Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/998/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213224012
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213224012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu Univerzitná nemocnica L.
Pasteura, Košice, so sídlom Rastislavova č. 43, Košice, IČO: 00 606 707, zastúpenej JUDr. Alenou
Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32 proti žalovanému Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Mamatejova č. 17, IČO: 35 937 874, v konaní o zaplatenie 487,53
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 22C/182/2013-43 zo
dňa 9.9.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi istinu 487,53 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania), ako aj vo výroku o trovách
konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil rozsudkom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 487,53
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.11.2009 do zaplatenia a trovy konania na účet
právnej zástupkyne žalobcu vo výške 341,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti uplatneného úroku žalobu zamietol.

Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 3, § 9 ods. 3, 4, 5, 6, 7 a 8 zákona č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení a § 2 ods. 3 a § 9 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve, čl.
9 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SR, Charty základných práv EÚ č. 2007/C/303/01, čl. 35 a
Nariadenia Rady ES č. 1408/71 a č. 574/72 mal preukázané, že pôvodne žalovaný v 1. rade D.
I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Ž., K., Poľsko, zomr. XX.X.XXXX, voči ktorému bola žaloba

vzatá späť a konanie voči nemu zastavené (uznesením č.k. 22C/189/2010-111 zo dňa 15.8.2013 a
nárok voči pôvodne žalovanému v 2. rade Všeobecnej zdravotnej poisťovni Bratislava bol vylúčený
na samostatné konanie) bol prijatý na ošetrenie a hospitalizovaný v dňoch 19.2.2008 až 22.2.2008 z
dôvodu poranenia si hlavy a straty vedomia, pričom na okolnosti úrazu si nepamätal. Pôvodne žalovaný
v 1. rade ako občan EÚ D. I. sa preukázal preukazom platným do 4.10.2007. Žalobca si svoj nárok na
poskytnutú zdravotnú starostlivosť uplatnil u žalovaného listom zo dňa 11.11.2009, pričom žalovaný túto
úhradu odmietol s odôvodnením, že Slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, len ak získa zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou
inštitúciou, ktorú žalobca v danom prípade nezískal. Poskytovateľ po poskytnutí neodkladnej zdravotnej
starostlivosti pacienta (žalobca) si vyúčtoval za zdravotnú starostlivosť v Slovenskej poisťovni, ktorú
určil podľa § 9 ods. 3 v celkovej výške 14 687,00 Sk. V konaní mal preukázané, že žalobca si touplatnil formou faktúry, ktorej prílohou bola lekárska správa, záznam o ošetrení predložená vo forme
prepúšťacej správy. Námietku žalovaného, že žalobca nepredložil lekársku správu, len prepúšťaciu
správu považoval za nedôvodnú, pretože podľa ust. § 9 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z.z. je prepúšťacia

správa forma lekárskej správy. Síce podľa čl. 9 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SR bodu 5
Slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poisťovateľovi poskytnutú zdravotnú starostlivosť, len ak získa
zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou inštitúciou; z uvedeného podľa súdu
prvého stupňa nie je jednoznačne zrejmé, či tento nárokový doklad má získať poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti alebo zdravotná poisťovňa alebo pacient, pričom pri poskytnutí neodkladného úkonu je

zrejmé, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá priestor na to, aby pred poskytnutím takejto
neodkladnej zdravotnej starostlivosti takýto doklad získal, ak sa ním sám pacient nepreukáže. Rovnako
súd prvého stupňa uzavrel, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, teda žalobca nemôže znášať
náklady, ktoré vynaložil pri poskytovaní bezodkladnej zdravotnej starostlivosti sám len z toho dôvodu,
že pacient zanedbal povinnosť a nepreukázal sa platným nárokovým dokladom a rovnako nebol
prihlásený v Slovenskej poisťovni a nedisponoval slovenským preukazom poistenca, čo by bolo aj

v rozpore s ust. § 9 ods. 3 a 4, ako aj ust. § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého
zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu a/ za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej
nezaplatil poistenec podľa ods. 2 a b/ nákladov vzniknutých podľa ods. 3, ktoré neuhradila fyzická
osoba alebo právnická osoba podľa ods. 4. Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora je skutočnosť,
že zákonný systém sociálneho poistenia, alebo národný systém zdravotníctva podmieňuje prevzatie

nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte predchádzajúcim povolením, je
prekážkou voľného pohybu služieb. Členský štát, v ktorom je pacient poistený preto vo všeobecnosti by
nemal podmieňovať prevzatie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte
predchádzajúcim povolením, ak by sa náklady na túto starostlivosť v prípade, že by sa poskytovala
na jeho území uhrádzali prostredníctvom jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia alebo

národného systému zdravotníctva. Preto súd prvého stupňa uzavrel, že stanovisko žalovaného, podľa
ktorého „ ... preukázanie sa neplatným európskym preukazom zdravotného poistenia nezakladá nárok
na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti tak, ako to má na mysli zákonodarca v § 9 ods. 3,
nakoľko sa nejedná o dôsledok nesplnenia oznamovacej povinnosti v zmysle príslušných ustanovení
zákona č. 580/2004 Z.z.“... je v rozpore s ústavou a platnými predpismi, pretože je nemožné, aby žalobca

odmietol poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre nepreukázanie sa platným dokladom
poistenca, resp. nárokovým dokladom. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby v prejednávanom spore
nešlo o poskytnutie bezodkladnej zdravotnej starostlivosti. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru,
že žalobcovi nárok na náhradu uplatnených nákladov vznikol a preto žalovaného zaviazal túto sumu
uhradiť. Aj keď je pravdou, že pacient, pôvodne žalovaný v 1. rade svoj dlh uznal, vzhľadom na

skutočnosť, že pôvodne žalovaný v 1. rade zomrel, nemohol súd uznanie dlhu vyhodnotiť z hľadiska
platnosti, teda či pacient vedel, čo týmto svojim prejavom koná, či jeho zdravotný stav mu to umožňoval
a rovnako či rozumel obsahu tohto prejavu s poukazom na skutočnosť, že uznanie dlhu je vyhotovené
v slovenskom jazyku a nie je možné dostatočne zistiť, v akom rozsahu tomuto uznaniu porozumel. Aj
v prípade, že by uznanie dlhu bolo platné, v konaní bolo preukázané, že pacient pôvodne žalovaný

v 1. rade svoj dlh neuhradil v žiadnej čiastke, preto žalobcovi vznikol nárok vymáhať si túto sumu
od žalovaného. O príslušenstve pohľadávky rozhodol tak, že žalovaný sa dostal do omeškania v
deň nasledujúci po doručení žiadosti o úhradu nákladov, t.j. 17.11.2009, preto v prevyšujúcej časti
uplatneného príslušenstva žalobu s poukazom na ust. § 517 ods. 2 zamietol. Výšku príslušenstva určil
v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142

ods. 3 O.s.p. a priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli právnej zástupkyni žalobcu v celkovej výške
341,92 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keďže podľa odvolateľa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa
nesprávne posúdil vzťah § 9 ods. 3 a 4 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení platnom v
čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti, k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti I. D., ktorej úhrada
je predmetom sporu. Namietal, že uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje na poistenia povinne

zdravotne poisteného na území SR. Žalobca vo svojej žalobe podľa odvolateľa nijako nepreukázal
skutočnosť, ktorá by potvrdila existenciu zákonných podmienok účasti I. D. na verejnom zdravotnom
poistení na území SR. Keďže u I. D. neboli preukázané skutočnosti, ktoré by viedli k zisteniu, že sa
jedná o poistenca povinne zdravotne poisteného na území SR, nie je možné v tomto prípade vo vzťahuk uplatňovaniu nároku použiť žalobcom, ako aj súdom uvedené ust. § 9 ods. 3 a 4 zákona č. 580/2004
Z.z. Podľa právneho názoru žalovaného preukázanie sa neplatným európskym preukazom zdravotného
poistenia nezakladá nárok na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti tak, ako má na mysli

zákonodarca v § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. Uvedené tvrdenie žalovaného neznamená, že I. D.
nemal nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ale len to, že jej poskytnutie a úhrada
v danom prípade nespadá pod ust. § 9 ods. 3 a 4 zákona č. 580/2004 Z.z. V zmysle platnej právnej
úpravy podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti poistencom EÚ na území SR sa poistenec
EÚ pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti na území SR preukazuje platným nárokovým dokladom. V

danom prípade poistenec disponoval len neplatným európskym preukazom zdravotného poistenia, preto
poistenec, resp. aj žalobca v tomto prípade mohli dodatočne požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu
poistenca o zaslanie príslušného nárokového dokladu. V čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti sa
na uvedený prípad vzťahoval čl. IX. ods. 1 písm. b/ odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva
SR č. 67/2005, podľa ktorého ak sa na poskytovateľa obráti poistenec EÚ, ktorý sa nepreukáže žiadnym
platným nárokovým dokladom (formulárom E 111 (platí len do 31.12.2005), E 112, E 123, EPZP, ani

náhradným certifikátom k EPZP) je potrebné odlíšiť, či ide o ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo
ústavnú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o ústavnú zdravotnú starostlivosť, platili v danom období tieto
pravidlá:
1. pri poskytnutí ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľ požiada o získanie nárokového dokladu
slovenskú zmluvnú zdravotnú poisťovňu, ktorú si poistenec EÚ vybral ako inštitúciu v mieste pobytu,

2. slovenskú zdravotnú poisťovňu ako inštitúciu v mieste pobytu by si mal vybrať poistenec EÚ sám,
3. na účely obstarania nárokového dokladu by mal poskytovateľ zistiť, v ktorej inštitúcii je pacient v
príslušnom štáte poistený; ak to nie je možné, je potrebné zistiť aspoň meno, priezvisko a adresu
pacienta,
4. na urýchlenie postupu si poskytovateľ môže príslušný nárokový doklad zo zahraničia obstarať sám

buď priamo alebo prostredníctvom rodiny, priateľov alebo osôb sprevádzajúcich pacienta,
5. slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi poskytnutú zdravotnú starostlivosť, len ak
získa zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou inštitúciou; postup zúčtovania so
slovenskou zdravotnou poisťovňou je analogický ako v čl. VIII.Podľa bodu 5 tohto ustanovenia slovenská
zdravotná poisťovňa (ktorú si poistenec EÚ vybral) uhradí poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

poskytnutú zdravotnú starostlivosť, len ak získa zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený
zahraničnou inštitúciou, čo sa v danom prípade nestalo, a preto nevznikol žiadny právny titul, na
základe ktorého by mal poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobcovi uhradiť. Pokiaľ poistenec EÚ uhradí
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ v
hotovosti, môže si následne uplatniť nárok na refundáciu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť

vo svojej príslušnej zdravotnej poisťovni, a to po predložení príslušných dokladov.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má preto odvolateľ za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil.

Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 49,49 eur. V dôvodoch vyjadrenia uviedol,
že odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nie je daný, pretože prvostupňový súd po
správnom zistení skutkového stavu aplikoval správny právny predpis a tento aj správne interpretoval.
Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne iné listinné dôkazy, ktoré

by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku
a výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom,
čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
v intenciách ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Žalovaný namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Namietaný odvolací dôvod je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. Oomyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak síce
použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Správne, podrobné, presvedčivé
a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania
účastníkov.

K dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva:

Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou SR,
ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7, ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Právny

názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy
SR na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Podľa ods. 4 za podmienok ustanovených osobitnými
predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho
stupňa. Súd prvého stupňa preto nebol viazaný Vestníkom Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý v čl.
9 bode 5 zakotvil, že Slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi poskytnutú zdravotnú

starostlivosť, len ak získa zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou inštitúciou.
Súd prvého stupňa správne v dôvodoch rozsudku uviedol, že z uvedeného článku nie je ani zrejmé, či
tento nárokový doklad má získať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zdravotná poisťovňa alebo
pacient a pokiaľ sa takýmto nárokovým dokladom pacient nepreukáže, pri poskytnutí neodkladného
úkonu nemá poskytovateľ zdravotnej starostlivosti priestor na to, aby takýto doklad získal. Odvolací súd

sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobcovi nárok na náhradu uplatnených
nákladov vznikol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania uplatnil, avšak

odvolací súd dospel k záveru, že nemožno považovať tieto trovy (vyjadrenie sa k odvolaniu) za účelne
vynaložené, pretože vyjadrenie sa žalobcu k odvolaniu neobsahuje žiadnu konkrétnu skutkovú a právnu
argumentáciu k odvolaniu žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.