Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200965.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D.. P. A., bytom A. XX, B., proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/142-AIV zo dňa 7. marca 2013, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla 2015, č. k. 6S 139/2013-54,
v časti výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla 2015, č. k. 6S
139/2013-54, v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. apríla 2015, č. k. 6S 139/2013-54, zrušil rozhodnutie

žalovaného číslo UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/142-AIV zo dňa 7. marca 2013 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súčasne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 296,44 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný napadol rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním v časti týkajúcej sa výroku o
náhrade trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že krajský súd pri určení výšky trov konania

postupoval podľa § 11 ods. 4 prvej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a určil základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/6-iny výpočtového základu v sume 139,83 €. Súd
mal podľa jeho názoru konať podľa druhej vety ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
nakoľko v predmetnej veci sa konalo o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia, ktoré sa považujú za formu sociálnej služby s cieľom zmiernenia sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného o nepriznaní príspevku na osobnú

asistenciu podľa § 22 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 447/2008 Z. z.“).

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych

služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej
služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.Podľa § 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnych službách“), tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb,

financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o sociálnych službách sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť
alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na
- prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo

zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,
- zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej
začlenenia do spoločnosti,
-zabezpečenienevyhnutnýchpodmienoknauspokojovaniezákladnýchživotnýchpotriebfyzickejosoby,
- riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,
- prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou
formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom
sa fyzická osoba zdržiava.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia
poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním
sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj
osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Zákonodarca v § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. výslovne rozlišuje poskytovanie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. a
poskytovanie sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.

Z predmetu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách vyplýva, že sociálnou službou je určitá
fyzická činnosť (či už odborná, obslužná, ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností), ktorá sa priamo
podieľa na prekonávaní a zmierňovaní sociálnych dôsledkov. Všetky sociálne služby sú podľa druhu
uvedené v § 12 ods. 1 zákona o sociálnych službách.

Peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa
zákona č. 447/2008 Z. z. a sociálna služba sú odlišnými právnymi inštitútmi, aj keď oba slúžia na
kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia.

Z terminologického vymedzenia okruhu vecí uvedených v druhej vete § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca jasne vymedzil, za ktoré veci patrí advokátovi odmena
vo výške 1/13 výpočtového základu. Ide o dávkové veci sociálneho poistenia, veci sociálnych služieb
a priestupkové veci. Za poskytnutie právnej služby vo veci, týkajúcej sa poskytovania peňažných
príspevkov podľa zákona č. 447/2008 Z. z. by bolo možné priznať odmenu vo výške 1/13 výpočtového
základu len v tom prípade, ak by zákonodarca v druhej vete § 11 ods. 4 vyhlášky namiesto spojenia

„veci sociálnych služieb“ uviedol napríklad spojenie „sociálne veci“.

Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny
potvrdil (§ 219 O.s.p.).

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.