Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/86/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211203998
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8211203998.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,
a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanému R. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XX, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO:42 176 778 právne zastúpeného JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 345,70 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 5C 152/2011-62
zo dňa 29.1.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvého stupňa) konanie v časti o
zaplatenie 20 eur zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.; § 1 ods. 1, § 2 ods. 1,
2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1-5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch, ZoSÚ); § 37 ods. 1, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1-4, §
54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 545a, § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
345,70 eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 345,70 eur od
30.10.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to všetko titulom nesplateného úveru. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že v prejednávanom prípade ide o zmluvný spotrebiteľský vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež o dočasné
poskytnutie finančných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Účastníkmi uzavretá
zmluva mala teda spĺňať zákonom predpísané náležitosti podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. V danom prípade už došlo k čerpaniu úveru, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, a to
vo výške 20 000 Sk, čomu od 1.1.2009 zodpovedá suma 663,88 eur, preto v zmysle § 4 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch sa zmluva považuje za platnú, aj keď neobsahuje všetky predpísané
náležitosti,

Súd mal za to, že v zmluve nie je dostatočným , určitým a zrozumiteľným spôsobom špecifikovaná
suma úrokov a iných poplatkov. Uvádza sa len suma poskytnutého úveru a konečná výška úveru. Zo
zmluvy nevyplýva, čomu zodpovedá rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a konečnou sumou úveru

a pretože sa nedá zistiť, či ide o úrok, úrok aj s poplatkami, alebo len poplatky, takéto dojednanie ako
dojednanie, ktoré nie je určité a je aj nezrozumiteľné, nie je platné /§ 37 Občianskeho zákonníka/ a
má za následok aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, teda, že nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške pôvodne 20 000.- Sk, čo v prepočte na menu euro zodpovedá sume 663,88
eur. Žalovaný mal tento úver splácať v splátkach. Zaplatil spolu splátky vo výške celkom 766,80 746,80
+ 20 eur/, teda viac než bola suma poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov a žalobcovi už nič
nedlhuje.

Zo splátkového kalendára predloženého žalobcom súd zistil, žalobca si časť splátok započítal na
zmluvné pokuty celkom vo výške 18,24 eur. Dojednania o zmluvnej pokute uvedené v Úverových
zmluvných podmienkach, ktoré nie sú podpísané žalovaným sú naviac neplatnými aj vzhľadom na
neprehľadnosť, nečitateľnosť, a teda aj neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Nemožno podľa názoru súdu
prvého stupňa považovať za platné dojednanie zmluvnej pokuty, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto nemohlo dôjsť medzi účastníkmi k uzavretiu platnej dohody o
zmluvnej pokute a žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvných pokút.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie 325,70 eur zamietol. V časti o zaplatenie 20 eur
bolo konanie zastavené.

O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Poukázal na to, že § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy zakotvoval to, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, nie výšku (sumu)
úroku, ako uvádza súd prvého stupňa, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Mal za to, že žalovaný podpísaním danej úverovej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
úverové podmienky, súhlasil aj s tou časťou textu, ktorá sa týka dojednaní zmluvného úroku. Rovnako
poukázal na hlavu 5 § 1 úverových podmienok, ktoré zrozumiteľne zakotvujú spôsob výpočtu výšky
úroku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Predmetom preskúmania rozsudku
súdu prvého stupňa nebol výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 20 eur, ktorý nebol odvolaním
napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd
uvádza nasledovné:

Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 29.6.2007 k uzatvoreniu úverovej
zmluvy č. 3706161192, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 20 000 Sk /663,88
eur/. Výška splátky bola stanovená na sumu 899 Sk / 29,84 eur/, počet splátok 36. Ročná percentuálne
miera nákladov bola uvedená vo výške 40,50 %. Žalovaný bol tak povinný zaplatiť žalobcovi titulom
poskytnutého úveru celkovo sumu 32 364 Sk /1074,29 eur/.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o
úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 899 Sk (čl. 4). Ani úverové zmluvné podmienky
spoločnosti HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s., na ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere poukazuje ako
na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu (čl. 4-5). Z hlavy 5 § 1 tretia veta
je zrejmé, že „Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky
poskytnutého úveru (viď údaje v ÚZ).“

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ písm. a/, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti
obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba
uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak
veriteľ chce túto možnosť využiť.

Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že
prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný
však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to,
že zaplatenie zmluvnej pokuty nie je súčasťou úverovej zmluvy č. 3706161192, ktorá je účastníkmi
podpísaná, nemožno akceptovať tvrdenia žalobcu o platnom dojednaní zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta žalovaného nemôže zaväzovať, pretože nie je obsiahnutá v žiadnom akte, ktorý by
žalovaného zaväzoval. Takýmto aktom nie sú ani úverové zmluvné podmienky, ktoré nie sú podpísané
(porovnaj 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.