Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Helena Dudzíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200609
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616200609.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, vo veci starostlivosti súdu o v čase
podania maloletého T. F., nar. XX.XX.XXXX , bytom u starej matky L. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
A. W. XXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, odbor sociálnych vecí a
rodiny, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. XX a P. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. O., O. M. XXX , o zvýšenie výživného , takto

r o z h o d o l :

Súd z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/248/2013 zo dňa 19.09.2013
tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca P. F. na syna T. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,-
eur na sumu 180,- eur mesačne, k rukám syna T. F., s účinnosťou od 01.04.2016 a matke z v y š u
j e vyživovaciu povinnosť na syna T. zo sumy 30,- eur na sumu 60,- eur mesačne, s účinnosťou od
01.02.2016, k rukám syna T. F..

V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Stará matka podala návrh na zvýšenie výživného, v ktorom návrhu uviedla, že vnuk T. bol jej zverený do
náhradnej osobnej starostlivosti, pričom o vnuka sa riadne stará a platí všetky výdavky, ktoré jej vznikajú,
keďže vnuk T. je študentom L.. Jedná sa takmer o dospelého muža, športovca, avšak s nepriaznivým
zdravotným stavom, pričom doposiaľ stanovené výživné nepostačuje na krytie nákladov vnuka.

Návrh doplnila v tom smere, že hráva aktívne futbal, avšak pri športe mal úraz a musí sa podrobiť
operácii zubov, ktorá operácia bude stáť 1.800,- eur. Poukázala tiež na to, že matka výživné si neplní,
preto poberá náhradné výživné vo výške 30,- eur. Žiadala zvýšiť výživné a to voči otcovi zo sumy 100,-
eur na sumu 200,- eur a voči matke zo sumy 30,- eur na sumu 80,- eur, od 01.02.2016.

Otec uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasí a je ochotný prispievať sumou 180,- eur.

Matka uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko vyššiu sumu nie je schopná platiť a podľa nej výživné
v sume 30,- eur je postačujúce.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu starej matky na zvýšenie výživného vyhovieť a upraviť výživné
vzhľadom na vek dieťaťa, jeho potreby, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov , správou kolízneho opatrovníka, dokladmi o
poplatkoch, správou zamestnávateľa oboch rodičov , čestným prehlásením, dokladom o výške

dôchodku starej matky , pripojením spisov Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/248/2013, 9P/88/2005
a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo rodičov bolo rozvedené a syn T. pochádzajúci z manželstva bol zverený do osobnej
starostlivosti otca a neskôr do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky zo strany otca t.j. L. F..

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/248/2013 zo dňa 19.09.2013 bola matka zaviazaná
prispievať na výživu syna T. mesačne sumou 30,- eur a otec sumou 100,- eur mesačne.

V čase poslednej úpravy výživného matka bola na rodičovskom príspevku, okrem ktorého poberala
prídavky na 3 deti, keďže vo svojej starostlivosti mala 3 deti a to Q. X. U., nar. XX.XX.XXXX a S. U., nar.
XX.XX.XXXX, na výživu ktorých otec prispieval sumou 150,- eur a maloletého O. M., nar. XX.XX.XXXX,
na ktorého prispieval otec mesačne sumou 50,- eur.

Otec v čase poslednej úpravy výživného mal vyživovaciu povinnosť len k maloletému T., pričom s bývalou
manželkou obýval 2-izbový rodinný dom.

V súčasnej dobe matka je zamestnaná na dohodu a poberá prídavky na 3 deti, ako aj výživné na 3 deti
a to maloleté deti U. a to : Q. X. a S., na ktoré poberá výživné v sume 150,- eur a maloletého O. M., na
ktorého otec prispieva mesačne sumou 50,- eur, pričom s deťmi obýva starší rodinný dom, kde platí plyn
26,- eur, 45,- eur elektrinu, 10,- eur internet a štvrťročne vodu 70,- eur. Spláca úver vo výške 5.500,-
eur mesačne po 120,- eur.

Otec má príjem vo výške 540,- eur, pričom býva v spoločnej domácnosti s priateľkou a ich synom v
3-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov priateľky. Táto poberá invalidný dôchodok
vo výške 230,- eur. Náklady na domácnosť hradia v 1-ici, elektrinu v sume 52,50 eur, plyn 80,- eur,
kanalizáciu 30,- eur, úver mesačne po 142,- eur a telefón 20,- eur.

T. F. je študentom 2.ročníka L., F..

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ,
ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale
i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo
od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie,
ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v
ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR
zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom
alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa
ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,
pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh na zvýšenie výživného je opodstatnený,
keďže bolo preukázané, že náklady starej matky na vnuka T. sa podstatne zvýšili, keďže je študentom
2.ročníka L., F. F. a v súvislosti so štúdiom sa starej matke zvýšili výdavky na kupovanie zošitov,
školských potrieb, výletov a exkurzií. Okrem toho má zhoršený zdravotný stav, keďže je alergik, dokonca
bol hospitalizovaný v nemocnici, keďže mal cysty v tele a jeho liečba bola finančne náročná. V súvislosti
s úrazom pri športe má problémy so zubami, pričom sa doplácalo na zuby a očakávajú sa výdavky
na nové korunky asi vo výške 600,- eur, ktoré stará matka pre neho žiaľ zatiaľ nemá. Okrem toho
športuje, potrebuje kvalitnú stravu, vitamíny a jedná sa o takmer dospelého muža. Otec s návrhom
na zvýšenie výživného súhlasil, súhlasil s výškou výživného v sume 180,- eur. F. ide o matku, táto si
vyživovaciu povinnosť voči synovi neplní, absolútne o syna nejaví záujem, starej matke je vyplácané
náhradné výživné, pričom v súčasnej dobe je matka zamestnaná i keď len na dohodu.

Súd upravil vyživovaciu povinnosť matke na sumu 60,- eur mesačne, od 01.02.2016. Vzhľadom na to,
že Dávid nadobudol plnoletosť obaja rodičia sú povinní plniť vyživovaciu povinnosť k jeho rukám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.