Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226348
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115226348.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: Q. H., bytom M. XX, M. H. proti odporcovi: U. N.
a. s., so sídlom K. 7, G., IČO: 35 787 783, zast. AK N. - I., s.r.o., so sídlom I. XX, XXX XX G., IČO:
36 862 711, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. januára 2016 č. k. 21C/437/2015-18, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil spoločnosti M. N. spol. s r.o., so sídlom K. XXX, IČO: 31 445
977 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe
dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej pod. č. 42636074449007, vzťahujúcej sa k poskytnutému
spotrebiteľskému úveru zo dňa 25.01.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe

dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej pod. č. 42636074449007, vzťahujúcej sa k poskytnutému
spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 25.01.2013, a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Uložil navrhovateľke, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia podala návrh
na začatie konania vo veci samej. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa podaným návrhom
domáhalanariadeniapredbežnéhoopatrenia.Vnávrhuuviedla,žejejzamestnávateľ-spoločnosťAskoll
Slovakia spol. s r.o. jej zo mzdy vykonáva zrážky na základe dohody o zrážkach zo mzdy vzťahujúcej

sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru zo dňa 25.01.2013, ktorý úver bol poskytnutý odporcom
navrhovateľke. O vykonávaní týchto zrážok sa dozvedela až pri výplate. Uviedla, že si nie je vedomá,
že by pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpisovala aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Z
dohody ani nie je zrejmá výška sumy úveru a nie je ani uvedené k akému úveru sa dohoda vzťahuje.
Uvedenú dohodu považuje za neplatný právny úkon, vo veci samej sa preto bude domáhať určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s odporcom. Ďalej uviedla, že predmetná dohoda

tvorí súčasť obchodných podmienok, ktorými sa riadi samotná zmluva, pričom úverová zmluva nebola
prijatá spôsobom, z ktorého by bol zrejmý jej súhlas s obsahom predmetnej dohody. Iba v úverovej
zmluve potvrdila, že zmluvné vzťahy sa riadia "VOP", avšak z obsahu zmluvy nijako nevyplýva, že bola
uzrozumená s existenciou dohody, pričom si nie je vedomá, že by ju vôbec podpisovala, preto popiera
pravosť jej podpisu na nej. Uviedla tiež, že súd by mal prihliadnuť na skutočnosť, že v zmysle § 5a
ods. 1 písm. a/ Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa zakazuje zabezpečenie uspokojenia

pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, čo preukazuje vôľu zákonodarcu poskytnúť
spotrebiteľom ochranu proti súdom nekontrolovateľným výkonom zrážok zo mzdy a iných príjmov. Už
samotná takáto hrozba odôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia.

Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
dôvodný. Mal za preukázané, že odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník uzavreli dňa 25.01.2013

zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v súvislosti s tým aj dohodu o zrážkach zo mzdy navrhovateľky,
na základe ktorej vykonáva zamestnávateľ navrhovateľky zrážky zo mzdy. Návrhom vo veci samej sanavrhovateľka mieni domáhať určenia neplatnosti tejto dohody. Mal za to, že navrhovateľka v konaní
dostatočnýmspôsobomosvedčilanebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmyvovzťahukjejnároku,
keď hroziaca ujma v danej veci spočíva v konaní odporcu, ktorý pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo

mzdy, čo výrazným spôsobom obmedzuje navrhovateľku disponovať so svojim príjmom. Zrážky zo mzdy
musí zamestnávateľ navrhovateľky vykonávať na základe nejudikovaného titulu a navrhovateľka nie je
schopná do právoplatného rozhodnutia o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy tento proces zastaviť
bez súdom nariadeného predbežného opatrenia. V dôsledku týchto skutočností dospel k záveru, že je
potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, aby sa vo veci samej nevytvoril nezvratný

stav a vznik ťažko nahraditeľnej ujmy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Navrhovateľke zároveň určil sudcovskú lehotu 60 dní, aby uplatnila svoje právo podaním žaloby vo veci
samej.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietne. V odvolaní uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
v danom prípade je súčasťou osobitného ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a navrhovateľka
bola na jej obsah osobitne upozornená. V prípade, ak navrhovateľka tvrdí, že dohoda o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov nebola individuálne dojednaná, je potrebné k určeniu neplatnosti vyššie uvedenej
zmluvnej podmienky preukázať, že takáto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť,
že ustanovenie § 5a Zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na ktoré odkazuje navrhovateľka, v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo
mzdy ani neexistoval. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola existencia zabezpečenia pohľadávky
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Bol

toho názoru, že nie je možné odporcu obmedzovať v uplatnení jeho zmluvného oprávnenia, ktorým v
skutočnosti len zabezpečuje plnenie zmluvných povinností navrhovateľky a že predbežným opatrením
došlo k nevyváženému zásahu do práv odporcu, keďže tento si nemôže uplatniť zmluvný zabezpečovací
prostriedok, ktorý si riadne uplatnil dohodou s navrhovateľkou. Vyslovil tiež názor, že neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť. Vyslovila názor, že ňou predložené listinné dôkazy osvedčujú základné skutočnosti
potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku a tieto sú dostatočné na vydanie predbežného opatrenia
vrátane skutočnosti, že bez okamžitého zásahu súdu je tu nebezpečenstvo reálneho nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy vo vykonávaní zrážok zo mzdy.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie

odvolacieho súdu.

Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť, ak je potrebné aby boli dočasne upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom

oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný) charakter.

V prejednávanej veci bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný z dôvodu, že je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov.

Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá
si vyžaduje dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi účastníkmi, t. j. či účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.

Potreba dočasnej úpravy pomerov ako predpokladu nariadenia predbežného opatrenia je daná najmä
v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom dotknutého účastníka.
Nariadenie predbežného opatrenia má význam vtedy, ak výrok predbežného opatrenia zabráni vznikua rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa do tej miery, že sa mu
ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

V preskúmavanej veci navrhovateľka tvrdí, že podpísaná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre
nedostatok jej vôle takúto dohodu uzavrieť, keď o existencii uzavretej dohody, ktorá nebola individuálne
dojednaná, sa dozvedela až pri oznámení svojho zamestnávateľa o tom, že jej bude vykonávať zrážky
zo mzdy v prospech odporcu. Uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatný právny úkon
a jej neplatnosti sa mieni domáhať v konaní vo veci samej.

Po preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne, keď návrhu
navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Stotožnil sa s názorom prvostupňového
súdu, že navrhovateľka preukázala potrebu predbežnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania do
rozhodnutia vo veci samej, pretože je potrebné, aby zamestnávateľ navrhovateľky do rozhodnutia vo
veci nevykonával zrážky z jej mzdy na základe odporcom predloženej dohody o zrážkach. Realizovaním

zrážok zo mzdy na základe takejto dohody, o ktorej navrhovateľka tvrdí, že je neplatná, by bol totiž
vytvorený taký stav, pre ktorú by rozhodnutie vo veci pre navrhovateľku stratilo opodstatnenie. Keďže
navrhovateľka nesúhlasí s uspokojovaním práva odporcu zrážkami zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neplatnú, bezprostredne hroziaca ujma je v tomto prípade
evidentná práve z účinkov, ktorými disponuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Veriteľ má totiž zo zákona

na základe takejto dohody právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka už okamihom, keď platcovi
mzdy, zamestnávateľovi svojho dlžníka, takúto dohodu predloží. Bez tejto dohody by uspokojenie jeho
pohľadávky záviselo od správania dlžníka po splatnosti pohľadávky, teda buď dobrovoľným zaplatením
pohľadávky alebo núteným výkonom na základe predchádzajúceho judikovania pohľadávky i cestou
súdu, ktorý by v rámci predbežných otázok posudzoval platnosť zmluvy, o ktorú sa pohľadávka

opiera, osobitne ak ide o spotrebiteľské zmluvy, ako je tomu i v danom prípade. Dohodou vytvorená
a už odporcom aj uplatnená možnosť okamžitého vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky jej
zamestnávateľom predstavuje tak uvádzanú bezprostredne hroziacu ujmu vyžadujúcu dočasnú úpravu
pomerov medzi účastníkmi v zmysle navrhovaného predbežného opatrenia.

Preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .