Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/222/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202273
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514202273.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

MarekaKohútaaJUDr.JozefaEngela,vprávnejvecižalobcu:CDConsultings.r.o.,sosídlomPolitických
věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26 429 705, ČR, zastúpeného: Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Y.
C., bytom X. S., miestna časť F. XXXX/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Q., zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o
zaplatenie zmenkovej sumy 419,17 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 18.8.2015 pod č. k. 2C/103/2014-103, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, pokiaľ bol požadovaný zmenkový úrok nad 0,06 % denne, v tejto
časti r u š í rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí tohto návrhu a v tomto rozsahu konanie
z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zvyšnej zamietajúcej časti a vo výrokoch o
trovách konania.

N e p r i z n á v a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 419,17 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne a 6 % ročného úroku zo súm špecifikovaných v návrhu a dôvodoch napadnutého rozsudku, ako
aj zaplatenia zmenkovej odmeny 2,50 eur a zaplatenia trov konania. Žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia v sume 75,84 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 30.6.2010 na zmenkovú sumu 749,17 eur a zmenkový úrok 0,25
% denne od 15.2.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ uhradil sumu 330,-
eur na zmenkovú sumu, na úroky uhradil 0,- eur.

Súd mal za zistené, že žalovaný vystavil zmenku dňa 30.6.2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., zaplatiť pri predložení sumu 749,17 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 %
denneod15.2.2011.Narubezmenkyjezapísanýnedatovanýindosamentnaradžalobcu. Zpripojenéhoexekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 2Er/486/2012 zistil, že pohľadávku z tejto istej zmenky si
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom sp. zn.
SR 04407/11 zo dňa 7.6.2011 žalovaného zaviazal na zaplatenie 749,17 eur, zmenkového úroku vo

výške 0,25 % denne zo sumy 749,17 eur od 15.2.2011 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy 749,11 eur od 4.4.2011 do zaplatenia. V uvedenom exekučnom spise sa nachádza zmluva o
úvere, ktorú uzavrela Pohotovosť s.r.o. s odporcom dňa 30.6.2010, pričom výška úveru bola dohodnutá
na sumu 400,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 792,- eur
formou 12-mesačných splátok po 66,- eur počnúc dňom 1.8.2010. Z tohto zistenia vyplýva, že zmenka,

ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru,
ktorý má povahu úveru spotrebiteľského.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie, pričom však Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 18.07.2013
sp. zn. IV.ÚS 457/10 týkajúci sa obdobnej veci vyriešil otázku možnosti skúmania záväzkového

vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala v neprospech ďalšieho majiteľa zmenky, keď pripustil
možnosť uplatnenia kauzálnych námietok aj bez naplnenia dispozície § 17 ZZŠ. Kauzálne námietky
v prejednávanej veci vzniesol vedľajší účastník. Súd na rozdiel od navrhovateľa je toho názoru, že
kauzálne námietky je oprávnený v prospech odporcu tento účastník vzniesť.

Podľa názoru súdu, v súdenom prípade došlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zákona č.
191/1950 Zb. ZZŠ aj z dôvodu, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ide o konanie „pôvodného“ majiteľa zmenky, ktorý sa dohodne s „novým“ majiteľom zmenky na
indosácii zmenky s jediným cieľom - zbaviť dlžníka kauzálnych námietok a získať takpovediac „čistú“
zmenku. Ustanovenie § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára.

Indosatárovi teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).
„Vedomé“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v
spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k
dobromyseľnosti v občianskom práve. Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu,

že každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno
zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré
sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť
určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú,
ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že

pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje kolízia medzi
POHOTOVOSŤou a CD Consulting-om. Oboch ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (Fridrich
Paľko), pričom U.. T. „F.“ bol až do roku 2012 konateľom I.. Súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe,
že k indosácii zmeniek na navrhovateľa a k uplatneniu nárokov zo zmeniek pôvodne vystavených
v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. začalo dochádzať po tom, ako slovenské súdy posúdili

rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, za neplatnú, a nepovolili
výkon rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní v prospech spoločnosti Pohotovosť, resp. aspoň
čiastočne zamietli žiadosti o udelenie poverenia v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkových úrokov,
prípadne ďalších nárokov. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti by, podľa názoru súdu, boli splnené
podmienky upravené v § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch preskúmať kauzu, teda právny

vzťah, ktorý predchádzal vydaniu zmenky.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je úlohou súdu v takýchto prípadoch ex
offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné,
zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Uvedené skonštatoval Súdny dvor EÚ napr. v

rozhodnutí vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom medziiným uviedol, že
vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu
posúdiť nekalé povahy sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v
zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je uvedené, že nekalé podmienky nie sú

pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom
je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.
Aj Najvyšší súd SR opakovane konštatoval, že v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iurasripta sunt" (právo patrí bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo
9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, táto neobsahuje obligatórne údaje, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9
ods. 2 ZoSÚ, t.j. o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). Absenciu týchto údajov zákon o spotrebiteľských

úveroch v § 11 ods. 1 písm. a/ sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podobne zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25% ročne, boli rozhodnutiami mnohých súdov
(najmävexekučnýchveciachvzhľadomnaskutočnosť,žepôvodnýmajiteľzmenkysiakoexekučnétituly
od určitého času zabezpečoval mimo všeobecných súdov, najmä prostredníctvom notárskych zápisníc a
neskôr rozhodcovských rozsudkov) posúdené ako rozporné s dobrými mravmi (tieto pritom pôvodne boli
uplatňované a v zmluvách upravené ako úroky z omeškania, teda ako sankcia za nesplácanie úveru a až

od doby využívania zabezpečovacích zmeniek boli tieto priamo do zmenky predtlačené ako zmenkový
úrok).

Ďalej sa súd v plnej miere stotožnil s kauzálnou námietkou týkajúcou sa dohody o vyplňovacom práve
zmenky, ktorá bola uvedená vo VÚP, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a

žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Mal za to, že táto podmienka nebola individuálne dohodnutá
a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
spotrebiteľapráveprenezohľadnenieprávspotrebiteľaaumožnenievymáhaťplnenia,ktorésúvrozpore
so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka.

Takýto právny záver vyslovil NS SR v rozsudku sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, podľa ktorého,
z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť
úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého
poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú
podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o dojednanie neplatné
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve
zmenky, je neplatná aj samotná zmenka. Preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Konštatoval,žežalobcavkonanínebolúspešný,tedanemáprávonanáhradutrovkonania.Žalovanému
ako procesne úspešnej strane vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak tento si trovy konania
neuplatnil. Preto vyslovil, že mu náhrada trov konania nepatrí. Trovy konania patria vedľajšiemu

účastníkovi vystupujúcemu na podporu žalovaného a tomuto priznal náhradu trov konania v sume 75,84
eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho
návrhubolovcelomrozsahuvyhovenéabolimupriznanétrovyodvolaciehokonania.Vodvolaníuviedol,

že konaním súdu došlo k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, pričom zo strany žalovaného súdu nebola doručená žiadna odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo
6 Nariadenia. Keď nebola doručená odpoveď, súd mal vo veci vydať rozsudok o pohľadávke. Napadnuté
rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Súd v
odôvodnení uvádza, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvnou. Zmenka spĺňa

všetky formálne a materiálne náležitosti platnosti zmenky podľa zák. č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový
a šekový, pričom o nároku žalobcu súd mohol rozhodovať výlučne na základe predloženej platnej
zmenky. Ak odporca podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia nevzniesol námietku proti zmenkovému záväzku
a platí koncentračná zásada, takéto námietky nemohol z úradnej moci urobiť súd. Navyše, súd pri
rozhodovaní o nárokoch vychádzal z predchádzajúceho úverového vzťahu spoločnosti Pohotovosť,

s.r.o., a že zmenka je zabezpečovacou zmenkou k tomuto úveru. Tieto údajne nesporné údaje neboli
tvrdené ani jedným z účastníkov konania. Nie je jasné, ako k týmto tvrdeným nesporným skutočnostiam
dospel súd prvého stupňa. Konštatoval neplatnosť dohody o vyplnení zmenky podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a že je neplatná zmluva o úvere a potom návrh zamietol. Žalobca poukazuje na to, žezmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či
podmieňovať inými okolnosťami, ktoré nie sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa sa aplikáciou
príslušných ustanovení zmenkového zákona vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Ignoroval §

17 zmenkového zákona, kde žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky
(kauza sa vo všeobecnosti chápe ako hospodársky dôvod vystavenia zmenky - poznámka krajského

súdu). Naviac kauzálne námietky po indosácii zmenky sú v zásade neprípustné. Žalobcovi nie je známy
obsah údajného zmenkového vzťahu. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatným a oddeleným
od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Zmenka je nezávislá od existujúcej zaistenej
pohľadávky, preto ani nemožno hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti a ide o
platnú zmenku. Uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa

je prekvapivým rozhodnutím, keďže odporca uznal uplatnený nárok. Zmenka je cenným papierom
vydanýmvzákonomstanovenejforme,ktorýmsazmenkovýdlžníkzaväzujemajiteľovizmenkyzaplatiťv
mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú, pričom ide o záväzok priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Dlžník zo zmenky nepreukázal, aby nový majiteľ zmenky konal vedome
na jeho škodu pri nadobúdaní zmenky, pričom abstraktnosť zmenky znamená celkové oddelenie od

všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k vzniku (vystaveniu) zmenky. Týka sa to aj zmenky
zabezpečovacej. Tvrdí, že vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
vzťahu nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že
tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti
a teda ide o platnú zmenku. Preto má za to, že ním nárok je v celom rozsahu dôvodný.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho
návrh v celom rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne
posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2

O.s.p.).

Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímdôvodomžalobcuodvolacísúddopĺňa:

Vsúvislostisodvolacíminámietkamipovažujeodvolacísúdzadôležitépoukázaťnaspoločnéstanovisko

Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle
ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň

dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri rešpekte
k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný vždy
prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa nesmie prehliadať jeho špecifické
záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí

hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka bola
vystavená dňa 30.6.2010, pričom v hornom rohu je uvedené číslo zmluvy, a to XXXXXXXXX. Uvedené
číslo je na Zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., a žalovaným. Zmluva o úvere

bola uzavretá 30.6.2010. Podľa nej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 400,- eur. V tom čase
ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakazovalo splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Z uvedeného textu vyplýva, že zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto ustanovením a preto sa žalobca
nemohol domáhať plnenia z uvedenej zmenky.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami

písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú.
Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa, pri určovaní ktoré
dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, len zdanlivá, lebo obe
listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile

dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom
pripravenýchzmluvnýchdojednaní.Doložkavzmluveuzavretejadhéznymspôsobom,ktoráodkazujena
podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom
bola oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky v
danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, splnené neboli a preto aj

z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

V priebehu odvolacieho konania došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu, keď žiadal
zastaviť konanie v časti zmenkového úroku 0,19 % denne oproti pôvodne požadovanom 0,25 % denne,

tedažiadalpriznaťlenzmenkovýúrokvovýške0,06%denne.Vzhľadomnačiastočnéspäťvzatienávrhu
odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku nad 0,06 %
denne, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí tohto návrhu a v tomto rozsahu
konanie zastavil (§ 208 O.s.p.).

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zvyšnej zamietajúcej časti a vo výroku
o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu v konaní na jeho obranu trovy

odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada im priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.