zaniesť zákazníkovi.

Svedkyňa Z. Z. uviedla, že u navrhovateľa pracovala od roku 2010 do polovice roka 2013 ako obchodný
zástupca pre Stredné Slovensko, pričom jej riaditeľ bol O. a keď si chcela udržať zákazníkov, dávalsa im spätný bonus - vyskladnenie tovaru za jeden cent, čo sa uskutočnilo tým, že do systému sa
zadala objednávka, nebolo to na meno zákazníka, ale na maloobchod, kde nebol zadaný odberateľ,
preto sa nedalo zistiť, komu tovar išiel, ale ona do poznámky zadávala meno prípadne kontakt komu

tovar dodať, volala a na odbyt odbytárke K., ktorá prepísala tovar na cenu 0,01 centa a následne tá
vystavila faktúry, teda v systéme prepísala cenu. Všetko jej musel odsúhlasiť riaditeľ, alebo musela volať
N., aby uvoľnila objednávku, doklad vytlačila odbytárka K., pričom z odbytu si vzal doklad skladník
a šofér následne tovar odniesol na adresu uvedenú v poznámke. Uviedla, že obchodní zástupcovia
v blízkosti Nitry mohli odviezť tovar aj sami. Ďalej uviedla, že riaditelia mali na starosti väčšie firmy,

to neriešili obchodní zástupcovia a ona videla len databázu svojich zákazníkov. Vyjadrila sa, že na
konci roka bola inventarizácia pohľadávok na každého zákazníka, kde boli vytlačené faktúry, ktorému
zákazníkovitovarišiel,tedafaktúry, ktorébolinazákazníkabolizinventarizácie,sekretárkaE.poznačila,
že išlo o tovar za 1 cent a viedla evidenciu bonusového tovaru od všetkých obchodných zástupcov aj
riaditeľov, avšak táto evidencia bola až po odchode odporcu zo spoločnosti, pretože pred jeho odchodom
to mal na starosti obchodný riaditeľ, preto sa táto evidencia neviedla. Ďalej uviedla, že ak tovar viezol

obchodný zástupca zákazníkovi, do poznámky nemusel zadávať meno zákazníka, avšak vždy sa všetko
konzultovalo s obchodným riaditeľom, ktorý mal právomoc a na odbyte zástupca nahlasoval, že tovar
odvezie sám. Prepravca si dával podpísať preberací protokol, že odovzdal tovar, ale faktúru nevidel,
pretože mal uvedené miesto dodania a kontaktnú osobu. Uviedla, že nebolo žiadne opatrenie pre
porušenie pracovnej disciplíny a o zmene sa dozvedela až z obežníka, ktorý prišiel po odchode odporcu

zo spoločnosti, v ktorom sa riešila suma ohľadne výšky bonusu do 16,- eur, ktorý mali hlásiť E., keď išlo
o maloobchodný predaj. V., že rovnako ako v prípade odporcu tak aj u nej bol dodací list na jej meno,
pričom ona sa s tovarom nestretla, iba tí, ktorí ho mohli osobne vyzdvihnúť a tí pôsobili v H..

Svedok P.. Z. O. uviedol, že pred dvomi rokmi ukončil pracovný pomer s navrhovateľom, kde pôsobil

od 1.8.2005 najskôr ako obchodný zástupca a po dvoch rokoch dostal pozíciu obchodného riaditeľa
pre obchodnú skupinu 2 s tým, že mal na starosti celé Slovensko, ktorú funkciu vykonával do roku
2012. Vyjadril sa, že odporca bol obchodný zástupca, potom pôsobil ako produktový manažér Shell a
po odchode riaditeľa z obchodnej skupiny 1 prevzal funkciu obchodného riaditeľa obchodnej skupiny 1,
teda bol rovnako členom vedenia, kde boli majitelia E. a N.. Ďalej uviedol, že predaj tovaru pod skladovú

cenu si najskôr riešil obchodný zástupca sám v rokoch 2005 až 2006, nekontrolovalo sa to, išlo o výdajku
za 0,01, Sk alebo 1,- Sk, ktorá bola teda nízka a každý takýto predaj pod skladovú cenu sa odrátal z
jeho zisku, z ktorého sa mu vyčíslovala mzda, preto nemal obchodný zástupca záujem to zneužívať.
V roku 2008 v období krízy zisťoval ekonomický riaditeľ N. predaj pod skladové ceny, bola to vysoká
suma a preto sa rozhodlo, že to bude v kompetencii obchodných riaditeľov, v dôsledku čoho musel

obchodný zástupca požiadať obchodného riaditeľa väčšinou emailom o bonus, či už vo forme tovaru
alebo zľavy z ceny tovaru a po odsúhlasení obchodná asistentka uvoľnila cenu v počítači, pričom pre
skupinu 2 to bola N. a neskôr E., po uvoľnení tovaru v systéme sa vystavila faktúra a dodací list, kde
sa uviedol odberateľ, avšak niekedy zákazník nechcel uviesť svoje meno a preto sa tam dalo meno
prevádzky alebo maloobchod, pričom raz mesačne mal kompetenciu P.. Šaliga, ktorý presne vedel komu

išiel tovar za celú dobu, pretože kontrola začala od roku 2009 a v systéme K. bolo zaznamenané meno
zákazníka, obchodného zástupcu, tovar, predajná a pod skladová cena. Riaditelia museli obhajovať
predaj tovaru pod skladovú cenu, čo nebolo pravidelne, iba keď to P.. N. uznal za vhodné. Vyjadril sa,
že predchádzajúci riaditeľ nemal svojich zákazníkov, avšak odporca ich mal a časť z nich odovzdal
obchodným zástupcom skupiny 1 a 2. Ďalej uviedol, že ona mal 8 obchodných zástupcov a každý z

nich zrealizoval takýto predaj v hodnote 400 až 500,-- eur mesačne, pričom ak išla cena pod skladovú,
tak systém ju zablokoval, nepustil a zamestnanci na odbyte museli riešiť každú jednu objednávku, teda
sa to nedalo zneužívať, pretože ju bolo potrebné vytlačiť, odblokovať tovar pod skladovú cenu, teda ak
tam nebola N. a E., tak to robil ekonomický riaditeľ P.. N.. Uviedol, že boli ako riaditelia odmeňovaní
za celú obchodnú skupinu a výdaj tovaru pod skladovú cenu mal vplyv na celkovú maržu obchodnej

skupiny a na jeho celkové odmeňovanie, pričom zástupcovia nemali nič spoločné s celkovým plánom,
oni zodpovedali len za svoj plán a ak by to riaditeľ zneužíval, tak by to malo vplyv na celkový plán a
aj jeho odmenu. Vyjadril sa, že sa stretávali týždenne aj mesačne, boli porady, o ktorých sa spisovali
zápisnice, nepamätal si smernice, nebola žiadna evidencia bonusových zákazníkov, ktorí mohli obdržať
tovar pod skladovú cenu, avšak v skupine 1, ktorá mala na starosti siete, distribútorov, tak tam mohli

mať takýchto zákazníkov. Uviedol, že sa mohlo stať na základe jeho rozhodnutia, že zadal pre sklad
neadresného zákazníka alebo maloobchod, ale väčšinou zadával konkrétneho zákazníka, niekedy P..
N. rozhodol, že sa to nedá na konkrétneho zákazníka, ale na maloobchod, ktorý tovar prevzal obchodný
zástupca a vo väčšine prípadov sa tovar pod skladovú cenu nedal podpísať, pretože zákazník túto cenuani neplatil a firma to ani nevyžadovala. Vyjadril sa, že takto fungovalo na základe rozhodnutí vedenia,
rovnako pôsobil aj N., pričom o všetkom sa rozhodovalo na poradách vedenia, ktorého bol členom a raz
mesačne N. vyhodnotil predaj pod skladové ceny.

Svedkyňa G. N. uviedla, že bola v pracovnom pomere u navrhovateľa od roku 2009 do roku 2012,
kedy odišla z vlastného rozhodnutia, napriek tomu, že nemala iné zamestnanie. Vyjadrila sa tak, že
predaj pod skladovú cenu sa týkal tovaru, ktorý bol buď reklamovaný alebo ktorý sa dával pod túto
cenu, pričom ona cenu nemohla upraviť, keď jej prišla objednávka od obchodného zástupcu s touto

pod skladovou cenou alebo od obchodného riaditeľa, tak bolo jej povinnosťou tovar odblokovať alebo
neodblokovať a to na pokyn obchodného riaditeľa v systéme SAP, následne evidencia zo systému sa
odosielalanaekonomickéoddelenie,kdepôsobilekonomickýriaditeľN.akeďsatovarodblokoval,takto
prešlo na oddelenie odbytu, kde sa mohla vytlačiť faktúra a s ňou bolo možné ísť do skladu a následne k
zákazníkovi. Vyjadrila sa, že každý deň mala tovary pod skladovú cenu, nepostrehla nič neštandardné a
nikoho z vedenia ani neupozorňovala na niečo neobvyklé. Ďalej uviedla, že odporcu prepustili z dôvodu,

že predával veľké kontajnery pod skladovú cenu za 1 cent, pričom bola jeho asistentkou, keď pôsobil
ako obchodný riaditeľ, avšak nič zvláštne nezistila, referentkou odbytu bola Z., ktorú tiež prepustili, ale
pred ňou. Vyjadrila sa, že keď tovar odblokovávala, tak videla len číslo tovaru, ale nie aj jeho názov,
avšak mohla pozrieť o aký tovar ide a ekonomický riaditeľ mohol vidieť do systému SAP odblokovanie
tovaru, pričom počas jej pôsobenia neprišlo žiadne upozornenie, že by bol systém zle robený. Uviedla,

že pri odblokovaní mohla kontrolovať akej objednávky a zákazníka sa to týka, avšak nakoľko to bolo
schválené obchodným riaditeľom, tak to nekontrolovala. Ďalej uviedla, že pred funkciou odporcu bola
asistentkou druhej skupiny u riaditeľa P.. O., ktorý taktiež musel schváliť tovar pod skladovú cenu, v
systéme vždy videla meno obchodného zástupcu a číslo tovaru a rovnako to videla aj vtedy, keď išlo
o obchodného riaditeľa, ktorý tiež mohol robiť objednávky, pričom aj O. robil objednávky, mal svojich

zákazníkov, riaditeľ nemohol robiť objednávky na meno obchodného zástupcu.

Svedok A. N. uviedol, navrhovateľ je jeho bývalý zamestnávateľ, pretože pracovný pomer ukončil pre
lepšiu pracovnú ponuku a odporca je jeho kamarát. N. sa, že pre zákazníkov robili odpis tovaru za
jeden cent na podporu predaja, pričom on bol obchodným zástupcom na západnom K. a jeho riaditeľom

bol O., patril do druhej obchodnej skupiny a všetci takto robili tovar za 1 cent s tým, že návrh najprv
zaslal obchodnému riaditeľovi, väčšinou mailom alebo telefonicky, ktorý mu následne dal súhlas a potom
emailom to oznámil asistentke, ktorá mala položku pre zákazníka uvoľniť, v systéme videl iba odoslanú
objednávku pred upravením ceny, nevidel faktúru a niektorých zákazníkov riešili osobne, a boli takí,
ktorým zaniesol tovar, i keď v systéme nevidel faktúru, tak ju fyzicky mal, pričom vo faktúre neboli žiadne

identifikačné údaje iba MO a na faktúre podpisoval, že tovar prevzal, skladníci mu podpísali výdaj tovaru.
Uviedol, že takto pôsobili všetci obchodní zástupcovia, pretože to bolo obvyklé vo firme, avšak či to robili
riaditelia nevedel. Ďalej uviedol, že niektorí zákazníci boli ochotní podpísať prevzatie tovaru, iní sa toho
báli, preto im ho iba odovzdal, pretože mnohí zákazníci nechceli mať žiadny doklad, tento systém mu
nikdy nebol vytknutý, avšak predaj tovar pod skladovú cenu mal vplyv na jeho mzdu, pretože každý tovar

pod predajnú cenu išiel z jeho marže. Ďalej uviedol, že ak viezol vodič takýto tovar, tak obdržal od neho
telefonicky informáciu, ktorému zákazníkovi má tovar doviezť. Ďalej uviedol, že väčšia zákazníkov bola
konkrétne určených a menšia časť bola uvedená iba ako MO.

SvedkyňaN.K.uviedla,žejezamestnankyňounavrhovateľaakoreferentodbytuod1.11.2011,vystavuje

faktúryakoajdodacielisty,pričomobjednávkydostávaodobchodnýchzástupcovdosystémutelefonicky
a ak prebiehali akcie na tovar, tak sa predával tovar za 1 cent, išlo napríklad o zimné akcie, pri ktorých
musel zákazník splniť určitý obrat, po oznámení obchodným zástupcom, že ide o tovar za 1 cent, pričom
oni tento postup nekontrolujú, nakoľko tovar neodblokováva, ale robí to asistentka, ktorá vidí transakcie.
Vyjadrila sa, že prepravu tovaru vykonáva prepravca, doklady vyzdvihuje skladník, ktorý v sklade tovar

vyskladní a faktúra sa prikladá k dokladu, teda sa musela faktúra vrátiť aj keď išlo o zľavnený tovar
a prepravovaný prepravcom, následne jej vodič vracia faktúru a aj obchodný zástupca ju musí vrátiť
potvrdenú od zákazníka. Uviedla, že tovar sa mohol dávať aj na maloobchod, ale vtedy nešlo o tovar
za 1 cent, a vždy musí byť na faktúre uvedený zákazník, v časti korešpondenčná adresa je uvedený
maloobchod, avšak ju zaujíma poznámka, v ktorej je uvedené meno zákazníka, ktorý to musí podpísať,

ona sa však s faktúrami na maloobchod za 1 cent nestretla, iba v rámci nejakej akcie. Trvala na výpovedi,
že vždy sa musela vrátiť podpísaná faktúra od zákazníka, aj keď nebol uvedený zákazník ako odberateľ,
takfaktúramuselabyťpotvrdenátým,ktotovarprevzal.Ďalejuviedla,žetotosatýkalovšetkýchfaktúrza
1 cent, ktoré kontrolujú na odbyte a ak nie sú podpísané vrátia ju späť. Vyjadrila sa, že o priznaní tovaruza 1 cent zákazníkovi rozhodoval obchodný riaditeľ, pričom ona mala iba jeden prípad, keď sa znížila
cena tovaru - baterky a pýtala si emailom od riaditeľa potvrdenie. Uviedla, že nikdy nemali vytýkané, že
vyskladňujú tovar za 1 cent, N. ukončila pracovný pomer, nemala dobrý prístup k práci, avšak nemala

vytknuté nedostatky. Ďalej sa vyjadrila, že pokyny dostávali ústne od N., museli si naštudovať príslušné
smernice, ktoré sa každý rok menia, avšak nevedela, či je v nich uvedený aj tovar za 1 cent. potvrdila,
že pre tovar pod skladovú cenu mohol prísť zákazník, obchodný zástupca alebo vodič a riaditeľ O. mal
jedného takého zákazníka, keď pôsobil ako riaditeľ a zároveň bol aj jeho obchodným zástupcom. Ďalej
sa vyjadrila, že vo faktúre by mala byť uvedená poznámka, ktorú uvádza obchodný zástupca a ak v

objednávke poznámku neuvedie, tak nie je uvedená ani vo faktúre, pričom ona objednávky neupravuje
a tieto musia byť v systéme, v ktorom ona zmení iba cenu. Vyjadrila sa, že maloobchod je predaj pre
zákazníka, ktorý nie je podnikateľ a veľkoobchod pre podnikateľa, pričom žiadny tovar na maloobchod
nejde za 1 cent, ale priamo na zákazníka, inak by vo faktúre muselo byť uvedené v časti dodávateľ,
maloobchodná skupina a meno obchodného zástupcu, avšak v časti odoberateľ, by bolo vždy meno
zákazníka, meno dodania. Ak v objednávke obchodný zástupca neuvedie meno zákazníka, tak urobí

takú faktúru, akú jej uvedie obchodný zástupca, avšak ona sa s takouto faktúrou nestretla, pretože jej
vždy do poznámky uviedol obchodný zástupca meno zákazníka, inak by nemohol byť doručený tovar.

Svedkyňa B. Z. uviedla, že navrhovateľ je jej bývalý zamestnávateľ, odporca bývalý kolega, pričom ona
pracovala do novembra 2011 na pozícii referent odbytu, pracovný pomer ukončila dohodou. Vyjadrila

sa, že tovar za 1 cent sa dával verným zákazníkom, faktúra a dodací list sa vystavili na tovar za 1 cent,
išlo to zo systému podľa zadanej zákazky od obchodného zástupcu, ktorý posiela zákazky cez systém,
v ktorom sú uvedené údaje zákazníka. Ďalej uviedla, že zákazku musel odblokovať ekonomický riaditeľ
alebo asistentka a ona čakala na odblokovanie, inak sa tovar nedal fakturovať, išlo o bežný postup,
aj ekonomický riaditeľ N. odblokovával takéto zákazky a v jeho neprítomnosti to robila asistentka, boli

tam aj obchodní riaditelia, ktorí nemali kompetenciu na odblokovávanie. Trvala na tom, že odblokovanie
takéhoto tovaru mohlo ísť iba na základe súhlasu asistentky alebo ekonomického riaditeľa, pričom
všetky údaje do faktúry dával zadávateľ zákazky, teda obchodný zástupca, ona údaje už neupravovala,
nedávala meno zákazníka, pretože to systém robil automaticky a v časti odberateľ bolo uvedené
vždy meno konkrétneho zákazníka. Vyjadrila sa, že boli špecifické faktúry, ktoré mohli vystavovať v

prípadoch, keď obchodný zástupca mal osobitný účet, na ktorý bral tovar pre verných zákazníkov
a teda neuviedol meno zákazníka, pričom takto to robili obchodní zástupcovia aj obchodní riaditelia
a u faktúry na hotovosť stačí, keď je zaplatená do pokladne, nemala možnosť zistiť, či tovar išiel k
zákazníkovi, ale hotovosť musela byť zaplatená do pokladne. Potvrdila, že tovar pod skladové ceny
sa predával verným zákazníkom a to kedykoľvek v priebehu roka, týkalo sa to všetkých výrobkov a

rovnakým spôsobom to robili aj zamestnankyne N. a N., nemala vedomosť o žiadnej smernici. Uviedla,
že došlé faktúry od zákazníkov sa zakladali u nich na odbyte, pričom ekonomické oddelenie pracovalo s
elektronickými faktúrami, mohol ich pozrieť ekonomický riaditeľ N. a nikdy nebolo upozornenie zo strany
zamestnávateľa pre zle vystavené faktúry.

Svedok P.. A. N. uviedol, že nie je zamestnaný u navrhovateľa, pretože je iba v dodávateľskom vzťahu,
keďže zodpovedá za vedenie účtovníctva a ekonomické poradenstvo, takto pôsobí v sídle navrhovateľa
od roku 2003, pričom poskytuje služby navrhovateľovi ako právnická osoba v súčasnosti a v minulosti
ako živnostník od roku 2009, avšak dennodenne nie je v priestoroch navrhovateľa. Vyjadril sa, že predaj
tovaru za 1 cent sa používal pri predaji akciového tovaru v prípade vyhlásených vernostných akcií

za určité obdobie a to určitým osobám v období, keď bola vyhlásená akcia, pričom sa vyhotovoval
zoznam tovarov v akcii, letáky a ak zákazník zobral väčšie množstvo akciového tovaru mohol ďalší tovar
čerpať z toho istého alebo aj iného tovaru za 1 cent. Po skončení akcie asistentka vyhodnocovala tieto
predajeatomnožstvoodobratéhotovarupočasakciezákazníkom,obchodnýzástupcadostalinformácie
a dohodol s ním aké tovary bude čerpať v akciovej cene alebo za 1 cent. Druhá možnosť bola, že

obchodný zástupca nadiktoval tovar do objednávky alebo ho zadal do systému cez svoje zariadenie a
od neho bolo postúpené k referentke odbytu, pričom následne žiadal, aby bol tovar precenený, tento
zostal zablokovaný a až na pokyn obchodného riaditeľa asistentka tovar odblokovala a potom mohla
prebehnúť zákazka, tento postup uplatňovali obchodní zástupcovia, pretože obchodní riaditelia zásadne
zákazníkov nemali, keďže boli prerozdelení po nástupe do funkcie obchodného riaditeľa. Vyjadril sa,

že objednávky teda išli od obchodných zástupcov a preto obchodní riaditeľ nemal dôvod zadávať do
systému takéto objednávky, výnimkou boli akcie vyhlásené na určité obdobie, čo sa týkalo aj tovaru za
1 cent, pričom vždy to vyplývalo z nejakého letáku a išlo letné či zimné akcie. Vtedy mohli byť faktúry
cez obchodnú skupinu obchodného riaditeľa, pričom pri akciách to bolo adresné, teda bolo uvedené IČIa DIČ, meno zákazníka. Poukázal na to, že z 53000 objednávok za rok 2011 pripadlo 4185 objednávok
na predaj tovaru za akciovú cenu a na maloobchod pripadlo 249 objednávok, kedy nie je uvedené meno
zákazníka vo faktúre, avšak vždy je tam meno obchodného zástupcu, jeho stredisko prechádza celým

systémom a následne do faktúry aj dodacieho listu. Ďalej uviedol, že v roku 2010 bola vydaná smernica
ktorou sa mal eliminovať maloobchodný predaj, preto obchodný riaditeľ mal sledovať anonymný predaj
tovaru pod skladovú cenu, mohol síce požiadať o zadanie objednávky, mal možnosť predávať, avšak
vždy malo ísť o predaj cez nejakého obchodného zástupcu, pretože pred nástupom odporcu do funkcie
na pozíciu riaditeľa ani jeden jeho predchodca tento predaj nevyužíval a až odporca to začal používať

od augusta v pozícii riaditeľa, ktorý ak išlo o zákazku na jeho meno, tak musel vedieť dať pokyn komu
a kde má byť tovar vyvezený a na dodacom liste mal byť podpis zákazníka, ktorému bol tovar dodaný,
pretože skladník má podpísané na dodacom liste meno toho, kto tovar prevzal. Vyjadril sa, že predaj pod
skladovú cenu slúžil na podporu predaja, teda išlo o vernostnú akciu, pričom výdaj tovaru na reklamné
účely bol limitovaný hodnotou 16,60 eura. Ďalej uviedol, že hodnotovo predaj tovaru za akciovú cenu
za rok 2011 v skladových cenách bol 89.000,- eur, ale u maloobchodného predaja išlo 249 objednávok

v hodnote 7.747,- eur z čoho pripadol aj podiel na odporcu, obchodných zástupcov bolo 18 až 20 a
odporca sa na hodnote 7.747,- eur podieľal sumou, ktorá je predmetom sporu. Ďalej uviedol, že u
navrhovateľa do konca roku 2011 boli dve obchodné skupiny s tým, že obchodnú skupinu 2 riadil O.,
ktorý však takýto predaj nevyužíval pod skladovú cenu a rovnako takýto predaj nevyužil ani predchodca
odporcu N.. Postup odporcu zistil až konateľ v deň jeho odchodu a tiež poukázal na časový priebeh,

keď od začiatku roku 2011 do 24.10.2011 bol maloobchodný predaj na celú firmu v hodnote 2.776,-
eur, čo bola hodnota pri 193 objednávkach, teda priemerná cena objednávky predstavovala 14,- eur
a hodnota kusu bola približne 5,- eur, avšak po dátume 24.10.2011, kedy odporca mal rozhovor so
štatutárnym zástupcom navrhovateľa, v zmysle ktorého mal byť preradený opäť na pozíciu obchodného
zástupcu, uskutočnil takýto predaj tovarov od 25.10.2011 v celkovej sume 4.697,-- eur pri počte 21

objednávok s tým, že priemerná hodnota objednávky činila 120,- eur v skladových cenách. Vyjadril sa,
že do 24.10.2011 sa na sume 2.776,- eur, ktorá predstavovala maloobchodný predaj podieľali všetci
ostatní obchodní zástupcovia v počte približne 20, avšak od nástupu odporcu do funkcie od 1.7.2011 do
24.10.2011 bolo 21 objednávok a ďalších 21 bolo od 25.10.2011 s tým, že sa zásadne zmenila celková
hodnota tovaru, ktorá činila 4.697,65 eur pri počte 39 kusov tovaru. Vyjadril sa, že odporca po nástupe do

funkcie riaditeľa si nechal jedného alebo dvoch zákazníkov, pričom ostatní už boli pred tým na ziskovom
stredisku a pred príchodom odporcu do pozície riaditeľa boli 4 zákazníci s aktívnym predajom, ktorí robili
objednávky cez referentov odbytu, teda v podstate si odporca nenechal zákazníkov, pretože ich rozdelil
medzi obchodných zástupcov. Uviedol, že mal dôveru voči odporcovi, preto ho nekontroloval a práve
zavedením smernice v roku 2010, do ktorej doby mohol takéto objednávky pod skladovú cenu robiť

obchodný zástupca, sa zaviedla povinnosť, aby tento systém bol so súhlasom obchodného riaditeľa, čím
sa mal eliminovať maloobchodný predaj, ktorý však riaditeľ mal uskutočňovať vo vzťahu k podriadeným
a nie k sebe, pretože aktívne neobchodoval so zákazníkmi okrem dvoch zákazníkov, ktorých mal.
Uviedol, že písomne maloobchodné predaje neboli vytknuté. Vyjadril sa, že aby to bolo vo faktúre na
maloobchodný predaj a meno odporcu, takto musel odporca slovne zadať priamo referentke odbytu,

aby to bolo uvedené v systéme. Ďalej uviedol, že z 249 položiek, z ktorých každá položka predstavuje
druh tovaru a nie počet kusov, na odporcu pripadalo 42 položiek v období výkonu funkcie obchodného
riaditeľa a zvyšných 207 si vyžiadali cez maloobchod obchodní zástupcovia.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov doplnil dokazovanie oboznámením sa s označením

tovaru, s dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve, s dohodou o skončení pracovného pomeru, s faktúrami
a dodacími listami, so smernicou PP R 3.3, s faktúrou z 28.2.2012, s mailovou komunikáciou, so
zoznamom obchodných zástupcov a riaditeľov, s prehľadom predaja, so zoznamom zamestnancov
skladníkov, s prehľadom maloobchodného predaja pod skladovú cenu, s uznesením OR PZ, so
zápisnicou o konfrontácii, s tabuľkami, so smernicou PP R 3.3, s prehľadmi predaja - tabuľky, so

smernicami, s podmienkami príjmu a výdaja zo skladu, s tabuľkami, s organizačnou schémou a dospel
k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Pracovný pomer odporcu u navrhovateľa vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2006,
na základe ktorej pôsobil odporca u navrhovateľa ako obchodný zástupca, pričom dodatkom č. 2

k pracovnej zmluve sa zmenil druh práce odporcu na - riaditeľ obchodnej skupiny 1 s účinnosťou
od 1.7.2011. Podľa pracovnej náplne bod 2 dodatku č. 2 k pracovnej zmluve v časti právomoci
zamestnanca pri plnení pracovných úloh v bode 10 mal odporca oprávnenie stanoviť predajné ceny v
rámci vnútropodnikových pravidiel a podľa bodu 11 mal oprávnenie schvaľovať a určiť zmluvné zľavy aprirážky pre zákazníkov v rámci vnútropodnikových pravidiel. Podľa bodu 3 predmetného dodatku bod
e) bol povinný dodržiavať interné smernice a nariadenia. Pracovný pomer odporcu u navrhovateľa bol
ukončený dohodou zo dňa 14.11.2011 bez uvedenia dôvodu s tým, že mu bolo vyplatené 3-mesačné

odstupné. Predmet sporu sa odvíjal od faktúr, ktoré boli vystavené v období od 1.8.2011 do 14.11.2011
s tým, že v mesiaci august boli vystavené 3 faktúry, v septembri 5 faktúr, v októbri 9 faktúr a v novembri
7 faktúr, ktorými bol fakturovaný tovar za tzv. pod skladovú cenu teda išlo s hodnotou od 0,01 do 0,10
eura s tým, že v predmetných faktúrach bol uvedený odberateľ: MO - ostatní odberatelia, Martinec a
rovnaké bolo aj miesto dodania. Išlo o faktúry č. 8000104922, 8000105276, 8000105464, 8000105631,

8000105735, 8000105846, 8000105916, 8000106162, 8000106330, 8000106491, 8000106540,
8000106609, 8000106693, 8000106751, 8000106800, 8000106807, 8000106861, 8000107044,
8000107058, 8000107114, 8000107144, 8000107178, 8000107197, 8000107198.

Faktúra č. 8000104922 zo dňa 1.8.2011 a k nej vystavený dodací list nie je nikým podpísaný, faktúra č.
8000105276 zo dňa 17.8.2011 k nej je vystavený dodací list, ktorý je podpísaný Z. a odporcom, faktúra

č. 8000105464 zo dňa 25.8.2011 k nej je vystavený dodací list, ktorý je podpísaný odporcom a je tam
neidentifikovateľný podpis, faktúra č. 8000105631 zo dňa 5.9.2011 k nej je rovnako vystavený dodací
list, ktorý je podpísaný Z. E. (skladníkom) a odporcom, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.9.2011 je
k nej vystavený dodací list, ktorý je podpísaný odporcom a Z. F. (bez podpisu príslušného skladníka),
faktúra č. 8000105846 zo dňa 14.9.2011 a k nej vystavený dodací list nie je nikým podpísaný, faktúra

č. 8000105916 zo dňa 19.9.2011, na dodacom liste je nečitateľný podpis, odporcov podpis na dodacom
liste nie je, faktúra č. 8000106162 a k nej vystavený dodací list je podpísaný odporcom a ďalším
nečitateľným podpisom, faktúra č. 8000106330 zo dňa 10.10.2011 a k nej dodací list nie je nikým
podpísaný, teda ani odporcom ani skladníkom, faktúra č. 8000106491 a k nej vystavený dodací list nie
je rovnako nikým podpísaný, faktúra je zo dňa 17.10.2011, faktúra č. 8000106540 zo dňa 18.10.2011

nie je rovnako nikým podpísaný dodací list, faktúra č. 8000106609 nie je dodací list nikým podpísaný,
ak však je priložený ďalší dodací list, kde je uvedený tovar vyskladnený a odberateľ P. N., Nová Baňa
a pod tým v zátvorke Z.. V časti prevzatia zásielky je nečitateľný podpis, ktorý však pravdepodobne
nepatrí odporcovi a na ďalšom dodacom liste vzťahujúcom sa k tomuto tovaru je podpis Z. F., avšak
chýba podpis odporcu, ďalšia faktúra č. 8000106693 tak k nej vzťahujúci sa dodací list je podpísaný Z.,

nečitateľný podpis, chýba na ňom podpis odporcu, faktúra č. 8000106751 tak tá je podpísaná odporcom
zo dňa 25.10.2011, dodací list je opatrený pečiatkou Z. S., avšak je tam podpis, ktorý nepatrí odporcovi,
faktúra č. 8000106800 zo dňa 26.10.2011 tá je podpísaná odporcom, na dodacom liste je podpis Z. S.,
chýba tam podpis odporcu, ďalšia faktúra č. 8000106807 na dodacom liste k nej je podpis odporcu a
pečiatka Z. F. zrejme skladník, faktúra č. 8000106861 zo dňa 28.10.2011 je podpísaná odporcom, avšak

dodací list je bez podpisu, ďalšia faktúra č. 8000107044 zo dňa 7.11.2011 nie je nikým podpísaná, ale
je podpísaný dodací list a opatrený pečiatkou Z. F., faktúra č. 8000107058 zo dňa 8.11.2011 je dodací
list podpísaný odporcom a je tam ďalší nečitateľný podpis, faktúra č. 8000107114 zo dňa 10.11.2011 je
podpísanáodporcom,dodacílistniejenikýmpodpísaný,faktúrač.8000107144jepodpísanáodporcom,
je to faktúra zo dňa 11.11.2011 a na dodacom liste je nečitateľný podpis a uvedenie evidenčného čísla

NR XXX ET, faktúra č. 8000107178 zo dňa 14.11.2011 nie je nikým podpísaná ani dodací list, rovnako
ako ani faktúra 8000107197 zo dňa 14.11.2011, taktiež nie sú nikým podpísané, faktúra č. 8000107198
zo dňa 14.11.2011 je podpísaná odporcom, avšak dodací list nie je nikým podpísaný.

Odporca predložil do spisu smernicu označenú ako PP R 3.3 s názvom Podmienky predaja tovaru

s účinnosťou od 10.10.2011, kde je uvedené, že ide o stav po zmene č. 2, účinnosť pôvodného
dokumentu bola od 1.1.2009, kde v bode 3.2.7 v časti blokovanie predaja pod skladovú cenu je
uvedené, že sa to uskutočňuje cez programové vybavenie SAP a uvoľňovanie predaja pod skladovú
cenu vykonáva pre prvú obchodnú skupinu asistentka obchodného riaditeľa skupiny 1, kontrolu predaja
vykonávapríslušnáasistentkadenne,priebežnepočasdňaapredajpodskladovécenyschvaľujeriaditeľ

príslušnej obchodnej skupiny a uvoľnenie vykonáva príslušná asistentka. Z faktúry č. 8000109033 zo
dňa 28.2.2012 súd zistil, že rovnako išlo o faktúru, kde odberateľ bol uvedený MO - ostatní odberatelia
s menom N. rovnaké bolo aj miesto dodania a dodací list k nej vzťahujúci nebol nikým podpísaný. Zo
smernice PP R 3.3 Podmienky predaja tovaru účinnej od 24.5.2010 stav po zmene č. 1, išlo o zmenu
pôvodného dokumentu účinného od 1.1.2009, kde v časti blokovanie predaja pod skladovú cenu 3.2.7

doplnené, že obchodný riaditeľ zodpovedá za vedenie evidencie o povolenom predaji pod skladové
ceny, ktorá sa vedie v programovom vybavení MS EXCEL, nemá stanovenú formu a mení sa podľa
potrieb a pokynov obchodného riaditeľa danej skupiny. Z prehľadu všetkých zákaziek predložených
navrhovateľom za rok 2011 bolo zistené, že predaj tovaru pod tzv. pod skladovú cenu sa realizoval voviacerých prípadoch tak, že názov odberateľa nebol konkrétne uvedený, ale bol uvedený odberateľ ako
MO - ostatní odberatelia, toto využíval nielen odporca, ale aj iní obchodní zástupcovia, čoho dôkazom je
označenie zástupcu, ktorí boli označovaní pod písmenom Z a príslušné číslo. Zo smernice Podmienky

príjmu do a výdaja zo skladu, vedenie skladovej evidencie R4.6 v bode 3.2.4 - výdaj tovaru a materiálov
zo skladu je uvedené, že každý výdaj musí byť potvrdený podpisom príjemcu i vydávajúceho (na sklade
B. + pečiatka vydávajúceho skladníka) a preberajúci je povinný si skontrolovať množstvo a kvalitu
preberaných zásob. Odporca nespochybňoval, že hodnota tovarov podľa navrhovateľom predložených
faktúr, teda nezľavnená predstavovala spolu sumu 5.523,85 eur. Navrhovateľ nevedel uviesť, či riaditeľ

ďalšej obchodnej skupiny P.. O. viedol ním uvádzanú evidenciu o povolenom predaji tovarov pod
skladové ceny, ktorú podľa neho mal viesť v programovom vybavení MS EXCEL. Podľa predloženého
prehľadu maloobchodného predaja pod skladovú cenu za jednotlivých obchodných zástupcov za rok
2011odporca v pozícii obchodného zástupcu pod označením Z11 zrealizoval 36 tovarových položiek
(prípadov), keď bol v pozícii riaditeľa pod označením Z27 zrealizoval 42 prípadov a to v mesiaci august
3, v septembri 6, v októbri 18 a v novembri 15, išlo o 249 prípadov predaj tovaru pod skladovú cenu,

na ktorých sa podieľali aj obchodní zástupcovia.

Z predloženej tabuľky Prehľad všetkých zákaziek za akciovú cenu za rok 2010 súd zistil, že boli viaceré
takéto predaje, kde odberateľ nebol konkrétne uvedený a nešlo vždy len o elektroniku a rovnako to
bolo zistené aj z prehľadu takýchto predajov za rok 2011, konkrétne pod skratkou Z08, Z25, Z28, AL,

Z19, Z11. Pri predaji tovaru pod skladovú cenu sa vždy neuvádzal v účtovných dokladoch - faktúre
a dodacích listoch zákazník, potvrdil aj vypočutý svedok P., ktorý taktiež uviedol, že nebola žiadna
evidencia bonusových zákazníkov, ktorí mohli obdržať tovar pod skladovú cenu a vo väčšine prípadov sa
nedal ani podpísať takýto tovar pod skladovú cenu zákazníkovi. V tomto smere boli vyjadrenia svedkyne
K., ktorá je zamestnankyňou navrhovateľa odlišné od ostaných svedkov, bývalých zamestnancom

navrhovateľa.Tietotvrdeniarovnakooneadresnostiúčtovnýchdokladov,faktúradodacieholistupotvrdil
aj ďalší svedok A. N., ktorý pôsobil u navrhovateľa v minulosti ako obchodný zástupca, teda taktiež
potvrdil, že nie vždy vo faktúre bol uvedený konkrétny zákazník, ale že tam bol uvedený údaj MO a
taktiež túto skutočnosť potvrdil aj P.. Q. D., ktorý je bývalým zamestnancom navrhovateľa, pričom v
minulosti pôsobil u neho ako obchodný zástupca a rovnako aj z výpovede svedkyne Z. Z., bývalej

zamestnankyne navrhovateľa, ktorá pôsobila u navrhovateľa o od roku 2010 do polovice roku 2013
ako obchodná zástupkyňa pre Stredné Slovensko bol tento systém potvrdený s tým, že až po odchode
odporcu bolo oznámené, že výška sumy, do ktorej môže byť takto poskytnutý bonus je 16,-- eur a bolo
to potrebné hlásiť zamestnankyni E., keď to malo byť uvedené na maloobchod - MO, teda tovar nebol
vystavený na konkrétneho zákazníka. V konaní bolo zistené, že navrhovateľ odporcovi počas trvania

jeho pracovného pomeru nevytýkal tento postup, teda neadresné udelenie zľavy tovaru pod skladovú
cenu ani nebolo uvedené, že je nejaký limit pre tento predaj.
Podľa § 179 ods.1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ( ZP) v znení neskorších predpisov
zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný

preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 179 ods.2 ZP zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti
dobrým mravom.
Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto

škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 186 ods. 2 ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od
zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie
neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda

spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 186 ods. 3 ZP ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej
škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
V súlade s ustanovením § 179 Zákonníka práce zodpovedá zamestnanec zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil

zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v ust.
§ 182 a § 185 Zákonníka práce , t. j. úpravy zodpovednosti zamestnanca zaschodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a rovnako zodpovednosti
zamestnanca za stratu zverených predmetov, tzv. osobitnej zodpovednosti zamestnanca. Ak
zamestnávateľovi vznikne ujma a ak inému subjektu nemožno pričítať k protiprávnemu úkonu zavinenie,

ide o náhodu v právnom zmysle (vis maior - vyššia moc). Pri zodpovednosti založenej na princípe
zavinenia sa za náhodu nezodpovedá. Náhodu znáša sám poškodený, t. j. zamestnávateľ.
Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nemusí zamestnanec preukazovať, že škodu nespôsobil,
dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi.
Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi

ktoré patrí:
1. protiprávny úkon - konanie zamestnanca
2. vznik škody na strane zamestnávateľa
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
Je to súvislosť medzi konaním zamestnanca a jeho následkom spočívajúca v tom, že bez jeho konania
by následok nevznikol. Teda konanie zamestnanca je príčina a následok jeho konania je škoda na strane

zamestnávateľa. Rozoznávame úmyselné a nedbanlivostné zavinenie.

Úmyselné zavinenie možno charakterizovať v prípadoch:
1. ak zamestnanec buď vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť, alebo ju chcel spôsobiť, t. j.
priamy úmysel,

2. ak zamestnanec vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s
tým uzrozumený, t. j. nepriamy úmysel.

Pojem dobré mravy Zákonník práce , ale ani žiadny iný všeobecne

záväzný právny predpis, či už z oblasti pracovného práva, alebo z iného odvetvia práva, nedefinuje,
pretože ide o tzv. neurčitý právny pojem.Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale
sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné

historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky,
ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak
významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva,
že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne

motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade
s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008,
sp. zn. 16Co/152/2008).

V prípade, ak by však došlo k spôsobeniu škody úmyselným konaním, zamestnávateľ sa môže

domáhať aj uhradenia škody v celom rozsahu. Zamestnanec, ktorý spôsobil zamestnávateľovi škodu
neúmyselným, t. j. nedbanlivostným konaním, je povinný nahradiť vzniknutú škodu najviac do výšky
svojho štvornásobku priemerného mesačného zárobku (§ 186 ods. 2 Zákonníka práce ). Štvornásobok priemerného mesačného zárobku je
zákonná horná hranica náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti. Dôkazné bremeno pri preukazovaní

vzniku škody, ako aj jej výšky je na zamestnávateľovi. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú
spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Pod dobrými mravmi treba rozumieť napr. slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie práv. Úmyselné konanie musí zamestnávateľ zamestnancovi
preukázať. V tomto prípade, ako aj v prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu
platí prezumpcia neviny zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnanec spôsobil škodu

nedbanlivostným konaním proti dobrým mravom, nie je možné založiť jeho zodpovednosť.

Podľa § 191 ods. 4 ZP požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou
náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov.

Toto prerokovanie, ako aj prerokovanie výšky požadovanej náhrady škody so zástupcami zamestnancov
v prípade, ak výška náhrady škody prevyšuje 50 € (do 31. 8. 2011 stačilo, ak výška náhrady škodypresahovala 33,19 €), má charakter poriadkovej procesnoprávnej podmienky, ktorá by zamestnávateľovi
bránila uplatniť nárok na súde.

Zamestnávateľ je povinný vytvárať riadne pracovné podmienky s cieľom predchádzať vzniku škody a
robiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov; sústavne kontrolovať, či si zamestnanci plnia
svoje povinnosti. K tomu využiť vhodné formy na vlastné podmienky jednotlivých pracovísk. Na druhej
strane je zamestnanec povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na strane zamestnávateľa.

Súd predmetný návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ v konaní produkoval rozporuplné tvrdenia
a neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že odporca sa dopustil úmyselného konania pri
plnení pracovných povinností proti dobrým mravom, ktoré malo spočívať v tom, že boli vystavené
faktúry a dodacie listy neadresne a v nich bolo uvedené jeho meno ako adresa odberateľa a miesto
dodania, v zmysle ktorých bola poskytnutá zľava, teda bol predaný tovar pod skladovú cenu, ktorého
reálna predajná hodnota v sumáre predstavovala žalovanú sumu. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca

prekročil svoje právomoci a že nemal právomoc mať vlastných zákazníkov v pozícii obchodného
riaditeľa a rovnako ani skutočnosť, že takýto neadresný predaj respektíve poskytovanie zľavy realizoval
iba odporca ako riaditeľ, keď navyše táto skutočnosť je spochybnená navrhovateľom predloženou
tabuľkou o prehľade všetkých predajov za akciovú cenu za rok 2010 a 2011, podľa ktorej takéto
neadresné predaje týkajúce sa konkrétneho tovaru, teda nie iba elektroniky realizovali aj iní obchodní

zástupcovia. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporca mal viesť takú evidenciu v systéme
takýchtozákazníkov,ktorýmbolaposkytnutázľavanatovare,keďnevedelpreukázať,čitakútoevidenciu
viedol aj riaditeľ ďalšej obchodnej skupiny P., ktorý potvrdil, že neviedol žiadnu evidenciu ani nemal o
nej vedomosť.

Súd poukazuje na vyše aj na samotné účtovné doklady, z ktorých nevyplýva, že tovar v skutočnosti
prevzal odporca, pretože viaceré dodacie listy nie sú nikým podpísané, teda ani zamestnancom
skladu, keď podľa smernice R4.6 účinnej od 1.1.2009 v bode 3.2.4 mal byť každý výdaj potvrdený

podpisom príjemcu aj vydávajúceho. Navrhovateľ teda kladie odporcovi za vinu, že neoprávneným
postupom umožnil sebe alebo tretím osobám prevzatie tovaru navrhovateľa za ceny, ktoré sú nižšie
ako skladové ceny, čím porušil svoje povinnosti a toto považuje za úmyselné konanie v rozpore s
povinnosťou zamestnanca hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril navrhovateľ. Navrhovateľ
v žiadnom prípade nepreukázal, že tento postup a úkony odporcu sa vymykali obvyklej obchodnej

praxi, čoho dôkazom sú výpovede ďalších svedkov, ktorí potvrdili opak, taktiež z dokladov predložených
navrhovateľom nevyplýva, že odporca umožnil sebe alebo tretím osobám prevzatie takéhoto tovaru,
keď nie je z nich ani zrejmé, kto tovar vydal a komu bol vydaný, čoho dôkazom sú viaceré dodacie
listy a faktúry k nim vystavené. Neadresný predaj tovaru pod tzv. pod skladovú cenu využívali u
navrhovateľa aj iní zamestnanci v minulosti, bolo v konaní preukázané, že takýto systém fungoval.

Taktiež nebolo preukázané, že tovar bol vyskladnený na základe pokynu odporcu, keď ako súd
uviedol viaceré doklady neboli nikým podpísané, teda ide o výdaj tovaru zo skladu a preto ani nebolo
jednoznačne preukázané, že tento tovar bol v skutočnosti zo skladu vydaný a kým a komu. Navyše
súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý uviedol, že ani u predchádzajúcich prípadov predaja
tovaru pod skladovú cenu nevedeli skontrolovať predchádzajúce obchody, ktoré boli zrealizované

neadresne obchodnými zástupcami. Súd taktiež poukazuje opätovne na to, že u navrhovateľa nebol
zrejme zavedený dostatočný systém kontroly a navyše nebol daný žiadne limit pre predaj tovaru pod
skladovú cenu tak, ako uvádzal a navrhovateľ tiež nepreukázal úmysel odporcu, ktorý je podstatnou
náležitosťou zavinenia v zmysle ustanovenia § 179 ods. 2 Zákonníka práce. Nebol naplnený ani ďalší
predpoklad pre vznik zodpovednosti odporcu a to protiprávny úkon, teda konanie zamestnanca, ani

vznik škody a následne ani príčinná súvislosť, keďže neboli splnené predchádzajúce 2 predpoklady.
Navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla škoda, keď jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností nebolo
pre súd zrejmé. Či tento tovar bol vydaný, kým a komu, prečo by v tomto prípade malo ísť o škodu,
keď systém zliav, teda predaj tovar pod skladovú cenu bol u navrhovateľa obvyklým spôsobom
predaja, ktorý bol poskytovaný stálym zákazníkom s určitým obratom a z ničoho ani nevyplýva, že

odporca nebol oprávnený mať svojich zákazníkov v čase, keď bol v pozícii obchodného riaditeľa.
Úmyselné konanie musí zamestnávateľ zamestnancovi preukázať, pretože platí prezumpcia jeho neviny
a za predpokladu, že by išlo o nedbanlivostné konanie proti dobrým mravom, nebola by daná jeho
zodpovednosť. Tento úmysel však navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a rovnakonebolo zo strany navrhovateľa preukázané , že by sa odporca dopustil porušenia dobrých mravov , ktoré
nie sú nikde definované, ide o určitý právny pojem, avšak sú akýmsi merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií, poctivého správania. Súd poukazuje aj na že navrhovateľ nie ukázalo i prerokoval

podľa § 191 ods.4 Zákonníka práce so zástupcami zamiesť z tancov náhradu škody, či u ho zástupcovi
pôsobia a podobne. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa ako nedôvodne podaný zamietol
pre neunesenie dôkazného bremena.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 OSP tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o konkrétnej výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.