Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715211174
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715211174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
V. K., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, dieťa rodičov W. K., narodeného XX.XX.XXXX, nezamestnaného a F. K., narodenej
XX.XX.XXXX, invalidnej dôchodkyne, všetci bytom T. XXXX/XXX-X, W. A., o návrhu otca na zníženie

rozsahu vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 14. decembra 2015, č. k. 6P/87/2015-28, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh otca, ktorým žiadal znížiť rozsah svojej vyživovacej povinnosti k
maloletému z doterajších 80 eur na 25 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Návrh
odôvodňoval tým, že v dôsledku zrušenia prevádzky bol s ním skončený pracovný pomer 04.09.2012,
avšak výpoveď pracovného pomeru mu bola doručená až 13.10.2015. Aktuálne je nezamestnaný a

bez príjmov. Maloleté dieťa bolo po rozvode ich manželstva rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn.
11P/97/2012 zverené do osobnej starostlivosti matky a jemu určený rozsah vyživovacej povinnosti
vo výške 80 eur. V čase rozvodu mal príjem 360 - 400 eur mesačne. Matka dieťaťa s návrhom otca
nesúhlasila a navrhla návrh zamietnuť. Uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní, na maloletého
má priznané náhradné výživné. Okresný súd z vykonaných dôkazov zistil, že výkon práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu bol naposledy určený rozvodovým rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa

26.09.2012, č. k. 11P/97/2012-28. Maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti
matky a otcovi určený rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 80 eur mesačne. V tom čase bol maloletý
žiakom základnej školy. Príjem otca predstavoval 360 - 400 eur mesačne, príjem matky 400 - 500 eur
mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba k maloletému. V súčasnosti je otec dieťaťa
nezamestnaný, od 01.10.2015 je poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne.
Výpoveď pracovného pomeru mu dala zamestnávateľka F. K. - PEDA (matka dieťaťa) ešte 31.08.2012,
čovyplývaajzkonaniaorozvode vroku2012,otecdieťaťasivšakvýpoveďprevzal až13.10.2015.Otec

tvrdil, že od augusta 2012 nikde nepracuje. Má príjem z predaja zariadenia dielne. Obaja rodičia dieťaťa
žijú v spoločnom byte. Maloletý je v súčasnosti žiakom 1. ročníka strednej školy, s čím súvisia zvýšené
náklady na jeho potreby. Matka maloletého má závažné onemocnenie, poberá invalidný dôchodok vo
výške 139,90 eur mesačne. Pracuje na dohodu, jej príjem za polovicu mesiaca bol 25 eur (od 16. -
30.10.2015). Rodina býva v jeden a pol izbovom byte, v ktorom s nimi žijú aj dvaja dospelí synovia.
Títo na spoločnú domácnosť prispievajú.

Na základe ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na
zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti nie je dôvodný.Otec maloletého už v čase rozvodového konania nepracoval a nemal žiadny príjem. Pri určení
výživného v rozvodovom konaní súd vychádzal z jeho príjmu za predošlé obdobie. Od doby

predchádzajúcej úpravy výživného vzrástli náklady na výživu maloletého v súvislosti s prechodom na
strednú školu, čo považoval okresný súd za zmenu pomerov na strane maloletého. Matka maloletého, aj
za situácie, že je chorá, pracuje, aby zabezpečila prostriedky pre rodinu. Na druhej strane, podľa názoru
okresného súdu, sa otec správa nezodpovedne, už dávno mal možnosť prihlásiť sa na úrade práce a
požiadať o dávky v hmotnej núdzi a najmä o to, aby mu úrad práce pomohol pri získaní zamestnania.

Otec maloletého podal proti rozsudku okresného súdu včas odvolanie. Žiadal zmeniť rozsudok
okresnéhosúduaznížiťrozsahjeho vyživovacejpovinnosti kmaloletémuzdoterajších80eur na28eur
mesačne. Namietal záver okresného súdu, že sa správa nezodpovedne. Žije stále v jednej domácnosti
s maloletým, varí mu, dáva mu finančné prostriedky na oblečenie, obutie, na lieky podľa toho, koľko
má prostriedkov. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, hlavne po psychickej stránke, čo vyústilo do iných

zdravotných problémov. Bol prevezený záchrannou službou do nemocnice v Považskej Bystrici, na
JIS. Momentálne poberá iba sociálnu dávku 61,50 eur, z čoho mu nezostáva ani na výživné, ani na
lieky na jeho liečbu.

Matka dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní otca rozhodol bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo
potrebné nariaďovať.

Ustanovenie § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), umožňuje súdu aj bez
návrhu meniť súdne rozhodnutia o výžive maloletých detí, ak sa zmenia pomery.

Hmotnoprávna úprava predpokladov na zmenu skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti vyplýva

z ust. § 78 Zákona o rodine. Zmena skoršieho rozhodnutia súdu predpokladá existenciu výrazných
rozdielov v právne významných okolnostiach pri predchádzajúcej úprave výživného a v súčasnosti.
Súdna prax za právne významné okolnosti, na základe ktorých je prípustná zmena predchádzajúcej
úpravy výživného, sú zmenené náklady na komplexnú výživu dieťaťa, ktoré sa zvyšujú s dynamickým
vývojom detí, s ich vzdelávaním, kultúrnymi a sociálnymi potrebami, športom, zdravotným stavom a

podobne. Za právne významnú zmenu pomerov na strane povinného rodiča sa považuje objektívna
zmena v jeho príjmoch, v majetkových pomeroch, vznik, prípadne zánik ďalšej vyživovacej povinnosti,
prípadne iné individuálne okolnosti.

Pri posudzovaní, či došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov platí pre súdne konanie imperatív

najlepšieho záujmu dieťaťa (Článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa zo dňa 20. novembra 1989, ktorý bol
podpísaný v mene Českej a Slovenskej federatívnej republiky 30. septembra 1990, do ktorej Slovenská
republika po svojom vzniku sukcedovala) a ďalej princíp, že nie je prípustné, aby maloleté dieťa bolo
vystavené ekonomickej biede. Preto je povinnosťou rodičov primárne zabezpečiť potreby dieťaťa, bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Platí ďalej,

že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku,majetkovéhoprospechu,rovnakoprihliadneajna neprimeranémajetkovériziká, ktoré povinný
na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy správne
posudzoval návrh otca na zníženie výživného a správne konštatoval, že tento sa správa vo vzťahu
k svojej povinnosti živiť svoje maloleté dieťa nezodpovedne. Je nelogické, aby po dobu troch rokov
(ako tvrdí), nebol schopný prevziať listinu o skončení pracovného pomeru a vykonať potrebné kroky,

ako to uvádza aj okresný súd, na získanie sociálnych dávok (podporu v nezamestnanosti), prípade v
súčinnosti s úradom práce si nájsť vhodné zamestnanie, zvlášť za situácie, keď matka dieťaťa je vážne
chorá a je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky na výživu maloletého.Formálne síce otec dieťaťa poberá iba 61,50 eur sociálnu dávku, avšak vzhľadom na vyššie zistené
okolnosti v jeho prístupe k plneniu zákonnej povinnosti - živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o
rodine), ďalej vzhľadom na objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého, v súvislosti s jeho vekom

a vzdelávaním, nie je daný zákonný predpoklad na kladné rozhodnutie o návrhu otca na zníženie
rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, preto okresný súd správne jeho návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.