Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200468
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3012200468.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Klub Strážov, občianske združenie, so sídlom
Švabinského 17, Bratislava, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20,
Košice, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná
12, Bratislava, za účasti: 1. B.. G. E., bytom L. XXX/XX, D. R., 2. B.. I. E., bytom C. XXX/XXXX, D.
R., 3. N. E., bytom C. XXX/XX, D. R., 4. B.. G. E., bytom C. XXX/XX, D. R., v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05007/2012-Op 2 zo dňa 26. apríla 2012, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/92/2012-40 zo dňa 5. marca 2013, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/92/2012-40 zo dňa
5. marca 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 250d ods. 3 v spojení s § 250b ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 05007/2012-Op 2 zo dňa 26. apríla 2012 z dôvodu, že žalobca podal žalobu
oneskorene. Krajský súd uviedol, že na základe žaloby podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
dochádza k novému prejednaniu a rozhodnutiu sporu, o ktorom bolo už skôr právoplatne rozhodnuté
správnym orgánom. V nadväznosti na uvedené vyslovil, že ide o lehotu hmotnoprávnu, k zachovaniu
ktorej je potrebné, aby žaloba došla (bola doručená) na súd najneskôr v posledný deň lehoty. Dodávajúc,
že nepostačuje, ak je žaloba podaná v posledný deň lehoty na poštovú prepravu. Ďalej uviedol, že
z obsahu administratívneho spisu, ako i z vyjadrenia žalobcu nesporne vyplýva, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne doručené dňa 30.
apríla 2012. Konštatoval, že posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol 2. júl 2012, nakoľko
30. jún 2012 pripadol na sobotu a najbližším nasledujúcim pracovným dňom bol 2. júl 2012 (pondelok).
Nakoľko žaloba bola Krajskému súdu v Trenčíne doručená dňa 4. júla 2012, dospel k záveru, že bola
podaná oneskorene, teda po uplynutí lehoty stanovenej v § 250b ods. 1 OSP, keďže osobitný predpis
nestanovuje inú lehotu na podanie správnej žaloby. Doplnil, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá na ich náhradu právo, nakoľko žalobca nemal vo veci úspech a žalovanému právo na náhradu
trov konania neprináleží.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205
ods. 2 písm. a/, d/ a f/ OSP, navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v zmysle § 221 ods. 1 písm.
f/ OSP bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 30. apríla 2012, pričom v tomto konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného lehota na podanie žaloby bola dva mesiace. Nakoľko

išlo o lehotu určenú podľa mesiacov, ďalej uviedol, že posledný deň lehoty pripadol na 30. jún 2012,
avšak podľa § 57 ods. 2 OSP, keď koniec lehoty pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty bol najbližší
nasledujúci pracovný deň - pondelok 2. júl 2012. Tvrdil, že predmetnú žalobu odovzdal dňa 2. júla
2012 prostredníctvom právnej zástupkyne na pošte. Zdôraznil, že túto lehotu na podanie žaloby na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nemožno považovať za hmotnoprávnu, nakoľko
je súdnou praxou dlhodobo považovaná za procesnú. Súčasne dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/179/03 zo dňa 24. novembra 2004, v ktorom tento vyslovil, že:
„Najvyšší súd nepovažuje za správny názor žalovaného, podľa ktorého v lehote ustanovenej § 144
ods. 2 zákona o štátnej službe mala byť žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia už na súde.
Podľa uvedeného ustanovenia zákona žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia
odvolacieho orgánu. Podľa § 57 ods. 3 OSP, na ktorý sa sám žalovaný odvoláva, lehota je zachovaná
nielen vtedy, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, ako to uvádza vo vyjadrení žalovaný, ale
aj vtedy, ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V danom prípade bolo podanie
odovzdané na poštovú prepravu včas. Najvyšší súd poukazuje na to, že uplatnenie práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa realizuje podaním žaloby na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia za podmienok stanovených procesnými predpismi, o.i. aj ustanovením § 250b
ods. 1 OSP a § 144 ods. 2 zákona o štátnej službe. Rozdiel v dikcii oboch ustanovení spočíva len
v dĺžke lehoty na podanie žaloby. Kým OSP ustanovuje všeobecnú dvojmesačnú lehotu na podanie
žaloby, zákon o štátnej službe ustanovuje lehotu jednomesačnú. Jej charakter však nie je a ani nemôže
byť odlišný od všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, pričom súdna prax
v správnom súdnictve dlhodobo a stabilne vychádza z toho, že ide o lehotu procesnú, upravenú
procesným predpisom, ktorej zmeškanie však v konaní podľa V. časti OSP v správnom súdnictve
nemožno odpustiť. Posudzovanie lehoty na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ako
lehoty hmotnoprávnej by odporovalo účelu a zmyslu samotnej právnej úpravy, pretože by sa nedôvodne
skracovala doba, počas ktorej by mohla osoba ukrátená na svojich právach pripraviť a podať žalobu
na súd tak, aby uplynutím lehoty bola žaloba už na súde. V prípade poštovej prepravy, ktorú nemožno
apriórne vylúčiť, by znášal žalobca neprimerané riziko meškania prepravy a zmeškania doručenia žaloby
na súd a v porovnaní s občanmi bývajúcimi blízko sídla súdu, by boli nedôvodne ukracovaní tí, ktorí by
nemali možnosť osobného podania návrhu na súde. Podľa názoru najvyššieho súdu je právny výklad
lehoty na podanie žaloby prezentovaný žalovaným vecne nesprávny a diskriminujúci a súd nemohol
naň prihliadať."

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že posudzovanie dodržania zákonných
lehôt na podanie žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku nepatrí do jeho kompetencie. Ďalej
uviedol, že bude rešpektovať právny názor súdu vyjadrený v rozhodnutí o odvolaní proti napadnutému
uzneseniu súdu prvého stupňa.

Účastníci konania 1. až 4. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 13S/92/2012-40 zo dňa 5. marca 2013 ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že s odvolaním
žalobcu, ako aj s podanou žalobou nesúhlasia, pričom napadnuté uznesenie považovali za správne
a v súlade s platnými právnymi predpismi. Účastníci konania 2. až 4. dodali, že nedodržanie lehoty
ustanovenej v § 250b ods. 1 OSP predstavuje neodstrániteľný nedostatok konania, majúci za následok,
že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 246c ods. 1 vety prvej OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Dvojmesačná lehota v zmysle § 250b ods. 1 OSP je lehotou procesnou, a teda je zachovaná, pokiaľ
sa žaloba najneskôr v jej posledný deň odovzdá na pošte. Tento záver vychádza nielen z toho, že táto
lehota je upravená v procesnom predpise (OSP je takým všeobecne záväzným právnym predpisom),
ale má oporu aj v tom, že táto lehota je určená na urobenie procesného úkonu - podanie žaloby
v správnom súdnictve. Podanie žaloby nemôže byť v žiadnom prípade obmedzené hmotnoprávnymi
lehotami, ktorých účel je úplne iný, než aký majú procesnoprávne lehoty bez ohľadu na to, v ktorom
procesnom postupe sa uplatňujú (m. m. Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 62/03-39 zo dňa 3. júla
2003).

Krajský súd odôvodnil hmotnoprávnu povahu lehoty tým, že dochádza k novému prejednaniu a
rozhodnutiu sporu, o ktorom už skôr právoplatne rozhodol správny orgán. Je potrebné uviesť, že vo
všeobecnosti správny súd nepreberá v rámci konania o žalobe podľa druhej hlavy OSP kompetencie
ani postavenie správneho orgánu, nerozhoduje meritórne vo veci, o ktorej rozhodovať bolo zverené
iným (správnym) orgánom, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.

Z administratívneho spisu je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené právnej zástupkyni
žalobcu dňa 30. apríla 2012. Žaloba žalobcu bola doručená krajskému súdu dňa 4. júla 2012. Kedy
žalobca odovzdal žalobu na poštovú prepravu nie je možné zistiť, pretože na obálke nie je celý
odtlačok poštovej pečiatky a chýba na nej práve deň podania zásielky - žaloby na poštovú prepravu. V
odvolaní proti uzneseniu krajského súdu žalobca tvrdí, že žalobu na poštovú prepravu podal v zákonom
stanovenej dvojmesačnej lehote, a to dňa 2. júla 2012.

Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže
konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať.
Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je
povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu
rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany.

Vzhľadom na skutočnosť, že posledným dňom zákonnej lehoty na podanie žaloby bol 2. júl 2012,
pričom dňa 4. júla 2012 bola žaloba doručená Krajskému súdu v Trenčíne, súčasne prihliadnuc
na nevyhnutnú dĺžku trvania poštovej prepravy, má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že za
účelom zachovania práv účastníka konania, ktoré mu zaručuje procesný predpis, teda právo žiadať o
preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, je potrebné zaoberať sa prejednávanou vecou
v merite.

V zmysle vyššie uvedeného bolo potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť postupom podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP, keď vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že súd prvého stupňa nepostupoval správne,
keď sa nezaoberal návrhom žalobcu z 5. marca 2013 na prerušenie konania do skončenia konania
vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo veci sťažnosti žalobcu podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorej predmetom bolo porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/92/2012-32 zo dňa 23. januára 2013. Avšak vzhľadom
na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 144/2013-14 zo dňa 13.
marca 2013 uvedenú sťažnosť žalobcu pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie
odmietol, dôvod zaoberať sa žiadosťou žalobcu na prerušenie konania zanikol.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 246c ods. 1 veta
prvá OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.