Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712200415
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3712200415.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členov senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Ivety Záleskej v právnej veci žalobcu R.. W.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. slobody XXXX/XX, právne zastúpeného: A3 advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom Trenčín, Horný Šianec 232 proti žalovanej E. K., s miestom podnikania I. č. XXX, IČO: 34
658 360, právne zastúpenej: JUDr. Dušan Divko, advokát, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská
Bystrica v konaní o zaplatenie 1.042 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 9Cb/39/2012-114 zo dňa 5. februára 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,06 Eur
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu:
A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Trenčín, Horný Šianec 232, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 042 Eur s
9,25 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 25.10.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Z dokazovania vykonaného oboznámením sa s obsahom žaloby, objednávkou

znaleckého posudku, vyúčtovaním znalečného, pokusom o zmier zo dňa 14.12.2011, výpisom zo
živnostenského registra žalovanej, odporom, odstúpením od objednávky zo dňa 13.10.2011, podacím
lístkom k nemu patriacim, výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovanej a jej právneho
zástupcu, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi zo dňa 28.09.2011, 14.10.2011, výňatkom zo
znaleckého denníka, listom žalobcu zo dňa 24.10.2011, 21.11.2011, Dohodou o spolupráci uzatvorenou
medzi žalovaným a UniCreditBank Slovakia, a.s. zo dňa 03.12.2009, Zmluvou o spolupráci medzi
žalovanou, jej manželom a S. O. zo dňa 27.07.2007, vyjadrením žalovanej zo dňa 18.05.2012,

výsluchom svedkov S. O., Y. O., N. K., J. K., odborným stanoviskom Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu
súdneho inžinierstva č. 270/2012, vyjadrením žalovanej zo dňa 14.11.2012, 28.11.2012, vyjadrením
žalobcu zo dňa 19.11.2012, vypracovaným znaleckým posudkom, prehlásením znalca a priložením CD
mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi došlo
k uzatvoreniu a realizácii obchodno-záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo. Z obsahu výpovedí oboch
účastníkov ako aj vypočutých svedkov ustálil, že žalovaná si objednala u žalobcu vyhotovenie ZP
za účelom následného získania podnikateľského úveru. Tvrdenia žalovanej, že išlo len o predbežnú

dohodu, neakceptoval, lebo znalcovi poskytla všetky žiadané podklady a súčinnosť spolu s manželom
pri ohliadke na zameriavaní nehnuteľností a so znalcom spolupracovala pri zabezpečení podkladov
potrebných na jeho vypracovanie a bola si vedomá skutočnosti, že žalobca vypracúva ZP. Žalovaná
je podnikateľkou, objednávku podpisovala ako podnikateľka a objednaný ZP potrebovala za účelomzískania podnikateľského úveru. Táto skutočnosť bola žalobcovi ako aj žalovanej známa a zrejmá,
preto súd prvého stupňa nevzhliadol dôvod uzatvorený záväzkový vzťah kvalifikovať ako vzťah
občiansko-právny, či už z titulu uzatvorenia príkaznej zmluvy ani zmluvy spotrebiteľskej, a stotožnil sa s

argumentáciou žalobcu, že predmetný záväzkový vzťah spĺňa predpoklady a náležitosti zmluvy o dielo
podľa § 536 a nasl OBZ. Zároveň bola v konaní jednoznačne preukázaná skutočnosť, že účastníci
konania uzatvorili zmluvný vzťah priamo medzi sebou bez účasti banky. Táto skutočnosť vyplýva z
predloženej objednávky, ktorú žalovaná podpísala. V danom prípade nebol dodržaný postup v zmysle
Dohody o spolupráci zo dňa 03.12.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a bankou. Objednávku na ZP

nezaslala banka, a ani žalovaná neskladala zálohu na vypracovanie ZP do banky. Túto skutočnosť je
potrebné vykladať na ťarchu žalovanej, ktorá sa snažila o získanie úveru v banke, a nie na úkor žalobcu.
Podľa čl. II uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a bankou sa ich spolupráca týkala vyhotovovania ZP
pre pozemky, byty, rodinné domy, rozostavané stavby a pod. - teda pre tzv. rezidenčné bývanie. V tomto
prípade však nešlo o tento typ nehnuteľností.
V konaní nebolo žalobkyňou preukázané, že by po podpise objednávky z jej strany, boli do objednávky

dopĺňané akékoľvek údaje. Žalovaná inú kópiu objednávky, než predložil žalobca, nedoložila, a ani
svedeckými výpoveďami neboli jej tvrdenia preukázané. Rovnako nie je relevantné, že žalovaná nebola
vlastníčkou oceňovaných nehnuteľností. Tejto skutočnosti si musela byť žalobkyňa vedomá a žalobca
ju nemohol uviesť do omylu. Argument právneho zástupcu žalovanej, že ide o disimulovaný právny
úkon, neobstojí.

Vprípadetakéhotoúkonubytotižmuseloísťo právnyúkon,ktorýmábyťzakrytýinýmprávnymúkonom.
Argument ani skutočnosť, že objednávka mala byť podpísaná v iný deň, než je uvedené na objednávke,
nespĺňa tieto predpoklady. Zároveň v konaní bolo zhodnými tvrdeniami žalobcu, žalovanej i svedkyne
p. O. preukázané, že žalobca informoval žalovanú o spôsobe výpočtu odmeny. Táto mala byť určená z
ceny hodnoty oceňovaných nehnuteľností. K dohode účastníkov o konkrétnej cene za ZP nedošlo. Z

odborného vyjadrenia Žilinskej univerzity v Žiline jednoznačne vyplynulo, že ZP je po formálnej stránke
vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, je preskúmateľný a obsahuje všetky potrebné
náležitosti. Zároveň z neho jednoznačne vyplýva, že spôsob výpočtu odmeny žalobcom je správny, v
súlade s vyhláškou a poskytnutou zľavou a za dohodnutých podmienok medzi účastníkmi. Zároveň súd
uzavrel, že zo strany žalovanej nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Na odstúpenie od zmluvy

neboli naplnené žiadne hmotnoprávne dôvody, žalobca plnil pred týmto odstúpením od zmluvy, čo
jednoznačne vyplynulo z časového sledu udalostí, keď žalovaná prevzala riadne vypracovaný znalecký
posudok skôr, než žalobca prevzal odstúpenie od zmluvy. Skutočnosť, že žalovaná vypracovaný ZP
nepoužila a ani nepredložila banke ako podklad na získanie úveru, je na ťarchu žalovanej. Na základe
týchto skutočností mal súd nárok žalobcu za dostatočne preukázaný a zaviazal žalovanú na plnenie tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ v spojení s § 556 OBZ, spolu
s § 3 ods. 1, 2 z. č. 382/2004 Z. z.

Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v zmysle § 365 OBZ,
žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, nakoľko zmluvne dohodnutý

úrokzomeškaniaúčastnícikonanianemali.Rozhodnýmdátumom preurčenie výškyúrokuzomeškania
v tomto obchodno-záväzkovom vzťahu bol deň nasledujúci po splatnosti vyúčtovanej odmeny, kedy bola
základná úroková sadzba ECB určená na 1,25% ročne. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úroku
z omeškania o 8% vyšší, teda 9,25% ročne. Takto uplatnený úrok z omeškania súd žalobcovi priznal od
nasledujúceho dňa po splatnosti vyúčtovanej odmeny až do jej zaplatenia podľa § 369 ods. 1 OBZ.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť jej trovy konania. Nestotožnila sa
s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý záväzkový vzťah medzi ňou a žalobcom kvalifikoval

ako obchodno-záväzkový. Uviedla, že vzhľadom na ust. § 261 Obch. zák. a § 2 ods. 7 zák. č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalecká činnosť nie je podnikateľskou činnosťou, preto
predmetný záväzkový vzťah je vzťahom občianskoprávnym a podľa jej názoru je potrebné posúdiť ho
v zmysle § 724 a nasl. Obč. zák. ako vzťah z príkaznej zmluvy. Žalobca ako znalec totiž na základe jej
pokynu svojim úkonom nevyhotovil dielo, ale vykonal činnosť, výsledkom ktorej bol znalecký posudok,

pričom práve rozdiel vo výsledku tejto činnosti je kritériom pre definíciu tohto záväzkového vzťahu.
Ona s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. j) zák. č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a
§ 15a zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch mala právo na zrozumiteľnú a
jednoznačnú informáciu o spôsobe výpočtu alebo spôsobe určenia ceny alebo odmeny. Žalobca všaktakto nepostupoval, v objednávke presne spôsob výpočtu nedefinoval, odkázal len na ust. § 3 ods. 2
zák. č. 382/2004 Z. z. a následne pri vyčíslení odmeny použil písm. b) citovaného ustanovenia, čím
porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie uvedených právnych predpisov. Okrem toho, k zániku

príkaznej zmluvy došlo dňa 14.10.2011 telefonicky, teda po 3 dňoch od podpísania objednávky, keď
žalobcovi v jej mene oznámila pani O., že zmluvu odvoláva, a preto už vo vykonávaní znaleckého
posudku nemá ďalej pokračovať. Žalobca mal toto jej rozhodnutie rešpektovať a účtovať si mohol len
náhradu nákladov vynaložených do odvolania, a nie sumu 1.042 Eur za znalecký posudok vyhotovený
už bez jej súhlasu. Konanie žalobcu, ktorý si úmyselne neprevzal jej písomné odstúpenie od zmluvy

a znalecký posudok v cene 1.042 Eur vyhotovil bez jej súhlasu, označila za nepochopiteľné, cieľom
ktorého bolo zrejme získať pre neho majetkový prospech.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Tvrdeniaaargumentyžalovanejuvedenévodvolaníoznačilzaúčelové.Zdôraznil,žeznaleckýposudok,
za formálno-obsahovú správnosť ktorého on ako znalec zodpovedá, je dielom, a nie nejaký výsledok
činnosti na základe príkazu žalovanej. Predmetný znalecký posudok mal všetky náležitosti, čo potvrdil aj

znaleckýústav,čímsavyvrátilitvrdeniažalovanejojehoobsahovýchnedostatkoch.Uviedol,žežalovaná
si u neho objednala vyhotovenie znaleckého posudku, čo on akceptoval, avšak rozhodne od nej neprijal
žiaden príkaz, na základe ktorého by mu vznikol záväzok z príkaznej zmluvy. Zdôraznil, že ak prijal od
žalovanej objednávku na zhotovenie znaleckého posudku, ktorú riadne vyhotovil a odovzdal žalovanej,
má právo na vyplatenie ceny určiteľnej z právneho predpisu. Poprel tvrdenia žalovanej o údajnom

ústnom odstúpení od zmluvy prostredníctvom pani O. a v tejto súvislosti poukázal na jej svedeckú
výpoveď, z ktorej tvrdená skutočnosť vôbec nevyplýva. Odmietol aplikáciu ustanovení zák. č. 136/2010
Z. z. o službách na vnútornom trhu s odôvodnením, že ide o predpis verejného práva. Dodal, že bez
ohľadu na právnu kvalifikáciu predmetného záväzkového vzťahu je podľa jeho názoru nepochybné, že
on objednaný znalecký posudok riadne vyhotovil a z jeho strany nedošlo k žiadnemu takému porušeniu

právnej povinnosti, v dôsledku ktorej by mu zanikol nárok na odmenu vyčíslenú v správnej výške.

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu dospel k názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, a to § 51 Obč. zák., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie
veci rozhodujúce, preto postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa k

možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 02.06.2015 uviedol, že aj keď
akceptuje princíp, podľa ktorého platí, že súd pozná právo, je názoru, že v danom prípade je potrebné
vec právne posúdiť podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. v spojitosti s ust. § 536 a nasl. Obch. zák. a § 261

Obch. zák., a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná žiadala znalecký posudok za účelom získania
úveru v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou a tiež z dôvodu, že aj na neho, žalobcu, je potrebné
nahliadať ako na podnikateľa v kontexte s definíciou v § 2 ods. 2 Obch. zák. Žalobca zdôraznil, že aj
keď v zmysle zák. č. 382/2004
Z.z.výkonznaleckejčinnostiniejepodnikaním,jetohonázoru,žetotomožnoaplikovaťlennakonkrétne

postupy znaleckej činnosti, však nie aj na vzťahy medzi znalcom a zadávateľom (objednávateľom)
znaleckého posudku. Uviedol, že aj on vykonáva znaleckú činnosť na vlastnú a odbornú zodpovednosť,
viacmenej pravidelne a sústavne a za tým účelom si vedie denník, z ktorého je zrejmé, že v danom
roku bol znalecký posudok zhotovený pre žalovanú v poradí už osemdesiatydruhý. Po odlíšení výkonu
samotnej znaleckej činnosti od vzniku záväzkového vzťahu, výsledkom ktorého mal byť znalecký

posudok, vyjadril presvedčenie, že spornú vec je potrebné posúdiť ako nárok z obchodno-záväzkového
vzťahu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 22.05.2015 uviedla, že súhlasí s
použitím ustanovenia § 51 Obč. zák., v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie

je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Poukázal v tejto
súvislostinaustanovenie§491ods.2Obč.zák.,podľaktoréhonazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákone
neupravených treba použiť ustanovenie zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak, a tiež na ustanovenie § 853 Obč. zák. stanovujúceho, že občianskoprávne vzťahy,
pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona,

ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Zdôraznila, že predpokladom platnosti zmluvy
uzavretej podľa § 51 Obč. zák. je dostatočne určité vymedzenie záväzkov z tejto zmluvy vyplývajúcich.Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že pokiaľ súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaného dokazovania k skutkovým zisteniam o existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou, na základe ktorého žalobca ako znalec na objednávku žalovanej zo dňa 27.09.2011 vyhotovil
dňa 17.10.2011 znalecký posudok č. 82/2011, ktorý žalovaná prevzala dňa 19.10.2011, tieto skutkové
zistenia sú správne,, majúce podklad v listinných dôkazoch i výsluchoch účastníkov a svedkov.

Rovnako správne je tiež skutkové zistenie prvostupňového súdu o tom, že medzi účastníkmi došlo k
dohode o spôsobe určenia ceny za vyhotovenie znaleckého posudku tak, že táto bude určená z hodnoty
oceňovaných nehnuteľností, čo bezpochyby vyplynulo nielen z výpovede žalobcu, ale aj z výpovede
žalovanej na pojednávaní konanom dňa
26. apríla 2012. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že už pri podpise objednávky ju žalobca informoval

o tom, že cena znaleckého posudku bude určená z hodnoty oceňovanej nehnuteľnosti. Zo svedeckej
výpovede S., finančnej poradkyne žalovanej, na pojednávaní konanom dňa 5. júna 2012, je zrejmé. že
žalovanámalavedomosťotom,žecenazavyhotovenieznaleckéhoposudkubudeminimálne1.000Eur.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, neobstojí tvrdenie žalovanej o tom, že nevedela o spôsobe výpočtu

ceny za vyhotovenie znaleckého posudku, a že ak v objednávke nebolo presne definované, ako sa bude
určovať odmena za znaleckú činnosť, či podľa písm. a), b) alebo c) § 3 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, je právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. pre
jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je totiž nesporné,
že medzi žalobcom a žalovanou došlo k spôsobu určenia ceny za znalecký posudok podľa § 3 ods. 2

písm. b) zák. č. 382/2004 Z. z., v zmysle ktorého výška odmeny sa mala určiť podielovým spôsobom z
východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti.

Odvolací súd sa tiež stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že zo strany žalovanej nedošlo
k platnému odstúpeniu od zmluvy, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, a ak žalovaná

namietala nedostatky znaleckého posudku, tieto jej námietky boli neopodstatnené vzhľadom na obsah
odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zo dňa 13.08.2012, z ktorého tiež
vyplynulo, že spôsob výpočtu odmeny žalobcom za znalecký posudok je správny.

Pokiaľ však ide o právnu kvalifikáciu záväzkového vzťahu účastníkov, ktorý súd prvého stupňa posúdil

ako obchodno-záväzkový, odvolací súd je názoru, že pre aplikáciu ustanovení § 536 a nasl. Obch. zák.
upravujúcich zmluvu o dielo nie sú splnené podmienky.

Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 ods. 1 Obch. zák., podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v

obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá
podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba,
ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Z ust. § 2 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vyplýva, že výkon

činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie.

Aktedaosobitnýprávnypredpis-zákonč.382/2004Z.z.výslovnestanovuje,ževýkonznaleckejčinnosti
nie je podnikateľskou činnosťou, nemožno s poukazom na ust. § 261 Obch. zák. aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah žalobcu a žalovanej, a to ani napriek tomu, že žalovaná v

tomto záväzkovom vzťahu vystupovala ako podnikateľka. Úvahy žalobcu o tom, že ust. § 2 ods. 7 zák.
č. 382/2004 Z. z. je potrebné vykladať len v kontexte s výkonom jednotlivých čiastkových znaleckých
úkonov, nemajú oporu v citovaných právnych predpisoch.Odvolací súd je názoru, že predmetný záväzkový vzťah je vzťahom občianskoprávnym, vzniknutým
na základe atypickej nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia
účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať

obsahu alebo účelu tohto zákona. V nej sa žalobca ako znalec na základe objednávky žalovanej
zaviazalvyhotoviťzaodmenuznaleckýposudokvykonanímšpecializovanejodbornejčinnostivykonanej
za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. Nejde teda o zmluvu o dielo, pretože pri
vyhotovení znaleckého posudku znalec postupuje v zmysle § 16 podľa citovaného zákona, a nie podľa
zadania objednávateľa. Nejde ani o príkazovú zmluvu v zmysle § 724 Obč. zák., ktorého aplikácie sa

domáha žalovaná, lebo pojmovým znakom príkaznej zmluvy nie je dosiahnutie požadovaného výsledku
(vyhotovenia niečoho), ale obstaranie určitej záležitosti (veci alebo činnosti) príkazníkom na základe
pokynu (príkazu) vo forme plnomocenstva.

Keďže, ako už bolo uvedené vyššie, účastníci si v zmysle § 51 Obč. zák. dostatočne vymedzili záväzky
z ich zmluvného vzťahu vyplývajúce - žalobca sa ako znalec zaviazal vyhotoviť znalecký posudok a

žalovaná sa zaviazala zaplatiť zaňho odmenu určenú z ceny (hodnoty) oceňovaných nehnuteľností,
avšak žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť doposiaľ nesplnila, súd prvého stupňa rozhodol správne,
keď jej splnenie uvedenej povinnosti uložil súdnym rozhodnutím.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., keďže je vo výroku vecne

správny, i keď čiastočne z iných právnych dôvodov.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 83,06 Eur, pozostávajúcich z odmeny 61,41Eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu

+ 7,81 Eur režijný paušál a 13,84 Eur ako 20 % DPH, všetko v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl.
č. 655/2004 Z. z.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.