Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106223156
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2106223156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. A. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: S. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U., C. XX, zastúpenej advokátkou:
Mgr. Viera Laczová, so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2 a otca: N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N., V. XX-

XXX, J. XX/X, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 35P/302/2006-576 zo dňa 10.12.2014 - v časti výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o výživnom m e n í nasledovne:

Otec maloletého j e p o v i n n ý platiť na mal. N. A. výživné v období od 25.9.2006 do 31.8.2008 vo
výške 100,- Eur mesačne, v období od 1.9.2008 do 31.8.2013 vo výške 120,- Eur mesačne a v období
od 1.9.2013 vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.9.2006 do 31.12.2015 v celkovej výške 11.220,- Eur súd
p o v o ľ u j e otcovi uhradiť splátkach po 310,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd na návrh matky zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach do dňa jeho plnoletosti. Zároveň s
účinnosťou od 25.9.2006 zaviazal otca platiť na maloletého výživné vo výške 150,- Eur, vždy do 15. dňa
mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 25.9.2006 do 10.12.2014 v celkovej výške
14.700,- Eur súd zaviazal otca splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod

stratou výhody splátok. Súd tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 Zákona
o rodine. Vychádzal pritom zo skutkových zistení vyplynuvších z vykonaného dokazovania, že matka je
slobodná, býva s maloletým v rodičovskom dome svojej matky, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k
maloletej I.. Od 29.3.2014 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, od mája 2011 poberala dávku

v hmotnej núdzi vo výške 138,- Eur do júla 2014, v júli 2014 vo výške 65,- Eur a od augusta 2014 vo
výške 40,70 Eur mesačne. Po skončení materskej dovolenky matka príležitostne brigádnicky pracovala,
aby si vylepšila svoju finančnú situáciu. Súd zistil, že otec je rozvedený a okrem maloletého nemá inúvyživovaciu povinnosť, pracuje ako vodič so mzdou 1.680,- PLN brutto a občas si privyrába predajom
vecí. S maloletým sa nekontaktuje, neplatí žiadne výživné a neprispieva ani na dieťa, ani nad rámec
výživného. Maloletý v čase podania návrhu navštevoval predškolské zariadenie a jeho náklady boli

oveľa nižšie ako teraz, keď je žiakom základnej školy.

Keďže súd zistil, že matka sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu opateru a starostlivosť, čo
potvrdil aj kolízny opatrovník a otec proti tomu nenamietal, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matkystým,žehomatkabudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Pokiaľideovýživné,súdvychádzal

z toho, že od podania návrhu matke vzrástli náklady maloletého a suma 90,- Eur nepostačuje na
úhradu nákladov. Súd pritom zohľadnil, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť, s maloletým
sa nekontaktuje a nad rámec výživného ničím neprispieva, pričom nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Súd potom dospel k názoru, že otec môže hradiť výživné 150,- Eur, keď takéto výživné považoval za
primerané a zodpovedajúce súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj nákladom,
ktoré má. Súd zaviazal otca platiť výživné od podania návrhu matkou, keďže od tej doby otec na dieťa

pravidelne neprispieval. Posielal matke síce rôzne čiastky, avšak výživné je potrebné platiť pravidelne,
riadneavčas.Zaobdobiedo10.12.2014vznikolotcovidlhnavýživnomvyčíslenýprvostupňovýmsúdom
sumou na 1.700,- Eur (bez bližšej špecifikácie), ktorý povolil otcovi splácať po 100,- Eur mesačne pod
hrozbou straty výhody splátok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého, v ktorom uviedol, že určené výživné 150,-
Eur je pre neho rozhodne privysoké. Dosiaľ jeho zárobok predstavoval 1.680,- PLN brutto, čiže 1.250,-
PLN na ruku, pričom v Poľsku stojí 1,- Eur okolo 4,35 PLN. Náklady na zakúpenie eur a poslanie
výživného dieťaťu tak potom predstavujú 1.127,50 PLN, takže mu nič nezostáva na stravu, poplatky a
život. Momentálne od decembra 2014 do podania odvolania (v marci 2015) nepracuje. Poukázal na to,

že matka maloletého dostávala od neho do roku 2008 nepravidelné sumy a darčeky a preto chce, aby to
bolo odpočítané z jeho dlhu. Myslí si, že celková suma poslaných peňazí predstavuje okolo 1.300,- Eur.
Otec ďalej uviedol, že jeho ekonomická situácia je zlá, musí si prenajímať izbu, je bez práce. Patričná
suma v jeho podmienkach je 100,- Eur plus nezaplatené výživné. Poukázal na to, že matka s maloletým
bývajú v rodinnom dome, nemusia platiť nájom a vie, že matka dostala po babke dom ako dedičstvo.

Nie je ľudské, aby zostal bez prostriedkov na život. Nikdy netvrdil, že nechce platiť výživné na syna,
ale matka maloletého mu nechce uviesť účet, hoci pri posielaní cez účet by mal menšie poplatky. Preto
prosí o zníženie výživného na sumu 100,- Eur.

Matka maloletého, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Matka v písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca prednostne namietala včasnosť podania
odvolania. Pre prípad, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote namietala, že otec nepredložil žiadne
relevantné dôvody, pre ktoré by malo byť považované napadnuté rozhodnutie súdu za nesprávne a
neuviedolžiadnedôvody,prektorébymalsúdznížiťvýživnéna100,-Eur.Pôvodnýnávrhmatkybol180,-

Euranazákladešetreniamajetkovýchpomerovznížilanávrhna150,-Eur.Kolíznyopatrovníktiežžiadal,
aby súd otca zaviazal k primeranému výživnému. V čase rozhodovania súdu otec riadne pracoval a
napriek tomu si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil. Ako sám priznáva, od roku 2008 nepravidelne
posielal nejaké darčeky, ale nie výživné. Bolo preukázané, že otec maloletého má finančné prostriedky,
má možnosť pracovať, avšak chýba tu vôľa a chuť prevziať zodpovednosť za výživu maloletého.

Prvostupňovýsúdvyhodnotil,ženávrhmatkyjedôvodný.Vsúčasnostijedinýmpríjmommatkyjevýživné
v sume 250,- Eur a rodinné prídavky vo výške 49,- Eur mesačne. Otec maloletého po doručení rozsudku
okresného súdu napriek podanému odvolaniu zasiela pravidelne mesačne sumu 250,- Eur matke, takže
takouto finančnou čiastkou disponuje a zároveň si plne uvedomuje svoju vyživovaciu povinnosť. Nie je
pravdou, že by matka maloletého vlastnila dom po babke, býva so svojou matkou a bratom spoločne v

dome, ktorého vlastníčkou je matka matky maloletého v podiele 2/4 a matka a jej brat každý v podiele
1/4 po zomrelom otcovi. Všetky skutočnosti uvedené otcom považuje za účelovú obranu opätovne sa
vyhnúť vyživovacej povinnosti a preto považuje rozhodnutie súdu za správne a spravodlivé. V závere
poukázala na to, že maloletý sa začal venovať boxu, preto mu zakúpila výstroj v hodnote 20,- Eur a
mesačne tieto tréningy vychádzajú najmenej na 30,- Eur (poplatok 20,- Eur a cestovné 10,- Eur). Toto

by si nemohla dovoliť bez plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca. V januári 2015 sa maloletý
práve z nedostatku finančných prostriedkov nezúčastnil lyžiarskeho výcviku organizovaného školou.
Matka má tiež zvýšené náklady so zisteným vírusovým ochorením maloletého, keď mu pravidelne musia
byť odstraňované bradavice na nohách a vyžaduje si to nosenie len kvalitnej koženej obuvi. Naviacmaloletému od jeho veku dvoch rokov platí poistku v sume 75,85 Eur štvrťročne. Na základe toho sa
matka v celom rozsahu pridržiava rozhodnutia prvostupňového súdu, ako aj odôvodnenia rozsudku a
žiada, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozsudok prvostupňového

súdu ako vecne správny.

Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu otca maloletého do spisu nedoložil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti
týkajúcej sa bežného a zročného výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2
písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani zrušenie napadnutého rozsudku, ktorý je potrebné
s použitím § 220 O.s.p. zmeniť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne v súlade so
skutkovýmizisteniamiasozákonomurčilvýživnéotcakmaloletému,včítanejehopočiatkuanedoplatku.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z obsahu spisu bolo zistené, že matka sa návrhom podaným na Okresný súd Trnava ešte dňa 25.9.2006
domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému N. A. tak, že žiadala, aby dieťa bolo

zverené do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný prispievať na dieťa výživným od 1.7.2006
vo výške 180,- Eur mesačne s odôvodnením, že od júla 2006 si otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť
na maloletého, keď naposledy poslal výživné v júni 2006 vo výške 130,- Eur, v priebehu konania svoj
návrh zmenila a domáhala sa výživného od 25.9.2006 vo výške 150,- Eur mesačne.

Otec vypočutý dožiadaným súdom v Poľsku súhlasil, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matky s tým, že bol ochotný platiť s účinnosťou až od 1.8.2013 výživné vo výške 300,- PLN. Uviedol,
že má úver, ktorý si zobral kvôli podnikaniu vo výške 50.000,- PLN, ktorého splátky mesačne činia
1.270,- PLN. Pri ďalšom výsluchu pred dožiadaným súdom otec uviedol, že je ochotný prispievať navýživu maloletého 90,- Eur mesačne. Od mája 2013 do decembra 2014 bol zamestnaný a jeho zárobok
bol 1.680,- PLN brutto, pracovný pomer ukončil pre zdravotné problémy s chrbticou. Od septembra
do októbra 2014 nepracoval a dňa 3.11.2014 sa zamestnal ako vodič so mzdou 1.680,- PLN brutto.

Vypovedal tiež, že od roku 2006, keď mu to umožňovala finančná situácia posielal nejaké peniaze pre
maloletého a nejaké hračky, ale sumy si nepamätá. Nepamätal si ani dokedy peniaze posielal, mohlo
to byť do roku 2009 alebo 2010. Uviedol, že je nemajetný, privyrába si predajom vecí, z čoho má
nepravidelný príjem 50,- až 100,- PLN (zrejme mesačne). Jeho výdavky na stravu sú minimálne 200,-
až 250,- PLN. Ďalej spláca úver, berie protialergické injekcie, ktorých sada stojí 200,- PLN a užíva lieky

na tlak, na ktoré mesačne dopláca 15,- až 20,- PLN.

Z porovnania výpovedí otca maloletého pred dožiadaným súdom v Poľsku so skutočnosťami, ktoré
uvádza v podanom odvolaní je zrejmé, že sú medzi nimi významné rozpory. Vo výpovedi otec tvrdil, že
sumy, ktoré zasielal na maloletého od roku 2006 si nepamätá a v rozpore s tým v odvolaní už tvrdí, že
celková suma predstavuje okolo 1.300,- Eur. Obdobne vo výpovediach v prvostupňovom konaní tvrdil,

že si nepamätá dokedy posielal peniaze, ale mohlo to byť do roku 2009 alebo 2010, v odvolaní už tvrdí,
že to bolo do roku 2008. V dôsledku toho výpovede otca v konaní sú nevierohodné a keďže matka v
rozpore s tým tvrdila, že otec naposledy zaslal výživné v júni 2006 a pripustila, že neskôr zasielal len
nejaké darčeky (ktoré nemožno považovať za hradenie výživného), na ničím nepreukázané tvrdenia
otca, pri ktorých neuniesol svoje dôkazné bremeno, nebolo možno prihliadať. Významné rozpory sú i

v ďalších tvrdeniach otca, ktorými mal prezentovať svoje majetkové pomery najmä v tom, ak tvrdil, že
úver v sume 50.000,- PLN spláca mesačne v splátkach po 1.270,- PLN, pričom v období roku 2014
v čase, keď bol zamestnaný zarábal 1.680,- PLN brutto, čo podľa podaného odvolania činí 1.250,-
PLN netto, z čoho vyplýva, že celý mesačný zárobok otca v ním tvrdenej výške by nepostačoval ani
len na úhradu splátok predmetného úveru, pričom otec nepriznal žiadne ďalšie relevantné príjmy, z

ktorých by mohol uspokojovať svoje životné potreby. Priznal iba príjem z predaja vecí v zanedbateľnej
výške okolo 50,- až 100,- PLN (možno sa len domnievať, že mesačne). Tvrdenia otca o jeho príjmoch a
majetkovýchpomerochsúpretovzhľadomnavyššieuvedenénevierohodné.Otom,žeotecmádostatok
finančných prostriedkov na zabezpečenie primeranej výživy pre maloletého syna svedčí i tá skutočnosť,
že od doručenia rozsudku prvostupňového súdu podľa vyjadrenia matky pravidelne mesačne zasiela na

výživné syna sumu 250,- Eur, čo pri prepočte podľa aktuálneho kurzu činí cca 1.066,- PLN, teda sumu
blížiacu sa k deklarovanému čistému príjmu otca. Okrem toho podľa informácií všeobecne dostupných
na internete priemerná hrubá mzda v Poľsku napr. v decembri 2013 predstavovala cca 4.220,- PLN
(cca 1.015,- Eur). Otec maloletého pritom netvrdil, ani nepreukázal, že by mu závažné subjektívne, či
objektívne dôvody bránili zamestnať sa s lepším príjmom, ako je ním tvrdený, avšak ničím nepreukázaný

príjem iba 1.680,- PLN, hlboko pod polovicou priemernej mzdy.

Na druhej strane matka maloletého v priebehu rozhodného obdobia bola bez príjmu, alebo poberala
sociálne dávky, v marci 2008 jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, bola
na rodičovskej dovolenke. Odvtedy nepracovala v trvalom pracovnom pomere, iba si brigádnicky

nepravidelne privyrábala. Finančnej jej pomáha matka. Maloletý má v súčasnosti už 13 rokov, začína
dospievať, navštevuje posledné ročníky základnej školy, venuje sa mimoškolským športovým aktivitám,
v dôsledku čoho náklady na neho v ostatnom období sú vyššie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
odvolací súd sa zhodol s prvostupňovým, že v ostatnom období bolo dôvodným určiť na dieťa výživné
v súdom stanovenej výške 150,- Eur mesačne.

Prvostupňový súd ale pochybil, ak pri určení výšky výživného nezohľadnil, že výživné je určované až
za obdobie 9 rokov spätne, v ktorom období sa nesporne a podstatným spôsobom menili pomery na
strane maloletého, keď náklady na neho postupne spolu so zvyšujúcim sa vekom narastali. Vzhľadom
na to nie je odôvodniteľným, aby za celé toto obdobie deviatich rokov bolo určené výživné na dieťa v

jednej nemennej výške. Výživné musí odzrkadľovať nielen možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov,aleipotrebydieťaťa,ktorévpriebehuceléhodanéhoobdobianemohlibyťrovnaké.Odvolacísúd
preto považoval za nevyhnutné odstupňovať výšku výživného otca na maloletého v celom rozhodnom
období podľa potrieb dieťaťa. Pritom dospel k názoru, že výživné bolo potrebné určiť jednou výškou od
podania návrhu matkou 25.9.2006 až do nástupu dieťaťa na základnú školu 30.9.2008. V tomto období

bolmaloletývpredškolskomveku,matkazvýšenénákladynajehovýživunetvrdilaavzhľadomnavšetky
ostatné okolnosti prípadu a pomery oboch rodičov odvolací súd považoval za primerané v tomto období
určiť výživné otca na maloletého vo výške 100,- Eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého došlo tým, že od 1.9.2008 nastúpil do základnej školy, v dôsledku čoho sa nesporne nákladyna neho podstatne zvýšili, pričom za toto obdobie považoval odvolací súd za primerané okolnostiam
daného prípadu výživné otca na syna vo výške 120,- Eur mesačne. K ďalšej podstatnej zmene pomerov
na strane maloletého došlo, keď od 1.9.2013 nastúpil na druhý stupeň základnej školy s čím je spojené

opätovné zvýšenie nákladov na jeho výživu. V tomto období už odvolací súd považoval za primerané
výživné od otca vo výške 150,- Eur mesačne ako určil súd prvého stupňa v preskúmavanom rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd (s poukazom na to, že prvostupňový súd vec
nesprávne právne posúdil tým, že nezohľadnil citované ustanovenia Zákona o rodine viažuce výšku

výživného okrem iného vždy na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa) s použitím § 220 O.s.p.
rozsudok v napadnutej časti výživného zmenil tak, že otcovi maloletého uložil platiť na dieťa výživné v
období od 25.9.2006 (od podania návrhu matkou, keď otec maloletého nepreukázal, že v tomto období
hradilnadieťavýživné,anivakejvýške)do31.8.2008vovýške100,-Eurmesačne,vobdobíod1.9.2008
(od nástupu maloletého na základnú školu) do 31.8.2013 vo výške 120,- Eur mesačne a od 1.9.2013
(od začiatku navštevovania druhého stupňa základnej školy) vo výške 150,- Eur mesačne.

V dôsledku takto určeného výživného, (keďže nebolo preukázané, že otec maloletého za rozhodné
obdobie do februára 2015 platil na dieťa výživné), mal otec zaplatiť na výživnom celkom 13.720,-
Eur (2.320,- Eur v období od 25.9.2006 do 31.8.2008, 7.200,- Eur za obdobie od 1.9.2008 do
31.8.2013 a 4.200,- Eur za obdobie od 1.9.2013 do 31.12.2015). Keďže matka maloletého v odvolacom

konaní potvrdila, že otec v období od marca 2015 do rozhodnutia odvolacieho súdu hradil na dieťa
výživné vždy po 250,- Eur mesačne, čím uhradil do decembra 2016 celkom sumu 2.500,- Eur, bolo
potrebným vyčíslený nedoplatok o túto sumu znížiť. Nedoplatok na výživnom otca na maloletého ku dňu
rozhodovania odvolacieho súdu tak potom predstavoval sumu 11.220,- Eur.

Vzhľadom na pomery otca, výšku bežného výživné, ale najmä na výšku nedoplatku, odvolací súd s
použitím § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi predmetný nedoplatok uhradiť v mesačných splátkach,
ktoré podľa zaužívanej súdnej praxe musia byť rozvrhnuté tak, aby celý dlh na výživnom bol uhradený
najneskôr v horizonte troch rokov. V dôsledku toho vzhľadom na výšku dlhu najnižšou možnou splátkou v
danomprípadebolapozaokrúhlenísplátka310,-Eurmesačne.Splátkybudúsplatnérovnakoakobežné

výživné, počínajúc právoplatnosťou rozsudku. Odvolací súd zároveň s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. určil,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia, teda
stratu výhody splátok poskytnutú otcovi.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., v

odvolacom konaní s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.